Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoZm/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobkyne: F. L., narodená X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu X. XXX, zastúpená advokátom: Mgr. Roman Chudý, adresa sídla Piešťany, Okružná 7671/1A, proti žalovanej: M. K., narodená X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu X., E. F. Q. XXXX/XX, o zaplatenie 30.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. októbra 2017 č.k. -102, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. -3 z 13.3.2013 ponechal v platnosti (výrok I.).

1.2.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 21.2.2013, doručeným súdu dňa 25.2.2013 domáhala vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej zmenkovú sumu 30.000 eur, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 30.000 eur od 20.3.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 100 eur a nahradiť jej trovy konania.

1.2.2 Z dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka, vydanú žalovanou s dátumom 20.11.2011 a miestom vystavenia v Piešťanoch. Z vlastného textu zmenky je zrejmé, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 30.000 eur spoločnosti ROSKO, s.r.o., A. Trajana 27, Piešťany, IČO: 44 794 754. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Na zadnej strane zmenky sa nachádza písomná doložka „Za spoločnosť ROSKO, s.r.o. na Rad sine obligo F. L., r.č. XXXXXX/XXXX, V X., dňa 25. Novembra 2012. Mgr. J. V., konateľ spol. ROSKO, s.r.o.“

1.2.3 V skrátenom konaní súd vydal dňa 13.3.2013 zmenkový platobný rozkaz č.k. -3, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podala proti vyššie uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaná námietky. V námietkach žalovaná uviedla, že zmenku, ktorú podpisovala, a ktorá jej neskôr bola predložená na vedomie, sa nezhoduje so zmenkou, ktorú žalobkyňa predložila v danom konaní. Ďalej žalovaná namietla výšku zmenečnej sumy 30.000 eur s odôvodnením, že zmenka bola súčasťou 300 eurového úveru, ktorý riadne splácala po 43 eur a za 5 mesiacov do vystavenia zmenky zaplatila spolu 215 eur. Za zostatok istiny 55 eur je táto čiastka neprimeraná. Poprela, že by sama vypisovala nejakú zmenku, podpísala čistú zmenku bez dátumu a čísla úveru v deň poskytnutia 300 eurového úveru. Ako prílohu priložila fotokópiu zmenky, ktorú obdržala a ktorá sa nezhoduje so žalobkyňou predloženou zmenkou. Vo vyjadrení zo dňa 11.11.2013 prehlásila, že nikdy nepodpisovala dve zmenky a zároveň potvrdila, že jej podpis na oboch vyhotoveniach rozdielnych zmeniek je úplne rovnaký.

1.2.4 Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť ROSKO, s.r.o. k námietkam žalovanej uviedol, že žalovaná vystavila vlastnú zmenku na rad spoločnosti, pričom touto zmenkou zabezpečila zaplatenie záväzkov, ktoré v čase vystavenia zmenky mala voči spoločnosti ROSKO, s.r.o. Zmenka bola v čase jej vystavenia riadne vypísaná a obsahovala všetky zákonné náležitosti.

1.2.5 Žalobkyňa potvrdila, že osobitná dohoda o vyplňovacom práve k zmenke uzavretá nebola, nakoľko zmenka bola vyplnená ešte pred jej podpisom vo forme a vyhotovení, ako bola predložená v súdnom konaní. K tvrdeniam žalovanej o vystavení dvoch rozdielnych zmeniek uviedla, že rozdiely vo vyhotovení zmeniek si vysvetľuje tak, že žalovaná mohla sama vyhotoviť a podpísať aj ďalšie odlišné vyhotovenie zmenky, ktoré pripojila k námietkam a na ktoré vo svojej argumentácii odkazuje. Zmenka, ktorú predložila k návrhu žalobkyňa, nezabezpečovala iba záväzok žalovanej zo zmluvy o úvere, na ktorý žalovaná poukázala, ale aj iné jej záväzky z poskytnutých pôžičiek a záväzky aj iných dlžníkov, ktorých plnenie žalovaná zmenkou zabezpečila. Zmenka pred jej podpisom žalovanou bola vyplnená a bola pred jej podpisom žalovanej daná k prečítaniu. Žalovaná sa oboznámila s jej obsahom a bez námietok ju vlastnoručne podpísala. Po jej vystavení bola zmenka uložená v sejfe majiteľa zmenky a nie je preto zrozumiteľné vyjadrenie žalovanej, že zmenka, resp. jej fotokópia, ktorú predložila spolu s námietkami, jej bola neskôr doručená.

