Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-29-2020.pdf
PDF · 179.02 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., sídlo Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., sídlo Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX/XX, E. - G. D., 2/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX/XX, E. - G. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-NR-OVBP2-2020/012046-002 z 12.03.2020 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Stavebný úrad dostal dňa 29.12.2017 od žiadateľa (právnickej osoby): NUBIUM, s. r. o. , IČO: 47 545 674, so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava (ďalej len „stavebník“) podanie s názvom „Žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov“ (ďalej len „podanie zo dňa 29.12.2017“) s prílohami vo veci: 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, ktorá je umiestnená popri E. Q. v ploche zeleni, na pozemku parcelné číslo XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie E., rozmer reklamnej plochy X,X x X,X m, identifikačné číslo: XX, a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy.
2. Predmetná reklamná stavba bola naposledy povolená Rozhodnutím č. 840/2014-011-La zo dňa 04.02.2015 ako stavba dočasná na obdobie do 31.12.2017.
3. Súčasťou podania zo dňa 29.12.2017 boli nasledovné prílohy: • Rozhodnutie pod č. 840/2014-011-La zo dňa 04.02.2015 (kópia), • ZMLUVA O PRENÁJME č. NZ/NR/01/10/2001 uzatvorená medzi prenajímateľom: Ing. O. K. a A. K. a nájomcom: Ing. P. S. - NUBIUM, zo dňa 01.10.2001 (kópia), • Dodatok č. 1 k ZMLUVE O PRENÁJME č. NZ/NR/01/10/2001 zo dňa 20.12.2011 (kópia), • Dodatok č. 2 k ZMLUVE O PRENÁJME č. NZ/NR/01/10/2001 zo dňa 05.12.2013 (kópia), • Fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby v počte 1 ks, • VÝPIS Z KATASTRA NEHNUTEĽNOSTÍ, ČIASTOČNÝ VÝPIS Z LISTU VLASTNÍCTVA č. XXXX,
• Plnomocenstvo pre pani X. B., • VÝPIS Z OBCHODNÉFIO REGISTRA Okresného súdu Bratislava I k dátumu 16.10.2017
4. Do podkladov pre rozhodnutie v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby (vedené pod číslom spisu 137/2018) stavebný úrad doplnil Informatívnu kópiu z mapy so zakreslením polohy reklamnej stavby. Vyššie uvedená informatívna kópia z mapy bola súčasťou podania s názvom „Žiadosť o predĺženie povolenia informačného, reklamného, propagačného zariadenia podľa § 71 písm. c) zák. č. 50/1976 Zb. v znení noviel /Stavebný zákon/ a § 15 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z.“, ktoré stavebný úrad dostal od spoločnosti NUBIUM, s. r. o. dňa 13.01.2014.
Stavebný úrad listom č. 137/2018-003-Re zo dňa 27.02.2018 oznámil v súlade s ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby a súčasne podľa ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.
5. Dňa 27.03.2018 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 137/2018-004-Re, ktorým podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
Proti citovanému rozhodnutiu sa v zákonnej 15-dňovej lehote odvolal stavebník (odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 07.05.2018 a doručené na stavebný úrad dňa 09.05.2018). 6. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/026143-2 zo dňa 17.08.2018 odvolací orgán zrušil rozhodnutie č. 137/2018-004-Re zo dňa 27.03.2018 a vec vrátil stavebnému úradu ako prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
7. Dňa 06.05.2019 bolo na stavebný úrad doručené porealizačné zameranie predmetnej reklamnej stavby od spoločnosti PROMARKT NITRA SK s.r.o..
Stavebný úrad listom č. 137/2018-012-Re zo dňa 23.05.2019 v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 5 dní od doručenia výzvy oboznámili s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadrili sa k nim.
Stavebník listom doručeným na stavebný úrad dňa 18.06.2019 požiadal o vyhotovenie kópie doplnených materiálov zo spisu č. 137/2018-Re.
V súlade s ust. § 11 ods. 1 správneho poriadku Mgr. O. X., zamestnanec stavebného úradu - mesta Nitra, oznámil listom pod č. 137/2018-013-Re zo dňa 24.06.2019 primátorovi mesta Nitra uplatnenie námietky předpojatosti stavebníkom v podaní s názvom „Výzva na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie k č.j. 137/2018-012-Re - NÁMIETKA“ zo dňa 19.06.2019 (doručené na stavebný úrad dňa 18.06.2019).
