Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Co-63-2020.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Subarea
13Co/63/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobkyne: Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. 7, XXX XX Q. Q., proti žalovaným: 1/ L. B., bytom Q. Q., G. cesta XXX, 2/ neznámym právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q., C. XX, zomr. XX. XX. XXXX, 3/ neznámym právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q., P. XX, zomr. XX. XX. XXXX, 4/ P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. cesta XXX/XX, 5/ neznámym právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q., T. XX, zomr. XX. XX. XXXX, 6/ neznámym právnym nástupcom pôvodného pozemnoknižného spoluvlastníka L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q., T. XX, zomr. XX. XX. XXXX, 7/ F. N., bytom Q. Q., G. XXX, 8/ J. G., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. cesta XXX/XXX, ako dedičke po nebohom žalovanom v 8/ rade G. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, 9/ L. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. cesta XXX/XXX, ako právnom nástupcovi po pôvodne žalovanej v 9/ rade J. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, 10/ L. P., bytom Q. Q., G. XXX, 11/ C. P., bytom Q. Q., P. XX, 12/ J. M., bytom Q. Q., P. XX, 13/ T. P., bytom Q. Q., W. 2, žalovaní v 1/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ rade ako aj neznámi dedičia po pôvodne žalovaných v 2/, 3/, 5/ a 6/ rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, o návrhu na opravu rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici 17C/230/91-13 zo dňa 22. 11. 1991 a opravného uznesenia č. k. 17C/230/91-16 zo dňa 03. 03. 1993, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/230/1991-89 zo dňa 21. 05. 2020, takto
rozhodol:
I. M e n í rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že opravuje výrok rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 17C/230/91-12 zo dňa 21. 11. 1991 zo dňa 22.11.1991 v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/230/91-16 zo dňa 03. 03. 1993 tak, že výrok rozsudku správne znie: Súd určuje, že nehnuteľnosť označená geometrickým plánom strediska geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988 overeného dňa 25. 03. 1991 číslo zákazky 244-261-777, 764, 825, 826-87 ako parcela č. EN XXX - záhrada o výmere 429 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, ktorá vznikla z pôvodných pozemnoknižných parciel, zapísaných v pozemkovej zápisnici č. XXX ako parc. č. XXXX, XXX ako parcela č. XXXX, XXX ako parc. č. XXXX a z parcely zapísanej na LV č. XX ako parcela. č. XXXX, všetky z katastrálneho územia L., patrí do dedičstva v celosti po nebohom poručiteľovi T. F., zomr. XX. XX. XXXX.
II. Vo zvyšku p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/230/1991-89 zo dňa 21. 05. 2020.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na opravu rozsudku 17C/230/1991-12 zo dňa 22. 11. 1991, ktorým sa domáhala opravy výroku rozsudku tak, že by súd určil, že nehnuteľnosť označená geometrickým plánom Strediska Geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988, overenom dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky 244-261-777, 764, 825, 826 -87 ako parc. č. EN XXX - záhrada o výmere 437 m2
(zložená z dielov XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX), ktorá vznikla z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX ako parc. č. XXXX, H. ako parc. č. XXXX, XXX ako parc. č. XXXX a z parcely zapísanej na liste vlastníctva č. XX ako parc. č. XXXX, všetky z katastrálneho územia Malachov, patrí do dedičstva v celosti po nebohom poručiteľovi T. F., zomr. XX. XX. XXXX.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa žiadala o opravu rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn.17C 230/91, ktorým súd rozhodol dňa 22. 11. 1991 tak, že určil, že nehnuteľnosť označená geometrickým plánom Strediska Geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988, overenom dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky 244-261-777, 764, 825, 826-87 ako parc. č. EN H. - záhrada o výmere 429 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX), ktorá vznikla z pôvodných poznk. parciel zapísaných v poznk. zápisnici č.H. ako parcela č. H.X, H. ako parcela č. XXXX, XXX ako parcela č. XXXX a z parcely zapísanej na liste vlastníctva č. XX ako parcela č. XXXX, patrí do dedičstva v celosti po nebohom poručiteľovi T. F., zomrelom XX. XX. XXXX. Opravným uznesením zo dňa 03. 03. 1993 súd opravil výrok rozsudku tak, že určil, že nehnuteľnosť označená geometrickým plátnom Strediska Geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988, overeným dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky 244-261777, 764, 825, 826-87, ako parcela č. EN H. - záhrada o výmere 429 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX), ktorá vznikla z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. H. ako parcela č. H.X, XX ako parcela č. XXXX, XXX ako parcela č. XXXX a z parcely zapísanej na liste vlastníctva č. XX ako parcela č. XXXX, všetky z katastrálneho územia X. Žalobkyňa, patrí do dedičstva v celosti po nebohom poručiteľovi T. F., zomrelom XX. XX. XXXX.
