Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-14-2020.pdf
PDF · 146.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobkyne R. G., E. D. XXX, XXX XX E. D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. novembra 2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej všeobecnej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 12.06.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 23 732,08 eura na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 daňovému subjektu R. G., E. D. XXX, XXX XX E. D., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, na základe odvolania daňového subjektu potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil poukazom na námietky odvolávajúcej sa, ktorá uviedla, že dôvodom odvolania je to, že správca dane nesprávne vyhodnotil ním zistené skutkové okolnosti a na základe nesprávneho posúdenia zistených skutkových okolností vydal vo veci nesprávne rozhodnutie. Poukázala na rozhodnutie správcu dane z 12.06.2019 a uviedla, že správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že ona ako daňový subjekt dostatočne a hodnoverne nepreukázala, že práce, ktoré boli vyfakturované jednotlivými dodávateľmi nimi boli aj skutočne vykonané. Ďalej namietala v odvolaní, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane vydal toto rozhodnutie na základe tvrdení daňových subjektov, ktorí sa vyjadrili, že vykonávali práce pre daňový subjekt R. G., avšak tieto doklady nevedeli spárovať s tým, kedy a kde dané práce vykonávali. Ďalej uviedla, že na základe výpovede jednotlivých dodávateľov bolo tiež preukázané, že dané práce boli reálne uskutočnené, tieto boli jednotlivým objednávateľom odovzdané a títo mu za stavebné práce zaplatili dohodnutú odplatu. Podľa odvolávajúcej sa v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane správca dane uviedol, že nespochybňuje, že výkopové práce pre spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. boli v jednotlivých mesiacoch daňovým subjektov R. G. vykonané, ale spochybňuje ich dodanie jednotlivými dodávateľmi a konštatuje, že
práce jednotlivých dodávateľov neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu daňového subjektu. Ďalej poukázala na to, že v rozhodnutí správcu dane absentujú strany 36 až 88, nie je vytlačený žiadny text a nachádzajú sa v ňom iba prázdne strany. Na základe uvedeného navrhla rozhodnutie správcu dane zrušiť.
3. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR preskúmalo podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.06.2019 a zistilo tento skutkový stav. Správca dane vykonal u daňového subjektu R. G. daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Daňový subjekt podal dňa 30.03.2017 daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie rok 2016 a vykázal v daňovom priznaní príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. vo výške 111 113,37 eura a prislúchajúce výdavky vo výške 108 235,00 eura. V podanom daňovom priznaní vykázal daňový subjekt základ dane vo výške 2 878,37 eura. Správca dane dňa 02.08.2018 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a požiadal českú daňovú správu o preverenie obchodných vzťahov medzi kontrolovaným daňovým subjektov R. G. a jeho odberateľom SPOJSTAV, spol. s r.o., Praha, pričom bola doručená správcovi dane odpoveď 30.01.2019, v ktorej česká daňová správa uviedla, že hlavným predmetom podnikania spoločnosti SPOJSTAV, spol. s r.o. v zdaňovacom období od 01.04.2016 do 31.03.2017 boli stavebné práce, hlavné výkopové práce a kabelizácia. V uvedenom zdaňovacom období mala spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. zmluvný vzťah s daňovým subjektom R. G. a spolupráca spočívala v uskutočňovaní výkopových prác na stavbách ľuďmi, ktoré dodal daňový subjekt R. G.. Spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. uskutočňovala stavby prevažne pre České dráhy a iné stavby, na ktorých sú potrebné výkopové práce. Daňový subjekt R. G. pre spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. vykonával výkopové práce, pričom realizáciu fakturovaných prác kontroloval stavbyvedúci zamestnanec spoločnosti SPOJSTAV, spol. s r.o. a za daňový subjekt R. G. odovzdával práce C. V.. Spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. predložila fotokópie dodávateľských faktúr od daňového subjektu R. G. s číslami zákazok, zároveň spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. predložila súpis zákazok s popisom, kde a na akých stavbách boli práce zrealizované. Kontrolu nad objemom dohodnutých zadaných výkopových prác mal na starosti zamestnanec spoločnosti SPOJSTAV, spol. s r.o., ceny boli