Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-59-2019.pdf
PDF · 121.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s., Prešov, so sídlom Volgogradská 88, IČO: 31 718 523, proti žalovanému: Future Media Invest spol. s r.o., so sídlom Prešov, Komenského 4, IČO: 44 871 953, o zaplatenie 752,66 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/90/2017-76 zo dňa 14.2.2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 752,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 752,66 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 562,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 562,02 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 10.5.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 752,66 eur s príslušenstvom. Ako v žalobe uviedol, žalovaný je vlastníkom bytu na ulici XX. H. XX N. S.Š. o podlahovej ploche 99 m2 a podľa Zmluvy o výkone správy má platiť zálohové mesačne: 47,65 eur, z toho na fond opráv 32,67 eur, za správu 6,74 eur a za výťah
- opravy 8,25 eur. Žalovanému za užívanie predmetného bytu v období od 1.1.2014 do 31.12.2015 nedoplatok vo výške: 752,66 eur.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, čo odôvodnil tým, že žalobca nedodržal ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň spochybnil platnosť Zmluvy o výkone správy k domu na V., na ktorej chýba dátum podpisu a súčasne je táto podpísaná iba 13 vlastníkmi z 26, čo nie je nadpolovičná väčšina vlastníkov, pričom podľa
uvedeného zákona, ale aj podľa samotnej citácie zmluvy o výkone správy pod bodom 8.5 platná zmluva musí byť aprobovaná nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, t.j. proces kontrakcie zmluvy nebol zavŕšený, a preto táto zmluva nespôsobuje ani právne účinky. Žalobcu ako správcu viac krát vyzvali, aby pripravil dodatok k zmluve o výkone správy čo odmietol, resp. nepovažoval to za potrebné, argumentujúc že „pristúpili do správy automaticky“ s čím žalovaný nesúhlasí. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ukladá správcovi explicitne povinnosť v § 8a „doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome schválenú zmluvu“ čo žalobca porušil. Zmluva o nadstavbe bytového domu medzi žalovanou spoločnosťou ako stavebníkom nadstavby a obnovy bytového domu a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov neobsahovala vyhlásenie žalovaného, ktorý nadobudol 8 nových bytov o pristúpení k platnej zmluve o výkone správy zo správcom (žalobcom), z čoho jednoznačne vyplýva iný právny status a proces, aký je štandardne pri prevode bytu. Preto bol žalobca povinný osobitne uzatvoriť so žalovaným dodatok k Zmluve o výkone správy, ktorého vlastníctvo vzniklo záznamom podľa ust. § 21 ods. 3 predmetného zákona. Žalovaný napriek tvrdeniu v žalobe nie je vlastníkom bytu o podlahovej ploche 99 m2, čo potvrdzuje aj list vlastníctva bytového domu. Nesprávne je aj označenie obdobia užívania bytu, nakoľko sa jednalo o novostavbu, a tá nebola užívania schopná pre svoju stavebnú nedokončenosť, a taktiež neboli v byte zavedené elektrina, plyn, a voda. Súčasne žalobcom účtované jednotlivé položky nie sú v súlade s uzavretou zmluvou, pričom aj vyúčtovanie za obdobie 1.1.2015 - 31.12.2015, ktoré tvorí prílohu nie je v zhode s údajmi v žalobe.
4. Aplikujúc ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 3, § 8a ods. 1 a 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v spojení s § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že jedným zo spôsobov nadobúdania vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru v dome je ich nadobudnutie zmluvou o vstavbe alebo nadstavbe bytového domu. Nadobúdanie vlastníctva bytov a nebytových priestorov sa realizuje na základe zmluvy o vstavbe a zmluvy o nadstavbe domu. Hmotnoprávnu problematiku vstavby a nadstavby domu upravujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ustanovuje v § 139b ods. 5 písm. a), že zmeny dokončených stavieb sú nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú. Pojmy vstavba a nadstavba domu však Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ani iný platný právny predpis nešpecifikuje. V praxi ide o byty a nebytové priestory, ktorých výstavba sa realizuje na už existujúcom a skolaudovanom bytovom dome evidovanom v príslušnom katastri nehnuteľností s tým, že vstavba sa vykonáva v rámci existujúcich vonkajších hraníc bytového domu a nemení sa ňou vonkajšie ohraničenie domu, kým v prípade nadstavby dochádza k navýšeniu bytového domu o ďalšie podlažia so súčasným zvýšením domu.
