Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žaobcu W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX M., proti žalovanej X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX M., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.04.2021 č.k. -55, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že právne úkony vykonané X. S., nar. XX. X. XXXX trvalé bytom A. XX, M. pri prevode nehnuteľnosti v katastri obce A. č. XXX okres H. a katastri obce U. č. XX okres A. nad D. sú neplatne s poukazom na v spojení s / . Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo s bývalou manželkou X. S. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu M. č. k. zo dňa 09.07.2018 a potvrdené rozsudkom Krajského súdu M. č. k. zo dňa 28.03.2019. K dohode o vysporiadaní BSM a ani k podaniu návrhu na súd o vysporiadanie BSM doposiaľ nedošlo. Rodinný dom v katastri obce A. bol nadobudnutý v lete v roku 2013 z časti zo spoločných prostriedkov a z časti z poskytnutého hypotekárneho úveru D. pobočka M., ktorý si ako manželia zobrali a v ktorom figuruje ako spoludlžník. Na tento dom si dňa 22. mája 2013 zobrali ako manželia hypotekárny úver vo výške 55.000,- eur v D. banke a.s. S. pobočka M. č. XXXXXXXXXX. Peniaze boli bankou poskytnuté dňa 13.06.2013. Tento úver bol zo spoločných prostriedkov splácaný mesačne vo výške 378,04 eura a za viac ako šesť roky je už splatených asi 18.000,- eur. Všetky doklady o prevode nehnuteľnosti a o samotnej nehnuteľnosti má bývala manželka. V prípade rodinného domu vo A. č. XXX, okres H. bola v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu H. zapísaná ako vlastníčka iba bývala manželka. Podľa platných právnych predpisov a jeho právneho názoru () aj napriek tomu patrí tento dom do BSM. Bolo povinnosťou bývalej manželky pristúpiť k dohode o vysporiadaní BSM, k čomu doposiaľ nedošlo a až tak prevádzať túto nehnuteľnosť. Rodinný dom v katastri obce U. nadobudla bývala manželka darovacou zmluvou, je jej výlučným vlastníctvom, avšak počas manželstva, počas trvania BSM od 25.07.1991 do zániku manželstva, do doby trvania BSM bolo investované z jeho výlučných prostriedkov (z odpredanej garáže na B. ulici v M.e, ktorú nadobudol v roku 1988 ešte pred uzavretím manželstva v sume 100.000,-

Sk, odpredanej v roku 1997 a osobného motorového vozidla A. XXX LS, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva v roku 1986 a odpredal v roku 1994 počas trvania manželstva za sumu 45.000,- Sk) a spoločných prostriedkov cca 32.000,- eur. Za tieto finančne prostriedky bolo vybudovane betónové oplotenie v dĺžke 35 m, studňa, bola zrekonštruovaná elektrická sieť domu, bola zavedená plynofikácia, vodovod a ďalšie drobné úpravy. Rodinný dom vo A. a U. boli prevedené (predané) a z výťažku nič neprijal, nakoľko nedošlo doposiaľ k dohode o vysporiadani BSM. Podľa prvá veta „pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“. Podľa „odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a/ osobou jemu blízkou ( a 117). K prevodu nehnuteľnosti došlo z najväčšou pravdepodobnosťou ešte počas trvania manželstva (trvania BSM). O uvedených transakciách nemal ani len tušenia a doteraz nevie v akom stave je skutkový stav. O prevodoch sa dozvedel od spoločných známych, blízkeho okolia a následne z elektronického katastrálneho portálu.

3. Podľa , (ďalej len ako „CSP“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Keďže skutočný pobyt žalovanej sa nepodarilo zistiť, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 09.10.2020. Žalovaná si žalobu neprevzala. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa žaloba považuje za doručenú dňa 25.10.2020. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

5. Podľa (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa (ďalej len ako „OZ“), bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

7. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právne úkony vykonané X. S., pri prevode nehnuteľnosti v katastri obce A. č. XXX, p.č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX, okres H. a v katastri obce U. č. XX p. č. XX/X zapísané na LV č. XXX, okres A. nad D. sú neplatne.

9. V konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené, len ak sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. Je tomu tak preto, že neplatnosť kúpnej zmluvy sa dotýka všetkých jej účastníkov. Žaloba, ktorou sa žiada určenie neplatnosti zmluvy, nemôže mať úspech a na základe nej nie je možné prejednať neplatnosť zmluvy, ak sa konania nezúčastnia všetci účastníci zmluvy. Stranami konania na základe žaloby o neplatnosť zmluvy, musia byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane žalobcov alebo na

strane žalovaných. Preto ak sa takéhoto konania nezúčastnia všetci účastníci právneho úkonu, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie.

10. Ako vyplýva z údajov verejne dostupných na stránke www.katasterportal.sk ako vlastník nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, okres A. na D., obec U., je zapísaný K. T. titulom nadobudnutia: Kúpna zmluva zo dňa 02.07.2020. Ako vlastník nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, okres H., obec A., je zapísaný W. O. titulom nadobudnutia: Kúpna zmluva, vklad povolený 09.03.2017. Žalobca v podanej žalobe označil ako žalovanú iba X. S.. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť stranami konania všetci, ktorí ju uzavreli. Ak tomu tak nie súd musí súd žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp. zn. ). Keďže žalobca v konaní neoznačil všetkých tých, ktorí uzatvorili kúpnu zmluvu, súd zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie.