stanovené v zmluve, rozsahu 450 až 600 CZK za m3 v závislosti od druhu kopaného materiálu. Stavbyvedúci spoločnosti SPOJSTAV, spol. s r.o. kontroloval obsah, objem prevedených prác, k čomu boli predložené rozpisy prác daňového subjektu R. G.. Spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. uviedla, že si nie je vedomá, že na ich stavbách pracovali ženy. Rozpis prác daňového subjektu R. G. k odberateľským faktúram v celkovej sume 2 869 891 CZK (106 158,60 eura) uvedených na strane 6 rozhodnutia získal správca dane od spoločnosti SPOJSTAV, spol. s r.o. Daňový subjekt R. G. k daňovej kontrole na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 predložil správcovi dane odberateľské faktúry od odberateľov SPOJSTAV, spol. s r.o. Praha a Obec Veľký Slavkov v celkovej sume 111 113,37 eura uvedené na strane 19 rozhodnutia. Daňový subjekt v zdaňovacom období za rok 2016 fakturoval práce pre zahraničných odberateľov v zahraničnej mene CZK a sumu jednotlivých vystavených faktúr v mene EUR uviedol daňový subjekt R. G. v evidencii príjmov. Správca dane na základe §31 ods. 2 písm. a) bod 3 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov prepočítal daňovému subjektu R. G. príjmy dosiahnuté v Českej republike za zdaňovacie obdobie rok 2016, za ktoré daňový subjekt podal daňové priznanie a celková suma vystavených odberateľských faktúr po prepočte ročným priemerným kurzom za zdaňovacie obdobie rok 2016, za ktorý daňový subjekt podal daňové priznanie, bola vo výške 110 986,28 eura a to pre odberateľa SPOJSTAV, spol. s r.o. v celkovej sume 106 158,60 eura a pre odberateľa PBL Technika, s.r.o. v celkovej sume 3 611,38 eura, pre odberateľa Obec Veľký Slavkov vo výške 1 216,30 eura. Na základe predvolania správca dane 16.07.2018 vypočul svedka C. V., ktorý sa vyjadril, že všetky platby v prospech účtu vedeného v T. J. boli platby za práce vykonané daňovým subjektom R. G.. Dňa 04.04.2019 na základe predvolania bol vypočutý daňový subjekt R. G., ktorá uviedla, že platby v prospech uvedeného účtu v T. J. boli platby za práce vykonané daňovým subjektom, čiže išlo o príjmy daňového subjektu.
4. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že súhrn prijatých platieb kontrolovaného daňového subjektu v roku 2016 na účet od odberateľov SPOJSTAV, spol. s r.o. a TBL Technika, s.r.o. vo výške 113 151,14 eura a od odberateľa Obec Veľký Slavkov bol vo výške 1 216,30 eura, pričom daňový subjekt R. G. nepriznal v daňovom priznaní na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie na rok 2016 všetky zdaniteľné príjmy, uviedol sumu o 3 254,07 eur nižšiu. Na základe uvedených skutočností správca dane
konštatoval, že daňový subjekt R. G. v rozpore s § 6 ods. 1 písm. b) a nadväzne na § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. nepriznal zdaniteľný príjem v sume 3 254,07 eura. Ďalej správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil pri príjmoch z podnikania podľa §6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. preukázateľne vynaložené výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 citovaného zákona a predložil ku kontrole dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2016 dodávateľské faktúry od č. XX/XXXX až po č. XXXX/X v jednotlivých sumách, ktoré predstavovali súhrn 113 151,14 eura. K faktúram predložil daňový subjekt príjmové pokladničné doklady uvedených dodávateľov, nepredložil výdavkové pokladničné doklady daňového subjektu R. G.. Faktúry neobsahovali žiaden súpis prác, neobsahovali časový údaj, kedy mali byť práce vykonané, ani neobsahovali údaje o mieste vykonaných prác a názov stavby. Správca dane preveroval v rámci dokazovania skutočné dodanie práce týmito dodávateľmi. Vyzval daňový subjekt v zápisnici zo 14.06.2018, aby od spísania zápisnice predložil správcovi dane stavebné denníky zo stavieb za rok 2016, evidenčné listy pracovníkov za rok 2016, ktorí pre neho vykonávali práce v roku 2016, podrobný rozpis prác za rok 2016, ktoré daňový subjekt a jeho pracovníci v roku 2016 vykonali tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve s odberateľom. Daňový subjekt R. G. neakceptoval tento termín a do termínu si svoju povinnosť nesplnil a nepredložil žiadne relevantné doklady a dôkazy. Správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom ku kontrole na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 a vyzval preto daňový subjekt dňa 20.02.2019 na predloženie dokladov a dôkazov, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane. Daňový subjekt neakceptoval tento termín a svoju povinnosť nesplnil a nepredložil žiadne relevantné doklady a dôkazy.