1.2.6 Žalovaná v konaní potvrdila, že podpis na originály zmenky predloženej žalobkyňou súdu je jej vlastnoručným podpisom. Zdôraznila však, že uvedenú zmenku podpísala bez toho, aby bola vyplnená. Na zmenke neboli vyplnené údaje o mieste, dátume vystavenia, splatnosť zmenky, ani zmenková suma, ani komu sa zmenka platí. Zmenka jej bola daná na podpis v súvislosti s úverom, ktorý jej bol poskytnutý a zmenku chápala ako zábezpeku na zaplatenie sumy prípadne, ktorú by z nesplateného úveru bola dlžná. Po podpise zmenky jej zmenka v dispozícii nezostala. K vyhotoveniu zmenky, ktorú predložila s námietkami a ktorá je odlišná od vyhotovenia predloženej v konaní žalobkyňou, sa dostala tak, že toto vyhotovenie jej bolo doručené neskôr, a to až potom, ako sa dostala do omeškania s úhradou splátky úveru. Nie je si vedomá toho, že by zmenka okrem úveru, ktorý jej bol poskytnutý v sume 300 eur zabezpečovala aj nejaké ďalšie jej záväzky alebo záväzky niekoho iného. Potvrdila, že nebola uzatvorená žiadna dohoda o vyplňovacom práve k zmenke. Poprela, že by druhé vyhotovenie zmenky, ktoré predložila k námietkam, bola sama účelovo vyplnila a podpísala.

1.2.7 Do dňa rozhodovania súdu prvej inštancie, žalovaná nároky žalobkyne zo zmenky neuspokojila ani len z časti.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok majiteľa zmenky voči zmenečníkovi na plnenie zo zabezpečovacej zmenky a nárok účastníkov konania na prejednanie námietok zmenečníka voči zmenkovému platobnému rozkazu súdom a rozhodnutie súdu o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti, prípadne jeho zrušenie podľa , ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení), (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení) a , čl. I., , a ZZŠ (zákon č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový) a dospel k záveru, že námietky žalovanej voči zmenkovému platobnému rozkazu nie sú dôvodné.

1.4 Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňou predložený prvopis zmenky (iba ktorý je v danom konaní zásadný a rozhodujúci, nakoľko žalobkyňa výlučne z neho odvíja a uplatňuje svoj nárok v danom súdnom konaní a nie z iného vyhotovenia, napr. predloženého žalovanou) obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej časti zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobkyňa povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Pre veriteľa je obrovskou výhodou jej rýchla a jednoduchá vymožiteľnosť. Držiteľ zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti) a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobkyňa bez pochybností preukázala.

1.5 Žalovaná v námietkach uviedla, že ak podpisovala zmenku, tak len zmenku, ktorá nebola vyplnená (blankozmenku) a zároveň rozporne tvrdila, že k vystavenej zmenke neexistuje žiadna

