Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Opravné_uznesenie_6Csp-18-2018.pdf
PDF · 68.5 KB
Case nature
Subarea
6Csp/18/2018
Opravné uznesenie
U. súd Malacky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej MCGA legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti žalovanému Y., o zaplatenie 25 793,73 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd o p r a v u j e prvý výrok rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8.11.2021 č.k. 6Csp/18/2018-172 tak, že tento správne znie:
,,Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 793,73 € zastavuje.“
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) tunajšiemu súdu dňa 5.10.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 25 793,73 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 25 000 € od 3.6.2015 do zaplatenia. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.11.2021 č.k. 6Csp/18/2018-172. V prvom výroku rozsudku súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 793,73 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 793,73 € od 3.6.2015 až do zaplatenia.
2. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
3. Súd zistil, že v prvom výroku rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8.11.2021 č.k. 6Csp/18/2018-172 došlo k inej zrejmej nesprávnosti. Súd totiž zastavil konanie aj v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 793,73 € od 3.6.2015 až do zaplatenia, čo je v zjavnom rozpore s odôvodnením rozsudku uvedeným na pojednávaní, ktoré je obsiahnuté aj v písomnom vyhotovení rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku je totiž zjavné, že súd konanie zastavil len v časti o zaplatenie sumy 793,73 €, t.j. sumy žalobkyňou bližšie nešpecifikovaného príslušenstva. Žalobkyňa z tohto príslušenstva úroky z omeškania v žalobe ani nepožadovala.
4. Ako vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR č.k. II. US 576/2013-30 zo dňa 24.7.2014, cit.: „Rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov (čl. 142 ods. 2 ústavy). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania) navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa totiž nenapĺňa už vtedy, keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca, ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa
(„rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach (nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média apod.). Keďže len navonok prejavená vôľa je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej, interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva podľa judikatúry ústavného súdu tiež z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. naposledy napr. II. ÚS 591/2012). Ide tu teda o jeden z ďalších prejavov konfliktu medzi viacerými ústavnými právami, ktoré možno vyvodiť z ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Výrazom snahy o vyváženie práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy na jednej strane a práva na právnu istotu založenú síce (objektívne) nesprávne prejaveným, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím, je okrem iného aj ustanovenie § 164 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“. Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008). Z ustanovenia § 204 ods. 1 OSP jednoznačne vyplýva, že oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia.
5. V súlade s vyššie uvedeným, súd opravil zrejmú nesprávnosť prvého výroku rozsudku ohľadne toho, v akej časti sa konanie zastavuje, keď táto jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku, pričom do výroku opravného uznesenia pre jednoznačnosť znenia uviedol celý prvý výrok tak, ako má správne znieť.
6. Ostatné časti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 8.11.2021 č.k. 6Csp/18/2018-172 súd ponechal nezmenené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.