Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/90/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 3 718 523, zastúpeného advokátskou kanceláriou PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému : Future Media Invest, spol. s r.o., so sídlom Komenského 4, 080 01 Prešov, IČO: 44 871 953, zastúpenému advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 453 785, o zaplatenie sumy 1.714,44 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.714,44 eura a 5 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 419,93 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 704,84 eura od 1.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 589,67 eura od 1.7.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.5.2017 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 419,93 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 419,93 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Táto žaloba bola ďalej vedená na tunajšom súde pod sp. zn. . Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalovaný je vlastníkom bytu o podlahovej ploche 81 m2 a podľa Zmluvy o výkone správy má platiť zálohové mesačne 41,72 eura, z toho fond opráv 26,73 eura, správa 6,74 eura, výťah - opravy 8,25 eura, spolu 41,72 eura. Žalovaný užíval v predmetnom období od 1.1.2015 a 31.12.2015 byt na ulici 17.novembra 17 v Prešove a v uvedenom období mu vznikol nedoplatok vo výške 419,93 eura. Žalovaný bol písomne upozornený na vykázané nedoplatky upomienkou.

2. Žalobca žalobou zo dňa 24.8.2018 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 589,67 eura a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 589,67 eura od 1.7.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Po podaní tejto žaloby na Okresný súd Prešov bola tejto právnej veci pridelená sp. zn. , pod ktorou bola ďalej vedená. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalovaný je vlastníkom bytu o podlahovej ploche 99 m2 a podľa Zmluvy o výkone správy má platiť zálohové mesačne 47,66 eura, z toho fond opráv 32,67 eura, správa 6,74 eura, výťah - opravy 8,25 eura. Žalovaný užíval v predmetnom období od 1.1.2016 a 31.12.2016 byt na ulici 17.novembra 17 v Prešove a v uvedenom období mu vznikol nedoplatok vo výške 589,67 eura. Žalovaný bol písomne upozornený na vykázané nedoplatky upomienkou.

3. Žalobca žalobou zo dňa 9.5.2017, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 11.5.2017, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 704,84 eura a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 704,84 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Po podaní tejto žaloby na Okresný súd Prešov bola tejto právnej veci pridelená sp. zn. , pod ktorou bola ďalej vedená. Žalobca túto svoju žalobu odôvodnil tak, že žalovaný je vlastníkom bytu o podlahovej ploche 109 m2 a podľa Zmluvy o výkone správy má platiť zálohové mesačne 50,96 eura, z toho fond opráv 35,97 eura, správa 6,74 eura, výťah - opravy 8,25 eura. Žalovaný užíval v predmetnom období od 1.1.2014 a 31.12.2015 byt na ulici 17.novembra 17 v Prešove a v uvedenom období mu vznikol nedoplatok vo výške 704,84 eura. Žalovaný bol písomne upozornený na vykázané nedoplatky upomienkou.

4. Okresný súd Prešov vydal dňa 22.9.2017 platobný rozkaz, č. k. -30, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 419,93 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu.

5. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23.11.2017 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 22.9.2017, č. k. -30, a to podľa (ďalej len „“ ), keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

6. Dňa 31.5.2018 Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k. (rozsudkom pre zmeškanie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 419,93 eura a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 419,93 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Návrhom na zrušenie vyššie uvedeného rozsudku pre zmeškanie zo dňa 28.6.2018, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňom 29.6.2018, žalovaný navrhol zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie.

8. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 6.2.2019 , č. k. -67 zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 31.5.2018, č. k. -43.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.4.2019, okrem iného uviedol, že podľa Zmluvy o výkone správy má žalovaný platiť zálohové platby mesačne 41,72 eura, z toho fond opráv 26,73 eura, správa 6,74 eura, a výťah - opravy 8,25 eura, spolu 41,72 eura. Na základe čoho žalobca požaduje úhradu za výťah - opravy, keďže tento výťah je vo vlastníctve práve žalovaného? Zmluva o výkone správy slovo „výťah“ nikde nemá spomenuté a nepozná tento výraz. Dokonca žalobca podpísal nejakú zmluvu (o ktorej žalovaný vie len z počutia) pričom vlastník výťahu je priamo žalovaný, a to bez súhlasu žalovaného. Žalobca nemá právo vykonávať údržbu a vyberať od vlastníkov zálohy na výťah a podobne a už vôbec nie zasahovať do jeho vlastníckych práv. Žalobca hrubo porušuje vlastnícke a iné práva žalovaného vo veci vlastníctva technologického zariadenia akým je práve výťah. Na základe akej zmluvy alebo čoho práve žalobca vyberá od vlastníkov náklady na výťah? Pôvodná Zmluva o výkone správy bez potrebného dodatku o tom nehovorí. Žalobca nemá právo účtovať, vymáhať od žalovaného mesačný paušál za jeho vlastníctvo, na ktorom nemá právo čokoľvek robiť a spravovať. Predmetná Zmluva o výkone správy slovo „výťah“ nikde nemá spomenuté. V pôvodnom bytovom dome výťah nebol. Výťah sa mal previesť a odovzdať podľa tejto zmluvy pristúpením žalobcu a až následne mohol správca nakladať s týmto majetkom, uzatvárať napr. zmluvu o servise, či vyberať poplatok za používanie výťahu. Tento výťah je stále evidovaný ako majetok žalovaného. Tu je evidentné nezákonné nakladanie správcu a jeho získanie neoprávneného majetkového prospechu. Žalobca hrubo porušuje vlastnícke a iné práva žalovaného vo veci vlastníctva technologického zariadenia akým je práve výťah. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca ďalej uvádza Zmluvu o výkone správy, podľa ktorej by mal žalovaný teda platiť mesačne 41,72 eura. Žalovaný nevie o akú zmluvu sa jedná, keďže do dnešného dňa žalobca odmietol pripraviť jeho pristúpenie k Zmluve o výkone správy nakoľko tvrdí, že žalovaný pristúpil už k zmluve o výkone správy a teda žalovaný trvá na tom, že nepristúpil k tejto zmluve nakoľko na to je potrebné vykonať písomný právny úkon. Pôvodná zmluva o výkone správy (v zmluve nie je určený dátum jej podpisu) doložená s návrhom na vydanie platobného rozkazu hovorí len o 24 vlastníkoch, resp. bytoch. Tento byt vznikol záznamovou listinou, a to zápisom kolaudácie bytov do katastra nehnuteľností. Žalobca týmto porušil svoju zákonnú povinnosť, ktorú mu ukladá samotný Z .z. tým, že samotná Zmluva o výkone správy nemá uvedený žiaden dátum, nie je možné určiť začiatok plynutia práv a povinností pre účastníkov. Neoznačenie dátumu podpísania tejto zmluvy je vážnou chybou tejto

zmluvy, a teda každej zmluvy. Na základe absencie požadovaného konania zo strany žalobcu, ktorý nešiel zákonnou cestou ale konal svojvoľne ako si to sám určil, považuje žalovaný jeho ďalšie konanie ako za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom. Nedoplatok na byte mohol vzniknúť len vzhľadom na protiprávne konanie, resp. nekonanie správcu v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov uvádza v „vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Tu teda zákon jednoznačne hovorí o forme zmluvy, teda o písomnej forme. V tomto paragrafe je tiež uvedená povinnosť správcu, a to „správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Táto zákonná povinnosť zo strany správcu sa sústavne porušuje. v upravuje platnosť právneho úkonu „ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý vyžaduje zákon, tak je neplatný“. Podľa „Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne“. Teda nedodržanie zákonnej formy právneho úkonu v danom prípade písomnej formy spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, pretože ide o formu predpísanú zákonom. Z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká neoprávnený majetkový prospech, a preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pričom žalobca má možnosť uzatvoriť Dohodu o pristúpení k zmluve alebo dodatkom, a teda o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov uvádza v slovné spojenie „povinný pristúpiť“ teda zákonná úprava pripúšťa na základe tohto slovného spojenia v tomto smere výkladovú nejasnosť, čo znamená, že ak vlastník nadobudne byt mal by urobiť právny úkon pristúpenia nakoľko nie je v zákone uvedené „pristúpil“. K tomuto je potrebné uviesť odkaz na a , čiže postup žalobcu by mal byť taký, že vyhotoví písomné pristúpenie a žalovaný ho podpíše, okrem iných povinností žalobcu ako správcu. V sa hovorí len o nadobudnutí vlastníctva vkladom akoby iné spôsoby neboli možné. neuvádza pri Zmluve o nadstavbe na rozdiel od bežných kúpnych, darovacích alebo iných zmlúv o prevode vlastníckeho práva ako obligatórnu náležitosť vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o výkone správy, pretože byty v tom čase uzatvorenia zmluvy neexistujú. V zmluve o nadstavbe bytového domu sa takéto vyjadrenie nenachádzalo a nebola v nej ani zmienka o správcovi (žalobcovi). Absentuje v tomto prípade teda písomné vyhlásenie pristúpenia. Ani zákon túto náležitosť neuvádza ako podstatnú, čo bolo doposiaľ žiaľ chybou zákonodarcu. Žalobca žalovanému vždy tvrdil, že žalovaný pristúpil k Zmluve o výkone správy. Aj podľa autora Zimmermanna „každý nový vlastník bytu je zároveň povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, t. j. Zmluvu o výkone správy aj podpísať. Aj napriek vyššie uvedenému a jasne deklarovanému v zákone, žalovaného žalobca nikdy na pristúpenie nevyzval (stále tvrdil, že dodatok ani iný úkon nie je potrebný, nakoľko žalovaný už pristúpil), žalovanému zaslal len predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, ktorý žalovaný reklamoval a žiadal ho, aby postupoval v zmysle Keďže spoločenstvá a správcovia bytových domov nesprávne vykladajú aplikáciou zákonného ustanovenia o pristúpení k zmluve o výkone správy, konkrétne v prípadoch zmlúv o nadstavbe a prístavbe, zákonodarca už v súčasnosti tento problém vyriešil, keďže Národná Rada SR dňa schválila novelizáciu Zákona č. 182/93 Z .z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vyhlásený bol 11.10.2018 pod číslom 283 z 13.9.2018, ktorým sa mení a dopĺňa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov . Účinnosť tento zákon nadobúda 1.novembra 2018. V druhej vety sa slová „je povinný pristúpiť“ nahrádzajú slovom „pristupuje“. V slová „je povinný pristúpiť“ nahrádzajú slovom „pristupuje“. Týmto sa precizuje ustanovenie o pristúpení k zmluvám o výkone správy. Žalovaný dal do pozornosti výňatok z dôvodnej správy zákona B. osobitná časť k bodu 12. Spresňuje sa súčasné znenie tohto ustanovenia, ktoré upravovalo povinnosť pristúpiť k zmluve o spoločenstve nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Táto povinnosť však bola prakticky nevymožiteľná, pretože evokovala, že nadobúdateľ bytu a nebytového priestoru bol povinný po nadobudnutí vlastníctva urobiť osobitný právny úkon pristúpenia k zmluve o spoločenstve. To sa v praxi realizuje spravidla len vo forme vyhlásenia nadobúdateľa ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva. Takéto vyhlásenie však nedáva nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru voči ostatným vlastníkom (členom spoločenstva) v dome, ale výlučne len voči druhej zmluvnej strane, teda prevodcovi bytu alebo nebytového priestoru, od ktorého tento nadobudol . Okrem toho takéto vyhlásenie pokrývalo len zmluvné prevody vlastníctva, ale nedotýkalo sa nadobúdania vlastníctva na základe iných právnych skutočností uvedených v zákone. Z týchto dôvodov navrhovaná úprava pristupuje k racionálnejšiemu a právne súladnejšiemu riešeniu, podľa ktorého bez ohľadu na právny titul nadobudnutia vlastníctva k zmluve o spoločenstve priamo zo zákona už samotným nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru bez nutnosti vykonania akéhokoľvek iného právneho úkonu. To platí aj v

