Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-64-2019.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu W. S., C.. XX.XX.XXXX, S. A. XX, XXX XX M., proti žalovanej X. S., C.. XX.XX.XXXX, S. A. XX, XXX XX M., o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že právne úkony vykonané X. S., C.. XX. X. XXXX trvalé bytom A. XX, M. pri prevode nehnuteľnosti v katastri obce Višňové č. 118 okres Žilina a katastri obce U. Č.. XX okres Vranov nad Topľou sú neplatne s poukazom na § 40a OZ v spojení s § 145 odst. 1/ OZ. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo s bývalou manželkou Annou Bakošovou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29P/772017 zo dňa 09.07.2018 a potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 24CoP/72/2018 zo dňa 28.03.2019. K dohode o vysporiadaní BSM a ani k podaniu návrhu na súd o vysporiadanie BSM doposiaľ nedošlo. Rodinný dom v katastri obce A. bol nadobudnutý v lete v roku 2013 z časti zo spoločných prostriedkov a z časti z poskytnutého hypotekárneho úveru Tatra banky a.s. Bratislava, pobočka Prešov, ktorý si ako manželia zobrali a v ktorom figuruje ako spoludlžník. Na tento dom si dňa 22. mája 2013 zobrali ako manželia hypotekárny úver vo výške 55.000,- eur v Tatra banke a.s. Bratislava pobočka Prešov č. XXXXXXXXXX. Peniaze boli bankou poskytnuté dňa 13.06.2013. Tento úver bol zo spoločných prostriedkov splácaný mesačne vo výške 378,04 eura a za viac ako šesť roky je už splatených asi 18.000,- eur. Všetky doklady o prevode nehnuteľnosti a o samotnej nehnuteľnosti má bývala manželka. V prípade rodinného domu vo A. Č.. XXX, L. Ž. bola v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Žilina zapísaná ako vlastníčka iba bývala manželka. Podľa platných právnych predpisov a jeho právneho názoru (občianskeho zákonníka) aj napriek tomu patrí tento dom do BSM. Bolo povinnosťou bývalej manželky pristúpiť k dohode o vysporiadaní BSM, k čomu doposiaľ nedošlo a až tak prevádzať túto nehnuteľnosť. Rodinný dom v katastri obce Radvanovce nadobudla bývala manželka darovacou zmluvou, je jej výlučným vlastníctvom, avšak počas manželstva, počas trvania BSM od 25.07.1991 do zániku manželstva, do doby trvania BSM bolo investované z jeho výlučných prostriedkov (z odpredanej garáže na B. P. A. M., ktorú nadobudol v roku 1988 ešte pred uzavretím manželstva v sume 100.000,- Sk, odpredanej v roku 1997 a osobného motorového vozidla Škoda 120 LS, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva v roku 1986 a odpredal v roku 1994 počas trvania manželstva za sumu 45.000,- Sk) a spoločných prostriedkov cca 32.000,- eur. Za tieto finančne prostriedky bolo vybudovane betónové oplotenie v dĺžke 35 m, studňa, bola zrekonštruovaná elektrická sieť domu, bola zavedená plynofikácia, vodovod a ďalšie drobné úpravy. Rodinný dom vo A. a U. boli prevedené (predané) a z výťažku nič neprijal, nakoľko nedošlo doposiaľ k dohode o vysporiadani BSM. Podľa § 150 prvá veta OZ „pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“. Podľa § 42a Oz „odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a/ osobou jemu blízkou (§ 116 a 117). K prevodu nehnuteľnosti došlo z najväčšou pravdepodobnosťou ešte počas trvania manželstva (trvania BSM). O uvedených transakciách nemal ani len tušenia a doteraz nevie v akom stave je skutkový stav. O prevodoch sa dozvedel od spoločných známych, blízkeho okolia a následne z elektronického katastrálneho portálu.
2. Podľa § 116 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Keďže skutočný pobyt žalovanej sa nepodarilo zistiť, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 09.10.2020. Žalovaná si žalobu neprevzala. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa žaloba považuje za doručenú dňa 25.10.2020. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
4. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
5. Podľa § 145 ods. 1 občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
6. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právne úkony vykonané X. S., pri prevode nehnuteľnosti v katastri obce A. č. XXX, p.č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX, okres Ž. a v katastri obce U. Č.. XX M.. Č.. XX/X zapísané na LV č. XXX, okres A. C. D. sú neplatne.
8. V konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené, len ak sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. Je tomu tak preto, že neplatnosť kúpnej zmluvy sa dotýka všetkých jej účastníkov. Žaloba, ktorou sa žiada určenie neplatnosti zmluvy, nemôže mať úspech a na základe nej nie je možné prejednať neplatnosť zmluvy, ak sa konania nezúčastnia všetci účastníci zmluvy. Stranami konania na základe žaloby o neplatnosť zmluvy, musia byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane žalobcov alebo na strane žalovaných. Preto ak sa takéhoto konania nezúčastnia všetci účastníci právneho úkonu, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie.
9. Ako vyplýva z údajov verejne dostupných na stránke www.katasterportal.sk <http:// www.katasterportal.sk> ako vlastník nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, okres A. C. D., L. U., je zapísaný K. T. titulom nadobudnutia: Kúpna zmluva zo dňa 02.07.2020. Ako vlastník nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXXX, okres Ž., obec A., je zapísaný W. O. titulom nadobudnutia: Kúpna zmluva, vklad povolený 09.03.2017. Žalobca v podanej žalobe označil ako žalovanú iba X. S.. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť stranami konania všetci, ktorí ju uzavreli. Ak tomu tak nie súd musí súd žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (viď napr. 5 Cdo 211/2013 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 122/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp. zn. 1 Cdo 11/2003). Keďže žalobca v konaní neoznačil všetkých tých, ktorí uzatvorili kúpnu zmluvu, súd zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie.
10. Žalobca v záverečnej reči navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. K tomu súd uvádza, že v zmysle § 274 CSP súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie iba o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP, t.j. o žalobe na splnenie povinnosti. V danom prípade sa však žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP, t.j. určenia právnej skutočnosti a teda súd nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak keďže si náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).