dohoda o vyplňovacom práve k zmenke. V tvrdeniach žalovanej je tak logický rozpor. V prípade ak by žalovaná podpisovala nevyplnenú zmenku (údaj ako tvrdí - zmenečná suma, splatnosť, komu atď.) tak predpokladom podpísania takejto blankozmenky by musela byť dohoda strán o vyplňovacom práve k zmenke - za akých podmienok je možné vystavenú zmenku vyplniť. Žalovaná však v konaní sama tvrdila, že takáto dohoda vôbec neexistovala (?), a preto ani nespochybňovala, že by majiteľ zmenky túto (v prípade ak by išlo o blankozmenku) vyplnil v rozpore s dohodnutými podmienkami jej vyplnenia. Žalobkyňa v konaní taktiež tvrdila, že žiadna dohoda o vyplňovacom práve k zmenke neexistovala, nakoľko nešlo o blankozmenku, zmenka nebola vyplnená dodatočne po podpise vystaviteľa - žalovanej, ale bola vyplnená ešte pred týmto podpisom. Žalovaná tak žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by v danom prípade išlo o nevyplnenú blankozmenku, a že nebola vyplnená už pred jej podpisom. Ak žalovaná napr. tvrdila, že zmenková suma nebola doplnená v správnej výške, tak musí preukázať výšku sumy, ktorá mala byť do zmenky doplnená. Žalovanej treba dodať, že v prípade ak tvrdí, že zmenka pred jej podpisom nebola vyplnená (čo treba zdôrazniť nebolo v konaní preukázané) a absentovala dohoda o jej vyplnení, tak si mala lepšie zvážiť, či dobrovoľne podpíše takúto „čistú“ listinu - zmenku a zvážiť si právne následky, ktoré to môže mať. Je evidentné, že v takom prípade nebola dostatočne opatrná a prezieravá. Vyvstáva otázka z akého dôvodu by žalovaná podpisovala nevyplnenú (blanko) zmenku, ak by absentovala Dohoda o jej vyplnení? Na základe uvedeného sa javí obrana žalovanej ako nedôveryhodná a účelová. K ďalším námietkam žalovanej súd uvádza, že zmenka na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych zabezpečovacích inštitútov nemá vo vzťahu k hlavnému, tzv. kauzálnemu záväzku akcesorickú, ani subsidiárnu povahu. Vo vzťahu k hlavnému záväzku zmenka vystupuje celkom nezávisle a samostatne. Zmenka je abstraktný cenný papier, pretože v texte zmenkovej listiny sa neuvádza hospodársky dôvod jej vystavenia. Pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok nemusí veriteľ v spore preukazovať dôvod vystavenia zmenky. Zákon neviaže vznik zmenkovo právnych záväzkov na žiadne iné okolnosti okrem formálnych náležitostí, ktoré predpisuje. Relatívne námietky nemajú pôvod v listine, ani v predpisoch zmenkového práva. Ide o námietky majúce pôvod v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou, resp. úplne nezávislých vzťahoch medzi majiteľom zmenky a zmenkovým dlžníkom. Aj keď budú úspešné, smerujú len k obrane voči plateniu zmenky, t.j. účinne nemôžu spochybniť platnosť listiny, ani záväznosť podpisov. Nie je možné ich prenášať na nových majiteľov zmenky s výnimkou, ak majiteľ zmenky v čase prevodu zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Možnosť zmenkového dlžníka (žalovanej) vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi vyplývajúcu z právneho vzťahu medzi zmenkovým dlžníkom a pôvodným majiteľov, avšak len vtedy, ak zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na škodu dlžníka - tzv. „odvodená relatívna“ námietka.

1.6 Koncentračná zásada neumožňuje súdu prihliadať na iné námietky uplatnené po uplynutí troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Včas podané námietky žalovanej podané v danej veci, nie sú dôvodom, pre ktorý by súd mohol zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Zmenka má náležitosti vlastnej zmenky.

1.7 Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. -3 zo dňa 13.3.2013 ponechal v platnosti.

1.8 Žalovaná v konaní navrhla doplniť dokazovanie osobným vypočutím žalobkyne k okolnostiam nadobudnutia zmenky. Právny zástupca žalobkyne k predmetnému návrhu uviedol, že je nadbytočný a nehospodárny. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že jej osobný výsluch je nadbytočný, nehospodárny a pri danom právnom posúdení irelevantný. Podľa § 11 ods. 1 čl. I. zákona č. 191/1950 Sb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). Žalovaná ani nenapádala platnosť indosovania, nenapadla skutočnosť, že žalobkyňa je v súčasnosti držiteľkou zmenky, ale vzniesla pochybnosti o finančných možnostiach žalobkyne nadobudnúť zmenku na sumu 30.000 eur, čo je úplne bez významu. Zmenka bola riadne indosovaná (písomná doložka na zadnej strane zmenky). Pokiaľ ide o samotný rubopis, ktorým remitent previedol všetky práva vyplývajúce zo zmenky na žalobkyňu, má podľa tri účinky. Je to jednak účinok prevodný, záručný a legitimačný. Prevodný účinok indosamentu znamená prevod všetkých práv doterajšieho veriteľa - majiteľa zmenky - indosanta na inú osobu, ktorá bude naďalej veriteľom zmenečných práv - majiteľom zmenky. Prostredníctvom tohto rubopisu sú na túto osobu prevedené všetky práva zo zmenky ako vyslovene stanovuje , podľa ktorého rubopisom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Rubopisom jednoducho doterajší majiteľ svoje zmenečné práva stráca a nový majiteľ tieto práva nadobúda. Nejde však o prevod práv z osoby

