Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75S-23-2021.pdf
PDF · 136.31 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: K.. T.V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX A., 2/ Y.. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XXX, XXX XX A. - Y., 3/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX A., 4/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX A., 5/ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX A., 6/ K.. M. F., H. F. X, XXX XX S. U., 7/ K.. T. V., Z. XXXX/XX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OVBP2-2018/008452-2-SA zo dňa 13.02.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2018/008452-2-SA zo dňa 13. februára 2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane kasačného konania v úplnom rozsahu, t. j. 100%, v sume aká bude určená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. III. Ďalší účastníci konania nemajú voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie a prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie
1. Rozhodnutím mesta A., zastúpeného primátorkou mesta č. SÚ-3553/2015-Šu zo dňa 07.11.2017, stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Stavebný zákon“) dodatočne povolil stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu s prístavbou“ na pozemku evidencie katastra nehnuteľností KN-C parc. č. XXXX v katastrálnom území Y., ktorej stavebníkmi sú K. R. a Y.. N. R., obaja trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX A..
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad vydal rozhodnutie v konaní po predchádzajúcom zrušení jeho prvšieho rozhodnutia žalovaným, po tom, čo stavebníci doplnili svoju žiadosť o ďalšie doklady a po tom, čo po oznámení začatia nového konania o dodatočnom povolení stavby, po vyjadrení sa účastníkov konania k podkladom rozhodnutia, uplatneným námietkam K.. T.V.iastočne vyhovel a čiastočne ich zamietol a následne vydal rozhodnutie č. SÚ-3553/2015-Šu zo
dňa 07.11.2017, ktorým uvedenú stavbu dodatočne povolil a čiastočné vyhovenie obsahu námietok zapracoval v podmienkach rozhodnutia pod bodmi 1 a 9 pre dokončenie stavby.
Žaloba a žalobné body
3. Žalobca podal proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 07.11.2017 odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2018/008452-2-SA zo dňa 13.02.2018 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 07.11.2017 potvrdil.
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu prechádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
5. Žalobca v žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti (odstavce 6 až14):
6. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Závery žalovaného označil za predčasné z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci a existencie dôkazov, ktoré doteraz neboli uplatnené, čoho dôsledkom je vydanie arbitrárneho rozhodnutia.
7. Stavebný úrad vydaným rozhodnutím zo dňa 07.11.2017 nepostupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 12.10.2016 tým, že po zrušení skôr vydaného rozhodnutia stavebného úradu neučinil vôbec nič, čím by odstránil vady vytýkané odvolacím orgánom.
8. V konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad oznámil začatie konania len podľa § 88 ods. 1 písm. b) a nie aj podľa § 88a Stavebného zákona aj napriek tomu, že uvedené pochybenie stavebného úradu predstavovalo jeden z dôvodov, na základe ktorých žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.10.2016 zrušil predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávny postup žalovaného pokiaľ nevytkol stavebnému úradu opomenutie podmienky, ktorá bola pôvodne uvedená v prvom rozhodnutí zo dňa 21.07.2016, aby stavebník najneskôr do kolaudácie stavby odstránil časť steny uskutočnenej v rámci tejto stavby nad manzardou, ktorá zasahuje pôdorysne do susedného domu.
9. Počas celého správneho konania žalobca namietal, že stavebníkmi predložená nová projektová dokumentácia skutočnej realizácie stavby (z XX/XXXX, z XX/XXXX) je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko okná zakreslené vo výkresovej časti novej projektovej dokumentácie nie sú totožné s oknami na predmetnom rodinnom dome, hrúbka pôvodných stien je v novej projektovej dokumentácii iná ako je hrúbka stien v skutočnosti, a napokon, že v novej projektovej dokumentácii chýba výkresová dokumentácia pivničnej časti, ktorá má spoločný pásový základ. Tvrdil, že nová projektová dokumentácia vychádza a odvoláva sa na projektovú dokumentáciu z roku XXXX, ktorá sa však netýka predmetného rodinného domu, ale zrejme iného domu. Žalobca namietal, že v rámci novej projektovej dokumentácie predložený statický posudok stavby z júla 2017, ktorý vypracovali K.. E. M. a K.. M. F. vychádzal len z informácií poskytnutých investorom (t. j. stavebníkom, ktorý má eminentný záujem na tom, aby bola jeho nelegálna stavba zlegalizovaná). Statický posudok bol vyhotovený bez toho, aby statik urobil čo len jednu prieskumnú sondu na preskúmanie základovej pôdy.