O námietke předpojatosti uplatnenej voči Mgr. O. X. v podaní s názvom „Výzva na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie k č.j. 137/2018-012- Re - NÁMIETKA“ zo dňa 19.06.2019 (doručené na stavebný úrad dňa 18.06.2019) bolo rozhodnuté Rozhodnutím vydaným pod č. 10947/2019-002 zo dňa 03.07.2019 (právoplatné dňa 26.07.2019).
8. Stavebník v podaní s názvom „Výzva na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie k č.j. 137/2018-012-Re - NÁMIETKA" zo dňa 19.06.2019 (doručené na stavebný úrad dňa 18.06.2019) uplatnil námietku voči dôvodu, ktorý stavebný úrad uviedol v liste č. 137/2018-007-Re zo dňa 03.10.2018.
9. O podanej námietke zaujatosti rozhodlo mesto Nitra rozhodnutím č. 10947/2019-002 zo dňa 03.07.2019 tak, že túto námietku zamietlo.
10. Následne dňa 18.11.2019 rozhodol stavebný úrad rozhodnutím č. 137/2018-016-Re tak, že žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby zamietol.
11. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napadol žalobca odvolaním zo dňa 23.12.2019, doručené správnemu orgánu dňa 30.12.2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
12. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2020/012046-002 zo dňa 12.03.2020 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra č. 137/2018-016-Re zo dňa 18.11.2019, ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby.
13. Vo svojom odôvodnení žalovaný konštatoval, že stavebný úrad v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď reklamnú stavbu posudzoval prihliadnuc i na verejný záujem chránený stavebným zákonom a vyvodil správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra neprípustná. Z administratívneho spisu bolo zrejmé, akým spôsobom dospel správny orgán k skutkovému záveru, že reklamná stavba je umiestnená vo vzdialenosti menej ako 200 m od hranice cestného telesa pozemku. Z administratívneho spisu tiež nespochybniteľne vyplývalo, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní od doručenia oznámenia na nahliadnutie do podkladov rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a na vznesenie svojich námietok s poučením, že inak na ne nebude prihliadnuté. Žalobca žiadne námietky a pripomienky nevzniesol.
Okrem toho žalovaný k námietke zisťovania umiestnenia reklamnej stavby prostredníctvom objednávky porealizačného zamerania poukázal na § 32 ods. 1 správneho poriadku, pričom zdôraznil, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Zároveň sa vyjadril aj k námietke hromadnej predpojatosti zamestnancov stavebného úradu, ako aj náležitostiam napadnutého rozhodnutia, majúc pritom za to, že námietky žalobcu boli nedôvodné.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. V žalobe zo dňa 18.06.2020, ktorá bola súdu doručená dňa 19.06.2020, žalobca namietal rozhodnutie žalovaného, ako aj pred ním správneho orgánu prvého stupňa, majúc za to, že tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
15. V prvom bode žaloby žalobca uviedol svoje námietky, ktoré označil ako rozhodovanie a konanie na základe územného plánu, pričom poukázal na to, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným plánom. Táto skutočnosť sama o sebe je natoľko významná a podstatná, že postup správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti je/potvrdzuje priamo rozpor s garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky. Samotná existencia územného plánu a namietaného nezákonného obsahu, ktorý v rozpore s ústavnými garanciami v ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky reguluje umiestňovanie reklamných stavieb, pokiaľ je základom pre vyvodzovanie existencie verejného záujmu ako dôvodu pre zamietnutie žiadosti žalobcu v rovine individuálnej rozhodovacej činnosti správnych orgánov, je potom zásahom do ďalších ústavov garantovaných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto závery vyplývajú z dôvodov pôvodne podaného odvolania, o ktorom rozhodol žalovaný a ktorými podkladá žalobca aj vecnú stránku odvolacích dôvodov tejto žaloby.
15.1. Ide o reguláciu, ktorá nemá oporu v stavebnom a ani žiadnom inom zákone. Takáto regulácia nie je v súlade so zákonom a zasahuje bez zákonného podkladu aj do ústavných práv účastníka konania podnikať (čl. 35 Ústavy SR) a tretích osôb vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR).