na osobu, ale vstupom indosatára vo vlastníctve zmenky vstupuje tento v dôsledku tohto vlastníctva do zmenečných práv. Preto tiež nie je indosatár právnym nástupcom indosanta a dlžník nemôže voči nemu, ak je poctivým nadobúdateľom, namietať nič, čo sa opiera o jeho vzťahy dlžníka k výstavcovi alebo indosantovi. Možno namietať len to, čo vyplýva priamo zo vzťahov majiteľov a dlžníka, okrem výnimky uvedenej v § 17 citovaného zákona. Záručný, tzv. garančný účinok rubopisu je, že idonsanti sa radia medzi tzv. nepriamych dlžníkov, ktorí zodpovedajú za prijatie a zaplatenie zmenky, ak sa tak nestane zo strany priameho dlžníka. Tento účinok indosamentu vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého rubopisec (indosant) je zodpovedný, ak niet opačnej doložky za prijatie a zaplatenie zmenky. Legitimačný účinok rubopisu spočíva v tom, že nepostačuje len obyčajné držanie cenného papiera, teda zmenky v ruke, ale je nutné, aby tu bola aj identita držiteľa cenného papiera (zmenky) s osobou, ktorá ako majiteľ zmenky, teda veriteľ, je uvedená priamo na zmenke. Prvým týmto veriteľom je remitent a ďalšími majiteľmi sú spravidla rubopisci.

1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne v spojení s a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobkyni z dôvodu jej plného úspechu v spore.

2.1 Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že vo veci rozhodol napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že sa dopustil vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že napokon vec aj nesprávne právne posúdil, , , , , , , a ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že nikdy nevystavila žiadnu zmenku a stala sa obeťou podvodu tak, ako mnoho iných občanov, ktorým mal Mgr. J. V. poskytnúť finančné prostriedky titulom pôžičiek,

- že žalovanej nikdy nebola poskytnutá pôžička ani úver spoločnosťou ROSKO, s.r.o., ktoré by boli základom na vystavenie predloženej zmenky, ktorá by takúto pohľadávku predmetnej spoločnosti zabezpečovala,

- že žalovaná spochybnila podpis na predmetnej zmenke a súd pre túto skutočnosť nevykonal dokazovanie,

- že jej nebola predmetná zmenka predložená na vedomie a pokiaľ súd dospel k opačnému záveru, tento je nesprávny,

- že žalovaná nepredložila súdu žiadnu listinu osvedčujúcu pohľadávku, ktorá mala byť zabezpečená predmetnou zmenkou,

- že predmetná zmenka nebola predložená žalovanej na videnie v lehotách uvedených v § 23 ZZŠ,

- že jej nebola poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a chránenej osobe.

2.3 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 7 rozsudku, že žalovaná sa k vyhotoveniu zmenky dostala tak, že jej toto vyhotovenie bolo doručené neskôr, a to až potom ako sa dostala do omeškania, nakoľko žalovaná sa do omeškania nikdy nedostala. Súd nevzal do úvahy tvrdenia žalovanej, že ona sama žiadnu zmenku nevystavila a zmenku, ktorú predložila žalobkyňa k návrhu nikdy nepodpísala s tým, že pokiaľ ide o podpis, ktorý sa na tejto zmenke nachádza, tento sa len podobá na jej podpis.