10. Namietal nesprávny postup, ak stavebný úrad nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, keď žiadal vykonať prieskumné sondy základovej pôdy, ako aj všetkých vodorovných a zvislých stavebných konštrukcií (stien, platní, základov) posudzovaného rodinného domu. Žalobca taktiež navrhol vykonať ohliadku na mieste samom a stav oboch nehnuteľností zdokumentovať a vyhotoviť sprievodnú fotodokumentáciu, avšak jeho návrhom nebolo vyhovené.
11. Vytýkal žalovanému, že v odvolacom konaní nedostatočne preskúmal predmetnú vec, pričom svoje rozhodnutie oprel len o tvrdenia uvádzané zo strany stavebníkov a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, s dôkazmi predloženými zo strany žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia označil za nepresvedčivé, nedostatočné, nakoľko v ňom žalovaný účelovo uvádza len skutočnosti podporujúce jeho rozhodnutie.
12. Žalovaný v rozhodnutí pojem „verejný záujem“ nepoužíva vhodne a správne, nakoľko nemôže byť vo verejnom záujme to, aby stavebník zrekonštruoval rodinný dom tak, že poškodí susednú nehnuteľnosť; taktiež nemôže byť vo verejnom záujme, že časť stavby sa nachádza na cudzom pozemku.
13. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pokiaľ žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu a odvolanie žalobcu zamietol, v podstate stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu verejnej správy, nechajúc bez povšimnutia odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Svoju argumentáciu oprel o závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/19/2016 zo dňa 23.11.2017. Poukázal aj na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/254/2007, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť individuálne odôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu.
14. Žalobca k správnej žalobe pripojil znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec H.. K.. T. Y., Z.. vyhotovený dňa 19.04.2018, vedený pod č. XX/XXXX znaleckého denníka. Tento nový znalecký posudok si dal vypracovať, pretože žalovaný nezohľadnil ním predložený predchádzajúci znalecký posudok na vznik škôd vplyvom rekonštrukcie susedného rodinného domu. Predmetom znaleckého posúdenia bolo zodpovedať otázku, či základ pod stenami susediacich rodinných domov je spoločný, a či stena podkrovia rodinného domu zasahuje do priestoru rodinného domu žalobcu. Podľa záveru znalca šikmé trhliny v nosných pásoch základov, resp. v obvodových stenách majú pôvod v sadaní spoločného pásového základu spôsobeného priťažením základov v rámci rekonštrukcie susedného rodinného domu č. XXX. Základ na kontakte stien rodinných domov č. XXX a č. XXX je spoločný. Stena rodinného domu č. XXX zasahuje do priestoru podkrovia RD č. XXX cca 7,5 cm. Žalobca tvrdil, že týmto novým znaleckým posudkom vyvrátil tvrdenia uvádzané v projektovej dokumentácii vypracovanej K.. M. F. z 07.2017, v ktorej je uvedené, že oba rodinné domy sú dilatačne oddelené po celej šírke, a teda aj v základoch, nie je možné, aby prevedená nadstavba spôsobovala statické problémy a ohrozovala mechanickú odolnosť a stabilitu vedľajšieho rodinného domu. Podľa žalobcu týmto jednoznačne potvrdil dôvodnosť svojich námietok, na ktoré žalovaný neprihliadol, a taktiež preukázal, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.02.2018, ako aj rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 07.11.2017 vychádzali z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia stavebného úradu, majúc za to, že v danej veci orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobu považoval za bezpredmetnú aj so zreteľom na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov.