15.2. Územným plánovaním sa majú riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (§ 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „SZ“) a určiť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (§ 2 ods. 1 SZ). Podľa § 139a ods. 2 SZ priestorové a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek
hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí. Základom územného plánovania sú podľa § 2 ods. 2 písm. c) a d) SZ územnoplánovacia činnosť a rozhodovanie v územnom konaní (§ 32 až 39a SZ).
15.3. Základný obsah územnoplánovacej činnosti je vyjadrený v § 2 ods. 3 až 6 SZ. Z týchto ustanovení vyplýva, že základným a rozhodujúcim nástrojom územnoplánovacej činnosti je príprava, prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a trvalé udržiavanie jej aktuálneho stavu podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia. Z týchto ustanovení, ktoré sa zákonom č. 293/2014 Z. z. nemenili, nevyplýva, že by sa územné plánovanie malo odrazu vzťahovať na reguláciu reklamy alebo na plošnú reguláciu reklamných stavieb podľa § 24 ods. 2 SZ; do 2. januára 2015 boli v SZ označované ako informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
15.4. Úpravu účelu, funkcie a obsahu územnoplánovacej dokumentácie upravuje oddiel 3 (§ 8 až 13 SZ). Územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce (mesta) tvoria územný plán obce a územný plán zóny (§ 8 ods. 2 písm. c) a d) SZ).
15.5. Podrobne obsah týchto územných plánov ustanovujú § 11 ods. 5 SZ (územný plán obce) a § 12 ods. 2 (územný plán zóny). Zo žiadneho z týchto ustanovení nevyplýva, že by v územnom pláne mala byť riešená regulácia reklamy alebo regulácia umiestňovania reklamných stavieb. Od roku 1976 (účinnosť stavebného zákona) až doposiaľ sa ani tak nedialo. Aktivita mesta Nitra (vykonávajúceho aj pôsobnosť správneho orgánu prvého stupňa pri prenesenom výkone štátnej správy) je pravdepodobne odvodzovaná od prijatia novely stavebného zákona (zákon č. 293/2014 Z. z.), a to napriek tomu, že v tomto zákone sa nezasahuje do časti SZ upravujúcej územné plánovanie.
15.6. Regulácia umiestňovania reklamných stavieb nemôže byť ani obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, lebo reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území. Nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia (§ 139a ods. 5 SZ), na urbárny priestor (§ 139a ods. 6 SZ), ani na územný rozvoj obce (§ 139a ods. 7 SZ). Ide o jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb, ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia (§ 139a ods. 10 SZ), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie.
15.7. Obdobne ani pre územný plán zóny nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru reklamných stavieb a ani reklamných stavieb všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na územný plán obce. Ak sa nepripúšťa regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce, nemôže byť regulácia ani v územnom pláne zóny. Zo zákona nevyplýva, že by územný plán zóny mohol riešiť územia mimo medzí zóny určenej územným plánom obce a mimo jeho obsahu. Plošná - celoštátna regulácia umiestňovania reklamných stavieb formou územného plánu zóny sa však podľa našich poznatkov zatiaľ v praxi nezistila.
15.8. V záväznej časti územných plánov nemožno ísť nad rámec územného plánu obce/zóny. Obsah záväzných častí územných plánov obcí a zón je ustanovený v § 13 ods. 3 písm. b) a c) SZ striktne. Z obsahu vyplýva, že má upravovať konkrétne aktivity v nadväznosti na obsah územného plánu obce/ zóny. Ak územný plán nemôže upravovať plošné umiestňovanie reklamných stavieb, nemôžu byť ani v záväznej časti konkrétne regulatívy (zákazy a obmedzenia), ktoré sa majú týkať reklamných stavieb. Zistené „regulatívy“ v prípade mesta Nitra vo vzťahu k plošnej regulácii reklamných stavieb totiž nemajú obsahovo charakter územnoplánovacích regulatívov podľa § 139a ods. 1 SZ, ale podrobných stavebnotechnických požiadaviek na stavby, aké možno ukladať len v stavebnom konaní ako záväzné podmienky v stavebnom povolení, napríklad požiadavky na urbanistické riešenie, súladu s okolitým životným prostredím, na architektonické tvaroslovie a na stavebnotechnické vyhotovenie.