2.4 Žalovaná síce potvrdila, že zmenku, ktorá sa nachádza na čísle listu 28 spisu podpísala, avšak ako blankozmenku čo môžu potvrdiť aj ňou navrhnuté svedkyne, a to M. G. a P. Q., ktoré navrhla v konaní ako svedkyne vypočuť, pričom súd ich nevypočul a v rozsudku sa ani nevysporiadal s tým prečo tak neurobil. Súd zároveň nevypočul ani žalobkyňu napriek tomu, že to žalovaná navrhovala v konaní. Žalobkyňu žiadala vypočuť z dôvodu, že táto sa nikdy v prejednávanej veci nevyjadrila k žiadnej okolností a nikdy sa nedostavila na verejné pojednávanie, pričom žalovaná jej chcela klásť otázky a súd jej toto

právo odoprel. Žalovaná chcela od žalobkyne zistiť ako došla k zmenke, ako si dovolila kúpiť takú drahú zmenku.

2.5 Substitučná plná moc - poverenie z 21. júna 2017 a poverenie z 10.10.2017, ktorým zástupca žalobkyne poveril svojho advokátskeho koncipienta Mgr. J. V. na zastupovanie v predmetnom spore je neplatná. Splnomocnený zástupca žalobkyne v konaní vystupoval súčasne ako konateľ spoločnosti ROSKO, s.r.o., nakoľko sa vyjadroval a za túto spoločnosť konal, pričom zároveň konal za žalobkyňu ako aj za seba, ako osobu, ktorá mala poskytovať pôžičky.

2.6 Zástupca žalobkyne Mgr. J. V. na pojednávaní 20.5.2017 tvrdil, že manžel žalovanej mal mať záväzok voči nemu osobne vo výške 300 eur a že pani P. Q. mala mať voči nemu záväzok, čo mala byť suma 30.000 eur, pričom nikdy neosvedčil tvrdenia o záväzku žalovanej voči spoločnosti ROSKO, s.r.o.

2.7 Spoločnosť ROSKO s.r.o. taktiež nepreukázala svoje záväzky voči žalobkyni, ktoré mali byť zaplatené indosovaním predmetnej zmenky.

2.8 Nesprávna je konštatácia súdu, že zo zmenky vyplýva, že by táto bola indosovaná na F. L., nakoľko to nie je pravdou.

2.9 Rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený v časti dôvodov nevykonania výsluchu žalobkyne, dôvodov pre nevykonanie dokazovania výsluchom žalovanou navrhnutých svedkov, nepravosti podpisu na žalobkyňou predloženej zmenke, keďže žalovaná podpis poprela.

2.10 Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval § 14 ZZŠ, keď dôvodil, že indosár nie je právnym nástupcom indosanta a dlžník nemôže voči nemu, ak je nepoctivým nadobúdateľom, namietať nič, čo sa opiera o vzťahy dlžníka k výstavcovi alebo indosantovi .

2.11 Doposiaľ nebolo preukázané, či žalovanej záväzok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v takom prípade možno majiteľovi vyrobiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom vždy s poukazom na § 17 ZZŠ. Žalovaná nebola podnikateľom a nemala právny vzťah k indosárovi ani indosantovi iný ako spotrebiteľský z titulu, že si požičala peniaze, a teda bol jej poskytnutý úver podľa tvrdenia spoločnosti ROSKO, s.r.o. zo dňa 11. marca 2014, pričom išlo výlučne o spotrebiteľský vzťah, a tak v konaní mala právo robiť námietky.

2.12 Súd prvej inštancie sa nevysporiadal v konaní s námietkami žalovanej, že žalobkyňa konala vedome na škodu dlžníka, keď sama bola vo finančnej tiesni opísanej v jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ako laik sa vystavila riziku neúspechu v konaní vzhľadom na jej nekvalifikované uplatnenie práva a z toho plynúcich možný následkov a vznik škody, či už na jej strane alebo na strane žalovanej (poznajúc jej majetkové pomery a neschopnosť zaplatiť zmenku) najmä ak spoločnosť ROKSO, s.r.o. vylúčila sama seba z postihu pre nezaplatenie zmenky, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu, a to indosovania zmenky.

3. Žalobkyňa odvolanie nepodala a k odvolaniu žalovanej sa nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobkyňou sú dôvodné.

5.1 Predmetom konania je žaloba o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur so 6%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 30.000 eur od 20. marca 2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 100 eur, a to zmenkovým platobným rozkazom. Súd prvej inštancie dňa

13. marca 2013 na návrh žalobkyne vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Následne po prejednaní námietok žalovanej voči zmenkovému platobnému rozkazu rozsudkom vyslovil, že zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti.