5. Podľa ustanovenia 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom do 30.9.2014) bol vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, resp. k zmluve o spoločenstve. V zmysle uvedeného k tomuto pristúpeniu k zmluve dochádza okamihom podpisu zmluvy, ale s účinnosťou až po dokončení vstavby alebo nadstavby bytu alebo nebytového priestoru a ich následnom skolaudovaní, teda spravidla niekoľko mesiacov až rokov po schválení, uzatvorení zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe a jej zápise do katastra nehnuteľností. Do kolaudácie vstavby alebo nadstavby vytvoreného bytu alebo nebytového priestoru takýto byt alebo nebytový priestor nespĺňa zákonnú definíciu na to, aby mohol byť z právneho hľadiska považovaný za byt alebo nebytový priestor. Nakoľko pri inštitúte povinnej správy domu sa táto správa môže uskutočňovať len dvomi spôsobmi (výkon správy prostredníctvom spoločenstva alebo správcu), pričom môže byť dohodnutá len jedna forma správy (§ 6 ods. 1, 3 zák. č. 182/1993 Z.z.), musí byť novovzniknutý byt spravovaný formou a subjektom, ktorý už spravuje doposiaľ existujúce byty v bytovom dome. Z citovaného ustanovenia § 8a ods. 6 veta prvá, druhá zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva povinnosť nového vlastníka pristúpiť k zmluve o výkone správy alebo k zmluve o spoločenstve. Uvedená povinnosť teda vzniká ex lege momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k novovzniknutému bytu.
6. Z verejne dostupného registra nehnuteľností na internete súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom bytu č. 29, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku (99/1492) v dome na V. XX. H.X. XX N. S., súpisné č. XXXX S., zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. S.X. bola na základe Zápisu rozostavaných bytov (T.-XXXX/XX) - Zmluvy o nadstavbe domu, Stavebné povolenie č. C. XXXX/XXXX-E. žalovaná spoločnosť a neskôr na základe kúpnej zmluvy (pod V 2874/201), s vkladom povoleným dňa 31.5.2017 -2914/2017 iná fyzická
osoba. Byt má výmeru 99 m2, pričom ku dňu 24.10.2014 nemal poznámku o tom, že ide o rozostavaný byt. Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 29.5.204, č. C.-E. nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2014.
7. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že žalovaný nadobudol v roku 2013 byt č. XX na základe zápisu rozostavaných bytov - zmluvy o nadstavbe domu, a teda v zmysle § 8a ods.6 veta druhá zák. č. 182/1993 Z.z. bol preto povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, schválenej nadpolovičnou väčšinou vlastníkov, s účinnosťou až po dokončení vstavby alebo nadstavby bytu alebo nebytového priestoru a ich následnom skolaudovaní (30.5.2014), a teda podieľať sa formou mesačných záloh vo výške 47,65 eur na fonde opráv, na správe a na nákladoch za výťah. Keďže sa žalovaný na uvedených úhradách v období od 1.6.2014 do 31.12.2015 nepodieľal, vznikol mu nedoplatok vo výške 562,02 eur (752,66 - 4 x 47,66), ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia - majetkového prospechu žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko si nesplnil svoju zákonnú povinnosť pristúpiť k predmetnej zmluve o výkone správy. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie nárok žalobcu za obdobie od 1.1.2014 - 31.5.2014 vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko sa žalovaného povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy stala účinnou až odo dňa po právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby.
8. Obranu žalovaného, poukazujúc na pôvodne znenie ustanovenia 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj neplatnosti právneho úkonu posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. Aj keď novela uvedeného zákonného ustanovenia spresnila pôvodné znenie, vôľa zákonodarcu bola zrejmá už v znení zákona účinného do 30.9.2014 a neskôr, a v praxi sa okrem niektorých príkladov vykladala v zmysle pôvodnej dôvodovej správy a interpretačných pravidiel, so zreteľom na okolnosti, vôľu a cieľ zákonodarcu, čo je zrejmé aj z rozhodovacej praxe všeobecných súdov v rámci Slovenskej republiky.
9. Žalovaný vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti zmluvy o výkone správy neoznačil žiadne dôkazy. Povinnosťou sporovej strany v civilnom sporovom konaní v zmysle princípu formálnej pravdy je opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strany v konaní majú zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 CSP). Obrana žalovaného bola v celom rozsahu skutočnosťami označenými žalobcom vyvrátená, a teda len na základe tvrdenia žalovaného, bez ďalšieho neboli zistené dôvodné pochybnosti o pravdivosti týchto tvrdení. Taktiež zo strany žalovaného neboli voči žalobcovi vykonané relevantné úkony smerujúce k preukázaniu jeho nesúhlasných tvrdení, a teda skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa sporu, na popretie ktorých žalovaný žiadne relevantné dôkazy neoznačil sa považujú za nesporné (§ 151 CSP).