3. Žalobkyňa žiadala o opravu enunciátu rozsudku z dôvodu, že listina (rozhodnutie súdu) nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, keďže došlo pri jej písomnom vyhotovení k administratívnej chybe. Vo výroku rozsudku chýba pri parcele č. H. diel XX,a XX a parcela XXXX je vedená v zápisnici H. a nie XXX žiadala tiež opravu výmery parcely č. H. zo 429 m2 na 437 m2.
4. Predmetom sporu bola vlastnícka žaloba, kde na strane žalovaných majú vystupovať všetci vlastníci vedení na liste vlastníctva. Okresný súd v súlade s § 224 CSP, ktorý ukladá súdu povinnosť nielen rozhodnúť o návrhu na opravu, ale rozhodnutie aj doručiť subjektom konania skúmal, či osoby označené ako žalovaní v roku 1991 sú osoby registrované v registri obyvateľov, aká je ich súčasná adresa, či majú právnych nástupcov, ktorí vo vzťahu k predmetu sporu vstúpili do ich práv. Na základe uvedeného okresný súd zisťoval žalovaných, čo podrobne uviedol v bodoch 16 - 18, 22 - 30, 33, 34, 48 - 55 odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň okresný súd konštatoval, že čo sa týka označenia žalovaných, opravné uznesenie sa nemôže týkať iných osôb než účastníkov konania, prípadne ich právnych nástupcov
5. Súd prvej inštancie zistil v čase rozhodovania o oprave odlišný okruh vlastníkov a to nielen z titulu úmrtia pôvodných žalovaných vlastníkov, tiež podľa katastra nehnuteľností aktuálny stav pozemkov nachádzajúcich sa na pôvodnej parcele C-KN H. je nasledovný: parcela C-KN H. bola rozdelená na parcely C-KN H./1 a C-KN H./2. Parcela C-KN H./2 je zapísaná na LV č. XXXX. Parcela C-KN H./1 je vytvorená z parciel E-KN XXXX zapísanej na LV č. XXXX, E-KN XXXX zapísanej na LV č. XXXX, E- KN XXXX zapísanej na LV č. XXXX, E-KN XXXX zapísanej na LV č. XXXX, E-KN XXXX zapísanej na LV č. XXXX, E-KN XXXX zapísanej na LV č. XXXX. Pripojil listy vlastníctva, z ktorých tiež vyplýva, že ohľadom predmetných nehnuteľností prebehla v roku 2013 ROEP.
6. Okresný súd návrh na opravu rozhodnutia zamietol s poukazom na § 36a ods. 1 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z., nakoľko rozhodnutie o oprave pôvodného rozhodnutia je nevykonateľné a nemá pre existenciu vlastníckeho vzťahu, ktorý bol predmetom konania, žiadny význam, nakoľko tieto vzťahy boli prekryté novou právnou skutočnosťou - úpravou ROEP, ktorá našla odraz aj v listoch vlastníctva. Oprava pôvodného rozhodnutia neprichádza do úvahy z dôvodu, lebo kontinuita predmetu konania bola narušená iným okruhom účastníkov na totožný predmet, a teda nemá fakticky žiaden význam. Žalobkyňa nemôže mať právny záujem domáhať sa vykonania opravy na základe návrhu podaného po 26 rokoch od vydania rozhodnutia, nakoľko ani prípadným vyhovením návrhu by nedošlo ku zmene stavu spätne pred ROEP. K tomuto by mohlo dôjsť len na základe novej podanej žaloby voči inému okruhu účastníkov konania. Žalobkyňa pritom v priebehu ROEP mohla využiť možnosti, ktoré vyplývajú zo znenia ust. § 11 a § 7 ods. 5, 6 zák. č. 180/1995 Z.z.