prípade nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k bytu alebo nebytového priestoru v dome. Prijatím tejto novely zákona zákonodarca jednoznačne upravil doposiaľ zle upravený a nejasný, nevymožiteľný text zákona (je povinný pristúpiť) a teraz bez ohľadu na právny titul nadobudnutia vlastníctva pristupuje nový vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome k zmluve o výkone správy priamo zo zákona už samotným nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru bez nutnosti vykonania akéhokoľvek iného právneho úkonu. Ďalším dôkazom, že žalobca konal v súlade so zákonom a žalujúci v rozpore so zákonom je aj výklad tohto ustanovenia, ktorý je lingvisticky vypracovaný odborníkom doc. PaedDr. Máriou Imrichovou, PhD. Z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií. Je nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, že správca v mene vlastníkov žaluje práve žalovaného, ktorý bytový dom 17.novembra 17 v Prešove nadstavil a obnovil bez finančného zaťaženia pôvodných vlastníkov a toto konanie s nimi nenechal odobriť (vyhovára sa na Zmluvu o výkone správy). Týmto svojím konaním správca narúša žalovaného bezproblémové vzťahy s vlastníkmi, keďže s niektorými je žalovaný takmer v dennom kontakte. Žalovaný uviedol, že celý tento súdny spor (ako aj ďalších cca 8 s tým istým žalobcom) vznikol podľa neho len pre svojvoľne konanie zo strany žalobcu, ktorý nedodržal zákon a odmietol spraviť svoj zákonnú povinnosť a racionálne sa postaviť k právnemu stavu na bytovom dome po skolaudovaní nadstavby bytov a dostavbe výťahu. Zmluva o výkone správy musí upravovať aktuálny stav a nie byť niečím všeobecným použiteľným na všetko a na nič. Pôvodná zmluva o výkone správy uvádza 24 vlastníkov bytov a nebytových priestorov (je zvláštne, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru a tento tiež nie je uvedený v predmetnej zmluve o výkone správy) v bytovom dome. Po skolaudovaní nadstavby bytového domu pribudlo ďalších 8 bytov, teda o 1/3-inu viac, čo podľa názoru žalovaného znamenalo už výraznú zmenu a vyžiadalo si to zmluvu upraviť a vydať dodatok aj o právach a povinnostiach ďalších 8 bytov. Zmluva o výkone správy sa javí ako flagrantná nevšímavosť nových vlastníkov, predstavuje len ilúziu pre správcu o vyberaní ďalších poplatkov bez akejkoľvek špecifikácie zmeny. Ak by zákon počítal s takýmto postupom, mohla by byť predpísaná jedna forma zmluvy použiteľná pre všetky bytové domy, čo je nereálne a zákon s takýmto postupom nepočítal, len správcovia si svoju prácu zľahčujú, iste ale bez opory v zákone. Nadstavbou a jej kolaudáciou sa zmenili vlastnícke práva všetkým pôvodným vlastníkom, došlo k zmene aj podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a podielu na pozemku pod bytovým domom. Tieto zmeny mali byť tiež riešené v predmetnom dodatku v súvislosti s pristúpením ku zmluve. Ďalšou kolaudáciou bola kolaudácia technologického zariadenia, a to prístavba exteriérového výťahu k bytovému domu, čo bolo potrebné tiež vyriešiť v zmluve o výkone správy, k čomu nedošlo. Správca, pokiaľ k zmluve niekto pristupuje zo zákona pri zmluvách (kúpnych, darovacích, zámenných, resp. pri prechode vlastníckeho práva), nemá potrebu meniť obsah zmluvy, ale pri prístavbách, nadstavbách, keď dochádza k výrazným zmenám jednak stavby a jednak u vlastníkoch nemôže ignorovať túto skutočnosť a sám (keďže žije z výkonu správy) musí vykonať zmeny v zmluve a prispôsobiť ju aktuálnemu stavu. K tomuto bol nevyhnutne potrebný dodatok k Zmluve o výkone správy s pristúpením ďalších 8 bytov, teda vlastníkov v bytovom dome, to však správca stále odmietal. Na margo uvedeného, žalovaný navrhol, že pripraví predmetný dodatok s pristúpením, ale argumentácia žalobcu bola, že nič sa podpisovať nebude keďže sa už pristúpilo.

10. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 10.6.2019 k odporu proti platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že výťah je vyhradené technické zariadenie, ktoré slúži vlastníkom nadstavby bytového domu a slúžilo aj žalovanému. Žalobca je správcom bytového domu na základe zmluvy o výkone správy a v mene vlastníkov bytového domu uzavrel dňa 9.10.2014 Zmluvu o dielo na servis zdvíhacích zariadení v bytovom dome na ul. 17.novembra 17 v Prešove so spoločnosťou ThyssenKrupp Výťahy, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Paušálne náklady vyplývajúce z tejto zmluvy hradili len vlastníci bytov v nadstavbe , vrátane žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca s ním neuzavrel dodatok k zmluve o výkone správy bytového domu, žalobca uviedol, že táto povinnosť pre žalobcu nevyplývala a ani nevyplýva z právnej úpravy Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V rámci bytového domu môže existovať iba jedna forma správy a pôvodní vlastníci domu uzavreli zmluvu o výkone správy so žalobcom. Žalovaný automaticky zo zákona dňom skolaudovania bytov v nadstavbe pristúpil k tej forme správy a k tej zmluve o výkone správy domu, ktorú uzavreli pôvodní vlastníci domu. Argumentácia žalovaného o zmene legislatívy v zmysle novely č. , ktorou sa novelizoval o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, je skôr slovnou hrou o výklad pojmov, ako riešenie problému s neplatením za služby spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu na ul. XX.novembra XX v Prešove.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.8.2019, okrem iného uviedol, že v druhom odseku uvádza žalobca len to, čo uviedol žalovaný v odpore a to, že protiprávne podpísal Zmluvu o dielo na servis zdvíhacích zariadení v bytovom dome na ul. 17.novembra 17 v Prešove bez súhlasu vlastníka výťahu, ktorým je v tomto prípade stále žalovaný. Pôvodná zmluva o výkone správy takéto technologické zariadenie nepozná, neuvádza a aj toto je dôvod, prečo žalovaný žiadal o dodatok pôvodnej zmluvy o výkone správy aj s ich pristúpením, ktoré žalobca odmietol vykonať. To, že žalobca bez ich súhlasu podpísal zmluvu s tretou osobou, porušil zákon a zasiahol hrubo do vlastníckeho práva k výťahu vo vlastníctve žalovaného. V tomto prípade sa jedná podľa názoru žalovaného o svojvoľné konanie správcu, ktoré tiež dokazuje, že si robí čo chce. Ako mohol žalobca takto porušiť a narušiť vlastnícke právo a vykonávať správu na niečom, čo mu neumožňuje pôvodná zmluva o výkone správy? V treťom odseku sa žalobca vyhovára na to, čo už jediný zákonodarný orgán a Slovensku dokázal opraviť pre nevymožiteľnosť (uvedené dôkazy boli doložené súdu v odpore) a je už smiešne čítať tieto jeho tvrdenia, nakoľko práve žalovaný ho žiadal o vypracovanie dodatku alebo inej listiny, aby žalovaný pristúpili k zmluve o výkone správy, čo on odmietol vykonať. Žalovaný nepopiera a ovláda zákon a súhlasí s tým, že môže existovať len jediná forma správy. Je nepravdou čo uvádza žalovaný, že automaticky zo zákona dňom skolaudovania bytov v nadstavbe pristúpil k tej forme správy a k tej zmluve o výkone správy domu, ktorú uzavreli pôvodní vlastníci domu , nakoľko toto platí až po novele o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t. j. zákonom ktorý prijala Národná rada SR dňa 13.9.2018 a bol vyhlásený 11.10.2018 pod číslom 283 z 13.9.2018, kde sa nahradilo pôvodné slovné spojenie „je povinný pristúpiť“ novým „pristupuje“. Dôkaz k tomu žalovaný uviedol v odpore k platobnému rozkazu podanému dňa 29.4.2019. V poslednom odseku sa žiaľ žalobca tvári ako keby nevedel čítať novelu zákona (ako vyššie uvádza žalovaný a jasne deklaruje aj dôvodová správa novely, že zákonodarca upravil prakticky nevymožiteľnú, nejasnú textáciu pôvodného zákona) za prijatú Národnou radou SR pod číslom 283/2018 zo dňa 13.9.2018 a pritom, práve jeho nekonaním vznikla škoda vlastníkom bytov na ulici 17.novembra 17 v Prešove. To bol taký problém pre žalobcu vypracovať dodatok s písomným pristúpením vlastníkov 8 bytov a upravilo by sa v Zmluve o výkone správy aj to, že bol dobudovaný výťah k bytovému domu? V tomto prípade by mali práve vlastníci bytov žalovať práve správcu pre jeho flagrantné nekonanie a neplnenie si svojich povinností. Žalovaný neodmietol pristúpiť, ale žalobca mu to odmietol vykonať v zákonom stanovenej forme, čo deklarovali a žiadali, aby si splnil svoju povinnosť, žiaľ nestalo sa tomu tak. Čo môže byť viac dôkazom neviny žalovaného v tomto súdnom spore keď Národná rada SR zmení zákon pre jeho nejasnosť, nevymožiteľnosť a zakotvila pristúpenie zo zákona (touto novelou) už samotným nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru bez nutnosti vykonania akéhokoľvek iného právneho úkonu. Vo zvyšnom zotrváva žalovaný na svojich vyjadreniach a doložených dôkazoch v odpore proti platobnému rozkazu doručenému na Okresný súd v Prešove dňa 29.4.2019.

12. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 18.2.2020, č. k. -130 spojil veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , a na spoločné konanie s tým, že ďalej sa budú prejednávať pod sp. zn. .

13. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 30.9.2020, okrem iného uviedol, že v súlade s ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu , modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov. Správca pri stanovení výšky zálohových platieb na služby (plnenia) vychádza vždy z predpokladaných nákladov a ak je to možné, berie do úvahy náklady z predchádzajúceho kalendárneho roka. Pokiaľ ide o samotný vznik zmluvy o výkone správy, je tu potrebné zdôrazniť,

že zmluva o výkone správy vzniká v súlade s ust. a násl. na základe jednostranných právnych úkonov, ktoré sú jej zmluvnými stranami vzájomne adresované. Na platný vznik zmluvy však zákon vyžaduje existenciu právnej skutočnosti, ktorou je aprobovanie zmluvy o výkone správy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Táto zásada platí nielen pre vznik zmluvy o výkone správy, ale aj pre jej prípadné zmeny či jej zánik. Zákonodarca výslovne ustanovil, že zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Záväznosť schválenej zmluvy o výkone správy, jej zmeny alebo zániku je aj pre vlastníkov, ktorí o nej nehlasovali, lebo sa na schôdzi nezúčastnili alebo o nej nevedeli, ale aj pre prehlasovaných vlastníkov, ktorí hlasovali proti jej prijatiu alebo sa zdržali , vyplýva zo všeobecného princípu majority. Vlastníci , ktorí pri uzatváraní zmluvy o výkone správy v zásade vystupujú ako výluční vlastníci bytu alebo nebytového priestoru v dome, sú však zároveň podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení domu a niekedy aj zastavaného a priľahlého pozemku k domu. Na základe tohto právneho dôvodu sa pri všetkých hlasovaniach týkajúcich sa výkonu týchto spoluvlastníckych práv , ktoré sú nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru uplatňuje väčšinový princíp, ktorý znamená, že nielen prehlasovaní vlastníci, ale aj tí, ktorí sa na hlasovaní vôbec nezúčastnili, sa musia podriadiť rozhodnutiu väčšiny. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o výkone správy skutočnosťou, že žalobca písomné vyhotovenie Zmluvy o výkone správy nedoručil každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Pokiaľ by chcel zákonodarca na vznik účinnosti zmluvy viazať ešte aj moment jej doručenia každému vlastníkovi nepochybne by to zahrnul do normatívneho textu zákona. Keďže tak neurobil, sme toho názoru, že zmluva je pre všetkých vlastníkov v dome záväzná už od momentu jej schválenia a podpísania nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bez ohľadu na to, či im bude následne aj doručená alebo nie. V súlade s ust. BytZ, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy, záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. V tomto odseku je upravená dôležitá zásada, ktorá vyplýva aj z ďalších ustanovení BytZ. Podľa tejto zásady dochádza prevodom alebo prechodom vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru v dome k právnemu nástupníctvu tzv. singulárnej sukcesii všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy z doterajšieho na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. V predmetnom ustanovení zákonodarca stanovil, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý nadobudol byt alebo nebytový priestor na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristúpil k zmluve o výkone správy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný, ktorý nadobudol byt na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe je zmluvou o výkone správy viazaný. Podľa zmluvy o výkone správy má každý vlastník rôzne povinnosti, a to tak finančného ako aj iného charakteru. Jednou zo základných povinností každého vlastníka v dome je povinnosť prispievať na náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou a opravami spoločných častí a zariadení domu a spoločenstva vo výške odsúhlasenej schôdzou vlastníkov. V praxi ide najmä o mesačné príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv v dohodnutej výške stanovenej zmluvou za každý štvorcový meter obytnej plochy bytu a nebytového priestoru. Ďalej ide o platenie preddavkov na služby spojené so správou domu, ako aj odmenu za výkon správy správcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný nárok v celom rozsahu dôvodný.

14. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2020, okrem iného uviedol, že žalovaný namieta predpis mesačných platieb najmä z dôvodu, že žalovanému nebolo umožnené pristúpiť k zmluve o výkone správy. Žalobca s názorom žalovaného nesúhlasí a má za to, že povinnosť úhrady mesačných platieb je spätá s vlastníctvom bytov a nebytového priestoru. Za účelom preukázania dôvodnosti žalovaného nároku žalobca predložil súdu prvej inštancie rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 26.11.2020 v obdobnej právnej veci, aká je prejednávaná v predmetnom súdnom konaní, pričom strany sporu sú totožné so stranami sporu v tomto súdnom konaní. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.11.2020 bod 40 vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ nových bytov v nadstavbe bytového domu bol povinný v zmysle

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo zákona pristúpiť k tej forme správy, ktorú si zvolila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Žalobca predložil žalovanému zmluvu o výkone správy bytového domu , avšak žalovaný trval na dodatku k tejto zmluve a zmluvu o výkone správy odmietol podpísať. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. bod 41 vyplýva, že žalovaný si ustanovenie Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014 vykladal tak, že pokiaľ k zmluve o výkone správy nepristúpi, nebol povinný žalobcovi platiť za poskytnuté plnenie. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014 v ustanovení stanovoval, že ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, bol povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, teda povinnosťou pristúpenia zaťažil vlastníka bytu, preto úkon pristúpenia ako jednostranný úkon bol výlučne úlohou žalovaného, ktorý úkon pristúpenia k zmluve o výkone správy nevykonal, čo však nemôže byť na škodu žalobcu. Akýkoľvek iný výklad citovaného ustanovenia prezentovaný žalovaným je nesprávny. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.11.2020 bod 43 vyplýva, že z vykonaného dokazovania v spojitosti s nespornými skutočnosťami mal odvolací súd preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, keďže žalovaný nepristúpil k zmluve o výkone správy, hoci mu zákon túto povinnosť ukladal, nakoľko žalovaný bez právneho dôvodu prijímal plnenia žalobcu, na úkor žalobcu sa úmyselne obohatil. Z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove jednoznačne vyplýva, že aj nárok žalobcu v tomto súdnom konaní je dôvodný v celom rozsahu.

15. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 5.10.2021, okrem iného uviedol, že žalobca sa domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie pohľadávky vo výške 419, 93eura, ktorý bol doručený súdu dňa 10.5.2017. Predmetný návrh neobsahuje základné náležitosti v súlade so Zákonom číslo , na obsahové náležitosti žaloby- podania, smerujúce súdu. V predmetovej veci zároveň žalovaný uviedol, že do dnešného dňa nie je ani zidentifikovaná nehnuteľnosť a predložený list vlastníctva zo strany žalobcu, o ktorú konkrétnu nehnuteľnosť by malo ísť. Poslednú nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve na ulici 17. novembra v Prešove, mal žalobca vo vlastníctve len do júla 2015 o čom svedčí aj samotný zápis na liste vlastníctva č. 10283, predmetná nehnuteľnosť prešla na nových vlastníkov, a to na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva dňa 28.7.2015. Vzhľadom na uvedené nie je žalovanému zrejmý právny titul, na základe ktorého, žalobca žaluje za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, nakoľko žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti od 28.07.2015. Obdobné sa týka aj návrhu doručené súdu 11.05.2017, ktorým sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu vo výške 704,84 EUR, nie je zrejmé ani o akú nehnuteľnosť má ísť, v danom prípade „žalobca nepreukázal ani len vlastnícke právo žalovaného v danom spore. Obdobne poukazuje žalovaný na skutočnosť, že v danom prípade došlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti, a preto nie je žalovaný pasívne vecne legitimovanou osobou. V prípade návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v čase podania návrhu žalovaný uvedený ako vlastník, pričom v deň podania návrhu vlastníkom bytu nebol, v predmetnom návrhu opätovne nie je žiadnym spôsobom zidentifikovaná nehnuteľnosť a preukázané vlastnícke právo za sporné obdobie k tejto nehnuteľnosti zo strany žalobcu. Nakoľko aj k predmetnej nehnuteľnosti došlo k zmene vlastníckeho práva, žalovaný nie je naďalej pasívne vecne legitimovaný. Zároveň poukazuje žalovaný na skutočnosť, že v danom prípade prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome dochádza k právnemu nástupníctvu, tzv. singulárnej sukcesii všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spoločenstve z doterajšieho vlastníka na nového vlastníka. Právo spoločenstva vymáhať všetky pohľadávky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu alebo nebytového priestoru tak musí spoločenstvo uplatniť len voči súčasnému vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností, pretože toto právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome. To by sa pochopiteľne vzťahovalo aj na povinnosti vyplývajúce z ročného vyúčtovania nákladov, ktoré by za uplynulé obdobie znášal vždy aktuálny vlastník bytu alebo nebytového priestoru v čase vykonania ročného zúčtovania. V danom prípade vznik záväzkov je podľa právneho rámca akcesoricky naviazaný nie na osobu vlastníka, t. j. na personálny substrát, ale na vecný substrát, ktorým je existencia vecného práva k bytu alebo nebytového priestoru (rozhodnutie Krajského súdu Trnava ). Vzhľadom na uvedené nie je žalovaný pasívne vecne legitimovanou osobou v danom konaní, ale žalobca si predmetnú sumu v prípade ak mu vznikli nedoplatky má vymáhať od súčasného vlastníka. Zároveň žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, nakoľko v čase podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie, nebol aktívne vecne legitimovanou osobou správca, ale vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Predmetný právny režim a zákon prešiel niekoľkými rozsiahlymi novelizáciami, ktoré boli zamerané predovšetkým na postavenie správcu v konaní, či už ako pasívne

