Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-36-2021.pdf
PDF · 85.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T. XX (G.), XXX XX D., o zaplatenie 1.739,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/190/2020-164 zo dňa 16.06.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 45 EUR.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si žalobou voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie 1.739,10 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 11.12.2018 do zaplatenia titulom nesplateného úveru. V dôvodoch žaloby uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2018 medzi postupcom W. O. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 27.02.2008 zmluvu č. S., ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Zastával názor, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z., resp. zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 17.05.2017 oznámil žalovanému, že dňom 05.05.2017 vyhlásil celý úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.582,81 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.739,10 eur, riadneho úroku vo výške 581,26 eur, úroku z omeškania vo výške 262,45 eur. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil iba nárok na zaplatenie nesplatenej istiny vo výške 1.739,10 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a to najmä údaj o výške splátok úveru ako aj o RPMN, preto uvedený spotrebiteľský úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov a žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému formou výberu v hotovosti z bankomatu a nákupmi tovarov úverovou kartou. Podľa oznámenia žalobcu žalovaný čerpal úverový limit v sume 12.767,19 eur, pričom v prospech žalobcu poukázal úhrady v celkovej výške 13.331,76 eur, teda vo väčšom rozsahu aká bola hodnota čerpanej istiny úveru a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 45 eur titulom úhradu realizovaných žalovaným dňa 15.03.2021, 15.04.2021 a 17.05.2021 pred začatím pojednávania vo veci samej a súd prvej inštancie konanie v uvedenej časti postupom podľa § 144 - 146 CSP zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP.
3. Proti rozsudku v zamietnutej časti o zaplatenie 1.694,10 eur s prísl. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že súd prvej inštancie aplikoval na vec nesprávny právny predpis, ak na prejednávaný prípad aplikoval § 4 ZoSÚ, nakoľko s ohľadom na povahu produktu, ktorý bol žalovanému titulom zmluvy poskytnutý, s poukazom na § 1 ods. 3 ZoSÚ v spojení s 3 ods. 6 ZoSÚ je zrejmé, že § 4 ZoSÚ nie je na prejednávaný prípad aplikovateľné, nakoľko jeho aplikácia bola vylúčená § 1 ods. 3 ZoSÚ. Preto nesúhlasil so záverom súdu, v zmysle ktorého úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poukázal na to, že na daný prípad možno aplikovať len § 3 ods. 6 ZoSÚ, ktoré bolo v celom rozsahu dodržané. Zákon nesankcionuje prípadné nedodržanie tohto bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. aby zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.
8. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
10. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
14. Z vykonaného dokazovania vyplýva a nebolo sporné že, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 27.02.2008 uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru v W. kreditnej karte s uvedením registračného čísla žiadosti. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Podaním dňa 13.12.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu.
15. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o kreditnej karte č. S. vyžadovalo rozčlenenie dohodnutej splátky na jednotlivé zložky, teda na istinu, úroky a poplatky. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok, že úver v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Na predmetnú zmluvu č. S. zo dňa 27.02.2008 sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca povinný postupovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, podľa ktorého má zmluva obsahovať aj údaj o výške RPMN. Nesplnením tejto zákonnej povinnosti treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ.
17. Žalovaný čerpal úverový limit v sume 12.767,19 eur, pričom v prospech žalobcu poukázal úhrady v celkovej výške 13.331,76 eur, teda vo väčšom rozsahu aká bola hodnota čerpanej istiny úveru, správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prejednávanej veci zamietol. Vzhľadom na vyššie
uvedené odvolací súd rozsudok vo veci samej vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).