Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu OXYN, s.r.o. (do 01.08.2018 pod obchodným menom BARBARA Slovensko, s.r.o.), so sídlom Železničná 2, Čaňa, IČO: 45 568 669, právne zastúpeného Advokátskou obchodnou spoločnosťou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. decembra 2016 č. 104455783/2016 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Košice rozhodnutím zo dňa 23.09.2016 č. 103970816/2016 podľa a o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o., Železničná 2, Čaňa, IČO: 45568669, DIČ: 2023037830, IČ DPH: SK2023037830 rozdiel v sume 32.504,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 8.677,57 eur a vyrubil daň v sume 23.826,99 eur. Rozdiel dane na úhradu v sume 23.826,99 eur uložil zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správcu dane na ním označený účet v peňažnom ústave.

2. Odôvodnenie označeného rozhodnutia Daňového úradu Košice (v ďalšom texte aj: „správca dane“) je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Proti označenému rozhodnutiu Daňového úradu Košice zo dňa 23.09.2016 č.: 103970816/2016 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.12.2016 č. 104455783/2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume 32.504.56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o., IČO: 45568669, t.j. žalobcovi potvrdil.

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 21194006/2015 zo dňa 06.11.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 16.11.2015. Správca dane spísal s týmto zástupcom zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103562514/2016 zo dňa 20.07.2016 a č. 103878703/2016 zo dňa 12.09.2016, ktorých predmetom bolo prerokovanie vyjadrení daňového

subjektu k zisteniam uvedeným v protokole o daňovej kontrole a oboznámenie sa s dokazovaním vykonaným v rámci vyrubovacieho konania. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty boli závery správcu dane o porušení a v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“). Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v celkovej sume 32.504,56 eur z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, IČO: 31651682, IČ DPH: Sk 2020515563 za dodanie 377.960 kg sóje, konkrétne faktúr:

- č. 6130100781 zo dňa 08.07.2013, dátum dodania 01.07.2013, základ dane 31.734,- eur, DPH - 6.346,80 eur,

- č. 6130100782 zo dňa 08.07.2013, dátum dodania 04.07.2013, základ dane 11.72,50 eur, DPH - 2.214,50 eur,

- č. 6130100820 zo dňa 15.07.2013, dátum dodania 11.07.2013, základ dane 22.489,- eur, DPH - 4.497,80 eur,

- č. 6130100821 zo dňa 18.07.2013, dátum dodania 16.07.2013, základ dane 43.838,50 eur, DPH - 8.767,70 eur,

- č. 6130100822 zo dňa 18.07.2013, dátum dodania 16.07.2013, základ dane 10.685,50 eur, DPH - 2.137,10 eur,

- č. 6130100886 zo dňa 26.07.2013, dátum dodania 23.07.2013, základ dane 21.362,40 eur, DPH - 4.272,48 eur,

- č. 6130100896 zo dňa 31.07.2013, dátum dodania 29.07.2013, základ dane 10.672,60 eur, DPH - 2.134,52 eur,

- č. 6130100928 zo dňa 30.07.2013, dátum dodania 30.07.2013, základ dane 10.688,30 eur, DPH - 2.133,66 eur.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na zistenia správcu dane a uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v správnom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane tak hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota.

6. Správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. prijal fakturované dodania od spoločnosti uvedenej na predložených faktúrach, t.j. Podtatranská hydina, a.s., Kežmarok, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Zdôraznil, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený tak, ako je to na nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba) potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1

písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Ak daňový subjekt v tomto zmysle neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Práve z uvedených dôvodov správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o. ale využil prostriedky, ktorými objasnil okolnosti rozhodnutia pre správne určenie dane.

7. Žalovaný konštatoval, že z vyššie uvedených skutočností, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri preverovaní sporných dodaní fakturovaný spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. odvolávajúcemu sa vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii s inými správcami dane a z ich súvisiacich šetrení, z odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií, z odpovede súčinnej organizácie - UKSUP a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. za dodanie sóje.

8. Žalovaný ďalej poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z faktúr od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. neoprávnene, keďže dodania deklarované preverovanými faktúrami predloženými odvolávajúcim sa ku daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2013 sa neuskutočnili tak, ako to bolo deklarované.

9. Žalovaný vo vzťahu k skutkovým zisteniam týkajúcim sa preukázania vecného v obchodnom reťazci dodávateľských spoločností poukázal na to, že na CMR dokladoch, dokladujúcich prepravu sóje fakturovanej spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o. je ako dodávateľ uvedená spoločnosť GLENCORE POLSKA SP., z o.o., resp. LOUIS DREIFUS COMMODITIES Sp. z o.o. a ako odberateľ je uvedená spoločnosť TrueCom s.r.o., miesto nakládky Gdaňsk, Poľsko, miesto vykládky Čaňa, Slovensko, a tieto CMR doklady sú potvrdené príjemcom spoločnosťou BARBARA Slovensko, s.r.o. Z uvedeného vyplýva že daňový subjekt BARBARA Slovensko s.r.o., tým, že potvrdil CMR doklady ako príjemca, mal vedomosť o tom, že tovar - sója bola dodaná priamo z Poľska a nemohla byť vyskladnená zo skladu spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v Kežmarku tak, ako je to uvedené na dodacích listoch a výdajkách, ktoré tvorili prílohu faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre odberateľa BARBARA Slovensko s.r.o.. Daňový subjekt si mal všimnúť túto disproporciu, a to, že údaje uvedené v predložených dodacích listoch a taktiež výdajkách, na ktorých je uvedené „Nezrealizované“ a tým mal vedieť, že uvedené dodania nie sú v poriadku.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zistení správcu dane je zrejmé, že spoločnosť TrueCom, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., a následne na odvolávajúci sa daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. Odvolávajúcemu sa teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. Spoločnosť TrueCom, s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka zmiznutého obchodníka, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Spoločnosť TrueCom, s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a v roku 2013 nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Osoba, ktorá je zapísaná ako konateľka tejto spoločnosti v čase od 04.01.2013 do 21.10.2014 - C. C. v skutočnosti nikdy nevykonávala funkciu štatutára uvedenej spoločnosti a nevystavila plnú moc, ktorú možno považovať za všeobecnú plnú moc na zastupovanie uvedenej spoločnosti. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcej sa preverenia dodaní sóje spoločnosťou LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. z o.o. bolo zistené, že tovar v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o. objednávala zamestnankyňa spoločnosti Podtatranská hydina, s.r.o. I. N., ktorá taktiež vystavila faktúry spoločnosti Podtatranská hydina, a.s.

pre odberateľa BARBARA Slovensko, s.r.o., č. 6130100820 až 6130100822, 6130100886, 613100896, 6130100928 a súvisiace dodacie listy. Zistenia správcu dane preukázali, že osoby, ktoré mali konať v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o. - p. K., s ktorou mal ako so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TrueCom konať MVDr. J., štatutár spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. a p. N., zamestnankyňa spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., ktorá mala objednávať tovar od poľských dodávateľov v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o., neboli osoby oprávnené konať v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o. Spoločnosť TrueCom, s.r.o. preukázateľne plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Uvedené zistenia správcu dane preukazujú, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. pre spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o., hoci spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. predmetné dodania potvrdila.

11. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že v súvislosti s predmetným preverením správca dane, t.j. prvostupňový správny orgán nespochybnil dodanie tovaru (sóje) daňovému subjektu, t.j. žalobcovi ako takého, ani nespochybnil existenciu tovaru, no spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to odvolávajúci sa deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. spolu s predloženými dodacími listami a výdajkami. V tej súvislosti opätovne zdôraznil, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnom deklarovaní - predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, teda tieto musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch.

12. K námietke odvolávajúceho sa daňového subjektu k podstate transakcie žalovaný uviedol, že samotná existencia kúpnej zmluvy nezakladá právo na odpočítanie dane, pretože toto sa viaže na splnenie zákonom stanovených podmienok v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a daňový subjekt je povinný preukázať ich splnenie. Aj keď odvolávajúci sa predložil CMR doklady ako dôkaz, že sója bola dodaná priamo do spoločnosti žalobcu, a vo svojich vyjadreniach sa opieral o údaje z týchto CMR dokladov o odosielateľovi a miestach nakládky a vykládky, na týchto dokladoch je však aj údaj o príjemcovi, a to spoločnosti TrueCom, s.r.o., o ktorej účasti na obchodoch odvolávajúci sa podľa jeho vyjadrenia nemal vedomosť. Z uvedeného je zrejmé, že táto spoločnosť nikdy reálne nevykonávala hospodársku činnosť, nemohla byť ani vlastníkom uvedeného tovaru, a preto nemohla byť ani dodávateľom tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. V zmysle § 45 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, v rámci daňovej kontroly však nepredložil kúpnu zmluvu, predložil ju až v rámci vyrubovacieho konania, ktorá však v nadväznosti na získané dôkazy v priebehu daňovej kontroly nie je postačujúcim dôkazom o tom, že k preverovaným obchodným transakciám aj skutočne došlo. Podľa predložených CMR dokladov bol tovar prepravený priamo z Poľska, avšak daňový subjekt potvrdzoval dodacie listy, podľa ktorých mal byť tovar vyskladnený zo skladu spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. v Kežmarku. K ďalšej námietke týkajúcej sa potvrdzovania dodania tovaru na dodacom liste žalovaný uviedol, že správca dane nespochybňoval právo, resp. povinnosť daňového subjektu potvrdiť prevzatie tovaru na dodacích listoch, avšak údaje na týchto dodacích listoch by mali odzrkadľovať skutočnosť, a teda, ak tovar bol daňovým subjektom prevzatý v mieste jeho skladu, nemal by potvrdiť dodacie listy, na ktorých je uvedené, že tovar prevzal v sklade dodávateľa. Daňový subjekt je povinný preukazovať údaje uvedené v daňovom priznaní, a teda aj reálny priebeh nákupu tovaru. Daňový subjekt v danej veci predložil dodacie listy ako dôkaz o uskutočnení nákupu tovaru od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., avšak sám uviedol, že údaje v nich sú nepravdivé. Ako dôkaz preukazujúci jeho nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. predložil okrem faktúr aj CMR doklady, na ktorých je ako príjemca uvedená spoločnosť TrueCom, s.r.o., a dodacie listy, na ktorých daňový subjekt potvrdzuje, že mu bol tovar vydaný zo skladu spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. v Kežmarku. Na tieto nezrovnalosti v údajoch uvedených na dodacích listoch a výdajkách tovaru potvrdených daňovým subjektom poukázal správca dane ako na jeden z ďalších podporných dôkazov, na základe ktorých vedel, resp. daňový subjekt mohol vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách poznačených podvodom.

13. K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že nie je možné prenášať na odvolávajúceho sa zodpovednosť za iný subjekt, o ktorého nezákonnej činnosti nemal vedomosť, žalovaný uviedol, že

správca dane nepreniesol zodpovednosť na daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. za iný subjekt, ale poukázal na zistenia, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. pre žalobcu, a tým neboli preukázateľne splnené podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane daňovým subjektom z predmetných faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj jeho vecné naplnenie. Odvolávajúci sa je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nároku a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje najmä súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Samotné doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne potvrdzujúce právne náležitosti, nepostačujú aj na prijatie záveru, že daňový subjekt splnil podmienky na odpočítanie dane, pretože tento musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, a to za situácie, že si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Odvolávajúci, ktorý vedel o účasti spoločnosti TrueCom, s.r.o. (táto je uvedená ako príjemca tovaru na všetkých CMR dokladoch), mal možnosť získať pochybnosti o obchodoch vzhľadom na nezrovnalosti uvedené na dodacích listoch, ktoré potvrdzoval.

14. Vzhľadom na povahu ekonomickej činnosti daňového subjektu ako krmivárského podniku mal daňový subjekt vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na obchodoch dotknutých podvodom. Na základe doručenej odpovede ÚKSÚP bolo zistené, že spoločnosť TrueCom, s.r.o., nie je registrovaná a o registráciu k dátumu 03.05.2016 nepožiadala a spoločnosť Podtatranská hydina, a. s. požiadala o registráciu žiadosťou dňa 17.09.2014 s tým, že platnosť registrácie je od 22.06.2015 do 22.06.2020. Z tohto jednoznačne vyplýva, že v období júl 2013 spoločnosti TrueCom, s.r.o., ani spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. neboli registrovanými krmivárskymi podnikmi, a ani v tom čase nemali podanú žiadosť o takúto registráciu. Tvrdenie odvolávajúceho sa, že spájanie predpisov z oblasti obchodovania s krmivami s predpismi daňového zákona treba vnímať ako úplne neoprávnené, je neopodstatnené, pretože správca dane týmto postupom zabezpečoval úplnosť dokazovania podľa § 24, ako aj § 3 Daňového poriadku. Takéto zistenia neboli hlavným dôvodom neuznania odpočítania dane, boli však ďalšou skutočnosťou, ktorá podporila tvrdenie o nezrealizovaní zdaňovaného obchodu. Skutočnosť, že tieto spoločnosti neboli registrovanými krmivárskými podnikmi, mala naznačovať žalobcovi potrebu preveriť si obchodné činnosti týchto spoločností, a tým prípadne získať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií poznačených podvodom. V prípade, že daňový subjekt nakúpil predmetný tovar - sóju za účelom jej využitia ako suroviny na výrobu krmív a kŕmnych zmesí, mal ako krmivárský podnik, preveriť spoločnosti zúčastnené na týchto obchodoch a predmetnú sóju by nenakúpil.