16. Žalovaný konštatoval, že stavebníci predložili stavebnému úradu projektovú dokumentáciu vypracovanú K.. M. F. z 07.2017, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že prístavba je diletačne oddelená od rodinného domu, a teda žiadnym spôsobom nemôže ohroziť mechanickú odolnosť a stabilitu stavby. Vzhľadom na to, že v pôvodnom projekte rodinného domu z roku XXXX, v ktorom je uvedené, že oba rodinné domy sú diletačne oddelené po celej šírke, a teda aj v základoch, nie je možné, aby prevedená nadstavba spôsobovala statické problémy a ohrozovala odolnosť a stabilitu aj vedľajšieho rodinného domu. Súčasťou projektovej dokumentácie je statický posudok vypracovaný K.. M. U., autorizovaným stavebným inžinierom, z ktorého vyplýva záver, že samostatne stojaci rodinný dom po rekonštrukcii vyhovuje, rovnako vyhovuje aj prístavba zimnej záhrady. Žalovaný konštatoval, že tak stavebný úrad, ako aj odvolací orgán nie sú oprávnení spochybňovať posudky stavby predložené stavebnému úradu vypracované oprávnenými osobami ako je projektant a K.. M. U., autorizovaný stavebný inžinier. Rozhodnutie žalovaného je súladné s ustanovením § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Boli dodržané zákonné náležitosti vrátane náležitostí pre odôvodnenie rozhodnutia.
17. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že po vrátení veci stavebnému úradu tento nepostupoval tak, aby odstránil vytknuté vady. Stavebný úrad začal vo veci opätovne konať, vyzval stavebníka na doplnenie svojej žiadosti o projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou. Až po predložení potrebných dokladov, oznámil stavebný úrad nové konanie, v ktorom nanovo skúmal, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ako aj
záujmami chránenými osobitnými predpismi, podľa ustanovenia § 126 Stavebného zákona. Skúmal aj vplyv stavby na okolie podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Posudzoval vplyv povoľovanej stavby na susednú stavbu podľa nariadenia č. 305/2011 (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ). Stavebný úrad použil statický posudok vypracovaný C.. F. L., autorizovaným stavebným inžinierom, statika stavieb, z ktorého vyplýva, že v prípade hodnoteného objektu nedošlo k žiadnej z udalostí uvedených v nariadení č. 305/2011 (t. j. - zrútenie celej stavby alebo jej časti, - významná deformácia v neprípustnom rozsahu, - poškodenie ostatných častí stavby alebo zariadení, či inštalovaného vybavenia následkom významnej deformácie nosnej konštrukcie, - poškodenie v dôsledku udalosti, ktoré je rozsahom neúmerné pôvodnej príčine), pričom nevylúčil možnosť, že poškodenia stavby sú dôsledkom uskutočňovania povoľovanej stavby, ako aj iných vplyvov nesúvisiacich s povoľovanou stavbou. Žalovaný mal k dispozícii aj statický posudok zo dňa 07.11.2017, vypracovaný K.. E. M. a K.. M. F., z ktorého vyplynulo, že na základe výsledkov výpočtov a posúdení samostatne stojaci rodinný dom po rekonštrukcii vyhovuje, rovnako aj prístavba zimnej záhrady. Žalovaný mal k dispozícii aj vyjadrenie projektanta K.. M. F. k základným požiadavkám na stavbu podľa vyhlášky č. 532/2002 Z. z. z 07/2017, z ktorého vyplynulo, že oba rodinné domy sú diletačne oddelené, a teda nie je možné, aby prevedená nadstavba spôsobovala statické problémy a ohrozovala mechanickú odolnosť a stabilitu vedľajšieho rodinného domu.