7. Na okraj okresný súd uviedol, že aj v prípade, ak by sa zaoberal meritórne návrhom na opravu, mohol by tomuto vyhovieť len v časti opravy dielu 26 na diel 36 u novovytvorenej parcely EN H. a u zmeny označenia pozemnoknižnej zápisnice z č. 47 na č. H.. Žalobkyňa sa domáhala v konaní o určenia vlastníctva, že do dedičstva po nebohom otcovi patrí nehnuteľnosť vytvorená geometrickým plánom o výmere 437 m2. V priebehu konania však vzala návrh ohľadom dielu č. X o výmere 8 m2 späť z dôvodu, že sa jedná o neknihovanú časť nehnuteľnosti. Jej prejav vôle jednoznačne vyplýva z predmetného rozhodnutia (2. strana, 4.odstavec odôvodnenia rozsudku) a našiel odraz aj vo výroku rozhodnutia. Z týchto dôvodov od výmery parcely 437 m2 bolo odpočítaných 8 m2, čo dáva 429 m2 uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia a z rovnakých dôvodov súd vo výrokovej časti rozhodnutia neuviedol diel č. XX označený na geometrickom pláne. Podľa výkazu výmer ku geometrickému plánu, diel XX vznikol z pozemnoknižnej parcely č. XXXX, ktorá ani nie je uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia. Z horeuvedených dôvodov bola požadovaná oprava výmery parcely EN H. o 8 m2 a doplnenia dielu 31 nedôvodná, keďže sa nejednalo o omyl zo strany súdu, ale reakcia súdu na dispozitívny úkon - čiastočné späťvzatie žaloby (žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom ).
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. f) CSP, v lehote v súlade s § 362 CSP podala odvolanie žalobkyňa. Odvolateľka namietal, že z odôvodnenia pôvodného rozhodnutia vyplýva, že: „Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že bolo splnené ust. § 115 a nasl. stredného OZ, a že teda skutočne otec navrhovateľky nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti čiastočne z dôvodu vydržania a čiastočne na základe kúpnopredajnej zmluvy a preto návrhu vyhovel“. Napriek citovanému odôvodneniu v rozsudku, do výroku rozhodnutia súd nepremietol nadobudnutie celej parcely č. EN H. - záhrada o výmere 437 m2, teda aj s dielom XXX, ale nesprávne uviedol parcelu č. EN H. - záhrada o výmere 429 m2 (teda bez pripočítania dielu X o výmere 8 m2, ktoré otec navrhovateľky nadobudol vydržaním tak ako to konajúci súd sám uviedol v odôvodnení). A teda vo výroku rozhodnutia je chybne neuvedený diel 31 o výmere 8 m2, rovnako je chybne uvedená výmera parcely č. EN H. - záhrada o výmere 429 m2, namiesto o výmere 437 m2, hoci bolo predmetom konania vo veci samej a odôvodnenie rozsudku nárok na priznanie vlastníckeho práva k predmetnej parcele v celosti potvrdzuje.