5. Správca dane v rámci dokazovania predvolal uvedených dodávateľov daňového subjektu na vypočutie a zistil svedeckými výpoveďami uvedených dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, že práce dodávateľmi tak, ako to bolo uvedené na faktúrach, vykonané neboli. Malo ísť o uskutočnenie výkopových a pomocných prác vyššie uvedenými dodávateľmi a títo deklarovali vykonanie pomocných prác typu umývanie okien, zametanie, zhrabovanie, hrabanie a pod., ktoré nesúviseli s dosiahnutými príjmami daňového subjektu R. G.. Ani kontrolovaný daňový subjekt na výzvu správcu dane nepreukázal požadované dôkazy a nepredložil požadované doklady.
6. Na základe predložených dôkazov a vyššie uvedených zistení správca dane konštatoval, že daňový subjekt R. G. počas výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 relevantnými dôkazmi nepreukázal, že deklarovaní dodávatelia v roku 2016 poskytli daňovému subjektu práce tak, ako je to uvedené na faktúrach uvedených pri jednotlivých dodávateľoch v celkovej sume 97 197,26 eura, čím nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 45 ods. 2 písm. e) v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku, teda nepreukázal, že predmetné výdavky sú daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že došlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt, ani samotný uvedení dodávatelia svojimi svedeckými výpoveďami nepreukázali uskutočnenie prác v roku 2006, preto takto deklarované výdavky spolu v sume 97 197,26 eura správca dane neuznal ako daňové výdavky. Správca dane oboznámil daňový subjekt s výsledkami daňovej kontroly, o čom spísal zápisnicu dňa 08.04.2019 a splnomocnený zástupca daňového subjektu I.. J. do zápisnice uviedol, že z dôvodu rozsiahlosti oboznámenia sa vyjadrí dňa 12.04.2019 osobne na ústnom pojednávaní. Dňa 16.04.2019 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní, do ktorej splnomocnený zástupca daňového subjektu uviedol vyjadrenie k zisteniam správcu dane. Trval na tom, že práce sa reálne vykonali, preto boli aj oprávnene vyfakturované a vystavené. Správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, ale spochybnil ich dodanie jednotlivými dodávateľmi. Z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 10.05.2019, ktorý bol spolu s Výzvou zo dňa 10.05.2019 doručený na vyjadrenie daňovému subjektu dňa 13.05.2019. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril. Správca dane o tom spísal dňa 11.06.2019 záznam. Následne správca dane vydal dňa 12.06.2019 rozhodnutie podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku a vyrubil rozdiel dane v sume 23 731,08 eura na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016, voči ktorému podal daňový subjekt odvolanie.
7. Žalovaný ďalej v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, ako aj príslušné ustanovenia Daňového poriadku, teda zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej poukázal žalovaný na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt R. G. zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov za rok 2016 výdavky na pomocné a výkopové práce v celkovej sume 97 197,26 eura fakturovaných jednotlivým dodávateľom, pričom na základe vykonaného dokazovania nepreukázal, že tieto práce boli dodané týmito dodávateľmi. Správa dane preto zvýšil daňové výdavky o uvedenú sumu a konštatoval porušenie § 2 písm. i), ako aj § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na vykonané dokazovanie správcu dane, ktorý za účelom preverenia vykonania deklarovanými dodávateľmi a oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne odovzdávajúce a preberajúce protokoly, súpisy vykonaných prác a zoznamy osôb vykonávajúcich tieto práce, počty odpracovaných hodín, hodinové sadzby, prípadne inú dokumentáciu, ktorá by preukázala skutočné vykonanie prác príslušnými dodávateľmi. Daňový subjekt na základe výzvy na predloženie dokladov a dôkazov nepreukázal, že dodávatelia v roku 2016 vykonali pre neho práce v celkovej sume 97 197,26 eura a neodstránil pochybnosti správcu dane, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 45 ods. 2 písm. e) v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Ako vyplýva z obsahu odvolania, žalovaný konštatoval, že podľa Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX medzi objednávateľom SPOJSTAV, spol. s r.o. a zhotoviteľom R. G. bol zhotoviteľ alebo jeho zástupca podľa bodu 6 písm. a) povinný na stavbe viesť stavebný denník alebo aspoň evidenčné listy dochádzky, v ktorom bude zástupcom objednávateľa potvrdený rozsah odvedenej práce. Daňový subjekt nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukázali vykonanie prác dodávateľmi. Tvrdenia svedkov nesúhlasia s odberateľskými faktúrami, podľa ktorých daňový subjekt dosiahol príjmy z výkopových prác v Českej republike. Podľa zisteného skutkového stavu daňový subjekt predložil k niektorým dodávateľským faktúram aj čestné vyhlásenie dodávateľov, že pre odberateľa vykonali všetky fakturované práce, ku ktorým žalovaný uviedol, že inštitút čestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom.