15.9. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 SZ, takže oddiel 8 SZ sa nevzťahuje na nijakú reklamnú stavbu. Z tohto právneho stavu vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 SZ), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu (§ 55 ods. 2 písm. h) a § 57 SZ) a nad 3 m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného úradu (§ 55 ods. 1 SZ).
15.10. Podľa § 11 ods. 5 SZ v územnom pláne obce ide o funkčné využívanie plôch v rámci priestorového usporiadania územia obce (napríklad, v priemyselnej zóne, v obytnej zóne a v rekreačnej zóne) a určenie zásad a regulatívov na zabezpečenie funkcie v území. Regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia sa podľa § 139a ods. 1 SZ rozumie „záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie určitého objektu alebo vykonávanej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území“. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce však nie je v súlade s obsahom § 11 ods. 5 SZ, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama je legálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vylúčenie rozhodovania o umiestnení reklamnej stavby v územnom konaní znamená, že mestá v originárnej pôsobnosti nemajú dosah na individuálne umiestňovanie reklamných stavieb, a preto ako náhradnú možnosť sa pokúšajú využívať mestské zastupiteľstvá územnoplánovaciu činnosť ako formu regulácie umiestňovania reklamných stavieb bez zákonného podkladu. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa vylúčenie územného rozhodovania nahrádzalo reguláciou územným plánom alebo všeobecne záväzným nariadením zastupiteľstva, nakoľko na to neexistuje žiaden zákonný a ani ústavný podklad. Zo SZ takáto možnosť zámeny právnych inštitútov nevyplýva, a teda ide o účelové obchádzanie zákona a postup v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 a zásahom do garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
16. Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je daná len kompetencia stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy, v ktorej stavebné úrady postupujú pri ohlasovaní a stavebnom povoľovaní podľa § 39a ods. 4 a 5 SZ. Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka reklamnej stavby). Stavebný úrad nemá legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu umiestnenia, má len možnosť uvedenú v § 57 ods. 1 posledná veta SZ. Tá sa môže týkať buď osoby stavebníka, osoby vlastníka pozemku alebo stavby alebo stavebnotechnickej konštrukcie (napríklad ide o nebezpečnú konštrukciu), ale nie chýbajúcej regulácie umiestnenia. Ale ak sú tieto reklamné stavby generálne vyňaté z územného rozhodovania, tak aj použitie postupu podľa § 57 ods. 1 poslednej vety je nereálne. Stavebnému povoľovaniu podliehajú len reklamné stavby s informačnou plochou nad 3 m2. Príslušným rozhodovať je stavebný úrad v stavebnom konaní a nie volené orgány obce formou územného plánu alebo všeobecne záväzného nariadenia. Stavebné konanie sa vedie vždy o konkrétnej jednotlivo určenej stavbe na konkrétnom mieste v konkrétnom čase podania žiadosti o stavebné povolenie a končí rozhodnutím podľa správneho poriadku (stavebným povolením alebo zamietnutím žiadosti). Ani stavebný úrad nemá oprávnenie na plošnú reguláciu akéhokoľvek typu a druhu stavieb do budúcnosti nejakým tzv. všeobecným rozhodnutím pre bližšie neurčený počet stavebníkov. Do úvahy neprichádza ani stavebná uzávera ako samostatné územné rozhodnutie týkajúce sa len reklamných stavieb lebo územné rozhodovanie sa nevzťahuje na reklamné stavby, pričom navyše by išlo o selektívnu uzáveru len pre určitý typ stavieb, ktorý inštitút zákon nepozná. Možná by bola len všeobecná stavebná uzávera týkajúca sa všetkých stavieb z dôvodu podľa § 39d ods. 1 SZ. Je potrebné podotknúť, že obsah územného plánu mesta Nitra, na ktorý sa odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný má práve účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť, nezákonnosť a protiústavnosť takejto „regulácie,“ ktorá sa potom vypuklo prejaví v rozhodovaní o individuálnych právach účastníkov stavebných konaní, ktoré majú svoj podklad v Ústave Slovenskej republiky a Stavebnom zákone. V stavebnom konaní má stavebník reklamnej stavby práva a povinnosti ako každý iný stavebník. Obsah žiadosti upravuje § 58 ods. 1 a 2 prvá veta a § 58a ods. 1 písm. a) SZ taxatívne. Vo vzťahu k projektovej dokumentácii reklamnej stavby platí aj § 43 ods. 3 SZ. Umiestňovanie konkrétnych stavieb je predmetom individuálno-rozhodovacej činnosti stavebných úradov (územné konanie) a nie obsahom územného plánu. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Konštatovanie, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území vymedzenom územným plánom 200 metrov od cestného telesa pozemku, je takto zvláštnym mimozákonným rozširovaným, resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a práva podnikať ako uvádzame vyššie, avšak súčasne z hľadiska správneho práva zavádza akýsi hybridný, zákonom neupravený inštitút, ktorý sa najviac podobá (keďže ide o obmedzovanie stavieb) na selektívnu a čiastočnú stavebnú uzáveru, či v danom prípade
mimozákonné stanovovanie pásiem odvíjajúcich sa od vlastnej inej rozhodovacej činnosti stavebného úradu pri prenesenom výkone štátnej správy. Navyše je potrebné uviesť, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého zákonného splnomocnenia rozširuje, resp. stanovuje územný plán cestné ochranné pásmo 200 metrov od cestného telesa pozemku v sídelnom útvare obce, ak ust. Cestného zákona výslovne stanovujú akékoľvek podobné pásma len a len mimo sídelného útvaru obce (§ 10 ods. 4 a § 11 ods. 1, 2 Cestného zákona) a pokiaľ je regulácia určitej otázky obsiahnutá v zákone, nemôže ju meniť/rozširovať podzákonný predpis.
17. Zároveň bolo potrebné podotknúť, že v jednotlivých prípadoch by potom prichádzal do úvahy odlišný spôsob obrany a argumentácie, keď v prípade cestného ochranného pásma je relevantné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré však musí spĺňať náležitosti odôvodnenosti a preskúmateľnosti z hľadiska záujmu chráneného zákonom, teda musí byť relevantné odôvodnené, v druhom prípade ide o vymedzenie územia podzákonnou normou s obmedzeniami zákonom a ústavou garantovaných práv účastníkov konania podľa čl. 20 a 35 Ústavy Slovenskej republiky. Takto je možné z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa vyvodiť, že nepovažujú za verejný záujem ten, ktorý je uvedený v ust. § 126 Stavebného zákona podľa osobitného predpisu, ale ten, ktorý vyplýva z regulatívu územného plánu - teda všeobecne záväzného nariadenia obce s predmetom regulácie zhodným v cestnom zákone, čo však nie je správna, zákonná a ústavne konformná rozhodovacia činnosť. Pritom, ak by sa mal skúmať „verejný záujem“ v podobe, ako ho identifikoval správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný, ide o dôvody, pre ktoré je potrebné záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré však nikdy (ani v minulosti) nebolo žiadané, nakoľko záujmy chránené osobitným predpisom sú pokryté ust. § 126 Stavebného zákona a osobitnými predpismi, v rámci ktorých konajú dotknuté orgány pri ochrane takých záujmov, nie však Stavebný úrad podľa podzákonného predpisu. Avšak správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný na základe takých stanovísk zjavne nerozhodoval, keď sa stotožnil s dôvodmi založenými len a len na územnom pláne mesta Nitra bez ohľadu na jeho obsah a ústavnosť/zákonnosť takého obsahu s ohľadom na právomoc taký obsah do územného plánu poňať. Také rozhodovanie je bez ďalšieho ústavne neudržateľné a v rozpore so zákonom, a tým zaťažené v tejto časti napadnuté rozhodnutie vadami, ktoré spočívajú v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, ako aj vadou nesprávneho právneho posúdenia, keď správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný zasiahol do práva oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia, vyjadriť sa k nim a procesne aprobovaným spôsobom na ne reagovať a to na vyššie uvedené, ale aj v súvislosti s inými dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré mali byť riešené ex offo a týkajúcich sa predpojatosti a nedostatku právomoci osôb vybavujúcich veci, s účastníctvom žalobcu. Pritom žalobca už v roku 2017 (list zo dňa 20.09.2017 avizoval, že Ing. Arch. D., Mgr. X. (konala aj v tejto veci) a primátor mesta sú predpojatí v konaniach demonštratívne vymenovaných z dôvodu sledovania vlastných záujmov v rámci zabezpečovania činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktoré nie sú súladné s nestranným a nedpredpojatým výkonom preneseného výkonu štátnej správy vo veciach týkajúcich sa žalobcu a reklamných stavieb, ktoré mu patria.
18. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania (umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného plánu (záväznej časti, regulatívmi). Tento názor potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Svzn/2/2013 zo dňa 18.06.2014) ako aj všeobecných správnych súdov (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci 3S 196/2011 zo dňa 30.04.2013), ktorá jasne oddeľuje originárne právomoci obce a oprávnenia obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy, a to osobitne v prípade regulácie umiestňovania reklamných zariadení (v súčasnosti stavieb), ktorá rozhodovacia činnosť je však aplikovateľná aj tento prípad.
19. V neposlednom rade s ohľadom na vyššie uvedené namietal žalobca, že územný plán je neurčitý, arbitrárny a vo svojej podstate predstavuje právny predpis, ktorý nemôže v prijatej podobe vyvolávať účinky, ktoré z neho vyvodzuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný. Pokiaľ obsah regulácie nespadá do právomoci orgánu samosprávy, akt, ktorý je výsledkom takej jeho normotvornej činnosti môže byť v časti takého obsahu len paaktom bez účinkov, ktoré mu jeho pôvodca pripisuje a bez možnosti aplikácie pri prijímaní individuálnych správnych aktov. Je potrebné podotknúť, že z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III.US 142/2011 zo dňa 05.04.2011, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30. marca 1999. Bolo zrejmé, že s ohľadom na arbitrárne, ničím nepodložené normatívne stanovenie územia s obmedzeným výkonom vlastníckych práv a obmedzením podnikania podzákonným predpisom, kde sa nesmie umiestňovať reklamná stavba typu „billboard,“ postupovala obec práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych správnych aktov pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ako je tomu z dôvodov prezentovaných žalobcom aj v tomto prípade. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o situáciu, keď žalobca už povolenie v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal, a teda zo strany správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo rovnako spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho práva ako ho garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
20. Zároveň vytýkal, že v rozhodnutí absentujú logické a/alebo preskúmateľné úvahy správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, ktoré by sa s argumentáciou žalobcu vysporiadali zákonným a ústavne konformným spôsobom.
21. S ohľadom na túto argumentáciu správnemu súdu žalobca navrhol, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b) SSP v spojení s ust. § 18 ods. 1 písm. d) a § 74 písm. d) a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z., nakoľko územný plán mesta Nitra prijatý vo svojej záväznej časti všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 (podľa vlastných vyjadrení správneho orgánu prvého stupňa) v znení zmien a doplnkov prijatých uzneseniami mestského zastupiteľstva mesta Nitra č. 195/2015-MZ zo dňa 11.06.2015 a dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003 prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11.06.2015, je v časti týkajúcej sa regulácie reklamných stavieb (bod 8) v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pre úplnosť aj v rozpore s § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, 139a Stavebného zákona a § 10 ods. 4 a § 11 ods. 1, 2 Cestného zákona) a pokiaľ slúžil ako podklad pre individuálnu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného prispel k porušeniu ústavne garantovaných práv a slobôd podľa čl. 2 ods. 3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb. účastníkov správneho konania.
22. Následne žalobca pokračoval v žalobných námietkach, ktoré pod bodom 2 a 3 smeroval k rozhodovaniu a konaniu predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mal za to, že žalovaný sa vôbec vecne (rovnako ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa svojím vylúčením nezaoberali ani osoby fakticky a právne zabezpečujúce priebeh konania) nezaoberal námietkou predpojatosti vecne, z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Uvedené vybavil konštatovaním, že námietka bola zamietnutá, pričom k podkladom preukazujúcim predpojatosť osôb podieľajúcich sa na konaní a vecnú podstatu námietky neriešil rovnako ako orgán, ktorý o zamietnutí námietky rozhodol a obidve rozhodnutia sú takto nepreskúmateľné. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce (a aj ďalších osôb), o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa resp. zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný vôbec nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní a v záujme neúčastníka konania (mesto Nitra) v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom s tým, aby následne mohli pri výkone verejnej moci rozhodovať tak, že žalobca nepreukáže právo k pozemku pod reklamnou stavbou. Žalobca uvedené namietal aj v podanom odvolaní a žalovaný sa s uvedeným vysporiadal vecne len v tej časti, ktorá sa týkala neoprávnenosti konania namietaných osôb a to s poukazom na organizačný poriadok mesta. Žalobca preto poukázal na skutočnosť, že s ohľadom na teóriu zdania je potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu, resp. štatutárny orgán obce podpisujúci rozhodnutia či akékoľvek listy aj javil ako nestranný a nezaujatý v očiach účastníkov konania (hoci by aj nebol), čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté, pričom tieto princípy platia rovnako v správnom ako v súdnom konaní, keďže základné súdnoprocesné princípy sa vzťahujú aj na
konanie správne. Zároveň rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zjavne mohlo byť dotknuté uvádzanou predpojatosťou, pričom žiadne osoby, najmä Mgr. X. sa z konania v zmysle ust. § 11 ods. 1 a 2 Správneho poriadku z konania nevylúčila.