9. Odvolateľka tiež namietala, že vo výroku rozsudku je uvedený chybný diel 26, ktorý je však súčasťou parcely č. EN XXX a nie parc. č. H., ktorá bola predmetom konania vo veci samej. Namiesto dielu L. mal byť správne vo výroku uvedený diel XX. Ďalej poukázala na to, že v opravnom uznesení bola zle prepísaná č.H., keď bola uvedené nesprávne č. D.. Rovnako opravné uznesenie opätovne nesprávne uvádzalo aj ostatné chyby uvedené v opravovanom rozsudku. Odvolateľ namietal, že je zrejmé, že došlo v rozsudku k chybe v písaní, počítaní. Nie je mu zrejmé na základe akej právnej skutočnosti súd nemá povinnosť opraviť rozhodnutie, ktoré sám vydal. Poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 13Co/253/2017-29 zo dňa 03. 12. 2017, ktorým pôvodné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie, sám konštatoval, že „pri prepisovaní výroku v opravnom uznesení došlo na strane konajúceho súdu zrejme ku chybe v písaní, nakoľko parc. č. H. bola uvedená ako parc. č. XX. Napriek tomu prvostupňový súd opätovne zamietol návrh na opravu rozsudku, pričom súd bol viazaný týmto právnym názorom. Odvolateľ trval na tom, že došlo k chybe tak ako to skutkovo opísal a je dôvod na opravu rozhodnutia. Súd neuviedol z akých dôvodov pristúpil ku skartácii z pôvodného spisu, vec nesprávne právne posúdil, keď návrh na opravu rozhodnutia zamietol. Súd pristúpil k zamietnutiu návrhu formalisticky a arbitrárne, bez toho, aby vzhľadom na absenciu základného spisu mal na takýto postup dostatok relevantných objektívnych podkladov, čím odňal odvolateľke možnosť konať pred súdom. Odvolateľka namietala aj záver súdu uvedený v bode 41. napadnutého rozhodnutia, že odvolateľ nemôže mať právny záujem domáhať sa vykonania opravy na základe návrhu podaného po 26 rokoch od vydania rozhodnutia....“, čím súd poprel možnosť poskytnutia ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a vyhovel jeho návrhu v plnom rozsahu.
10. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
11. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zmenil v súlade s § 388 CSP a vo zvyšku rozhodnutie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
12. Predmetom je návrh žalobkyne na opravu rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 C 230/1991 - 12 zo dňa 22.11.1991 a opravného uznesenia sp. zn. 17 C 230/1991 zo dňa 3.3.1993.
13. Žalobkyňa sa domáhala opravy výroku rozsudku tak, že by súd určil, že nehnuteľnosť označená geometrickým plánom Strediska Geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988, overenom dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky 244-261-777, 764, 825, 826 -87 ako parc. č. EN H. - záhrada o výmere 437 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX), ktorá vznikla z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. H. ako parc. č. H.X, H. ako parc. č. XXXX, XXX ako parc. č. XXXX a z parcely zapísanej na liste vlastníctva č. XX ako parc. č. XXXX, všetky z katastrálneho územia Malachov, patrí do dedičstva v celosti po nebohom poručiteľovi T. F., zomr. XX. Podľa.
14. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
15. Toto ustanovenie umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal, opraviť v ňom aj bez návrhu „chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“.
16. Aplikáciu predmetného ustanovenia riešil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 576/2013 zo dňa 24.7.2014. Konštatoval, že už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 224 CSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 224 CSP odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3 MCdo 21/2008). Oprava sa môže týkať aj výroku rozhodnutia. V zhode s tým judikatúra všeobecných súdov (10 MObdoV 11/2010), ako aj ústavného súdu (I. ÚS 206/2013) uznala ako zrejmú nesprávnosť rozhodnutia nesprávny výrok o zrušení prvoinštančného rozhodnutia a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení rozhodnutia, keď takýto výrok bol jednoznačne krytý odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia.
17. Z článku 46 ods. 1 Ústavy (teda z práva, aby sa vo veci rozhodovalo podľa platnej a účinnej právnej normy) potom podľa ústavného súdu vyplýva, že ak účastník konania splní všetky pozitívne i negatívne podmienky opravy rozhodnutia ustanovené v § 164 OSP (teraz § 224 CSP), vzniká mu zákonné subjektívne právo na to, aby súd rozhodnutie opravil. Súdu v takomto prípade nepatrí akákoľvek voľná úvaha o tom, či napriek splneniu zákonných podmienok návrhu na opravu rozhodnutia vyhovie alebo nie (porov. obligatórnu formuláciu „súd... opraví“).
