Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-65-2019.pdf
PDF · 126.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-40C/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobkyne: F. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v N., U. 9, zastúp. JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanej V. B., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom v N., U. 9, zastúp. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
III. Svedkovi Y. B., nar. X.X.XXXX, priznáva nárok na svedočné proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2019 domáhala voči žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor pre okres Košice IV, obec Košice - Nad Jazerom, katastrálne územie Jazero na LV č. XXXXX ako byt č. XX, 5. poschodie, vchod č. 2, ktorý sa nachádza v bytovom dome - N. X,X,X,X,X,X, súp. č. XXXX, postavenom na pozemkoch - parcely reg. „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 43/10000 (ďalej len „Byt“). Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že darovacou zmluvou uzavretou dňa 23.01.2019 ako darca darovala Byt žalovanej ako obdarovanej. Tvrdila, že darovanie sa uskutočnilo rešpektujúc stav, že žalobkyni bude zo strany žalovanej prejavená náležitá vďačnosť, ktorá je štandardne spájaná okrem iného aj s poskytovaním starostlivosti, opatery a potrebnej pomoci v starobe a s ňou spojenými zdravotnými problémami, chorobami, pohybovými obmedzeniami a obmedzeniami v realizácii štandardných životných úkonov a pod. Potreba starostlivosti o žalobkyňu mala byť naviac zvýraznená tým, že je onkologickou pacientkou. Podľa žalobkyne žalovaná od darovania Bytu neposkytuje žalobkyni žiadnu starostlivosť a opateru, ktoré sú vzhľadom na jej vek (75 rokov) a onkologické ochorenie už dlhodobo nevyhnutné a potrebné, čo je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vrcholom nemorálneho správania žalovanej mal byť podľa žalobkyne incident zo dňa 20.09.2019, kedy mala byť žalobkyňa priateľom žalovanej L. B. fyzicky napadnutá najprv v byte a následne pred bytovým domom na U. X v N., kedy ju mal L. B. sotiť, v dôsledku čoho mala spadnúť na chrbát a udrieť si záhlavie, čím jej mali byť spôsobené viaceré poranenia ako pomliaždenia záhlavia a podvrtnutie chrbtice. Podľa žalobkyne žalovaná napriek tomu, že pri atakoch jej priateľa bola prítomná, nijako nezasiahla a žalobkyne sa nijako nezastala. Keď žalobkyňa ležala na zemi, žalovaná jej nijako nepomohla, neposkytla jej žiadnu pomoc, nechala ju ležať a spolu s priateľom pred príchodom polície utiekla. Ani následne sa nijako nezaujímala a nezaujíma o zdravotný stav žalobkyne a zranenia zapríčinené napadnutím žalobkyne. Podľa žalobkyne tento nevďačný prístup žalovanej sám o sebe založil naplnenie hrubého porušenia dobrých mravov z jej strany. Ďalej žalobkyňa uvádza, že intenzívnosť, sústavnosť, dlhodobosť a nepretržitosť neprijateľného
správania žalovanej voči nej je nutné kvalifikovať ako veľký nevďak a konanie hrubo odporujúce dobrým mravom. Žalobkyňa dňa 25.09.2019 žalovanej adresovala listinu, ktorou si uplatnila právo na vrátenie daru, čím sa mal obnoviť právny stav pred darovaním a žalovanej mala vzniknúť povinnosť vrátiť Byt žalobkyne. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že žalovaná je zapísaná ako vlastníčka Bytu v katastri nehnuteľností a iba žalobou o určenie vlastníckeho práva môže žalobkyňa dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku spolu so žalobou predložila: čiastočný výpis z LV č. XXXXX, Uplatnenie práva darcu na vrátenie daru zo dňa 25.09.2019 s podacím lístkom, Potvrdenie o ústnom oznámení zo dňa 20.09.2019 a Lekársku správu zo dňa 20.09.2019.
2. Uznesením Okresného súdu Košice II, spis. zn. 40C/65/2019 zo dňa 24.10.2019 súd na návrh žalobkyne nariadil žalovanej zdržať sa nakladania s Bytom do právoplatného skončenia tohto konania.