18. Žalovaný uviedol, že v ustanovení § 88 ods. 1 Stavebného zákona je striktne určené, kedy stavebný úrad nariadi odstránenie stavby napr. v odseku 1 písm. b) v prípade, ak ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Preto stavebný úrad preskúmal predloženú žiadosť aj z hľadiska, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom zistil, že jej dokončením alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Stavebný úrad v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby uviedol, že stavebníci podali žiadosť o dodatočné povolenie stavby a predložili doklady, ktoré si stavebný úrad vyžiadal k jej dodatočnému povoleniu.
19. K námietke, že predložená nová projektová dokumentácia je v rozpore so skutočným stavom, žalovaný uviedol, že v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. sa k žiadosti o stavebné povolenie prikladá projektová dokumentácia stavby, vypracovaná oprávnenou osobou. Stavebný úrad, ako aj žalovaný sa riadili súhlasnými statickými posudkami podanými odborne spôsobilými osobami vo výstavbe. Neboli oprávnení spochybňovať vypracovaný projekt stavby, predložený stavebnému úradu odborne spôsobilou osobou. Potreba vykonania sond do nosných konštrukcií stavby, resp. do základovej pôdy je v kompetencii posúdenia statika stavieb, ako odborne spôsobilej osoby a nie stavebného úradu, ktorému neprináleží spochybňovať ani záver a spôsob vyhotovenia statického posudku. Nie je v pôsobnosti stavebného úradu podľa príslušných ustanovení stavebného zákona ani posudzovať medzi účastníkmi konania sporné poškodenie susednej stavby a za tým účelom vykonávať ohliadku s vyhotovením sprievodnej fotodokumentácie. Riešenie škody, čo upravujú osobitné predpisy, nie je v pôsobnosti stavebného úradu. Stavebný úrad aj žalovaný dospeli k záveru, že posudzovaná stavba spĺňa požiadavky na jej mechanickú odolnosť a stabilitu stavby, vychádzajúc z projektovej dokumentácie, vrátane vyjadrení k nej oprávnených osôb.
20. Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola v zmysle § 88a ods. 1 prvá veta Stavebného zákona postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami Stavebný zákon presúva na stavebníka. Verejné záujmy sú chránené predovšetkým ustanoveniami Stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov (napr. súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, dodržanie základných požiadaviek na stavby a pod.). Tiež ide o dôležitú úpravu zabezpečujúcu ochranu zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov v konaniach podľa stavebného zákona. Stavebný úrad nezistil rozpor stavby z hľadiska uvedených verejných záujmov. Stavebník stavebnému úradu preukázal, že má k stavebnému pozemku vlastnícke právo v súlade s ustanovením § 58 Stavebného zákona, a že pre dokončenie stavby má zabezpečené odborné vedenie stavby stavebným dozorom. To, či sa stavba nachádza na cudzom pozemku žalobca v konaní
nepreukázal. Riešenie vzniknutých škôd upravujú osobitné predpisy, mimo pôsobnosti stavebného úradu a odvolacieho orgánu. Preto stavebný úrad stavbu dodatočne povolil a žalovaný v odvolacom konaní odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania
21. Ďalší účastníci konania sa k žalobe písomne nevyjadrili. Stavebníci K. R. a Y.. N. R., ako ďalší účastníci konania sa právne korektným spôsobom vzdali účastníctva v konaní pred správnym súdom v zmysle § 32 ods. 4 SSP.
22. Správny súd o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 23S/68/2018-71 zo dňa 27.02.2019 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP, vychádzajúc zo záveru, že stavebný úrad rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a žalobcom navrhnutý dôkaz znaleckým posudkom nevykonal postupujúc podľa § 121 ods. 1 druhá veta SSP, v zmysle ktorého správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vykonanie tohto dôkazu nepovažoval správny súd za potrebné na rozhodnutie vo veci, nakoľko zastával názor, že stavebný úrad zabezpečil v dostatočnom rozsahu podklady pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby (vrátane projektovej dokumentácie) a nezistil pochybenie žalovaného a stavebného úradu pri rozhodovaní o dodatočnom povolení stavby (bod 50). Pri rozhodovaní správneho súdu, či tento žalobcom navrhnutý dôkaz vykoná, tiež zohľadnil, že išlo o dôkaz majúci povahu súkromného znaleckého posudku zabezpečeného po právoplatnom skončení administratívneho konania (bod 49) a navyše zastával názor, že otázka vzniku škody na rodinnom dome žalobcu, zodpovednosti za jej vznik, príčinnej súvislosti s realizáciou dodatočne povolenej stavby presahuje rozsah tak správneho, ako aj súdneho preskúmavacieho konania (bod 50).
23. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžk/35/2020 zo dňa 26.01.2021 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd vytkol správnemu súdu nesprávny postup ak predložený dôkazný prostriedok žalobcom zabezpečeným po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného bez ďalšieho odmietol, pretože predložený znalecký posudok môže podľa kasačného súdu vniesť pochybnosti k správnosti zistenia skutkového stavu zo strany stavebného úradu, či žalovaného ohľadom zaťaženia základov rekonštrukciou povoľovanej stavby, teda môže slúžiť na preverenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej vytkol správnemu súdu nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ako aj určitú vadu zmätočnosti rozsudku ak správny súd nerozlišoval prípustnosť, resp. neprípustnosť žalobných námietok a dôvodnosť, resp. nedôvodnosť uplatnených žalobných námietok, a to ohľadom v žalobe uplatnených námietok žalobcom, ktoré sa netýkajú zásahu preskúmavaného rozhodnutia do jeho subjektívnych práv a to vo väzbe na preverovanie zisteného/nezisteného rozporu s verejným záujmom, či súladom s projektovou dokumentáciou.
24. V ďalšom konaní po vrátení veci (pod novou sp. zn. 75S/23/2021) správny súd rozhodol uznesením č. k. 75S/23/2021-23 zo dňa 01.07.2021, že pokračuje v konaní s ďalším účastníkom konania 2/ Y.. N. R. po pôvodnej ďalšej účastníčke konania 2/ X. U., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
25. Správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 08.12.2021 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, poverenej zástupkyne žalovaného a ďalších účastníkov konania pod por. č. 1/ a 2/. K vyhláseniu rozsudku došlo postupom podľa § 116 SSP dňa 14.12.2021 (za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, pričom termín vyhlásenia rozsudku bol neprítomným účastníkom konania na pojednávaní oznámený na webovej stránke súdu podľa § 137 ods. 4 SSP.
26. Správny súd po opakovanom preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu v administratívnom konaní žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane prvostupňového, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1, 2 SSP, riadiac sa vysloveným právnym názorom kasačného súdu a postupujúc v intenciách usmernenia kasačného súdu podľa rozsudku sp. zn. 1Sžk/35/2020, po zohľadnení žalobcom predloženého dôkazného prostriedku - súkromného znaleckého posudku dospel k záveru o nutnosti zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, § 191 ods. 1 písm. e) SSP a z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.
27. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu, v zmysle ktorého stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil zmenu stavby rodinného domu pod názvom: „Rekonštrukcia rodinného domu s prístavbou“ na pozemku evidencie katastra nehnuteľností, register C, parc. č. XXXX k. ú. Y. pre stavebníkov K. R. a Y.. N. R..
28. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Z. z.; stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
29. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z.; ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
30. Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z.; ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
31. Podľa § 88a ods. 5 zákona č. 50/1976 Z. z.; ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
32. Podľa § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Z. z.; na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
33. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z.; v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
34. Podľa § 14 ods. 2 písm. a), b), ods. 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; stavba a jej zmena musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie a iné vplyvy, ktorým je vystavená počas výstavby a počas užívania pri riadne uskutočňovanej bežnej údržbe, nemohli spôsobiť okamžité alebo postupné zrútenie, prípadne iné poškodenie ktorejkoľvek jej časti alebo priľahlej stavby, väčší stupeň nedovoleného pretvorenia (deformácia konštrukcie alebo vznik trhlín), ktoré môže narušiť stabilitu stavby, mechanickú odolnosť a užívateľnosť stavby alebo jej časti alebo ktoré vedie k zníženiu životnosti stavby. Pri uskutočňovaní stavby a jej zmeny a pri odstraňovaní stavby nesmie byť ohrozená únosnosť základov susednej stavby a stabilita susednej stavby.