15. K tvrdeniu žalobcu, že tento za tovar zaplatil vrátane DPH a k dohode o zápočte žalovaný uviedol, že predmetné faktúry za dodanie tovaru - sóje neboli uhradené bankovým prevodom, ale postúpením pohľadávok spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a následným trojstranným zápočtom. Správca dane zistil, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., je nekontaktná, všetky zásielky sa vracajú s uvedením adresát neznámy, jediný konateľ spoločnosti W. C., bytom K. XXXX/X, N. X, Č. W. na predmetnej adrese nevlastní žiadny byt, nemá tam zriadenú ani schránku na doručovanie a poštu nepreberá, tejto spoločnosti bola k 30.09.2013 zrušená registrácia platiteľa DPH, preto považoval za oprávnené pochybnosti správcu dane o takomto vysporiadaní vzájomných pohľadávok.

16. K námietke odvolávajúceho sa, že pri preverovaných transakciách nezískal žiadnu ekonomickú výhodu, žalovaný uviedol, že v prípade, ak by odvolávajúci sa nadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový, avšak tým, že sóju nakúpil od slovenského dodávateľa (ako to deklaroval na faktúrach), cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane.

17. V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim

spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania (rozsudky ESD C-439/04 Kittel C-440/04 Recolta Recycling, SPRL, C-131/13 Italmoda). V danom prípade bolo preukázané, že odvolávajúci mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu.

18. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104455783/2016 zo dňa 12.12.2016, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 103970816/2016 zo dňa 23.09.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na plnú náhradu trov konania.

19. V správnej žalobe spochybnil podstatu konania daňových orgánov v tejto veci, ktoré podľa jeho názoru uprednostnili fiškálny záujem štátu (záujem na čo najvyšších príjmoch z dane z pridanej hodnoty) pred zásadou zákonnosti daňového konania a ochrany práv a právom chránených záujmov jeho účastníkmi. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za pochybenia iných daňových subjektov, na činnosť ktorých žalobca nemá žiaden dosah. Podľa názoru žalobcu zásade zákonnosti daňového konania a individuálnej zodpovednosti daňových subjektov by zodpovedalo, ak by boli sankcie uplatnené výlučne vo vzťahu k tým daňovým subjektom, ktoré svoje povinnosti porušili, najmä pokiaľ ide o povinnosť odviesť DPH štátu. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádzal žiadne konkrétne pochybenie, s výnimkou toho, že bol zapojený do reťazovej obchodnej transakcie, v rámci ktorej došlo k podvodnému konaniu, pričom ale nebolo žiadnym dôkazom preukázané, žeby o tom žalobca mal vedomosť.

20. Žalobca namietal aj zistenia správcu dane a žalovaného týkajúce sa skutkového stavu veci a taktiež právne posúdenie veci, t.j. závery daňových orgánov týkajúce sa neuznaných deklarovaných obchodov za zdaňovacie obdobie júl 2013. V žalobe ďalej zrekapituloval skutkové zistenia, ku ktorým dospeli správne orgány v tejto veci, a ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na odpočet DPH s tým, že podľa názoru žalobcu zistený skutkový stav je nepostačujúci pre rozhodnutie o určení rozdielu dane, a to z nasledovných dôvodov:

- považoval za nepochybne preukázané, že tovar bol reálne fyzicky dodaný žalobcovi, čo žalovaný ani vo svojich rozhodnutiach nespochybňoval. Na dodanie tovaru nadväzovalo vystavenie faktúr a dodacích listov zo strany dodávateľa, ktorých obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Faktúry boli vystavené s DPH a zo strany žalobcu boli uhradené vrátane tejto DPH, pričom žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane, ktorú uhradil. Povinnosť odviesť túto daň nebola na strane žalobcu,

- nesúhlasil s tvrdením, že žalobca si mal všimnúť disproporciu medzi CMR dokladmi, z ktorých vyplýva, že tovar bol dovezený z Poľska a dodacími listami, z ktorých vyplýva, že tovar bol vydaný zo skladu KH sklad odbyt - Kežmarok, pričom na týchto dodacích listoch bolo napísané (Nezrealizované), resp. že žalobca mal z tohto dôvodu vedieť, že uvedené doklady „nie sú v poriadku“. Žalobca podpísaním CMR dokladov, resp. dodacích listov potvrdil výlučne to, že mu tovar bol dodaný, čím splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy (Dodacie podmienky a doprava tovaru, bod 7 Dohody o všeobecných nákupných podmienkach). Podpisom dodacích listov žalobca neprevzal zodpovednosť za ich správnosť, za ktorú zodpovedá vyhotovovateľ. Žiadny právny predpis neuvádza obsahové náležitosti dodacieho listu, ani s nimi nespája žiadne právne následky, takže aj keby žalobca upozornil dodávateľa na akúkoľvek „nezrovnalosť“, ktorá sa mu mohla javiť na samotnom fakte dodania tovaru, na fakturácii by sa nebolo nič zmenilo. Najpodstatnejšie pre žalobcu bolo, aby súhlasilo množstvo tovaru na dodacom liste so skutočným stavom, ostatné informácie boli z hľadiska jeho postavenia nepodstatné. Okrem toho táto nezrovnalosť v dokladoch mohla mať viacero racionálnych vysvetlení,