3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 17.10.2019, kde uviedla, že žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Podľa žalovanej nie sú naplnené podmienky pre vrátenie daru stanovené v § 630 Občianskeho zákonníka. Poukázala na obsah darovacej zmluvy a na to, že žalobkyňa Byt žalovanej darovala bez dojednania akýchkoľvek ďalších podmienok. Žalovaná poprela tvrdenie žalobkyni o tom, že jej neposkytuje od darovania Bytu žiadnu starostlivosť a opateru. K tomu žalovaná uvádza, že aj po darovaní Bytu zotrvala v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, kde riadne zabezpečovala chod spoločnej domácnosti (upratovala, kúpala žalobkyňu), spoločne s manželom sprevádzala žalobkyňu na vyšetrenia a prispievali finančne na domácnosť. Žalovaná tiež poprela priebeh incidentu opísaný v žalobe. Najprv uviedla priebeh udalostí, ktoré predchádzali incidentu. Po darovaní Bytu, zotrvala v spoločnej domácnosti so žalobkyňou v byte na Uralskej, kde bývali okrem nich jej vtedajší priateľ dnes už manžel L. B. a jej dvaja bratia Y. a X.. Žalobkyňa Byt prenajala neznámej osobe a poberala od neho nájomné napriek tomu, že náklady na Byt uhrádzala žalovaná s priateľom. Podľa žalovanej sa spory v domácnosti vyostrili už v auguste 2019 potom, ako žalobkyňa začala vyvíjať na žalovanú neprimeraný intenzívny nátlak na vrátenie daru, čo ona odmietala. Viac krát sa žalobkyňa pokúsila násilne dostať žalovanú pred notára, aby podpísala zmluvu. Žalovaná tak s cieľom eliminovať fyzický a psychický tlak jej rodiny na prepis Bytu sa žalovaná rozhodla vyriešiť tak, že Byt darovala L. B.. Aj dňa 20.09.2019 mala žalobkyňa chcieť vziať žalovanú proti jej vôli na prepis Bytu. Najskôr v Byte ju mama s bratom Y. mali násilím ťahať za ruku do výťahu. Pred bytovým domom žalovaná poprosila o pomoc L. B., on ju začal ťahať za ruku a pri tomto preťahovaní žalobkyňa spadla na zem. Žalovaná tvrdí, že dvihla mame parochňu a aj ju hladkala kým ju brat nezdvihol. Žalovaná vylučuje, že by ona nejako násilne ublížila matke a tiež vylučuje, že L. B. fyzicky zaútočil na ňu. Následne sa mali s L. B. vybrať nahlásiť incident na OO PZ Nad Jazerom. Po incidente žalobkyňa vyhodila žalovanú z bytu na U. ulici. Žalovaná má za to, že svojím konaním situáciu nezapríčinila. Namieta, že v žalobe nie je uvedené v čom má spočívať sústavnosť a nepretržitosť jej údajného konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovanej je jej konaním samotnej žalobkyne znemožnené, aby sa o ňu v starobe starala. Poukázala tiež na správanie žalobkyne, ktoré je podľa nej v rozpore s dobrými mravmi, keď ju vyhodila z bytu na U. a bráni jej vo vstupe do Bytu. Tiež žalovaná poukázala na to, že ani prípadné nevhodné správanie L. B. nemá na právo žalobkyne domáhať sa vrátenia daru žiadny vplyv. Žalobu žalovanú žiadala zamietnuť. K vyjadreniu žalovaná predložila Darovaciu zmluvu a 2 x Záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 20.09.2019.
4. Žalobkyňa v replike doručenej dňa 15.01.2020 uviedla, že popiera tvrdenie žalovanej o zabezpečovaní starostlivosti. Podľa žalobkyne mala žalovaná vždy problém sa o seba postarať. Z dôvodu zlého zdravotného stavu a neposkytovania starostlivosti bol nútený vzdať sa zamestnania v Bratislave a vrátiť do Košíc jej syn Y., ktorý od svojho návratu zabezpečuje starostlivosť a opateru o ňu a o svojho brata. Podľa žalobkyne žalovaná nikdy neabsolvovala s ňou lekárske vyšetrenia, nikdy jej nezabezpečovala a nevyzdvihla lieky a nikdy sa nezaujímala a nekonzultovala jej zdravotný stav. Do pozornosti dala súdu úteky žalovanej v minulosti. Darovaný Byt bol prenajatý od roku 2015 a všetky úhrady zaň platila žalobkyňa. Tvrdenie o vyvíjaní nátlaku na žalovanú označila žalobkyňa za nepravdivé. Žalobkyňa mala dňa 20.09.2019 náhodne zistiť, že na Byte je od 18.09.2019 zapísaná plomba. Žalovaná jej to nevedela vysvetliť, tak sa dohodli, že pôjdu na kataster zistiť skutočný stav, čo počul L. B. a v Byte ju napadol a po jeho sotení skončila na podlahe. Potom čo sa všetci vybrali k autu Y. B., pri nastupovaní do auta, L. B. začal žalovanú intenzívne ťahať za ruku preč. Žalobkyňa chytila žalovanú tiež za ruku a následne L. B. hrubo sotil do žalobkyne následkom čoho spadla na chrbát. Zo zeme ju otrasenú a silno plačúcu dvihol syn Y., ktorému pomáhal robotník. Následne syn Y. privolal policajnú hliadku, ktorí po príchode zisťovali, ktorým smerom utiekli žalovaná s L. B.. Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaná proti útokom L. B.