11. Žalobca v záverečnej reči navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. K tomu súd uvádza, že v zmysle súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie iba o žalobe podľa , t.j. o žalobe na splnenie povinnosti. V danom prípade sa však žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu podľa , t.j. určenia právnej skutočnosti a teda súd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

12. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok, ktorým mu bol doručený, dôkladne preštudoval, urobil tak právnu, ako aj skutkovú analýzu a dospel k záveru, že súd nesprávne právne posúdil vec, na základe vykonaných dôkazov a aj dôkazov vyplývajúcich z činnosti súdu dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu ( ). Podľa tohto ustanovenia: „Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Euórpskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v úradnom Vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom Vestníku Európskej únie, sa nedokazujú“. V odôvodnení rozsudku súd uvádza, že „nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie“. Podľa prvá veta : „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“. Z činnosti súdu je zrejmé, že na tomto súde sú vedené konania, v ktorých je žalovaná účastníčkou konania. Ide o konania sp. zn. Č. a . V spisoch pod týmito značkami je uvedená nová adresa žalovanej, na ktorej sa zdržiava dodnes. Ide o adresu U. C. A. č. XXX, okres M.. V tejto obci na uvedenom popisnom čísle sa nachádza novostavba rodinného domu, ktorý si zakúpila z prostriedkov BSM (z výťažkov z odpredaja vyššie uvedených nehnuteľností) a na ktorej sa žalovaná trvale zdržiava. Lustráciou v informačnom systéme súdu mohol súd zistiť, kontaktnú adresu žalovanej, čím by boli splnené procesné podmienky konania, a to procesnou činnosťou súdu ( ). Taktiež súd vo svojom rozsudku uvádza, že sa mu nepodarilo doručiť žalobu zo dňa 21.11.2019 žalovanej, čo spôsobilo nedostatok vecnej legitimácie. O aký nedostatok vecnej legitimácie ide, súd v rozsudku neuvádza. Či ide o nedostatok pasívnej alebo aktívnej legitimácie. Podľa právneho názoru odvolateľa, odôvodnenie súdu je nedostatočné a nesprávne. Aj keď súd bežne v rozhodnutiach neodôvodňuje skúmanie procesných podmienok konania, v prípade zamietnutia žaloby z tohto dôvodu to tak nie je. V zmysle ústavného práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a nálezov Ústavného súdu SR, uvedené vyššie, v prípade zamietnutia žaloby z tohto dôvodu je súd povinný náležite odôvodniť o aký konkrétny nedostatok pasívnej, prípadne aktívnej vecnej legitimácie účastníkov kúpnych zmlúv ide. Neúspešné doručenie súdnej zásielky žalovanej nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd mal zákonnú dispozičnú možnosť v prípade neporušenia ústavného práva podľa a SR tento problém jednoducho vyriešiť. Podľa : „Ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora, alebo obecnej polície. Z uvedeného vyplýva, že súd neodstránením procesných podmienok konania spôsobil obmedzenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle SR. Podľa právneho názoru odvolateľa sú účastníci kúpnych zmlúv na strane kupujúcich dostatočne chránení - sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie. Za vady v kúpnej zmluve na strane žalovanej - predávajúcej zodpovedá žalovaná. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. : „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na postavenie

tretích strán, ktorý dobromyseľne nadobudli vlastníctvo“. Na základe uvedeného je jednoznačné, že zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie bolo nezákonné, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné:

17. Z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť záver, prezentovaný žalobcom v podanom odvolaní, že nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane v tejto veci spôsobilo to, že sa súdu nepodarilo doručiť žalobcu zo dňa 21.11.2019 žalovanej.

18. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bodoch 8. a 9. náležitým spôsobom vysvetlil, že zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie, keďže žalobca v konaní neoznačil všetkých tých, ktorí uzatvorili kúpnu zmluvu.

19. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, akou úvahou dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v súdom prvej inštancie citovanom rozhodnutí k záveru, že v občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníci všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v hore uvedenom rozhodnutí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné podľa ustálenej súdnej praxe považovať za určovaciu žalobu podľa (teraz ). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide; môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide.

21. Z právnej úpravy kúpnej zmluvy uvedenej v ust. a nasl. vyplýva, že kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a medzi kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac subjektov. Všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Treba zdôrazniť, že obsahom právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré sú vzájomné (synalagmatické). To znamená, že v tomto právnom vzťahu právam predávajúceho korešpondujú povinnosti kupujúceho a naopak. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu nemožno navzájom oddeliť. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu ( ), (teraz ), z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni zástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich ( prvá časť vety ); (teraz ); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.

22. V posudzovanej veci nepochybne účastníkmi kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal, bola nielen žalovaná, ale na strane kupujúcich fyzické osoby uvedené v bode 9. napadnutého

rozhodnutia. Keďže v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy sa predmet konania týkal tak predávajúceho, ako aj kupujúceho, museli byť všetci títo nositelia hmotnoprávnych oprávnení (povinností) účastníkmi tohto konania. Žaloba mala byť preto správne podaná nielen proti žalovanej, ale aj proti ďalším účastníkom kúpnej zmluvy. Za situácie, keď žalobca smeroval (podal) žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy len proti jedinému účastníkovi tohto právneho úkonu (žalovanej), správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane, v dôsledku čoho musel žalobu zamietnuť.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanej ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).