- ak vo veci objednania tovaru z Poľska konala za spoločnosť TrueCom, s.r.o., zamestnankyňa spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., I. N., hoci na to nebola oprávnená, bolo v rámci daňového konania objasniť dôvod, prečo tak postupovala. Hoci vo veci bol vypočutý konateľ spoločnosti Podtatranská hydina MVDr. N. J., k tejto skutočnosti, prečo jeho zamestnanec vystupoval za inú spoločnosť, sa vôbec nevyjadroval a samotná I. N. vypočutá vôbec nebola. Ak bolo konanie žalobcu vyhodnotené ako „podieľanie sa na plneniach poznačených podvodom“, tak bez ďalšieho dokazovania nebolo možné ustáliť, či sa žalobca na týchto plneniach podieľal s vedomím, že sú poznačené podvodom, alebo sa stal sám obeťou takéhoto podvodu bez toho, aby o tom mal vedomosť. Ak je žalobcovi vyčítané, že neprijal dostatočné preventívne opatrenia, ktoré od neho bolo možné dôvodne požadovať, aby vylúčil prípadné

podvodné konanie iných osôb, tak z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, o aké opatrenia sa v tomto prípade malo konkrétne jednať. Položil otázku, či pred prijatím tovaru mal preverovať, kto zo strany jeho dodávateľa objednal tovar, z akej e-mailovej adresy, o koho zamestnanca sa jedná, za akú spoločnosť konal, atď.? Takáto požiadavka zo strany daňových orgánov sa javí ako mimoriadne neštandardná v bežnom obchodnom styku,

- skutočnosť, či spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., reálne sídli na adrese zapísanej v Obchodnom registri Popradská 66, Košice, prípadne či komunikuje s daňovými orgánmi, žalobcovi v čase uskutočnenia transakcie nebola známa a nebolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby túto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom preveroval. To, že sa jedná o nekontaktný subjekt bolo zistené až neskôr, následne v súvislosti s daňovými kontrolami, a to s použitím právnych prostriedkov, ktoré žalobca na rozdiel od daňových orgánov, prípadne orgánov činných v trestnom konaní nemal k dispozícii. V daňovom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, žeby žalobca mal vedomosť o tom, že ide o nekontaktný subjekt, prípadne o tom, že za tento subjekt koná osoba, ktorá na to nie je oprávnená,

- aj vo vzťahu k spoločnosti TrueCom, s. r. o., u ktorej bolo zistené, že vykazuje znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka (a to až v roku 2015 v rámci trestného konania vedeného pod č. konania PPZ-NKA-JFP4-59-029/2015) žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nebolo žiadnym spôsobom objasnené, na základe čoho mali byť žalobcovi tieto skutočnosti známe už v roku 2013, obzvlášť, ak žalobca s týmto subjektom vôbec neobchodoval, nejednalo sa o jeho obchodného partnera a s týmto subjektom sa nedostal do žiadneho právneho vzťahu. V čase uskutočnenia obchodu - v zdaňovacom období júl 2013 daňový subjekt TrueCom nemal zrušenú registráciu platiteľa DPH, k čomu došlo až 03.10.2014.

21. V žalobných dôvodoch týkajúcich sa právneho posúdenia veci uviedol, že právne posúdenie žalovaného považuje za nesprávne, pretože v tomto prípade dôvodom nepriznania práva odpočítať daň vôbec nebolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu o skutočnom dodaní tovaru. Práve naopak, v dôsledku predloženia takýchto dôkazov aj žalovaný jednoznačne skonštatoval, že reálne fyzické dodanie tovaru žalobcovi bolo preukázané a nepriznanie odpočítania dane bolo odôvodnené dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu daňového konania, resp. v rámci daňových kontrol a medzinárodných žiadostí o výmene informácií, pričom jednotlivé zistenia sa v prevažnej miere vôbec netýkali žalobcu ale daňových subjektov SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a TrueCom, s.r.o., s ktorými obchodovala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s.. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aký konkrétny dôkaz mal žalobca predložiť, aby uniesol svoje dôkazné bremeno, resp. aby tento dôkaz vyvrátil žalovaným zistené skutočnosti vo vzťahu k týmto daňovým subjektom. Samotné tvrdenie žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v konaní bolo spochybnené dodanie tovaru v rozsahu a za podmienok, ako ich žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými jeho dodávateľom spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., a to spolu s dodacími listami a výdajkami, považoval žalobca za zavádzajúce, pretože vytvára nesprávnu predstavu, ako keby si žalobca sám vystavil fiktívne faktúry a dodacie listy, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol od úplne iného subjektu. Išlo o faktúry vystavené spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., ktorá nielenže potvrdila, že ich v tomto konaní vystavila, ale súčasne potvrdila aj samotné dodanie tovaru žalobcovi. Ďalším dokazovaním v rámci medzinárodnej spolupráce v daňových veciach bolo potvrdené, že táto spoločnosť bola od začiatku reálnym účastníkom predmetného obchodu, pretože jej zamestnankyňa I. N. sa nakontaktovala na pôvodcov tovaru v Poľsku (bez ohľadu na to, za aký subjekt konala). V konaní teda podľa názoru žalobcu bolo preukázané, že predmetný tovar skutočne pochádzal od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s.

22. Žalobca v správnej žalobe ďalej zdôraznil, že v preskúmavanom rozhodnutí sa opakovane poukazuje na to, že v daňovom konaní sa prihliada na skutočný obsah právnych úkonov, resp. reálne transakcie, ktoré majú mať prednosť pred formálnou deklaráciou dodania tovaru na faktúre. V tomto prípade žalovaný postupoval opačne, tzn., že uprednostnil formálnu deklaráciu pred skutočnosťou (sám uznal, že tovar bol reálne dodaný a z vykonaného dokazovania je evidentné, že tento tovar mu dodala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s.), tieto zistenia však boli v napadnutom rozhodnutí znegované výlučne s poukazom na to, že formálne tento tovar spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nadobudla od nárazníkovej spoločnosti TrueCom, s.r.o., hoci to tak v skutočnosti nebolo a tento tovar nadobudla priamo od jeho pôvodcov LOUIS DREYFUS COMODITIES POLSKA SP. Z o.o. a GLENCORE POLSKA SP. Z o.o., u ktorých tovar objednala zamestnankyňa I. N.. Takéto zistenie sa však žalobcu vôbec netýka a malo mať právne následky pre iný daňový subjekt.