nijako nezasiahla, nebránila ju a nezastala sa jej pred útočníkom, neposkytla jej žiadnu pomoc, nechala ju ležať na zemi a utiekla z miesta činu. Žalobkyňa popiera tvrdenie o tom, že ju hladkala. Uvedené konania podľa žalobkyni naplnili definíciu hrubého porušenia dobrých mravov. Žalobkyňa tiež poprela tvrdenie žalovanej o tom, že ju vyhodila z bytu, od incidentu žalovaná sa v byte neukázala, neprišla sa rozlúčiť, ospravedlniť, vysvetliť jej konanie a jej osobné veci zobral L. B.. Vo vstupe do darovaného Bytu jej nebráni, keďže existuje platný nájomný vzťah na užívanie Bytu nájomcom.
5. Žalovaná v reakcii zo dňa 14.02.2020 uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe. Zároveň opísala stretnutie so žalobkyňou dňa 10.02.2020, kde jej žalobkyňa navrhla predaj Bytu za účelom úhrady pobytu jej brata X. v Plešivci.
6. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2021 žalobkyňa zotrvala na žalobe. Ako dôvody vrátenia daru špecifikovala dlhodobé neposkytovanie starostlivosti, opatery a potrebnej pomoci v starobe a chorobe a nebránenie útoku na žalobkyňu zo strany jej terajšieho manžela, ponechanie zranenej žalobkyne v ležiacej polohe na chodníku, neposkytnutie jej žiadnej pomoci v danom okamihu a nezáujme o jej zdravotný stav. Za nevýznamné považuje, skutočnosť, či L. B. spáchal alebo nespáchal priestupok alebo trestný čin. Žalobkyňa totiž neodvíja vrátenie daru od útoku partnera žalovanej, ale od jej správania sa po darovaní Bytu a od jej správania v čase útoku a bezprostredne po ňom. Žalovaná zotrvala na svojich podaniach a poukázala na rozhodnutie Okresného úradu Košice odboru vnútornej správy zo dňa 24.08.2020 s odkazom na § 163 CSP.
7. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 10.12.2021. Právny zástupca žalobkyne zotrval na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej v konaní. Poukázal na neposkytnutie pomoci zo strany žalovanej zranenej matke a jej zutekanie z miesta činu. Zdôraznil nevierohodnosť žalovanej pričom poukázal na jej zníženú rozumovú schopnosť ako aj psychologické zistenia o jej defektných pamäťových funkciách, neschopnosti správnej reprodukcie a vymýšľaní si. Tiež poukázal na nevhodné správanie žalovanej k žalobkyni aj po uplatnení práva na vrátenie Daru, a to ignorovanie a vyhýbanie sa jej osobe na ulici, nezdravenie, nenavštevovanie, nezaujímanie sa o jej zdravotný stav. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná je psychologickým pacientom, ktorý sa nelieči a tiež poukázala na to, že žalovaná nepreukazuje žiadne city k nej. Právny zástupca žalovanej tiež zotrval a odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu. Podľa jeho názoru žiadne v žalobe opísané konanie žalovanej nemožno objektívne klasifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda spoločensky neakceptovateľné správanie ale práve naopak tu ide iba o zmenu subjektívneho pohľadu darcu na zmenu pomerov po pokuse o prevod bytu na L. B.. Poukázal na to, že žalobkyňa vytiahla žalovanú z bytu a ťahala žalovanú proti jej vôli do auta a nútila ju ísť na kataster „zastaviť prepis bytu“. Uviedol, že trestné, priestupkové ani iné konanie voči žalovanej neboli nikdy ani začaté, ani iniciované. Pokiaľ ide o výpoveď samotnej žalobkyne poukázal na niektoré pasáže, kde zdôraznila, že sa bojí, že príde o Byt v dôsledku toho, že ho chcela darovať L. B. a tiež na to, že jej zdravotný stav v roku 2019 nevyžadoval žiadny špeciálny druh opatery a že sa vyjadrila práve naopak, že žalovaná je chorá a potrebuje pomoc.