V súvislosti s týmto dôvodom žalobca uviedol, že z iných konaní nadobudol poznatky, ktoré svedčia o tom, že neboli splnené ani základné formálne predpoklady na to, aby bolo možné vôbec uvažovať o tom, že rozhodnutie žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je zákonné. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich vec žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala voči všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta (nakoľko podľa získaných vedomostí žalobcu, nejde o zamestnancov stavebného úradu a ani o osoby, ktoré majú podľa organizačnej štruktúry zabezpečovať jeho činnosti, keď majú byť na rôzne úkony pri prenesenom výkone štátnej správy len poverované primátorom) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti základnými predpokladmi pre organizačné a formálne zabezpečenie rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa pri skúmaní jeho zákonnosti má podľa žalobcu za následok jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (Ing. Arch. D. a Mgr. X.), ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Požiadavky na organizačné zabezpečenie chodu správneho orgánu prvého stupňa vyplývajú z ust. § 117 ods. 3 Stavebného zákona a okrem osobitného kvalifikačného predpokladu, je potrebné, aby išlo organizačne o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, čomu nemôže zodpovedať ad hoc poverovanie primátorom mesta zamestnancov obce z iných organizačných útvarov obce na výkon konkrétnych činností správneho orgánu prvého stupňa, pričom ani to nebolo v danej veci preukázané. Okrem toho bol toho názoru, že žalovaný poukázaním na organizačný poriadok mesta Nitra, nevyvrátil nezákonnosť, na ktorú poukázal žalobca, ba priam naopak. Starosta/primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. K vecnej podstate dôvodov namietania predpojatosti rozhodovania podotkol, že spôsob jej vybavenia zo strany žalovaného (v rovine vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi) a pred ním správneho orgánu prvého stupňa je materiálne nepreskúmateľný a je nepreskúmateľný aj s ohľadom na teóriu zdania, ktorá sa v prípade skúmania predpojatosti uplatňuje aj v administratívnom konaní. Zároveň vytýkal, že pri vydávaní poverení primátorom mesta (minimálne) Ing. arch. D. a Mgr. X. nie sú uvádzané pravdivé skutočnosti, keď títo nemôžu byť organizačne zaradení aj na útvar hlavného architekta a aj na stavebný odbor/úrad mesta Nitra a nie je zrejmé, ktoré doklady sú potom pravdivé a to aj s ohľadom na odôvodnenie žalovaného o organizačnom poriadku mestského úradu Mesta Nitra, na ktorý poukázal žalovaný.
23. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobca, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/012046-002 zo dňa 12.03.2020 v spojení s rozhodnutím Mesta Nitra č. 137/2018-016-Re zo dňa 18.11.2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušuje a vec vracia podľa ust. § 191 ods. 4 SSP správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 07.09.2020. Bol toho názoru, že postup žalovaného, ako aj stavebného úradu bol správny, nakoľko spisový materiál obsahuje doklady, ktoré odôvodňujú postup správnych orgánov v konaní. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že stavebný úrad považoval uvedené dokumenty za dostatočné na to, aby zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. V tomto prípade predstavoval verejný záujem Územný plán Mesta Nitra.
Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa teda mesto Nitra prostredníctvom územného plánu rozhodlo
v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb, jedná sa o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť. Okrem toho pripomenul, že zákonnosť územného plánu alebo obsahu všeobecne záväzného nariadenia je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so zákonom alebo k ich zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, to znamená, že správne orgány sú nimi viazané.