23. Ku skutočnosti, že žalobca obchodoval so spoločnosťami, ktoré neboli registrované ako krmivárske podniky (registrované podľa príslušných ustanovení o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív - „krmivársky zákon“) uviedol, že v Dohode o všeobecných nákupných podmienkach ods. 2 preambuly sa výslovne uvádza, že predávajúci Podtatranská hydina nie je výrobcom sójového extrahovaného šrotu, ktorý bol predmetom dodávky žalobcovi. Z tohto dôvodu preto nemalo žiadne opodstatnenie skúmať registráciu predávajúceho ako krmivárskeho podniku. V daňovom konaní sa vôbec nezisťovalo, či sú registrovanými krmivárskymi podnikmi aj spoločnosti LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. Z o.o. a GLENCORE POLSKA Sp. Z o.o., od ktorých spoločnosť Podtatranská hydina tento tovar nakúpila. Tvrdil, že predmetné právne predpisy na úseku krmív sa netýkajú daňových povinností dotknutých subjektov a ich eventuálne porušenie, pre konštatovanie ktorého žalovaný nemá právomoc, ani potrebnú odbornú spôsobilosť, nemôže vyvolávať daňovo-právne následky, ale tieto predpisy ustanovujú vlastné sankcie, ktoré ukladajú na to príslušné orgány. V tomto prípade voči žalobcovi nebola žiadna takáto sankcia uložená, ani nebolo akýmkoľvek rozhodnutím konštatované porušenie zákona. Sankcie za porušenie článku nariadenia (ES) č. 183/2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív sú v zmysle čl. 30 tohto nariadenia zverené do výlučnej právomoci členských štátov. Vychádzajúc z krmivárskeho zákona upravujúceho správne delikty je potrebné konštatovať, že konkrétne za porušenie čl. 5 a ods. 6 nariadenia v správnom poriadku Slovenskej republiky nie je predpísaná žiadna osobitná sankcia.

24. Žalobca ďalej poukázal na ním tvrdený rozpor napadnutých rozhodnutí s právom Európskej únie, konkrétne so smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj judikatúrou ESD. Vychádzajúc z rozsudkov ESD (napr. rozsudok z 21.03.2000 Gabalfrisa a.i. C-110/98 až C-147/98, Zb. s. I-1577, rozsudok z 08.01.2002 Metropol a Stadler, C-409/99, Zb s. I-81, rozsudok z 26.05.2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. I.- 4357, rozsudok z 23.04.2009 Parat, C-74/08, atď.) právo na odpočet DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a v zásade ju nemožno obmedziť. Cieľom právnej úpravy odpočtov DPH je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci jeho podnikateľských činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje úplnú neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých podnikateľských činností pod podmienkou, že tieto činnosti v zásade podliehajú DPH (napr. rozsudok z 08.02.2007, Inverstrant C-435/05, Zb. s. I -1315). Žalobca tvrdil, že daňový úrad túto zásadu neutrality DPH, ako aj zásadu práva na odpočet DPH vo vzťahu k žalobcovi porušil.

25. Napokon v správnej žalobe vo vzťahu k ekonomickému zmyslu transakcie žalobca namietal, že uvedené odôvodnenie v tomto smere v preskúmavanom rozhodnutí považuje za nezrozumiteľné, pretože ak pri nadobudnutí tovaru zo zahraničia by žalobca mal povinnosť odviesť daň a taktiež mal právo na odpočítanie dane, tak pri spôsobe nadobudnutia tovaru od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. platí to isté, a to, že sa daň zaplatí, a následne aj odpočíta. Žalobca zaplatil faktúry za dodanie tovaru vrátane DPH, pričom v daňovom priznaní si uplatnil nárok na odpočet vo vzťahu k tejto ním zaplatenej dani. Žalobca nesúhlasil so spochybňovaním transakcie na základe toho, že kúpna cena sa platila formou započítania pohľadávok, pretože ide o štandardný spôsob úhrady v obchodnom styku, ktorý sa realizuje na základe príslušných ustanovení a v súlade s ním.

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2017 k správnej žalobe zotrval na skutkových zisteniach, ako aj právnych záveroch vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, vrátane rozhodnutia správcu dane, a navrhol, aby správny súd bez nariadenia pojednávania žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opakovane zdôraznil, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred správcom dane vyplynulo, že spoločnosť TrueCom, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina a.s. nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská hydina a.s. a následne na žalobcu - BARBARA Slovensko, s.r.o. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť

právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. Spoločnosť TrueCom, s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Spoločnosť TmeCom s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a v roku 2013 nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Osoba, ktorá je zapísaná ako konateľka spoločnosti v čase od 04.01.2013 do 21.10.2014 - C. C. v skutočnosti nikdy nevykonávala funkciu štatutára uvedenej spoločnosti, nevystavila plnú moc, ktorú možno považovať za všeobecnú plnú moc na zastupovanie uvedenej spoločnosti. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcej sa preverenia dodaní sóje spoločnosťou LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. Z o.o. bolo zistené, že tovar v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o. objednávala zamestnankyňa spoločnosti Podtatranská hydina a.s. I. N., ktorá taktiež vystavila faktúry spoločnosti Podtatranská hydina a.s. pre odberateľa BARBARA Slovensko, s.r.o., č. 6130100820 až 6130100822, 6130100886, 613100896, 6130100928 a súvisiace dodacie listy. Zistenia správcu dane preukázali, že osoby, ktoré mali konať v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o. - p. K., s ktorou mal ako so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TrueCom, s.r.o, konať MVDr. J., štatutár spoločnosti Podtatranská hydina a.s. p. N., zamestnankyňa spoločnosti Podtatranská hydina a.s., ktorá mala objednávať tovar od poľských dodávateľov v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o., neboli osoby oprávnené konať v mene spoločnosti TrueCom, s.r.o., spoločnosť TrueCom, s.r.o. preukázateľne plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti, a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre žalobcu - BARBARA Slovensko s.r.o., hoci spoločnosť Podtatranská hydina a.s. predmetné dodania potvrdila. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či sa deklarované dodania uskutočnili tak, ako bolo uvedené a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný zistil, že konanie správcu dane, ktorý zabezpečoval dôkazné prostriedky, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane hodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami preverovaných faktúr zistil, že sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované a žalobca nepreukázal opak. 27. K jednotlivým žalobným dôvodom uviedol, že na nezrovnalosti v údajoch uvedených na dodacích listoch a výdajkách tovaru, potvrdených žalobcom, správca dane poukázal ako na jeden z ďalších podporných dôkazov, na základe ktorých mohol, resp. mal daňový subjekt vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách poznačených podvodom. K tvrdeniu, že zistenia správcu dane sa netýkali žalobcu a mali mať právne následky pre iný daňový subjekt, zaujal stanovisko, že správca dane zistil, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo ani dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane žalobcom z predmetných faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina a.s.. Vyslovil názor o neopodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že spájanie predpisov z oblasti obchodovania s krmivami s predpismi daňového zákona je neoprávnené, pretože správca dane týmto postupom zabezpečoval úplnosť dokazovania podľa § 24 ods. 4 aj § 3 Daňového poriadku. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane je oprávnený na zistenie skutkového stavu využívať všetky mu zákonom zverené dôkazné prostriedky príkladmo uvedené v § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