8. Súd vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, oboznámením sa s dokumentami priestupkového spisu Okresného úradu Košice spis. zn. OU-KE-OVV-S2-2020/007996015 podľa požiadavky strán, výsluchom žalobkyne, žalovanej a svedka Ladislava B..
9. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- Z listu vlastníctva č. XXXXX vedeného pre katastrálne územie Jazero: žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník Bytu.
- Z uplatnenia práva Darcu na vrátenie daru a podacieho lístka: Žalobkyňa listom zo dňa 25.09.2019 uplatnila právo na vrátenie daru - Bytu podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Ako dôvod pre vrátenie Bytu uviedla intenzívnosť, dlhodobosť a nepretržitosť neprijateľného správania sa žalovanej ako obdarovanej voči jej osobe. Žalobkyňa konkrétne ďalej uviedla, že žalovaná jej od darovania Bytu neposkytuje žiadnu starostlivosť a opateru, ktoré sú vzhľadom na jej vek (74 rokov) a onkologické ochorenie už dlhodobo nevyhnutné a potrebné. Ako vrchol nemorálneho správania žalovanej voči jej osobe žalobkyňa uviedla incident zo dňa 20.09.2019, kedy ju priateľ žalovanej napadol najprv v byte a následne pred bytovým domom na U. 9 v N., v dôsledku čoho spadla na chrbát a boli jej spôsobené viaceré poranenia. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná napriek tomu, že bola prítomná pri atakoch jej priateľa a pri spôsobení jej zranení, nijako nezasiahla, nijako sa jej nezastala a keď silno otrasená ležala na zemi, nijako jej nepomohla a neposkytla žiadnu pomoc, nechala ju ležať na chodníku a bez hanby spoločne s priateľom
utiekla z miesta činu. Žalobkyňa zároveň žalovanej vytkla, že ani následne sa nezaujímala a nezaujíma o jej zdravotný stav a zranenia zapríčinené jej priateľom. Napokon žalobkyňa v liste uviedla, že intenzita, dlhodobosť a sústavnosť hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej oprávnene založilo jej zákonné právo na uplatnenie si práva na vrátenie daru. Tento list žalobkyňa poslala žalovanej na adresu U. 9, v N. doporučene dňa 25.09.2019.
- Z potvrdenia zo dňa 20.09.2019: žalobkyňa dňa 20.09.2019 vykonala ústne oznámenie príslušníkovi policajného zboru o fyzickom napadnutí zo strany L. B..
- Z lekárskej správy zo dňa 20.09.2019: žalobkyňa bola vyšetrená MUDr. Paučovou v poradni pre neuromuskulárne ochorenia, kde jej bola diagnostikovaná porucha vestibulárnej funkcie, bližšie neurčenej a iný syndróm bolesti hlavy, bližšie neurčený.
- Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 20.09.2019: žalovaná za účelom podania vysvetlenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu uviedla, že o 08:50 hod. dnešného dňa ju matka s bratom chceli zobrať na kataster prepísať byt. Počas toho , ako ju ťahali z bytu sa matka šmykla a spadla. Potom keď prišli na parkovisko matka s bratom Y. ju chytili za ruky a chceli, aby s nimi išla na kataster. Nakoľko ona ísť nechcela jej druh ju chytil za pás a vytrhol ju z ich rúk, následkom čoho matka spadla na zem.
- Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 20.09.2019: L. B. za účelom podania vysvetlenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu uviedol, že o 08:50 hod. dnešného dňa F. B. s jej synom chceli jeho družku V. zobrať na kataster ohľadom prepisu bytu. Počas toho, ako ju ťahali z bytu sa jej matka potkla o stolík a spadla, pričom on sa jej nedotkol. Potom keď prišli na parkovisko matka s Y. ju chytili za ruky a chceli, aby s nimi išla autom na kataster. Nakoľko ona ísť nechcela chytil ju za pás a vytrhol ju z ich rúk, následkom čoho matka spadla na zem.