5.2 Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (riadnym neodôvodnením svojho rozsudku), či sa v konaní dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (neskúmaním z úradnej povinnosti, či záväzok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, prípadne či v súvislosti z jeho vznikom, prípadne indosovaním zmenky na nového majiteľa nedošlo k zneužitiu práva), či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nevypočul žalobkyňu a žalovanou navrhovaných svedkov), či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že žalovaná nevystavila zmenku, z ktorej si žalobkyňa uplatňovala v tomto konaní nároky ako blankozmenku s tým, že táto bola až následne vyplnená na sumu neprimerane vysokú vzhľadom na výšku záväzku, ktorý mala zabezpečovať, teda v rozpore so zmenkovou slušnosťou, prípadne so zmenkovými zvyklosťami, ako aj o možnosti splniť dlh žalovanej alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou) a napokon, či vec aj správne právne posúdil (či správne interpretoval ustanovenie § 17 ZZŠ), a teda či bolo v konečnom dôsledku dôvodným ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v § 75 druhej časti ZZŠ pre vlastnú zmenku, a tak je túto zmenku potrebné považovať z formálneho hľadiska za platnú, čo zbavuje žalobkyňu povinnosti svoj nárok preukázať aj iným spôsobom než originálom zmenky a následne vzhľadom na jej indosáciu na nového majiteľa zmenky, pri ktorej nebolo preukázané konanie majiteľa zmenky v čase jej prevodu na škodu dlžníka aj možnosti/ oprávnenia súdu skúmať prípadné relatívne námietky nemajúce pôvod v listine ani v predpisoch zmenkového práva, teda námietky majúce pôvod v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

7.1 Podľa výklad a uplatňovanie všetkých zákonov musí byť v súlade s . Z citovaného ustanovenia tak pre súdy vyplýva povinnosť tzv. ústavne súladného výkladu všetkých právnych predpisov. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (porov. napr. , , , ). Ani v prerokúvanej veci si teda nemožno vystačiť len s doslovným textom zákona, ale je potrebné interpretovať ho konformne s a najmä s ohľadom na účel, ktorý sa ním sleduje.

7.2 Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok /EHS.

7.3 Podľa ZoSÚ2010 ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7.4 Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ2010 (v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (a) a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (b).

7.5 Podľa v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň uzatvorenia zmluvy o pôžičke, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

7.6 Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ2010 (v znení účinnom ku dňu 11.5.2011 - deň vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

7.7 Podľa ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít SR, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená (tu pozri JUD1719248SK NSSR, 93/2015).

7.8 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že neobmedzuje odporcu/žalovaného v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu/žalovaného súd dospel k záveru, že navrhovateľ/žalobca vedome konal na škodu odporcu/žalovaného ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle ZZŠ a z nepopretých tvrdení žalobcu o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu, výkon práva navrhovateľa/ žalobcu by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. , ako aj so ZoSÚ2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. 17 ods. 3 ZoSÚ2010. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vyššie citovanom spoločnom stanovisku, a to že pokiaľ by súd dospel k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-

právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s chránenými právami. V kontexte uvedeného je potrebné zohľadniť, že podľa právnej úpravy ZoSÚ2010 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať od 1.1.2011 nemôže.