8. K ďalším námietkam daňového subjektu, ktorými daňový subjekt poukazuje na všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane s poukazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si tieto výdavky uplatňuje odôvodnene, daňový subjekt podľa žalovaného tak, ako to skonštatoval aj správca dane, dôkazné bremeno v zmysle vyššie uvedeného neuniesol. Pritom je nepostačujúce len všeobecné tvrdenie o preukázaní a skutočnej realizácii prác. Túto je potrebné objektívne preukázať.
9. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, zo zistení správcu dane vyplýva, že fakturované práce dodané pre kontrolovaný daňový subjekt deklarovanými dodávateľmi neboli preukázané. K námietke daňového subjektu, že nemôže byť na jeho ujmu, že dodávatelia nevedeli predložiť doklady, kde a kedy dané práce vykonali, žalovaný uviedol, že uznanie výdavkov za daňové výdavky je viazané na splnenie všetkých hmotných podmienok v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. musí ísť o výdavky, ktoré sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, musia byť preukázané a musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a následné určenie správnej výšky dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje vykonanie prác len preukázaním daňového dokladu. Ak nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie daňového výdavku, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Správca dane nespochybnil, že výkopové práce pre spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. boli daňovým subjektom R. G. vykonané, ale spochybnil ich dodanie deklarovanými dodávateľmi. Správca dane preveroval skutočnosti deklarované daňovým subjektom a získal také dôkazy, na základe ktorých preukázal porušenie povinnosti daňovým subjektom. Daňový subjekt síce predložil pri daňovej kontrole faktúry a ďalšie doklady, avšak ich preverením správca dane zistil, že údaje v nich nezodpovedajú skutočnosti. Správca dane nevychádzal len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale najmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu v zmysle
ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z . v znení neskorších predpisov. Z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že daňový subjekt spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za daňové výdavky v zmysle citovaného ustanovenia. Na základe vykonaného dokazovania správca dane správne uviedol, že daňový subjekt zahrnul do daňových výdavkov sumu 97 197,26 eura na základe faktúr od deklarovaných dodávateľov v rozpore s § 21 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože nepreukázal nimi uskutočnenie prác.
10. Čo sa týka námietky odvolávajúceho sa, že v doručenom rozhodnutí o vyrubenom rozdiele absentujú strany 36 až 88, žalovaný uviedol, že daňový subjekt podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie 12.07.2019, na základe ktorého mu správca dane zaslal výzvu 16.07.2019 na odstránenie nedostatkov podania, ktorou vyzval daňový subjekt na predloženie uvedeného rozhodnutia. Daňový subjekt zaslal správcovi dane originál tohto rozhodnutia a žalovaný uviedol, že daňový subjekt bol podrobne oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, ktorý je uvedený aj v rozhodnutí, ako aj v zápisnici o ústnom pojednávaní z 08.04.2019, predmetom ktorej bolo oboznámenie daňového subjektu s výsledkami daňovej kontroly, ako aj Protokol z daňovej kontroly zo dňa 10.05.2019, ktorý v súlade s § 47 písm. h) Daňového poriadku obsahuje preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Skutočnosť, že konkrétne zistenie z daňovej kontroly boli daňovému subjektu známe, dokazuje aj obsah odvolania, v ktorom poukazuje na zistenia správcu dane. Žalovaný preto uviedol, že v konečnom dôsledku daňový subjekt mohol požiadať správcu dane o opätovné zaslanie rozhodnutia obsahujúceho všetky príslušné strany, čo však neurobil. Žalovaný konštatuje, že dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, ich vykonaním bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania podľa § 3 citovaného zákona. Preto rozhodol odvolací orgán tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
11. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.11.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a priznania trov konania. Žalobkyňa v žalobe argumentuje tým, že považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a domnieva sa, že ním boli porušené jej práva. Navrhla zároveň priznať žalobe odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. V žalobe poukázala na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.
12. Z vykonaného dokazovania podľa žalobkyne bolo preukázané, že práce ako výdavky, ktoré boli zaúčtované do nákladov a zahrnuté do daňových výdavkov v roku 2016, sa reálne vykonali, preto boli aj oprávnene vyfakturované a vystavené, pričom k niektorým dodávateľským faktúram boli predložené aj čestné vyhlásenia dodávateľov, že pre odberateľa vykonali všetky fakturované práce.