35. Za podstatné, pre posúdenie veci významné, považoval správny súd vysporiadanie sa so žalobnou námietkou, že rozhodnutie stavebného úradu aj žalovaného vychádzali z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Na dôkaz tohoto tvrdenia, žalobca spolu so žalobou predložil ním zabezpečený znalecký posudok, ktorým sú podľa neho vyvrátené závery uvádzané v projektovej dokumentácii vypracovanej K.. M. F. z 07.2017.
36. Podľa § 121 ods. 1 SSP; účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
37. Podľa § 121 ods. 2 SSP; správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.
38. Podľa § 25 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
39. Podľa § 209 ods. 1 CSP; súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
40. Podľa § 209 ods. 2 CSP; ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
41. Na pojednávaní správny súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom znalca H.. K.. T. Y., Z.., znalca pre odbor stavebníctvo, odvetvie: poruchy stavieb, statika stavieb zo dňa 19.04.2018, zapísaný pod č. XX/XXXX znaleckého denníka. Predmetom znaleckého posúdenia bolo zodpovedať otázku, či základ pod stenami susediacich rodinných domov je spoločný, a či stena podkrovia rodinného domu zasahuje do priestoru rodinného domu žalobcu. Podľa nálezu znalca uvedeného v posudku, šikmé trhliny v nosných pásoch základov, resp. v obvodových stenách majú pôvod v sadaní spoločného pásového základu spôsobeného priťažením základov v rámci rekonštrukcie susedného rodinného domu č. XXX. Znalec v znaleckom závere konštatoval, že: 1. základ na kontakte stien rodinných domov č. XXX a č. XXX je spoločný a 2. stena rodinného domu č. XXX zasahuje do priestoru podkrovia RD č. XXX cca 7,5 cm. Správny súd poznamenáva, že tento dôkaz mohol vykonať len ako dôkaz listinou postupom podľa § 204 CSP, teda nie rovnakým spôsobom, akoby išlo o znalecký posudok podaný znalcom, ktorého ustanovil súd, a to v zmysle § 209 ods. 2 CSP, na substitučné použitie ktorého odkazuje § 25 SSP, a to v dôsledku absencie doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Správny súd zohľadnil, že znalecký posudok bol účastníkom konania doručený (elektronicky). Pre konanie pred súdom sa uplatňuje zákonom stanovený procesný postup pri vykonávaní dôkazov. Správny súd vykonal predmetný dôkaz, nakoľko to považoval za potrebné vo veci, a to s poukazom na § 121 ods. 1, 2 SSP, riadiac sa záverom kasačného súdu, v záujme overenia správnosti zistenia skutkového stavu veci orgánom verejnej správy v administratívnom konaní. Keďže predložený súkromný znalecký posudok, v rozpore s ustanovením 209 ods. 2 CSP neobsahoval doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, čo je podstatnou náležitosťou akceptovania takéhoto znaleckého posudku v súdnom konaní, správny súd posudzoval predložený znalecký posudok ako listinu, postupujúc podľa doterajšej súdnej praxe (prijatej za účinnosti O.s.p., ktorý nepoznal inštitút súkromného znaleckého posudku) týkajúcej sa použitia znaleckého posudku vypracovaného na základe požiadania účastníka konania, keď sa nejednalo o znalecký posudok v zmysle § 127 O. s. p., ale len o listinu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 16/2012 zo dňa 12.11.2012). Podľa názoru správneho súdu, pre postup súdu pri vykonávaní dokazovania predmetným dôkazom, nie je relevantné, že znalecká doložka - vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku bola zakomponovaná do zákona č. 382/2004 Z. z. (§ 17 ods. 6) v znení účinnom od 01.07.2018, ale to, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016 upravuje náležitosti súkromného znaleckého posudku a postup súdu pri vykonávaní takéhoto dôkazu. Ak predmetné náležitosti znalecký posudok nemá, nespĺňa pre účely súdneho konania predpoklady akceptovateľného súkromného znaleckého posudku. Vychádzajúc z doterajšej judikatúry považuje správny súd za podstatné to, že nie je možné odignorovať skutočnosti, ktoré vyplývajú z predmetného znaleckého posudku. Vyhodnotiac tieto závery správny súd má za to, že predložený znalecký posudok môže a aj oprávnene vniesol pochybnosti žalobcu o správnosti zistenia skutkového stavu zo strany stavebného úradu, rovnako žalovaného ohľadom zaťaženia základov rekonštrukciou povoľovanej stavby, ak záver v ňom uvedený sa diametrálne odlišuje od projektovej dokumentácie vypracovanej K.. M. F. z 07.2017, z ktorej vyplýva, že prístavba je diletačne oddelená od rodinného domu a teda žiadnym spôsobom nemôže ohroziť mechanickú odolnosť a stabilitu stavby, tiež to, že ak oba rodinné domy sú diletačne oddelené po celej šírke (aj základy) nie je možné, aby predmetná rekonštrukcia spôsobovala statické problémy a ohrozovala vedľajší rodinný dom, čo bolo podkladom rozhodnutia stavebného úradu aj žalovaného.
42. Skutkový stav bol ustálený v administratívnom konaní aj statickým posudkom K.. M. U., autorizovaným stavebným inžinierom, z ktorého vyplýva, že samostatne stojaci dom po rekonštrukcii vyhovuje, rovnako aj prístavba zimnej záhrady. Projektant v projektovej dokumentácii z 07/2017 (K.. M. F.) v stanovisku konštatoval, že prístavba je diletačne oddelená od rodinného domu žalobcu, a teda nemôže ohroziť mechanickú a statickú odolnosť stavby. Stavebný úrad vychádzal aj zo statického posudku C.. F. L., autorizovaného stavebného inžiniera, statika stavieb, ktorý vo svojom závere konštatuje, že nedošlo k žiadnej z udalostí uvedených v nariadení č. 305/2011, t. j. - zrútenie celej stavby alebo jej časti, - významná deformácia v neprípustnom rozsahu, - poškodenie podstatných častí stavby, alebo zariadení, či inštalačného vybavenia následkom významnej deformácie nosnej konštrukcie, - poškodenie v dôsledku udalosti, ktorej je rozsahom neúmerné pôvodnej príčine. C.. F. L. pritom nevylúčil možnosť, že existujúce poškodenia stavby sú dôsledkom uskutočňovania povoľovanej stavby a zároveň aj iných vplyvov nesúvisiacich s povoľovanou stavbou.
43. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje žalobnú námietku žalobcu, že skutkový stav nebol zistený úplne za dôvodnú.
44. Pre správne právne posúdenie veci je nevyhnutné ustáliť zistený skutkový stav, k čomu zatiaľ nedošlo. Dodatočne povoliť stavbu bez stavebného povolenia možno totiž len vtedy (§ 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.) ak stavebník preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak by mal totiž stavebný úrad preukázané, že dodatočne povoľovaná stavba by poškodzovala susednú nehnuteľnosť, nemožno bez ďalšieho akceptovať taký záver, že by povolenie nebolo v rozpore s osobitnými predpismi, najmä z hľadiska dodržania všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, či základných požiadaviek na stavby. Rozhodnutím o dodatočnom povolení takejto stavby by došlo k zásahu do subjektívnych (vlastníckych) práv žalobcu, najmä na pokojné užívanie svojho majetku.