10. Pre vznik nároku na úroky z omeškania v súvislosti s bezdôvodným obohatením sa nevyžaduje zmluvný vzťah ani nedobromyseľnosť obohacujúceho sa subjektu. Rozhodujúcou skutočnosťou pri nároku na úroky z omeškania je, či sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného dlhu. Keďže žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia medzi dvoma podnikateľskými subjektmi je nárokom obchodnoprávnym, žalobcovi vznikol nárok na priznanie úroku z omeškania podľa § 369 a nasl. Obch. zák. Žalovaný mal podľa Zmluvy o výkone správy platiť zálohové mesačne: 47,65 eur, do 10 dňa v mesiaci, teda do omeškania sa dostal dňom nasledujúcim po splatnosti každej mesačnej zálohovitej platby, od účinnosti zmluvy. Žalobca si uplatnil priznanie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 1.7.2015 do zaplatenia, bez bližšieho zdôvodnenia. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania iba v rozsahu uplatneného nároku.
11. Proti uvedenému rozsudku podali včas odvolania žalobca aj žalovaný.
12. Žalobca napadol rozsudok súdu vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 562,02 eur, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.
13. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že v predmetnom konaní ako správca bytového domu na V. XX. H. Č.. XX N. S. podal návrh, ktorého dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný ako vlastník bytu č. XX na uvedenej adrese v čase od kolaudácie bytu, t.j. 1.10.2014 do 31.5.2017, t.j. do obdobia, keď bol vlastníkom spomínaného bytu riadne neplnil povinnosti vlastníka bytu a neplatil za správu bytového domu príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu a taktiež náklady súvisiace s revíziou výťahu.
14. V tomto konkrétnom prípade žalobca uplatnil nedoplatky za obdobie od 1.10.2014 do 31.12.2015. Ide o obdobie, kedy bol žalovaný evidentne vlastníkom bytu po kolaudácii bytu, preto je žalobcovi nezrozumiteľné odôvodnenie rozsudku, pričom má za to, že dostatočne preukázal dôvodnosť a výšku žalovanej istiny.
15. Žalovaný vo svojom odvolaní napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe čiastočne vyhovel, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci s tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
16. Tým, že samotná zmluva o výkone správy nemá uvedený žiaden dátum nie je podľa žalovaného možné určiť začiatok plynutia práv a povinností pre účastníkov. Žalovaný nesúhlasil so záverom uvedeným v bode 10 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa odvolateľa súd v priebehu konania neriešil otázku rozdielneho výkladu slovných spojení „je povinný pristúpiť“ a „pristupuje“, keď zákonodarca v dôvodovej správe konštatuje, že povinnosť pristúpiť bola prakticky v predchádzajúcom znení nevymožiteľná, pretože evokovala, že nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru bol povinný po nadobudnutí vlastníctva urobiť osobitný právny úkon pristúpenia k zmluve o spoločenstve. Okrem toho takéto vyhlásenie pokrývalo len zmluvné prevody vlastníctva, ale nedotýkalo sa nadobudnutia vlastníctva na základe iných právnych skutočností uvedených v zákone (zmluvy o nadstavbe sa nezapisujú vkladom, ale záznamom). Z týchto dôvodov novoprijatá právna úprava pristúpila k racionálnejšiemu a právne súladnejšiemu režimu, podľa ktorého bez ohľadu na právny titul nadobudnutia vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru pristupuje nový vlastník bytu alebo nebytového priestoru k zmluve o spoločenstve priamo zo zákona už samotným nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu alebo nebytového priestoru bez nutnosti vykonania akéhokoľvek iného právneho úkonu.