13. Na základe ňou predložených dokladov, ale aj na základe dokladov, ktoré boli správcovi dane predložené na základe jeho žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, bolo jednoznačne preukázané, že dané práce boli skutočne realizované a teda nejednalo sa o fiktívne dodávateľské práce. Taktiež podľa žalobkyne na základe výpovedí jednotlivých dodávateľov bolo preukázané, že dané práce boli reálne uskutočnené, tieto boli jej objednávateľom odovzdané a za tieto stavebné práce jej bolo zaplatená dohodnutá odplata. Navrhla v žalobe vykonať dôkazy kontrolou účtovných dokladov osôb - daňových subjektov, o ktorých žalovaný a orgán, ktorý rozhodol na prvom stupni tvrdí, že vyvracajú vierohodnosť a preukázateľnosť dokladu, resp. dokladov, na základe ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane.
V závere žaloby argumentovala tým, že napadnuté rozhodnutie je v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 1 písm. e) je zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
III.
Vyjadrenie žalovaného
14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 01.06.2020 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí žalovaného a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa vyjadril aj k návrhu na odkladný účinok, ktorý takisto ako žalobu navrhol odkladný účinok zamietnuť.
IV.
Závery správneho súdu
15. S poukazom na zákon č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 (Správny súdny poriadok) postupoval správny súd v zmysle príslušných ustanovení uvedeného právneho predpisu.
16. S dôrazom na návrh na odkladný účinok žalobkyne v žalobe správny súd uznesením pod sp. zn.: 2S/14/2020-50 dňa 30.06.2020 zamietol odkladný účinok podanej žaloby, pričom v predmetnom uznesení uviedol dôvody svojho rozhodnutia.
17. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení platom od 01.01.2016, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
20. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
22. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2018, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý
odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
24. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno využiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim-
26. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
27. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
28. Na základe vyššie uvedených ustanovení Daňového poriadku má správny súd za to, že na základe uvedeného správca dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť správnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahov daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami je vznik daňových povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
29. Uplatnenie práva na započítanie výdavkov ako daňových výdavkov je presne upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa ako platiteľ dane predložila dodávateľské faktúry vystavené odberateľom spoločnosťou SPOJSTAV, spol. s r.o., vykonaným dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že neboli vykonané uvedené práce reálne osobami uvedenými na faktúrach. Dodávatelia pritom mali vykonávať výkopové práce, avšak z ich výpovedí vyplýva, ako bolo preukázané správcom dane, že vykonávali upratovacie práce, zametacie práce, hrabacie práce a iné pomocné práce, avšak nie výkopové práce spojené so stavebnou činnosťou v prospech spoločnosti SPOJSTAV, spol. s r.o.
30. Správny súd dospel k uvedenému záveru na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a napokon aj z obsahu administratívneho spisu, ale k tomuto záveru dospel hlavne z výpovedí jednotlivých dodávateľov uvedených prác, ktoré mali vykonávať v prospech daňového subjektu na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou SPOJSTAV, spol. s r.o. a daňovým subjektom, t. j. R. G. tak, ako to deklarovala žalobkyňa jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v predmetnej žalobe. Z jednotlivých výpovedí uvedených dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu - žalobkyne bolo preukázané správcom dane, že práce dodávateľmi tak, ako to bolo uvedené na faktúrach, vykonané neboli. Ako už súd konštatoval vyššie, malo ísť o uskutočnenie výkopových a pomocných prác týmito dodávateľmi, avšak deklarované vykonávanie pomocných prác vykonané nebolo a namiesto pomocných stavebných prác vykonávali pomocné práce typu umývania okien, zametanie, zhrabovanie, hrabania a pod., ktoré
vôbec nesúviseli s dosiahnutými príjmami daňového subjektu - žalobkyne R. G.. Žalobkyňa, ako vyplýva z vykonaného rozsiahleho dokazovania správcom dane, na viaceré výzvy správcu dane nereagovala, nepredložila požadované dôkazy a nepredložila požadované doklady zo strany správcu dane tak, aby aj preukázala deklarované vykonanie prác. Pritom, ako vyplýva, tieto boli z jej strany len formálne deklarované predloženými faktúrami, resp. čiastočne formou čestných prehlásení zo strany jej dodávateľov, ktoré nemajú váhu dôkazov v daňovom konaní.