28. Následne správny súd rozsudkom č.k. -70 zo dňa 14.03.2018 žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Na základe podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.03.2021 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -70 zo dňa 14. marca 2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch zrušujúceho rozsudku uviedol: „18. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalovaného k žalobe nebolo doručené sťažovateľovi, tento tak nemal možnosť relevantným spôsobom reagovať na zásadné skutkové otázky žalovaným prezentované v príslušnom vyjadrení k žalobe. Treba teda konštatovať, že konanie pred krajským súdom nebolo možné považovať za spravodlivé. 19. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, že princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis-á-vis proti jej protistrane (napr. Niederöst-Huber proti Švajčiarsku, z 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). 20. Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (por. Niederöst-Huber, citované vyššie, ods. 24). 21. Význam uvedenej požiadavky spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Bolo povinnosťou krajského súdu, aby pred svojím rozhodnutím v konaní, v ktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle , poskytol sťažovateľovi možnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu žalovaného. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že podľa platí, že ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. V tomto kontexte „rozhodnutie bez nariadenia pojednávania“ nemožno chápať tak, že pôjde o rozhodnutie vo veci samej po jej meritórnom prejednaní hoci bez nariadenia pojednávania, ale pôjde najmä o nemeritórne spôsoby skončenia veci ako odmietnutie žaloby, alebo zastavenie konania. Pokiaľ teda bude správny súd rozhodovať vo veci meritórne bez nariadenia pojednávania, bude povinný poskytnúť účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k písomným podaniam ostatných účastníkov. 22. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že v predmetnej veci krajský súd opísaným postupom porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“

29. Po vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie je vec vedená pod novou spisovou značkou a došlo aj k zmene v zložení členov senátu (vec nasledovala pôvodného sudcu spravodajcu). Následne správny súd doručil vyjadrenie žalovaného na repliku žalobcovi spolu s výzvou súdu dňa 07.06.2021, žalobca reagoval prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 15.06.2021, v ktorom zhrnul dôvody podanej žaloby a uplatnil takúto argumentáciu: „Tovar bol reálne fyzicky dodaný, čo nespochybnil ani žalovaný;

- Dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie;

- Žalobca nemal vedomosť o tom, že jeho dodávateľ nadobudol tovar od daňových subjektov Slovakia Farma, s.r.o. a TrueCom, s.r.o.;

- Zistenia správcu dane sa netýkali priamo žalobcu, ale iných daňových subjektov;

- Právne predpisy na úseku krmív sa netýkajú daňových povinností subjektov;

- Bola porušená zásada neutrality DPH, ako aj zásada práva na odpočítanie DPH; Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na povinnosť daňového subjektu si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom účtovníctva a dôkazov, teda na daňovú povinnosť daňového subjektu, ako aj na zásadu objektívnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky SR č. zo dňa 16.12.2009 „Ak správca dane pri preverovaní dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo

úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, je možné konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a je na daňovom subjekte, či predložením nových dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. Žalovaný na základe spisového materiálu konštatuje, že správca dane nespochybnil dodanie tovaru (sóje) žalobcovi samotné, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval faktúrami vystavenými dodávateľom Podtatranská hydina a.s. so sídlom Slavkovská cesta 54, Kežmarok 060 01, IČO: 31 651 682, IČ DPH: SK 2020515563 (ďalej len „Podtatranská hydina“). Z vlastných šetrení správcu dane, medzinárodnej výmeny informácií a súvisiacich šetrení vyplynulo, že spoločnosť TrueCom, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina, nikdy nevykonávala ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohla previesť právo nakladať s tovarom na spoločnosť Podtatranská hydina. Z dôvodu, že spoločnosť TrueCom, s.r.o. vykazuje znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, resp. bola zneužitá na vystavovanie faktúr pre spoločnosť Podtatranská hydina, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina. Vo vzťahu k tomu žalobca uvádza, že tovar si objednal v spoločnosti Podtatranská hydina, ktorá mu ho následne aj dodala. Odkiaľ táto spoločnosť nadobudla tovar, za akých okolností, od koho, žalobca nemal v roku 2013 žiadnu vedomosť a tieto skutočnosti vyšli najavo až neskôr. Podtatranská hydina bola veľká spoločnosť, ktorá mala niekoľkonásobne väčšie obraty ako žalobca, v roku 2011 to bolo viac ako 80 miliónov € a v roku 2012 viac ako 40 miliónov €, pôsobila na trhu dlho, už od roku 1992, v roku 2013 kedy sa obchod uskutočnil nefigurovala v zoznamoch daňových dlžníkov, a nebol dôvod pochybovať o tomto dodávateľovi, obzvlášť za situácie kedy objednávky riadne plnil. Až následne po niekoľkých rokoch dokazovania vyšlo najavo, že spoločnosť Podtatranská hydina používala tzv. nárazníkové subjekty, aby si tým znížila svoju vlastnú daň na vstupe, a to tým spôsobom, že priamo zamestnanci spoločnosti Podtatranská hydina, v tomto konkrétnom prípade p. Silvia Pustulková, objednávala tovar v Poľsku, pričom predstierala, že koná za spoločnosti TrueCom alebo Slovakia Farma. Žalobca zastáva názor, že ak tovar v Poľsku objednávali zamestnanci spoločnosti Podtatranská hydina, ktorí v podstate zabezpečovali všetky činnosti súvisiace s prevzatím tovaru, jeho dopravou a zaplatením kúpnej ceny, tak vo vzťahu k nemu platí, a teda pravdivo deklaroval, že mu tovar dodávala Podtatranská hydina, ktorej za tento tovar zaplatil. Zdôrazňujeme, že daňovú povinnosť si takto podľa zistení správcu dane znižovala Podtatranská hydina, nie žalobca. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že v daňovom konaní sa uprednostňuje skutočný právny stav pred stavom formálne právnym a neprihliada sa k simulovaným právnym úkonom, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili, tak je potrebné upozorniť, že reálne si žalobca tovar objednal u Podtatranskej hydiny, ktorá reálne tovar nadobudla a mu ho následne dodala. Ani jeden z týchto úkonov nebol simulovaný, ani nezastieral žiadny iný úkon. Nech sa neprihliada na formálne deklarovaný nárazníkový subjekt TrueCom a nech Podtatranská hydina odvedie štátu DPH ktorú si znížila, ale s týmto predsa žalobca nemá nič spoločné. Ak Podtatranská hydina simulovala nadobudnutie tovaru od nárazníkového subjektu TrueCom, hoci ho reálne nadobudla od dodávateľa LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA Sp. z o.o., aby nemusela platiť DPH na vstupe, tak má byť daňovo - právna zodpovednosť vyvodená voči nej, nie voči žalobcovi, ktorý pri svojej činnosti žiadne nárazníkové subjekty nepoužíval. Je zjavné že Podtatranská hydina nebola tzv. nárazníkovým subjektom žalobcu, ani tzv. zmiznutým obchodníkom, ani nie je nekontaktná, jednalo sa o reálne podnikajúcu spoločnosť v danom predmete podnikania. Právo na odpočítanie DPH bolo uplatnené z dôvodu, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru, a nie preto, že by takéto dodanie bolo len formálne deklarované faktúrou. ...... ....... Všetky zákonné podmienky pre uplatnenie práva odpočítať daň boli splnené, to znamená, pri tovare vznikla daňová povinnosť (došlo k jeho dodaniu) a žalobca má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Jedná sa o totožného dodávateľa, od ktorého bol tovar preukázateľne objednaný aj prijatý, a ktorému bola zaplatená kúpna cena za tovar. Skutočnosti zistené správcom dane sa odohrali na inom stupni reťazca a netýkajú sa žalobcu. Žalovaný správne poukazuje na ustálenú judikatúru ESD, podľa ktorej v prípade, ak sa podvodná transakcia odohrala na inom stupni reťazca, musí byť preukázané, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že dotknutou transakciou sa zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo výstupe zasiahol do reťazca DPH. Žalobcovi toto preukázané nebolo.......... ....... Žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevyjadril k námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že nie je možné aplikovať na právne posúdenie daňovo-právnych otázok o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon).