8.1 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalovaná v konaní tvrdila, že zmenka zabezpečovala úver poskytnutý jej J. V., na základe zmluvy o pôžičke číslo 43 /2011 z 11.5.2011, že zmenku podpísala ako blankozmenku dňa 11.5.2011 s tým, že táto mala zabezpečovať vrátenie požičanej sumy 300 eur a pokiaľ zmenková suma bola vyplnená na sumu 30.000 eur, hoci zostatok nesplatenej istiny úveru predstavoval len sumu 55 eur, táto čiastka je neprimeraná. Na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení súdu predložila Zmluvu o pôžičke číslo 43/2011 z 11.5.2011. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že z najväčšou pravdepodobnosťou ide o v poradí už 43. zmluvu o pôžičke uzatvorenú veriteľom v roku 2011, že ako veriteľ vystupuje Bc. J. V., narodený XX.XX.XXXX, P.O.B. X X. F. X (ktorý bol v tom čase podnikateľom - viď. nižšie) a ako dlžník vystupuje žalovaná, identifikovaná len dátumom narodenia, rodným číslom, miestom trvalého bydliska a číslom OP (teda ako fyzická osoba nepodnikateľ), že predmetom zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s poskytnutím žalovanej ako fyzickej osobe hotovostnej, bezúčelovej pôžičky vo výške 300 eur, za poplatok vo výške 30 eur (zrazený dlžníkovi hneď pri poskytovaní pôžičky) a odmenu vo výške 18 eur mesačne, t.j. 216 eur/rok, čo predstavuje odmenu vo výške takmer 85 % ročne z reálne požičanej sumy 270 eur (na výšku odmeny nemá vplyv zostatok nesplatenej výšky dlžníkovho záväzku voči veriteľovi, ani skutočnosť, že v mesiaci, za ktorý patrí veriteľovi odmena prišlo k splateniu celej dlžnej sumy - článok III bod 6 zmluvy) s tým, že dlžník je povinný poukazovať veriteľovi pravidelné splátky minimálne vo výške 43 eur (z čoho sa 18 eur započítava na splácanie odmeny a 25 eur na splácanie istiny - článok IV bod 2 zmluvy) až do doby, kým sa ním poskytnuté plnenie nevyrovná sume požičanej istiny navýšenej o dohodnutú odmenu a prípadné sankcie (zmluvné pokuty, úroky z omeškania, náklady na doporučené zásielky). Zo spisu je zrejmé, že žalovaná opakovane žiadala súd v konaní vypočuť žalobkyňu ohľadom okolností súvisiacich s nadobudnutím predmetnej zmenky a vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu konanom dňa 21.6.2017 označila aj osoby (podľa zápisnice z pojednávania minimálne p. M. G. a p. P. Q., ale podľa zvukového záznamu z tohto pojednávania aj ďalšie), ktoré boli prítomné pri podpisovaní žalobkyňou predloženej zmenky z jej strany ako blankozmenky, a ktorým pán Škarítka v tom istom čase poskytoval pôžičky/úvery s tým, že aj tieto mali byť zabezpečené zmenkami.

8.2 Žalobkyňa zastúpená v konaní Bc. J. V. (podnikateľom, ktorý žalovanej poskytol predmetnú pôžičku), tieto skutkové tvrdenia žalovanej o zabezpečení žalovanou označenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke peňazí spornou zmenkou nepoprela, práve naopak, na pojednávaní súdu konanom dňa 8.6.2016 Bc. J. V. uviedol, že v rozmedzí rokov 2011 a začiatkom roka 2012 spolu so svojou priateľkou poskytli žalovanej spolu s jej spoločníkmi v podnikaní pôžičky vo výške presahujúcej sumu 30.000 eur + žalovaná spôsobila spoločnosti ROSKO s.r.o. škodu vo výške 5.000 eur s tým, že tieto pôžičky žalovaná zabezpečila spornou zmenkou. Podľa jeho vyjadrenia pôžičky boli poskytnuté žalovanej najmä neformálne a doklady o ich poskytnutí nemá. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu okrem iného aj zmluvu o pôžičke uzatvorenú s E. Q. z 15.8.2011, z ktorej je zrejmé, že tomuto opäť ako fyzickej osobe požičal sumu 3.000 eur za odmenu 50 eur mesačne (čl. 55).

8.3 Veriteľ žalovanej zo zmluvy o pôžičke J. V. od 1.2.2018 podniká pod obchodným menom J. V. s miestom podnikania Jablonská 301/7, Myjava.

8.4 Spoločnosť ROSKO, s.r.o., IČO: 44 794 754, adresa sídla T. A. XXXX/XX, X. má od 11.6.2009 v predmete podnikania poskytovanie úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, pričom jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je J. V., X. XXX/XX, F..