- Z úradného záznamu o predvedení osoby zo dňa 20.09.2019 Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, OOPZ Košice Nad Jazerom: Dňa 20.09.2019 o 09:20 hod. bol predvedený L. B. podľa § 17 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. na tunajšie odd. OO PZ k podaniu vysvetlenia. V zázname je uvedené, že: „dňa 20.9.2019 v čase od 8,56 hod. bola policajná hliadka Nad jazerom K452 vyslaná stálou službou Obvodného oddelenia PZ Košice - nad jazerom na služobný zákrok na ulici U. 9, kde sa mala nachádza pani B., ktorá mala byť napadnutá priateľom svojej dcéry B.. Po príchode sa na mieste nachádzala posádka rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá ošetrovala oznamovateľku a jej následným vyťažením bolo zistené, že pán B. ju sotil na čo spadla na zem a udrela si hlavu a udrela si lakeť ľavej ruky. Menovaný bol vyzvaný, aby sa ihneď v zmysle § 17 ods. 1 zákona dostavil na tun. oddelenie OO PZ k podaniu vysvetlenia k priestupku. Nakoľko menovaný na výzvu hliadky nereagoval, nevyhovel, bol menovaný v zmysle § 17 ods. 2 zákona o policajnom zbore predvedený na tunajšie obvodné oddelenie na podanie vysvetlenia. Z toho dôvodu bol menovaný eskortovaný hliadkou K452 na tunajšieho obvodné oddelenie za účelom riadneho objasnenia veci. Po príchode bol pán B. podrobený dychovej skúške, so zistením alkoholu 0,00.“
- Z rozhodnutia Okresného úradu Košice spis. zn. OU-KE-OVV-S2-2020/007996015, zo dňa 24.8.2020: Z zmysle výroku tohto rozhodnutia konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, ktorého sa mal dopustiť obvinený L. B. tým, že dňa 20.9.2019 v čase okolo 8,50 hod. na ulici U. 9 v N. najprv v byte a potom pred bytovým domom mal fyzicky napadnúť oznamovateľku F. B. a to tak, že ju mal sotiť obomi rukami do oblasti hrudníka následkom čoho mala spadnúť a udrieť si hlavu a lakeť a tým jej podľa lekárskej správy zo dňa 20.9.2019 mal spôsobiť pomliaždenie záhlavia a podvrhnutie hrudnej chrbtice s dobou liečenia do 7 dní, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) priestupkového zákona sa zastavilo z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Zranenia žalobkyni spôsobené pri incidente dňa 20.09.2019 boli s dobou liečenia do 7 dní.
- Z prepúšťacej správy zo dňa 23.06.2017: žalovaná bola hospitalizovaná v období od 09.06.2017 do 23.06.2017 na psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, na pracovisku Rastislavova 43. Žalovanej bola určená diagnóza mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania alebo liečby. Bola prepustená v stabilizovanom stave.
- Zo správy o psychologickom vyšetrení zo dňa 24.11.2016: žalovaná sa zúčastnila psychologického vyšetrenia dňa 24.11.2016, kde klinický psychológ v závere u nej konštatoval rozumové schopnosti nerovnomerne rozložené v pásme dolného podpriemeru (IQ = 70-79). Tiež konštatoval neschopnosť správnej reprodukcie, časté opakovania a konfabulácie a v osobnosti prítomné výrazné psychastenické a schizofrenické črty, sklon k impulzívnosti, k depresívnym náladám, úzkostným stavom a emocionálnej labilite.
10. Z vykonaných výsluchov žalobkyne, žalovanej a svedka Y. B. mal súd preukázané tieto skutočnosti:
Z výsluchu žalobkyne:
- žalobkyňa sa bojí o Byt, že žalovaná prevedie Byt na manžela a že on sa s ňou potom rozvedie a ona nebude mať nič.
- žalovaná s priateľom žila v spoločnej domácnosti so žalobkyňou od darovania Bytu do 20.09.2019 v byte na U. 9 v N.,
- Dňa 20.09.2019 žalobkyňa ťahala žalovanú von z bytu a potom pred bytovkou do auta, aby zastavila prepis Bytu na L. B..
- Potom čo žalobkyňa spadla pred bytovkou, žalovaná s L. B. ostali na mieste až kým neprišiel k nej od auta syn, potom odišli, a to ešte pred príchodom polície a sanitky.
- žalobkyňa sa bojí, že manžel žalovanej využije skutočnosť, že žalovaná je mentálne retardovaná že ju oklame a získa ten Byt.