31. Správny súd argumentuje ďalej tým, že námietky uvedené v žalobe sú v podstate identickými námietkami, ako žalobkyňa uvádzala prostredníctvom právneho zástupcu v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12.06.2019. K žalobnej námietke žalobkyne, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že výdavky zaúčtované do nákladov a zahrnuté do daňových výdavkov sa reálne vykonali. Správny súd však musí konštatovať, že v tejto časti sa plne stotožnil so závermi správcu dane, ktorý vykonaným dokazovaním, teda z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii z českej finančnej správy zistil, že žalobkyňa ako daňový subjekt síce vykonával výkopové práce na stavbách pre SPOJSTAV, spol. s r.o. a to ľuďmi, ktorých dodal daňový subjekt, avšak nešlo o práce na základe predložených faktúr č. X/XXX od 19.05.2016 až XXXX/X zo dňa 19.12.2016 v celkovej sume 97 197,26 eura, čím nesplnila povinnosť stanovenú v § 45 ods. 2 písm. e) v spojení s § 24 ods. 1 Daňového poriadku.
32. V priebehu daňovej kontroly daňový subjekt, teda žalobkyňa nepredložila žiadne odovzdávajúce a preberajúce protokoly a ani súpisy vykonaných prác a zoznamy osôb vykonávajúcich tieto práce s počtom odpracovaných hodín, resp. hodinové sadzby, prípadne inú dokumentáciu, ktorá by bezpochyby preukázala skutočné vykonanie prác príslušnými ňou deklarovanými dodávateľmi. Ako už súd uviedol vyššie, na viaceré výzvy správcu dane nepredložila žalobkyňa žiadne doklady, ktoré by preukázali vykonanie prác dodávateľmi, ktorými by boli jednoznačne evidenčné listy dochádzky. Preto správny súd uvedenú žalobnú námietku neakceptoval a vyhodnotil ju ako nedôvodnú.
33. Správny súd k predloženým čestným vyhláseniam dodávateľov, ktorými žalobkyňa v žalobe argumentuje, konkrétne že pre odberateľa vykonali všetky fakturované práce, aj správny súd je toho názoru, že právny inštitút čestného vyhlásenia v daňovej kontrole nie je dôkazným prostriedkom, o ktorý by sa mohol správca dane pri posudzovaní podmienok odpočítania dane oprieť, ale dôkazný prostriedok len nahradzuje. Z hľadiska obsahového ide o právne nezáväzné tvrdenie, ako to konštatoval aj žalovaný v rozhodnutí a malo byť podporené takými dôkazmi o dodaní prác a služieb, na základe ktorých by bolo materiálne plnenie nespochybniteľné, teda že dané služby boli dodané deklarovaným dodávateľom. Takéto dôkazy však žalobkyňa v rámci vykonávaného dokazovania správcom dane nepredložila.
34. K návrhu žalobkyne vykonať dôkazy kontrolou účtovných dokladov osôb - daňových subjektov, ktorý podľa žalovaného vyvracajú vierohodnosť dokladov, na základe ktorých si žalobkyňa uplatnila nárok na odpočítanie dane, podľa správneho súdu v danom prípade išlo o uplatnenie daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom správca dane mal k dispozícii iba faktúry dodávateľov, nič iné. Na viaceré výzvy nepredložila žalobkyňa žiadne dôkazy ani žiadne písomné listinného doklady, o ktoré by správca dane svoje ďalšie dokazovanie mohol oprieť. Preto faktúry, ktoré žalobkyňa predložila a tieto neobsahovali žiadny súpis prác, žiadne časové údaje, kedy mali byť práce vykonané, akými osobami, ani údaje o mieste vykonanie prác a názvy stavieb, považuje uvedené vykonanie takýchto dôkazov za nerealizovateľné, pretože k takémuto vykonaniu účtovných dokladov by bolo možné pristúpiť zo strany správcu dane iba za tých skutočností, ak by boli podložené uvedené účtovné doklady faktúry dodávateľov tak, ako ich žiadal správca dane. Avšak ako vyplýva z viacerých výziev správcu dane, žalobkyňa nepredložila žiadne hodnoverné dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že práce týmito dodávateľmi boli vykonané tak, ako boli deklarované ňou na faktúrach. Dodávatelia však na základe svojich výpovedí deklarovali úplné iné vykonanie pomocných prác a to typu umývania okien, zametania, zhrabovania, hrabania a pod., ktoré vonkoncom nesúviseli s dosiahnutými príjmami žalobkyne ako daňového subjektu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. S poukazom na uvedené výpovede svedkov dodávateľov prác aj podľa správneho súdu bezpochyby vyplýva, že títo nepreukázali, kto pre žalobkyňu v roku 2016 práce skutočne vykonával, v akom rozsahu, kde boli uvedené práce konkrétne vykonávané, na akých stavbách, v akom časovom rozsahu a ktorými konkrétnymi osobami. Nepredloženie žiadnych relevantných dôkazov a dokladov spôsobilo to, že svedkovia skutočne mohli vykonať práce pre žalobkyňu ako daňový subjekt, avšak nie v takom rozsahu,
ako to bolo deklarované na faktúrach dodávateľov, ktoré žalobkyňa predložila ako daňové výdavky za rok 2016.