17. Podľa žalovaného nejde o bezdôvodné obohatenie, ak subjekt nepristúpi k zmluve, na základe ktorej má inému subjektu platiť. Ak by bola naplnená podmienka, že žalovaný odmietol pristúpiť k zmluve o výkone správy, tak argumentum a simili podľa § 50a v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka by ostatní vlastníci alebo správca mohli mať nárok na náhradu škody. Keďže žalovaný tvrdil a žalobca to nevyvrátil, že žalovaný vyzýval žalobcu na uzatvorenie dodatku, resp. dvojstranného právneho úkonu medzi správcom a žalovaným, podmienky pre náhradu škody splnené podľa žalovaného nie sú, preto súd prvej inštancie mal nárok žalobcu zamietnuť. Návrh žalovaného bolo pristúpiť k zmluve o výkone správy, nakoľko na jednom bytovom dome môže byť len jedna správa. Ak by žalovaný nesúhlasil s pristúpením, mohol by eventuálne žalobca podať žalobu na nahradenie prejavu vôle pristúpenia, čo sa však nestalo, nakoľko žalovaný chcel pristúpiť, žiadal o to, ale zo svojvôle žalobcu k tomu nedošlo.
18. Nesprávny je aj právny záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 5, pretože podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v rámci domu môže existovať iba jedna forma správy a nový vlastník zo zákona pristupuje k zmluve o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dobe nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy.
19. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil právnu úpravu zákona NR SR č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu nadobudnutia právoplatného kolaudačného rozhodnutia, keď neinterpretoval toto ustanovenie tak, že žalovaný (automaticky) pristúpil, keď mal svojím prejavom vôle, nie bez jeho prejavu vôle, uskutočniť právny úkon. Taktiež podľa odvolateľa zákon č. 180/1993 Z.z. v ustanoveniach §§ 21 a 22 nevymedzuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe vytvorenie správy bytového domu alebo (pri vstavbe, nadstavbe) pristúpenie k správe.
20. Nesprávny je tiež záver súdu, že na strane medzi žabcom a žalovaným sa aplikuje Obchodný zákonník, pretože podľa § 3 zákona NR SR č. 182/1993 Z.z., a to ods. 2 právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa odvolateľa súd rozhodol diskriminačne pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania, pretože pri vlastníctve bytov nemôže rozlišovať medzi fyzickou osobou a právnickou osobou založenou na podnikanie.
22. Nakoľko žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, preto napáda aj tretí výrok o náhrade trov konania.
23. V rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu plný nárok na náhradu trov konania.
24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu podľa predloženej analýzy platieb za obdobie od 1.10.2014 do 31.12.2015, v ktorom sú uvedené mesiace od októbra 2014 do decembra 2015 s celkovým mesačným zostatkom, uviedol, že sa jedná len o ďalší „vyrobený“ papier na mieru zo strany žalobcu, ktorý tým porušil zákon č. 182/1993 Z.z. a nepochybne aj iné zákony.
25. Zároveň žalovaný predložil súdu vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu, sumárnu analýzu platieb, a to za obdobie od 1.10.2014 do 31.1.2016, ako aj zmluvu o výkone správy. Na základe týchto príloh mal žalovaný za to, že žalobca vytváraním a doručovaním produkuje rôzne dokumenty, pričom tie navzájom nesúhlasia a rozporujú sa, čím vytvára nedôveru k svojej práci ako správcu.
26. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na všetkých svojich dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní s tým, že aj naďalej presvedčený o tom, že žalovanému vznikla povinnosť plniť si záväzky do fondu opráv prevádzky a údržby bytového domu dňom 1.10.2014, ktorým dňom zároveň žalovaný pristúpil k zmluve o výkone správy bytového domu.
27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách uvedených v odvolaní, resp. v následnom vyjadrení, keď uviedol, že sám zákonodarný orgán Slovenskej republiky uznal vážnu chybu, resp. medzery v zákone, na ktorú poukázal a jednoznačne pomenoval v dôvodovej správe novely zákona ako „nevymožiteľnú“ pre slovné spojenie uvedené v zákone „je povinný pristúpiť“ v dôsledku čoho to zmenil v novele zákona v paragrafovom znení, aby opravil tento nevymožiteľný stav a zosúladil ho. Žalobca ako správca odmietol vykonať to, čo mu vtedy platný zákon jednoznačne ukladal, a to pripraviť písomné pristúpenie k zmluve, o ktoré ho dokonca žalovaný žiadal. V danej situácii by podľa žalovaného mal byť žalovaným práve správca, t.j. žalobca vlastníkmi bytov za to, že im svojím nekonaním spôsobil škodu a nie žalovaný, ktorý žiadal len o dodržiavanie zákonnej formy, aj keď nie šťastne upravenej ako to ukladá Zákon o bytoch a nebytových priestorov podporne vyplývajúc z Občianskeho zákonníka v § 40a.
28. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
29. Ďalšie podania strán sporu vo veci urobené neboli.