45. Orgán verejnej správy v ďalšom konaní musí vykonať dokazovanie na odstránenie rozporov v statických posudkoch a v znaleckom posudku, pričom odstránenie týchto rozporov presahuje rozsah úloh správneho súdu. Navyše, každý štátny orgán má vymedzené svoje kompetencie a právomoci, pričom správnemu súdu neprináleží nahrádzať konanie pred orgánom verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Správny súd vykonáva znalecké dokazovanie len výnimočne za účelom preverenia zákonnosti, teda správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a nie za účelom zisťovania skutkového stavu veci, pretože správny súd nie je súdom skutkovým.
46. Dôvodná je aj žalobná námietka o nesprávnom právnom posúdení veci, ide o predčasný právny záver, ak rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
47. Správny súd posudzoval povahu jednotlivých žalobných námietok aj z hľadiska ich prípustnosti. Neprípustná je taká žalobná námietka, ktorá sa netýka ochrany subjektívnych práv žalobcu. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). V predmetnej veci však žalobca tvrdí zásah (ukrátenie) na jeho vlastníckom práve (zásah do pokojného užívania, poškodenie jeho domu) v súvislosti s tým, ako sa stavebný úrad vysporiadal s preukázaním skutočnosti stavebníkmi, že ďalšia existencia dodatočne povolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami a osobitnými predpismi. Ak sa žalobca správnou žalobou domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, potom je potrebné pripustiť aj žalobnú námietku, čo do nesprávnosti vysporiadania sa so splnením zákonnej podmienky pre dodatočné povolenie stavby (stavba nebude v rozpore s verejnými záujmami), teda žalobca je aktívne legitimovaný na jej uplatnenie a súdu prináleží posudzovať dôvodnosť takejto žalobnej námietky. Správny súd ju považuje za opodstatnenú z dôvodov uvedených v bode 44.
48. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
49. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
50. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. Podľa § 60a Správneho poriadku; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
52. Za dôvodnú považuje správny súd aj žalobnú námietku, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, s dôkazmi predloženými z jeho strany v administratívnom konaní. Rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a zároveň je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ak sa žalovaný nezaoberal odvolacími námietkami, len paušálne konštatoval, že sa stotožnil so záverom stavebného úradu. Žalovaný sa nevysporiadal najmä s namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci stavebným úradom a namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia stavebného úradu. Nepreskúmateľnosť je spôsobená tiež nedostatočným vyhodnotením vykonaného dokazovania. Nestačí vymenovať dôkazy, uviesť v nich uvádzané závery, ak nie je každý dôkaz vyhodnotený jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku). Ani v tomto rozsahu neprináleží správnemu súdu nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy. Úlohou správneho súdu je práve preveriť, či postup v konaní, vrátane vykonania dokazovania je súladné so zákonom, čo v danom prípade nebolo.
53. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného nanovo vyhodnotiť odvolacie námietky, vyhodnotiť najmä dostatočnosť zisteného skutkového stavu v závislosti od vykonaného dokazovania, jednotlivé dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vrátane znaleckých posudkov predložených žalobcom v administratívnom a súdnom konaní a nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, z akých podkladov vychádzal orgán verejnej správy pri rozhodovaní, akou úvahou sa riadil pri hodnotení dôkazov a aplikovaní príslušných právnych noriem na zistený skutkový stav veci. V novom rozhodnutí bude reagovať na zmenu právneho prostredia a rozhodujúcich skutočností, aktuálny stav. Rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo požadované náležitosti preskúmateľnosti rozhodnutia, a to nie len z hľadiska potrieb účastníkov konania, ale aj možného prieskumu zákonnosti jeho rozhodnutia, či už súdom alebo prokuratúrou.
54. Správny súd úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania aplikujúc ust. § 167 SSP. Zároveň v zmysle § 467 ods. 3 SSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
55. Aplikujúc ust. § 169 SSP správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania voči neúspešnému žalovanému, nakoľko im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd. Zároveň ani nepodali návrh na priznanie práva na náhradu ďalších trov konania, kedy by súd musel posudzovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie.
56. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP) Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.