- žalovaná bola u nej v byte na U. aj po 20.09.2019, pričom jej dala dary, ktoré po niekoľkých dňoch vrátil jej manžel (žalobkyňa najprv uviedla, že so žalovanou nebola od incidentu, no v inej časti výsluchu uviedla, že žalovaná bola u nej v byte, čo potvrdil aj svedok Ladislav B.).
- zdravotný stav žalobkyne nevyžadoval v roku 2019 žiadny špeciálny druh opatery o ňu, stará sa o seba sama a je schopná fungovať sama. Z výsluchu žalovanej:
- žalobkyňa sa vyhrážala žalovanej zbavením jej spôsobilosti aj v období, kedy žila s L. B. s ňou v spoločnej domácnosti.
- žalovaná s Radoslavom B. z miesta incidentu odišli pred príchodom polície, pretože sa báli, že žalobkyňa udá L. B. pre ublíženie na zdraví.
- žalovaná prala a pratala v byte na U. X v N.. Z výsluchu Y. B.:
- žalobkyňa ležala na zemi až do príchodu zdravotníkov,
- do Košíc prišiel z Bratislavy v septembri 2019 tesne pred incidentom, ktorý sa stal dňa 20.09.2019, lebo bolo potrebné chodiť so žalobkyňou na vyšetrenia a on mal auto, naspäť do Bratislavy sa vrátil v polovici januára 2020. Odvtedy sa vracia do Košíc raz za 14 až 20 dní.
- doma sa o žalobkyňu starali žalovaná s L. B.,
- žalobkyňa nepotrebuje každodennú starostlivosť, vie robiť každodenné činnosti okrem kúpania. Stará sa aj o brata, ktorý je plienkovaný. S kúpaním jej pomôže, keď príde raz za 14-20 dní domov.
- žalovaná s L. B. v čase po incidente žalobkyňu a jeho viac krát navštívili v byte na U. X (svedok síce najprv uviedol, že nebol v kontakte, no na konci výsluchu uviedol, že navštevovali ich v byte s tým, že ich obťažovali, keďže prišli si po nejaké veci vrátane psa, ktorý bol jeho)
11. Súd konštatuje, že podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je splnená, keďže z údajov katastra nehnuteľností nevyplýva vlastníctvo žalobkyne k Bytu a určujúci výrok súdu by bol spôsobilý napraviť túto situáciu. Teda podmienka prípustnosti tejto žaloby v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to existencia naliehavého právneho záujmu, bola splnená a súd sa mohol zaoberať hmotnou stránkou veci.
12. V konaní nebolo sporné darovanie Bytu žalovanej v roku 2019 a ani to, že žalovaná bývala spolu s L. B. v spoločnej domácnosti so žalobkyňou v byte na U. 9 v N. do dňa 20.09.2019. V konaní bolo sporné, či sa žalovaná v období od darovania Bytu do 25.09.2019 dopustila takého konania voči žalobkyni alebo členom jej rodiny, ktoré by oprávňovalo žalobkyňu postupovať podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
14. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za
sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 2. 2011, sp. zn. 3 Cdo 218/2010).
15. Žalobkyňa uplatnila právo na vrátenie daru listom spísaným a odoslaným žalovanej doporučene dňa 25.09.2019. V tomto liste uplatnenie práva na vrátenie daru Bytu bolo skutkovo odôvodnené intenzívnosťou, dlhodobosťou a nepretržitosťou neprijateľného správania žalovanej voči žalobkyni, čo malo spočívať v neposkytovaní žiadnej starostlivosti a opatery o žalobkyňu v čase od darovania Bytu a v správaní sa žalovanej počas incidentu dňa 20.09.2019 a bezprostredne po ňom. V žalobe bolo v podstate zopakované toto skutkové odôvodnenie. Dôvodom požadovania vrátenia daru teda malo byť hrubé porušenie dobrých mravov spočívajúce v uvedenom správaní sa žalovanej priamo voči žalobkyni (t.j. nie voči členom jej rodiny). Uvedené skutkové tvrdenia žaloby však v konaní zo strany žalobkyne neboli preukázané. Teda nebolo v konaní preukázané také konanie žalovanej v období od darovania Bytu (január 2019) do uplatnenia práva na vrátenie daru (25.09.2019) a napokon ani v nasledovnom období, ktoré by bolo možné klasifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov voči žalobkyni. Preto listina s názvom Uplatnenie práva Darcu na vrátenie daru zo dňa 25.09.2019 nemala za následok zánik darovacieho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou. Byt teda ostal naďalej vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Súd preto žalobu zamietol.