18. V prerokúvanej veci okresný súd zamietol návrh na opravu rozsudku, s poukazom na § 36a ods. 1 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z., nakoľko rozhodnutie o oprave pôvodného rozhodnutia je nevykonateľné a nemá pre existenciu vlastníckeho vzťahu, ktorý bol predmetom konania žiadny význam, nakoľko tieto vzťahy boli prekryté novou právnou skutočnosťou - úpravou ROEP, ktorá našla odraz aj v listoch vlastníctva. Oprava pôvodného rozhodnutia podľa okresného súdu neprichádza do úvahy z dôvodu, lebo kontinuita predmetu konania bola narušená iným okruhom účastníkov na totožný predmet, a teda nemá fakticky žiaden význam, žalobkyňa nemôže mať právny záujem domáhať sa vykonania opravy na základe návrhu podaného po 26 rokoch od vydania rozhodnutia, nakoľko ani prípadným vyhovením návrhu by nedošlo ku zmene stavu spätne pred ROEP. K tomuto by mohlo dôjsť len základe novej podanej žaloby voči inému okruhu účastníkov konania. Žalobkyňa pritom v priebehu ROEP mohla využiť možnosti, ktoré vyplývajú zo znenia ust. § 11 a § 7 ods. 5, 6 zák. č. 180/1995 Z. z.
19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil v časti, keď zamietol návrh na opravu rozhodnutia v časti, ktorou žalobkyňa žiadala opravu rozsudku a opravného uznesenia, a to opravy dielu 26 na diel 36 u novovytvorenej parcely EN H. a označenia pozemnoknižnej zápisnice z č. XX. Okresný na č. H..
20. Okresný súd nesprávne vec právne posúdil, keďže podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Rozhodujúce je teda, len či v čase vydania rozhodnutia došlo k chybe v súlade s § 224 CSP. V danom prípade je zrejmé, že v opravnom uznesení Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 17 C 230/1991 - 16 zo dňa 03.03.1993 došlo k chybe v písaní, keď namiesto označenia pozemnoknižnej zápisnice č. H. (tak ako je to uvedené v rozsudku č.k. 17C 230/91 - 12), v opravnom uznesení bolo uvedené č. XXC. Za inú nesprávnosť treba považovať aj to, že súd vo výroku rozhodnutia č.k. 17C 230/91 - 12 zo dňa 22.11.1991, nesprávne uviedol: parc. č. EN H. - záhrada o výmere 429 m2 (zložená z dielov XX, XX, XX, XX,XX, XX, XX), ktorá vznikla z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. H. ako parc. č. H.X, H. ako parc. č. XXXX, XXX ako parc. č. XXXX a z parcely zapísanej na liste vlastníctva č. XX ako parc. č. XXXX vytvorená na základe geometrického plánu Strediska Geodézie Banská Bystrica zo dňa 02. 02. 1988, overenom dňa 25. 03. 1991, číslo zákazky 244-261-777, 764, 825, 826 -87, keď aj z GP je zrejmé, že parc. č. EN H. bola zložená z dielu G., nie ako súd vo výroku zrejme nesprávne uviedol č. XX. Odvolací súd preto v súlade s § 388 CSP rozhodnutiu súdu prvej inštancie zmenil a opravil pôvodné rozhodnutie v tejto časti.
21. Vo zvyšku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, z dôvodu jeho vecnej správnosti. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že do dedičstva po nebohom otcovi patrí nehnuteľnosť vytvorená geometrickým plánom o výmere 437 m2, v priebehu konania však žalobkyňa vzala návrh ohľadom dielu č. XX o výmere 8 m2 späť z dôvodu, že sa jedná o neknihovanú časť nehnuteľnosti, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia (2. strana, 4.odstavec odôvodnenia rozsudku), uvedený dispozičný úkon žalobkyne teda našiel odraz aj vo výroku rozhodnutia. Z týchto dôvodov od výmery parcely 437 m2 bolo odpočítaných 8 m2, čo dáva 429 m2 uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia a z rovnakých dôvodov súd vo výrokovej časti rozhodnutia neuviedol diel č. XX označený na geometrickom pláne. Z uvedených dôvodov bola požadovaná oprava výmery parcely EN H. o 8 m2 a doplnenia dielu XX nedôvodná, keďže sa nejednalo o omyl zo strany súdu, ale reakcia súdu na dispozitívny úkon žalobkyne - čiastočné späťvzatie žaloby.
22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh§ 428 CSP).