35. Podľa správneho súdu z obsahu administratívneho spisu vyplývajú tvrdenia svedkov, ktoré nesúhlasia s odberateľskými faktúrami žalobkyne, ako kontrolovaného daňového subjektu pre spoločnosť SPOJSTAV, spol. s r.o. Svedkovia pri svojich výpovediach neuviedli žiadne konkrétne mená, ktoré s nimi vykonávali deklarované práce, nevedeli menovať žiadnu osobu, ktorá bola prítomná pri vykonávaní ich prác a nevedeli sa vyjadriť ani koľko a v akom rozsahu a kde vykonávali oni osobne výkopové a pomocné práce., ktoré vo faktúrach boli uvedené.
36. Čo sa týka zisťovania správcu dane ohľadom nákladov za ubytovanie, svedkovia sa vyjadrovali v tom zmysle, že za ubytovanie platila žalobkyňa R. G., čo však nebolo preukázané ani samotnou žalobkyňou, ktorá bola na preukázanie týchto skutočností vyzývaná správcom dane a žalobkyňa vo svojich daňových výdavkoch nemala žiaden výdavok za ubytovanie seba alebo svojich zamestnancov - dodávateľov. Z uvedeného rozsiahleho dokazovania nebolo preukázané ani to, že by samotný odberateľ SPOJSTAV, spol. s r.o. mal nejakú vedomosť, že by na jeho stavbách pracovali ako vykonávatelia práce za dodávateľa ženy. Podľa predložených faktúr malo vykonávať práce 12 žien zo 17 dodávateľov, čo však preukázané nebolo.
37. Správny súd preto v celom rozsahu sa stotožnil so závermi žalovaného, ktorý reagoval na odvolacie námietky žalobkyne a v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi rozsiahleho vykonaného dokazovania správcom dane, ktorý dospel k takému záveru, ktorý si osvojil aj žalovaný v rozhodnutí o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, že z predložených dokladov v rámci administratívneho spisu nie je zrejmé, že výdavky, ktoré si žalobkyňa uplatnila ako daňové výdavky, ktoré boli vykonané ako pomocné práce osobami uvedeným na faktúrach. Dodávatelia, ktorí mali vykonávať výkopové práce a pomocné stavebné práce podľa ich svedeckých výpovedí vykonávali úplne iné práce a to upratovacie, umývanie okien, zametanie, zhrabovanie, hrabanie, atď.
38. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe argumentuje tým, že správca dane nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, resp. že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu, správny súd uvedené žalobné námietky neakceptoval, pretože ako vyplýva z rozsiahleho dokazovania správcom dane, tento zistil dostatočným spôsobom skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správny právny záver a na základe tohto právneho záveru vydal rozhodnutie, ktoré následne aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Tak žalovaný, ako aj správca dane svoje úvahy spracovali vo svojich rozhodnutiach a svoje závery rozhodnutí žalovaný ako odvolací orgán uviedol presvedčivé, obsahujúce dostatočné dôvody, na základe ktorých rozhodol s poukazom na tie skutočnosti, ktoré boli v rámci daňovej kontroly vykonané a na závery, ktoré správca dane na základe príslušných dôkazov vyvodil. Pritom postupoval bezpochyby v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Žalobné námietky v tomto zmysle preto zo strany žalobkyne sú založené iba na domnienkach, ktoré nemajú oporu v skutkovom a právnom podklade, sú iba subjektívnymi názormi žalobkyne, ktoré neboli vykonanou daňovou kontrolou preukázané, ani dôkazmi potvrdené. Preto správny súd uvedené námietky považuje za účelové a v tomto prípade zo strany žalobkyne neakceptovateľné, v snahe vyviniť sa za dané porušenie ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39. Žalobkyňa nepreukázala a ani správcovi dane sa napriek rozsiahlemu dokazovaniu nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že práce fakturované spornými faktúrami boli skutočne realizované žalobkyňou deklarovanými dodávateľmi uvedenými na týchto faktúrach. Zo strany žalobkyne neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery správcu dane z vyrubovacieho konania.