16. Ako už súd uviedol v odseku 12. tohto odôvodnenia, rozhodné obdobie pre posúdenie skutočnosti, či sa žalovaná dopustila konania, ktoré by oprávňovalo žalobkyňu postupovať podľa § 630 Občianskeho zákonníka, bolo obdobie od darovania Bytu (január 2019) do 25.09.2019. Žalobkyňa v prvom rade vyčítala žalovanej, že jej od darovania Bytu neposkytuje žiadnu starostlivosť a opateru. Vykonané dokazovania však nepotvrdilo pravdivosť tohto tvrdenia, práve naopak. Z dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná spolu so svojím terajším manželom L. žila so žalobkyňou v spoločnej domácnosti v byte na U. X v N. takmer celú túto rozhodnú dobu, a to až do 20.09.2019. Poskytovania starostlivosti a opatery o žalobkyňu zo strany žalovanej a jej terajšieho manžela potvrdil aj svedok Y. B., ktorý uviedol, že doma sa starali o žalobkyňu žalovaná s jej terajším manželom a on ju nosil na vyšetrenia, keďže mal auto. Aj zo skutočnosti, že Y. B. prišiel do Košíc len tesne pred incidentom, ktorý sa stal dňa 20.09.2019, vyplýva, že uvedené tvrdenie žalobkyne o neposkytovaní žiadnej starostlivosti a opatery nie je pravdivé. Žalovaná žila od darovania Bytu do 20.09.2019 v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, pričom Y. B. sa vrátil do Košíc až tesne pred 20.09.2019, teda je zrejmé, že už len z titulu vedenia spoločnej domácnosti dochádzalo zo strany žalovanej k poskytovania starostlivosti a opatery o žalobkyňu (muselo dochádzať k upratovaniu bytu, k nákupom, k vareniu, žalovaná bola v byte, teda bola k dispozícii žalobkyne v prípade potreby). Súd teda neverí tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná sa v tomto období (od 01/2019 do
20.09.2019) žiadnym spôsobom o žalobkyňu nestarala a považuje ho za nepravdivé. Súd si napokon ani nevie predstaviť situáciu, že by žalovaná žila skoro 9 mesiacov so žalobkyňou bez toho, aby táto nejakou svojou aktivitou neprispievala k chodu spoločnej domácnosti. Žalobkyňa napokon ani neuviedla a ani nepreukázala žiadnu konkrétnu situáciu z obdobia do 20.09.2019, kedy by jej žalovaná neposkytla potrebnú starostlivosť príp. opateru. K správaniu žalovanej počas incidentu dňa 20.09.2019 a v čase bezprostredne po ňom súd uvádza, že pri hodnotení tohto správania žalovanej súd prihliadol na princíp vzájomnosti, keď toto správanie žalovanej súd vyhodnotil ako vyvolané a spôsobené žalobkyňou. Súd totiž musel prihliadnuť na to, že celý tento incident sa stal v dôsledku nesúhlasu žalobkyne s darovaním Bytu zo strany žalovanej jej vtedajšiemu priateľovi a terajšiemu manželovi L. B. a jej správania sa voči žalovanej. Všetky vykonané výsluchy totiž potvrdili, že žalobkyňa v daný deň chcela zobrať žalovanú proti jej vôli na kataster nehnuteľností (sama žalobkyňa potvrdila, že žalovanú ťahala z bytu a potom pred bytovým domom násilím k autu a že bola nahnevaná, že žalovaná prevádza Byt), aby žalovaná zastavila prevod Bytu. Dokazovaním (z výsluchu žalobkyne, žalovanej ako aj vysvetlenia Y. B. podanom v priestupkovom konaní.) bolo preukázané, že žalovaná s terajším manželom miesto incidentu neopustili hneď, ale až potom, čo k žalobkyni prišiel Y. B. (Na zmenu Y. B. v tomto tvrdení, ktorý pred súdom uviedol, že žalovaná s priateľom odišli hneď po páde žalobkyne, súd neprihliadal, keďže žalobkyňa aj žalovaná a napokon aj Y. B. v priestupkovom konaní potvrdili, že žalovaná s priateľom neodišli z miesta incidentu hneď po páde žalobkyne). Teda bolo preukázané, že žalovaná nenechala žalobkyňu bez pomoci. Ale odišla až potom, ako k žalobkyni prišiel jej brat Y., ktorý bol povolaním zdravotná sestra a ktorý po zhodnotení situácie nechal žalobkyňu ležať na chodníku, aby predišiel prípadnému zhoršeniu jej zranení, až do príchodu zdravotníkov. Následné nezaujímanie sa a nekontaktovanie sa so žalobkyňou súd považuje za prirodzenú reakciu žalovanej, ktorá v dôsledku skúsenosti zo dňa 20.09.2019 mohla mať oprávnenú obavu z kontaktu so žalobkyňou a z toho, že na ňu žalobkyňa bude opäť vyvíjať nátlak, aby nakladala s darovaným Bytom v rozpore so svojou vôľou. Naviac bolo preukázané z rozhodnutia Okresného úradu, že dňa 20.09.2019 neboli žalobkyni spôsobené o závažné poranenia. Teda súd uzaviera, že ochladenie vzťahov strán tohto konania a neposkytovanie starostlivosti a opatery v čase po dni 20.09.2019 bolo spôsobené a zapríčinené konaním žalobkyne. Preto toto správanie žalovanej v období od 20.09.2019 súd nevyhodnotil ako správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Okrem uvedeného správania sa žalovanej v súvislosti s incidentom zo dňa 20.09.2019 žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala situáciu, ktorá by sa odohrala v období po 20.09.2019, kedy by jej žalovaná neposkytla potrebnú pomoc.