30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že obe odvolanie proti rozhodnutiu boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné po skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 367 ods. 3 CSP) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contratio), keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
31. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného správa bytového fondu a nebytových priestorov. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Dňa 25.02.2013 bola medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na V. XX. H. N. S., súpisné č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. S. ako vlastníkmi uzavretá Zmluva o výkone správy podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorej bol žalobca poverený sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (čl. III. písm. p). Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa súčasne v tejto zmluve zaviazali v prospech fondu prevádzky, údržby a opráv prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v súlade s bodom 3.2. písm. a) (čl. II. bod 4.1.1 a). Zmluva o výkone správy
bola podpísaná 14 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome z celkového počtu 25 vlastníkov, ako to vyplýva z pripojenej prezenčnej listiny vlastníkov bytov. Žalovaný mal podľa Zmluvy o výkone správy platiť zálohové platby mesačne 47,66 eur do 10. dňa v mesiaci na účet bytového domu, pričom za užívanie predmetného bytu v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 (október až december 2014) a v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 mu vznikol nedoplatok 752,66 eur.
32. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
33. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
36. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
37. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Pod právnym inštitútom rozumieme súhrn právnych noriem, ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody, a pod.)
38. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Hovoríme o funkcii reparačnej, či reštitučnej. V širších právnych súvislostiach možno uvažovať aj o funkcii výchovnopreventívnej.
39. Základom sporu je zlyhanie komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalovaný bol vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome na V.. XX. H. Č.. XX N. S. do 31.5.2017, v správe žalobcu, pričom k zmluve o výkone správy nepristúpil a žalobca mu poskytoval plnenia spojené s užívaním bytu, za čo žalovaný neplatil. Sporné bolo, či je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 752,66 eur, hoci k zmluve o výkone správy nepristúpil.
40. Zmluva o výkone správy v čase jej vyhotovenia bola podpísaná 14 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome z celkového počtu 25 vlastníkov, teda nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov. Žalovaný ako zhotoviteľ 8 nových bytov v nadstavbe bytového domu bol povinný v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo zákona pristúpiť k tej forme správy, ktorú
si zvolila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov. Žalobca predložil žalovanému zmluvu o výkone správy bytového domu, avšak žalovaný trval na dodatku k tejto zmluve a zmluvu o výkone správy odmietol podpísať.
41. Žalovaný si ustanovenie § 8a ods. 7 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014 vykladal tak, že pokiaľ k zmluve o výkone správy nepristúpil, nebol povinný žalobcovi platiť za poskytnuté plnenia. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.9.2014 v ustanovení § 8a ods. 7 stanovoval, že ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, bol povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, teda povinnosťou pristúpenia zaťažil vlastníka bytu, preto úkon pristúpenia ako jednostranný úkon bol výlučne úlohou žalovaného, ktorý úkon pristúpenia k zmluve o výkone správy nevykonal, čo však nemôže byť na škodu žalobcu. Akýkoľvek iný výklad citovaného ustanovenia prezentovaný žalovaným je nesprávny.
42. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z podanej žaloby vrátane jej príloh, si žalobca uplatnil nedoplatky za obdobie od 1.10.2014 do 31.12.2015, teda za obdobie, kedy bol žalovaný evidentne vlastníkom bytu po kolaudácii bytu, ktoré rozhodnutie o kolaudácii bytu nadobudlo právoplatnosť dňom 30.5.2014. Pochybil preto súd prvej inštancie, keď nárok žalobcu za obdobie od 1.1.2014 do 31.5.2014 vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko za toto obdobie nárok uplatnený ani nebol, keď uplatnený nárok bol len za obdobie od 1.10.2014 do 31.12.2015.
43. Z vykonaného dokazovania v spojitosti s nespornými skutočnosťami mal odvolací súd preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, keďže žalovaný nepristúpil k zmluve o výkone správy, hoci mu zákon túto povinnosť ukladal. Nakoľko žalovaný bez právneho dôvodu prijímal plnenia žalobcu, na úkor žalobcu sa úmyselne obohatil.
44. Nezaplatením sumy 752,66 eur žalobcovi riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania.
45. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
46. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
47. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
48. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
49. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je pre hlavné refinančné operácie od 16.3.2016 vo výške 0 %.
50. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, žalobcovi vznikol nárok aj na požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 752,66 eur od 1.7.2015, v súlade so zásadou nemožnosti priznať viac než žalobca žiadal.
51. Za týchto okolností odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 752,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 752,66 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
52. O trovách konania tak prvoinštančného ako aj odvolacieho bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).