40. Správny súd preto vyslovil názor, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie hmotnoprávnych predpisov, podľa ktorých je možné daňovým subjektom uplatňované výdavky možno považovať za daňové výdavky a že fakturované práce boli uskutočnené dodávateľmi uvedenými na týchto faktúrach v období roku 2016. Pokiaľ si žalobkyňa ako daňový subjekt uplatnila daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr musela byť schopná sama preukázať, že fakturované práce boli reálne dodané a aj reálne uskutočnené osobami na faktúrach uvedenými. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, teda nestačí iba predložiť faktúry, prípadne pokladničné doklady, ale musí byť schopný daňový subjekt preukázať,
že fakturované práce boli reálne dodané, reálne uskutočnené osobou, ktorá je na faktúre uvedená. S poukazom na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.
41. Správny súd je toho názoru, že daňové orgány sa vecou náležite zaoberali, pričom vo veci správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ktoré náležite tak on ako aj odvolací orgán vyhodnotili a správne posúdili. Daňové orgány zároveň správne aplikovali aj príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov, s tým, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala, že vykonanie stavebných prác deklarované faktúrami za rok 2016 boli reálne vykonané označenými dodávateľmi.
42. Správny súd zdôrazňuje, že pre uznanie výdavkov v zmysle zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to 1.Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2.Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3.Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 1 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z. z.
43. Primárne s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý preukazuje, že uplatnené výdavky - náklady možno považovať za daňové výdavky, t. j. či v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov ide o preukázateľne vynaložený výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (konkrétne rozsudok sp. zn.: 8Afs 40/2011 z 27.januára 2012), ktorý uviedol, že: „Nejvyšší správní soud se k otázce rozložení důkazného břemene v daňovem řízení již opakovane vyjádřil. Ustáleně přitom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásadě, že každý daňový subjekt má povinnost sám daň přiznat, nese tedy břemeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit, t. j. nese i břemeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty skutečnosti, ktoré sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24.04.1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna rozhodnutí tohto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především svým účetníctvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (napr. rozsudky Najvyššího správního soudu ze dne 30.01.2008, č.j. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb NSS, ze dne 22.10.2008, č. j. 9 Afs 30/2008-86, ze dne 16.07.2009, č. j. 1 Afs 57/2009-83, či ze dne 08.07.2010, č. j. 1 Afs 39/2010-124, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz. Existence účetních dokladů, t. j. příjmových dokladů či faktur, byť formálně bezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, ktorá je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28.02.2006, č. j. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31.12.2008, č. j. 8 Afs 54/2008-68). Správce dane proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví a jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c) daňového řádu tíží důkazní břemeno, a to právě ve vzťahu k prokázaní důvodnosti jeho pochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou v účetnictví daňového subjektu zaznamenány v rozporu se skutečností, je však povinen prokázat, že o souladu účetnictví se skutečnosti existují vážne a důvodné pochyby. Správce daně proto musí identifikovať konkrétní skutečnosti, na jejichž základe lze mít pochybnosti o věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetníctví (srov. Shora zmíněné rozsudky č. j. 2 Afs 24/2007-119, č. j. 9 Afs 30/2008-86, č. j. 1 Afs 39/2010-124, nález Ústavního soudu ze dne 29.10.2002, sp. zn.: II. ÚS 232/02). Pokud správce daně unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivosť svých tvržení a průkaznost, věrohodnost a správnosť účetnictví ve vzťahu k obchodnímu případu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje zpravidla jinými důkaznými prostředky než vlastním účetnictvým.“ Obdobné (až totožné závery najvyšší správny súd formuloval aj v rozsudku sp. zn.: 8 Afs 37/2008 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn.: 1 Afs 25/2012 zo 14. júna 2012.
V nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého vyplýva, že: „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom priznaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 402/09).“ Pri svojom rozhodovaní správny súd vychádzal aj z právneho názoru rozhodnutí NS SR sp. zn.: 8Sžfk/66/2019 z 30.03.2021, sp. zn.: 8Sžfk/66/2015 z 25.01.2018, sp. zn.: 5Sžfk/95/2014 z 29.02.2016, sp. zn. 2Sžfk/34/2018 z 24.03.2021.
44. Čo sa týka trov konania, o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 SSP a to z dôvodu, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná a zároveň nebol naplnený ani dôvod uvedený v ustanovení § 168 SSP, tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.