Rovnako sa žalovaný nevyjadril k argumentácii žalobcu spočívajúcej v rozsudkoch Európskeho súdneho dvora Gabalfrisa a.i., C-110/98 až C-147/98, Zb. s. I-1577, rozsudok z 08.01.2002 Metropol a Stadler, C-409/99, Zb. s. I-81, rozsudok z 26.05.2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. I- 4357, rozsudok z 23.04.2009 Parat, C-74/08, v zmysle ktorých právo na odpočet DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a v zásade ju nemožno obmedziť. Cieľom právnej úpravy odpočtov DPH je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH, splatnej alebo zaplatenej v rámci jeho podnikateľských činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje úplnú neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých podnikateľských činností pod podmienkou, že tieto činnosti v zásade podliehajú DPH. Rovnako sa žalovaný vôbec nevyjadril k tomu, že transakciou žalobca nenadobudol žiadnu neoprávnenú daňovú výhodu. Ak pri nadobudnutí tovaru zo zahraničia by žalobca mal povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie dane, tak pri spôsobe nadobudnutia tovaru od spoločnosti Podtatranská hydina a.s. platí to isté, že sa daň zaplatí a následne sa odpočíta. Žalobca zaplatil faktúry za dodanie tovaru vrátane DPH, pričom v daňovom priznaní.“

30. Replika žalobcu bola žalovanému doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie dňa 21.07.2021, žalovaný duplikou v súdom stanovenej lehote a ani neskôr nereagoval.

31. Správny súd v konaní podľa a nasl. ( účinného od 01.07.2016, ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ) bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok uvedených v ) dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

32. Podľa , v znení neskorších predpisov (odpočítanie dane platiteľom) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.

34. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

35. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

36. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

37. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

38. Podľa § ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

39. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.

40. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

41. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie a citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.

42. Vychádzajúc z obsahu žaloby zo dňa 17.01.2017 (doručenej správnemu súdu 19.01.2017) a v nej obsiahnutých žalobných dôvodov týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodnoprávnych vzťahov neuznaných správcom dane za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2013 pri kontrole oprávnenosti nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správny súd konštatuje, že závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu sú dôvodné. Predmetné závery sa opierajú nielen o konštatovania správcu dane obsiahnuté v protokole č. 21194006/2015 zo dňa 06.11.2015 poukazujúce na nezvládnutie dôkaznej povinnosti daňového subjektu na preukázanie ním produkovaných - deklarovaných tvrdení, ale aj na závery predstavujúce naplnenie dôkaznej možnosti správcu dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

43. Z dôvodu, že žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval deklarované nadobudnutie tovaru na základe listinných dokladov a nevedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne dodanie tovaru od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., správca dane vykonal rozsiahle šetrenie vo veci tým, že preveroval celé obchodné reťazce a zisťoval pritom prvotného dodávateľa, t.j. pôvod tovaru a konečného odberateľa, t.j. konečnú spotrebu tovaru.

44. Z dôkazov vykonaných správcom dane tak, ako to vyplýva z vyššie označeného protokolu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, je preukázané, že spoločnosť TrueCom s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a táto následne dodávateľom spoločnosti BARBARA Slovensko s.r.o., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto ani následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť Podtatranská hydina a.s., a následne na žalobcu