K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne nepreskúmateľné z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, v podobe vznesenej námietky predpojatosti, žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú rozhodnutia Mesta Nitra, v ktorých boli námietky predpojatosti zamietnuté voči Ing. arch. W. D. a Mgr. O. X.. Pokiaľ žalobca mienil podať námietku predpojatosti aj proti iným zamestnancom stavebného úradu, mal žalovaný za to, že bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne mená, preto považoval uvedenú námietku za nedôvodnú.
Okrem toho dodal, že starosta je správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosť na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. To znamená, že nakoľko správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce, a preto, ak by aj bola takáto námietka o jeho zaujatosti podaná zo strany žalobcu, nemôže spôsobiť začatie konania o tejto otázke, a tým pádom tento žalobný dôvod je neopodstatnený.
K námietke žalobcu, ktorou namietal skutočnosť, že vybavujúci pracovníci Mesta Nitra nespĺňajú požiadavky § 117 ods. 3 stavebného zákona, uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Pre úplnosť bolo potrebné dodať, že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečenie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy, preto aj táto námietka bola nedôvodná.
Žalobca ďalej namietal, že primátor nemôže vydať organizačný poriadok, ktorý je v rozpore so zákonom a Ústavou SR, a teda nebolo možné, aby organizačný útvar, ktorý nie je na to určený, podzákonným predpisom prevzal kontrolu, vedenie a plnenie úloh správneho orgánu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy zo strany obce. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že to, či je organizačný poriadok v súlade so zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný určite nie je správnym orgánom, ktorý je príslušný túto otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, či organizačný poriadok Mesta Nitra je v rozpore so zákonom.
Ohľadom namietaného porušenia procesných práv žalobcu ako účastníka konania a odňatia možnosti náležite argumentovať, žalovaný uviedol, že s uvedenou námietkou nesúhlasí, nakoľko žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí konania, v ktorom mu bola stanovená lehota 7 pracovných dní odo dňa doručenia na nahliadnutie do podkladov a na uplatnenie námietok s poučením, že inak k nim nebude prihliadnuté. Zároveň bol žalobca upozornený na skutočnosť, že umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom, a preto dobu trvania predmetnej stavby nebude možné predĺžiť. Ďalej, po doplnení spisového materiálu, stavebný úrad vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.03.2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 09.12.2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP. 26. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 9 ods. 1, 2 správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
Podľa § 10 správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.
Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06.07.2015 (teda i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003), (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“), územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno- historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7 stavebného zákona, územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,
Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú c/ územnoplánovacou činnosťou,
Územnoplánovacou činnosťou je a/ obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, b/ obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (ods. 3)
Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. (ods. 7)
Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
Podľa § 11 ods. 5 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 13 ods. 3 písm. b/, stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „SZ“, resp. „stavebný zákon“, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na e/ reklamné stavby.
Podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 59 ods. 1, 2 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.
Podľa § 117 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
Podľa § 139a ods. 1, 2, 5 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.
Podľa § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2015, obec pri výkone samosprávy najmä d/ usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, j/ obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Podľa § 11 ods. 4 písm. c/, g/ vyššie citovaného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené c/ schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, g/ uznášať sa na nariadeniach,
28. Podľa § 12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.
Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),
29. Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,
c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 25 veta prvá, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Podľa § 100 ods. 1 písm. a/, b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
30. Správny súd vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia uvádza, že na Krajskom súde v Nitre prebieha množstvo sporov, v ktorých vystupuje totožný žalobca a žalovaný ako v tomto konaní s totožným predmetom konania (rozdiel spočíva v podstate len v rôznom umiestnení reklamných stavieb v rámci mesta Nitry). Z uvedeného dôvodu, preto správny súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu 11S/78/2020, v ktorom bola riešená totožná právna problematika reagujúca na totožnú argumentáciu žalobcu. Preto správny súd odkazuje na uvedené rozhodnutie a jeho odôvodnenie, ktoré nebude z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti opakovať.
31. Správny súd s poukazom na uvedené, preto po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v intenciách žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
32. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že žalovanému a ani ďalším účastníkom na strane žalovaného nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 168 SSP a § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie.
33. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.