alebo aktívne vecne legitimovanú osobu. Počnúc 01.07.2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene a na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenie a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ďalšia podstatná novela od 1.7.2007 do novembra 2018 účastníkmi konania boli vlastníci bytov a nebytových priestorov, resp. správca konal v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet. V odbornej literatúre k tomu Valachovič uvádza, že: ,,v prípade, ak je napr. v bytovom dome 100 vlastníkov, účastníkmi konania sú všetci títo vlastníci, za ktorých správca koná ako ich zákonný zástupca´´. Preto aj samotná aktívna legitimácia nespĺňa základné predpoklady pre prijatie samotného návrhu, pričom súd bol povinný ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu ako aj žalovaného. V neposlednom rade si dovolil žalovaný poukázať na skutočnosť, že v danom konaní nebol doposiaľ preukázaný ani právny titul na základe, ktorého si žalobca uplatňuje predmetný nárok, z výsledkov dokazovania nevyplýva, že by žalovaný urobil vyhlásenie alebo nejakým spôsobom pristúpil k Zmluve o správe bytu. Teda nebol v konaní preukázaný základ sporu, a teda existencia zmluvného vzťahu o výkone správy medzi účastníkmi konania, a teda nie je možné z neho uplatňovať žiadne nároky. (NS SR ). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný požiadal súd, aby predmetný nárok v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %.

16. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Prehľadu položiek s priradením platieb od 1.1.2015 do 31.12.2015 za skupinu účtov: vlastník s variabilným symbolom: 226716667, Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu-obdobie 1.1.2015-31.12.2015 - vlastník s variabilným symbolom 226716667, Prehľadu položiek s priradením platieb od 1.1.2015 do 31.12.2015 za skupinu účtov: vlastník s variabilným symbolom: 226716665, Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu-obdobie 1.12015-31.12.2015 - vlastník s variabilným symbolom 226716665, Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu-obdobie 1.12016-31.12.2016 - vlastník s variabilným symbolom 226716666, Prehľadu položiek s priradením platieb od 1.1.2016 do 31.12.2016 za skupinu účtov: vlastník s variabilným symbolom: 226716666, Prehľadu platieb za rok 2015, Prehľadu platieb za rok 2016, Upomienok, Sumárnych analýz platieb, Zmluvy o výkone správy, listu vlastníctva, rozhodnutia zo dňa 28.4.2016, platobných rozkazov, odporov proti platobným rozkazom, Výpisu z Obchodného registra ohľadne žalovaného, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.10.2018, Odborného stanoviska zo dňa 18.9.2018, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.6.2019, Zmluvy o dielo na servis zdvíhacích zariadení zo dňa 9.10.2014, vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.8.2019, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.9.2020, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 17.12.2020, Rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -165 zo dňa 26.11.2020, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 5.10.2021, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

17. Žalovaný ako vlastník bytu o podlahovej ploche 81 m2, ktorý sa nachádza v Prešove na ulici XX.novembra XX. (vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu špecifikovaný variabilným symbolom: 226716667) bol podľa Zmluvy o výkone správy povinný platiť zálohové platby - mesačne 41,72 eura, z toho fond opráv 26,73 eura, správa 6,74 eura, výťah - opravy 8,25 eura, spolu 41,72 eura. Žalovaný nadobudol predmetný byt v roku 2013, na základe zápisu rozostavaných bytov-Zmluvy o nadstavbe, a teda v zmysle veta druhá bol povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, schválenej nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, s účinnosťou až po dokončení vstavby alebo nadstavby bytu alebo nebytového priestoru a ich následnom skolaudovaní (30.5.2014), a teda podieľať sa formou mesačných záloh vo výške 41,72 eura na fonde opráv, na správe a na nákladoch za výťah. Žalovaný užíval v období od 1.1.2015 a 31.12.2015 predmetný byt a v uvedenom období sa žalovaný nepodieľal na uvedených úhradách, vznikol mu preto nedoplatok vo výške 419,93 eura voči žalobcovi a žalobcovi zákonný nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 419,93 eura (nárok podľa v spojení s ). Žalovaný bol písomne upozornený na vykázané nedoplatky upomienkou. Žalovaný uvedený nedoplatok žalobcovi doposiaľ neuhradil. S poukazom na ust. v spojení s dospel súd k záveru, že žalovaný zo zákona ( ) pristúpil k predmetnej zmluve o výkone správy a vznikli mu teda aj zákonné povinnosti prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv ( ).