17. Z výsluchu žalobkyne súd nadobudol dojem, že jej motivácia na uplatnenie práva na vrátenie daru bol jej strach o Byt a o to, aby oň žalovaná v dôsledku svojho neuváženého konania, znížených rozumových schopností a/alebo vplyvu tretích osôb neprišla a neskončila tak na „ulici“. Uvedená obava žalobkyne ako matky žalovanej je pochopiteľná, avšak na postup podľa § 630 Občianskeho zákonníka ju voči žalovanej neoprávňuje. V konaní napokon vyšlo tiež najavo, že nie pravdivé ani skutkové tvrdenie o tom, že po incidente sa žalobkyňa so žalovanou nestretla. Teda súd nepovažuje za pravdivé ani tvrdenie žalobkyne o neprejavovaní záujmu o ňu zo strany žalovanej v čase po uplatnení jej práva na vrátenie daru. Žalobkyňa a svedok Y. B. totiž potvrdili (aj keď najprv kontakt popreli), že sa stretli na byte na U. niekoľko krát. Z odpovede svedka Y. B., ktorý uviedol, že ich tieto návštevy obťažovali, keďže si prišli po nejaké veci, vyplýva podľa názoru súdu, že nezáujem stretávať sa so žalovanou bol skôr na strane Y. B. a žalobkyne. Preto ani prípadné zmenšenie záujmu o žalobkyňu zo strany žalovanej v čase po 25.09.2019 nemôže byť podľa názoru súdu v dôsledku uplatnenia princípu vzájomnosti považované za konanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi. K námietke žalobkyne o nevierohodnosti žalovanej súd uvádza, že preukázanie nepravdivého tvrdenia o hospitalizácii žalovanej ani jej menšia rozumová schopnosť nediskvalifikuje výsluch žalovanej a ani jej tvrdenia v konaní ako celok. Napokon dokazovanie preukázalo nepravdivosť niektorých tvrdení aj na strane žalobkyne (napr. žalobkyňa uviedla, že sa nestretáva so žalovanou aj keď svedok Y. B. ako aj ona samotná napokon potvrdila, že to nie je pravda, keď potvrdila, že žalovaná bola u nej na byte a dala jej dary). Nevierohodnosť žalovanej ako osoby napokon nepreukazuje ani správa zo psychologického vyšetrenia žalovanej, ktoré sa uskutočnilo v roku 2016 vzhľadom na to, že správa z roku 2016 nemôže byť dôkazom o jej stave v súčasnosti a ani o jej stave v rozhodnom období podľa odseku 12. tohto odôvodnenia. Tvrdenie právneho zástupcu o súčasnom horšom psychickom stavu žalovanej v porovnaní so jej stavom v roku 2016 nebolo zo strany žalobkyne nijak preukázané.
18. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej vec. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Podľa § 258 ods. 3 CSP, náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká. Podľa § 262 ods.1 CSP, nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech. Súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
20. O svedočnom súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 258 ods. 1 a ods. 3 CSP. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na svedočné. Svedok bol v spore vypočutý, preto mu vznikol nárok na svedočné. V súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a Čl. 4 ods. 1 CSP mu súd priznal nárok na náhradu svedočného podľa výsledku konania proti žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná. O výške svedočného rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).