- BARBARA Slovensko, s.r.o.. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina a.s., pričom spoločnosť TrueCom s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra, a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH ku dňu 31.12.2013 z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4b/ bod 2 zákona o DPH (platiteľ dane bol opakovane nezastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole). Spoločnosť TrueCom s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a v roku 2013 nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Osoba, ktorá je zapísaná ako konateľka spoločnosti v čase od 04.01.2013 do 21.10.2014 - C. C., sa stala konateľkou spoločnosti za neobvyklých okolností, bližšie uvedených v poskytnutej informácii MV SR, PPZ, NKA, NJFP, expozitúra Východ, č.j. PPZ-NKA- JFP4-59-029/2015 zo dňa 18.02.2015, z ktorej vyplýva, že táto osoba v skutočnosti nikdy nevykonávala funkciu uvedenej spoločnosti, a nikdy nevystavila plnú moc, ktorú možno považovať za všeobecnú plnú moc na zastupovanie uvedenej spoločnosti. Od 22.10.2014 je zapísaný ako konateľ spoločnosti K. I., ktorý podľa informácie polície zo dňa 06.05.2015 je typickým „bielym koňom“ a funkcia spoločníka a konateľa spoločnosti mu bola poskytnutá za mesačnú odmenu cca 150-200 eur. O činnosti spoločnosti nič nevedel a ani žiadne účtovné doklady neprevzal. Z obsahu odôvodnenia správcu dane ďalej vyplýva, že uvedená spoločnosť za okolností, ktoré sú bližšie rozpísané v označenom rozhodnutí správneho orgánu, vystupovala ako nárazník a fakturant pre iné spoločnosti v reťazovom obchode so sójou, ako medzičlánok medzi poľskými, resp. českými subjektmi a Podtatranskou hydinou, a.s., a preukázateľne plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti, ktorej činnosť nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Uvedené zistenia správcu dane preukázali, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, a následne nemohlo ani dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. pre spoločnosť žalobcu.

45. Z týchto zistení vyplýva, že tovar predávaný medzi uvedenými spoločnosťami v obchodnom reťazci mal pochádzať výlučne od spoločnosti TrueCom s.r.o. (táto spoločnosť mala tovar nadobudnúť od dodávateľov z Poľska), ktorá ako už bolo vyššie uvedené, nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, a preto nemohla nadobudnúť právo nakladať s tovarom ako vlastník.

46. K vyššie uvedenému považuje správny súd za potrebné uviesť, že správca dane je oprávnený v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli opodstatnené), preverovať celý obchodný reťazec. Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke, a aj z dôvodu pochybností (len na základe predložených listinných dokladov, ako to očakával daňový subjekt) nemohol mu uznať nadmerný odpočet dane uplatnený v daňovom priznaní. Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Názor žalobcu, že správca dane mal uznať právo na odpočítanie dane len na základe predložených listinných dokladov je nesprávny, až špekulatívny. Je to práve daňový subjekt, ktorý si nesplnil svoje zákonné povinnosti a v doterajšom konaní nepreukázal materiálnu podstatu veci.

47. K obsahu žaloby a na doplnenie svojej hore uvedenej argumentácie správny súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že prísne pravidlá požadované pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry správnych súdov v Slovenskej republike pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňový doklad odrážal skutočnosť pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažovaný daňový subjekt, a nie správca dane. Na druhej strane však nemožno uprieť právo správcu dane na vykonanie takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. z 10.03.2011, č. k. z 21.09.2011, č. k. z 28.04.2011, č. k. z 15.06.2011 a iné.

48. Správny súd zároveň z obsahu administratívneho spisu správcu dane zistil, že žalobcovi bol daný v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný procesnoprávny priestor

pre dokazovanie a tým pre preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH. Procesnoprávne a tým aj ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej problematiky správny súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkom konania, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, článku 48 ods. 2 a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhými účastníkmi konania. Procesný postup orgánu verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv, ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní, alebo uplatniť opravné prostriedky (nález Ústavného súdu SR č. k. -35 z 18.10.2007).

49. Na podporu svojej argumentácie v naznačenom smere týkajúcej sa neuznaného obchodu daňovými orgánmi a taktiež v reakcii na obsah žalobných námietok poukazujúcich na judikatúru Súdneho dvora EÚ dáva správny súd do pozornosti, napr. obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , v ktorom NS SR okrem iného argumentoval nasledovne: „K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ Daňového poriadku) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona). Odvolací súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.“

50. Správny súd, vychádzajúc aj z obsahu hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR považoval za potrebné formulovať aj vlastné závery vzťahujúce sa na obsah žaloby, v ktorej právny zástupca žalobcu špecifikoval žalobné námietky týkajúce sa neuznania zdaniteľných obchodov - dodávok tovaru od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie obsahujúce záver, podľa ktorého každú transakciu v rámci určitého reťazca je potrebné hodnotiť samostatne a nemožno prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu na iný článok v tomto reťazci (rozhodnutia ESD vo veci spojených konaní C-354/2003, C-355/2003 a

C-484/2003 a ďalšie). K predmetnej argumentácii správny súd uvádza, že jej právna priechodnosť by bola možná jedine za situácie, keď by žalobca preukázal reálne dodanie tovaru v právnom vzťahu medzi jeho dodávateľom - Podtatranská hydina, a.s. a ním ako odberateľom, v rámci ktorého by uvedený subjekt bol preukázateľným vlastníkom a tým aj dodávateľom tovaru, čo v preskúmavanej právnej veci v administratívnom konaní preukázané nebolo. Zároveň by žalobca musel preukázať, že ak došlo k podvodnému správaniu sa daňových subjektov v inej predchádzajúcej časti obchodného reťazca medzi spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. a jej obchodným partnerom a jej dodávateľom (TrueCom s.r.o.), prípadne v inom prvšom právnom vzťahu medzi inými obchodnými subjektmi, že vyvinul maximálne úsilie za účelom preverenia si vlastného obchodného partnera a jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti pre naplnenie právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Až pri splnení všetkých uvedených podmienok by bol žalobca v pozícii dobromyseľného subjektu požívajúceho taký istý stupeň právnej ochrany v právnych vzťahoch súvisiacich s uplatnením nároku na odpočítanie DPH.

51. V závere správny súd konštatuje, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov sa plne stotožňuje s obsahom a dôvodmi rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, ktoré uzavreli, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal oprávnenosť nároku na nadmerný odpočet DPH z ním predložených faktúr, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby dodávateľ tovaru Podtatranská hydina, a.s. nadobudol do vlastníctva predmetný tovar od obchodnej spoločnosti TrueCom s.r.o., ktorá nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, v dôsledku čoho ani spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nemohla predmetný tovar dodať žalobcovi. Tak, ako to aj vyplýva z vyššie uvedenej právnej argumentácie, samotná materiálna existencia tovaru, ohľadom ktorého dochádza k uplatneniu odpočtu dane z pridanej hodnoty, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd nepovažoval za opodstatnené námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe týkajúce sa spôsobu platby za dodaný tovar formou zápočtu, ako aj ekonomického zmyslu transakcie, pretože argumentácia daňových orgánov oboch stupňov v tomto smere iba dopĺňala dôvody nepriznania nároku žalobcu, ktorý však spočíval práve v tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázaní vecného plnenia vlastníkom tovaru z uvedených faktúr.

52. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

54. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.