18. Žalovaný ako vlastník bytu o podlahovej ploche 99 m2, ktorý sa nachádza v F. (vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu špecifikovaný variabilným symbolom: 226716666) bol podľa Zmluvy o výkone správy povinný platiť zálohové platby - mesačne 47,66 eura, z toho fond opráv 32,67

eura, správa 6,74 eura, výťah - opravy 8,25 eura, spolu 47,66 eura. Žalovaný nadobudol predmetný byt v roku 2013, na základe zápisu rozostavaných bytov-Zmluvy o nadstavbe, a teda v zmysle veta druhá bol povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, schválenej nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, s účinnosťou až po dokončení vstavby alebo nadstavby bytu alebo nebytového priestoru a ich následnom skolaudovaní (30.5.2014), a teda podieľať sa formou mesačných záloh vo výške 47,66 eura na fonde opráv, na správe a na nákladoch za výťah. Žalovaný užíval v období od 1.1.2016 do 31.12.2016 predmetný byt a v uvedenom období sa žalovaný nepodieľal na uvedených úhradách, vznikol mu preto nedoplatok vo výške 589,67 eura voči žalobcovi a žalobcovi zákonný nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 589,67 eura (nárok podľa v spojení s ). Žalovaný bol písomne upozornený na vykázané nedoplatky upomienkou. Žalovaný uvedený nedoplatok žalobcovi doposiaľ neuhradil. S poukazom na ust. v spojení s dospel súd k záveru, že žalovaný zo zákona ( ) pristúpil k predmetnej zmluve o výkone správy a vznikli mu teda aj zákonné povinnosti prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv ( ).

19. Žalovaný ako vlastník bytu o podlahovej ploche 109 m2, ktorý sa nachádza v F.vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu špecifikovaný variabilným symbolom: 226716665) bol podľa Zmluvy o výkone správy povinný platiť zálohové platby - mesačne 50,96 eura, z toho fond opráv 35,97 eura, správa 6,74 eura, výťah - opravy 8,25 eura, spolu 50,96 eura. Žalovaný nadobudol predmetný byt v roku 2013, na základe zápisu rozostavaných bytov-Zmluvy o nadstavbe, a teda v zmysle veta druhá bol povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, schválenej nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, s účinnosťou až po dokončení vstavby alebo nadstavby bytu alebo nebytového priestoru a ich následnom skolaudovaní (30.5.2014), a teda podieľať sa formou mesačných záloh vo výške 41,72 eura na fonde opráv, na správe a na nákladoch za výťah. Žalovaný užíval v období od 1.1.2015 a 31.12.2015 predmetný byt a v uvedenom období sa žalovaný nepodieľal na uvedených úhradách, vznikol mu preto nedoplatok vo výške 419,93 eura voči žalobcovi a žalobcovi zákonný nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 419,93 eura (nárok podľa v spojení s ). Žalovaný bol písomne upozornený na vykázané nedoplatky upomienkou. Žalovaný uvedený nedoplatok žalobcovi doposiaľ neuhradil. S poukazom na ust. v spojení s dospel súd k záveru, že žalovaný zo zákona ( ) pristúpil k predmetnej zmluve o výkone správy a vznikli mu teda aj zákonné povinnosti prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv ( ).

20. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo zánik schválené podľa sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať. Správca je povinný schválenú zmluvu a pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b)spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c)zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d)zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e)zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

21. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného od 1.novembra 2018, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje

k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

22. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do 31.10.2018, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

23. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

24. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný žalobcovi titulom nezaplatených poplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv dlhuje celkovo sumu 1.714,44 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.714,44 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. 28. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s ust. v spojení s Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , aj na zaplatenie príslušného zákonného 5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia. Súd teda zaviazal

žalovaného aj na zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 419,93 eura od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 704,84 eura od 1.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 589,67 eura od 1.7.2017 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Obranu žalovaného, poukazujúc na pôvodné znenie ustanovenia § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú . Aj keď novela uvedeného zákonného ustanovenia spresnila pôvodné znenie, vôľa zákonodarcu (pristúpiť k zmluve o výkone správy po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru priamo zo zákona bez ďalšieho právneho úkonu-prejavu vôle), bola zrejmá už v znení zákona účinného do 30.9.2014 a neskôr, a v praxi sa okrem niektorých príkladov vykladala v zmysle pôvodnej dôvodovej správy a interpretačných pravidiel, so zreteľom na okolnosti, vôľu a cieľ zákonodarcu, čo je zrejme aj z rozhodovacej praxe všeobecných súdov v rámci Slovenskej republiky.

30. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

33. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.