9. Pokiaľ za takýchto skutkových zistení súd prvej inštancie n e s k ú m a l, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva opak), prípadne nevyhodnotil, či zo strany žalobkyne nedochádza v tomto konaní k zneužitiu práva na úkor žalovanej (ktoré nepožíva súdnu ochranu), námietku žalovanej o vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj námietku o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie znemožňujúcom žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu na spravodlivý proces, bolo potrebné považovať za dôvodnú. Okrem toho pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil na závere, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemal možnosť (ani povinnosť) hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej a pre takýto záver ani neprípustnosť uplatneného nároku neskúmal, dôvodnou bola aj námietka žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a nevykonaní dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nakoľko základné dokazovanie sa vykonáva na súde prvej inštancie, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa a zrušiť a podľa vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Pre poriadok je potrebné uviesť, že nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ z dokazovania vyplynulo, že k vystavenej zmenke neexistuje žiadna dohoda o vyplňovacom práve, je dôvodným bez ďalšieho vyhodnotiť tvrdenie žalovanej, že takúto zmenku vystavila, za nehodnoverné. Zmluva o vyplňovacom práve k zmenke je totiž neformálny kontrakt (pretože ZZŠ ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu) a tak je možné ju uzavrieť písomne, ústne, ale aj konkludentne. Konkludentný prejav vôle môže vyplývať z toho, že emitent blankozmenky odovzdá nevyplnenú listinu, pričom z okolností prípadu je obidvom účastníkom zmenkového vzťahu zrejmé, akým spôsobom má majiteľ blankozmenky prázdne miesta vyplniť. V takomto prípade je dlžník síce vystavený veľkému nebezpečenstvu zo strany veriteľa, ktorému je vydaný napospas, avšak majiteľ blankozmenky nie je oprávnený vyplniť blankozmenku ľubovoľne, ale podľa ustálenej súdnej praxe je povinný pri jej vypĺňaní konať v súlade s platnou zásadou, že ak neexistuje osobitná zmluva (rozumej písomná zmluva) týkajúca sa vyplnenia blankozmenky, je majiteľ oprávnený vyplniť blankozmenku náležitosťami, ktoré po uvážení veci síce uzná za vhodné, avšak rešpektujúc zásadu slušnosti v zmenkových vzťahoch, ako aj zmenkové zvyklosti.

11. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že ak v konaní tvrdila, že zmenka nezabezpečovala záväzky zo spotrebiteľských úverov, ale len obchodné záväzky žalovanej a jej spoločníkov voči ich veriteľom, a to J. V. a T. I. vo výške 30.000 eur a napokon aj nárok spoločnosti ROSKO s.r.o. na náhradu škody voči žalovanej vo výške 5.000 eur a pokiaľ žalovaná v konaní netvrdila, že sa jednalo o záväzky zo spotrebiteľských zmlúv, je v každom prípade potrebné z toho pri rozhodovaní o veci vychádzať, nakoľko na jednej strane ako už bolo uvedené vyššie, aj vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky je súd z úradnej povinnosti povinný vykonať prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, a to ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku a na druhej strane podľa ustálenej súdnej praxe, ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, musí znášať aj dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia (žalovaná tvrdenia žalobcu o kauzalite zmenky ním predostretej účinne popierala). Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je totiž právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Kauzálny vzťah v danom prípade vymedzila žalobkyňa. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobkyne, v tejto časti dôkazné bremeno je na žalobkyni (tu pozri aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 1M Obdo V ). Ak by totiž v takomto prípade dôkazné bremeno malo zaťažovať žalovanú (zmenkového dlžníka), táto by mala preukazovať skutočnosť, o ktorej ani nemusí mať vedomosť. Pokiaľ totiž žalobca neunesie dôkazné bremeno a nepreukáže, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne, súd zmenkový platobný rozkaz zruší.

12.1 Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, vykonať prieskum žalobkyňou uplatneného nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, a to najmä či vystaviteľom zmenky nebol spotrebiteľ a či konaním žalobkyne nedošlo k zneužitiu práva žalovanej. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu je potrebné, aby opätovne pristúpil k prieskumu uplatneného

nároku v rozmedzí žalovanou vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak z vykonaného dokazovania vyplynie.

12.2 Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovanej, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

12.3 Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

12.4 Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením či a v akom rozsahu vo vzťahu k možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, vykonal prieskum uplatneného nároku a s akým výsledkom, ďalej s uvedením skutočností, ktoré žalobkyňa tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

12.5 Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).