Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: RED ARROW, s.r.o., IČO: 50 157 256, adresa sídla Trenčín, Gen. M. R. Štefánika 6670/19, proti žalovanému: Ladvenica Transport, s.r.o., IČO: 44 318 499, adresa sídla Trnava, Coburgova 84, zastúpený splnomocnencom: HALADA advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 669 661, adresa sídla Trnava, Kapitulská 21, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. septembra 2019, č.k. -259, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trnava z 5. decembra 2019, č.k. -287, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutom vyhovujúcom výroku I. mení tak, že žaloba sa aj v tejto časti z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Opravným uznesením z 5. decembra 2019 č.k. -287 súd prvej inštancie opravil vyššie citovaný rozsudok v časti jeho odôvodnenia tak, že bod 8 odôvodnenia rozsudku má správne znieť: „štatutárny zástupca žalobcu...“.

1.2.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca ako dopravca si žalobou uplatnil voči žalovanému ako odosielateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 1.000 eur za zrušenie prepravy tovaru z Wilichu do Levíc odosielateľom dňa 13.05.2016 po pristavení vozidla dopravcom do miesta jeho nakládky.

1.2.2 Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol.

1.2.3 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že sporové strany ako podnikateľské subjekty uzavreli zmluvu o preprave veci (v zmysle a nasl. ), a to na základe objednávky žalovaného č. 216504 zo dňa 13.05.2016. Na základe tejto zmluvy si žalovaný ako odosielateľ objednal u žalobcu ako dopravcu vykonanie prepravy tovaru s miestom nakládky - Hermann Stahlschmidt, Fermerweg 1, Willich, Spolková republika Nemecko, s dátumom nakládky - 13.05.2016 do 14. hodiny. Miesto vykládky bolo určené na adrese ZF Sachs Slovakia, a.s., Ku Bratke 5, Levice s dátumom vykládky - 16.05.2016 do 21:30 hod. Strany si dohodli cenu dopravy vo výške 100 eur plus 20 % DPH. Súčasťou zmluvy o preprave bol aj prepravný poriadok žalobcu.

1.2.4 Vodič spoločnosti žalobcu dorazil na miesto nakládky dňa 13.05.2016 približne o 13:48 hod., avšak v dôsledku toho, že mu nebolo umožnené v mieste nakládky naložiť tovar, žalobca na túto situáciu upozornil zástupcu spoločnosti žalovaného, ktorý súhlasil so zaslaním storna objednávky, aby vozidlo spoločnosti žalobcu mohlo pokračovať v ďalšej preprave. Ako uviedol žalobca, objednaná preprava bola tzv. „dokládkou“, t.j. prepravou nákladu, ktorý je iba priložený k iným prepravám, ktoré dopravca už na danej trase vezie a všetky náklady samotného vozidla má už zaplatené.

1.2.5 Žalovaný dňa 13.05.2016 o 14:23 hod. zaslal žalobcovi e-mailom storno objednávky Willich - Levice.

1.2.6 Žalobca na storno objednávky reagoval e-mailom zo dňa 13.05.2016 o 14:33 hod., v ktorom si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 100 eur s poukazom na čl. 7 prepravného poriadku žalobcu.

1.2.7 Následne žalovaný e-mailom zo dňa 30.05.2016 o 09:04 hod. oznámil žalobcovi, že mu môže zaslať storno na sumu 100 eur tak, ako sa dohodli predtým.

1.2.8 Žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu nezaplatil, a to ani len sčasti.

1.3 Vec správne posúdil ako nárok strany zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty voči druhej zmluvnej strane za porušenie zmluvnej povinnosti podľa a , ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení), , , a ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení), podľa ZoCD (zákona číslo o cestnej doprave) a napokon podľa bodu 7 písm. b) prepravného poriadku žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len čo do výšky 100 eur, v ktorej časti je dôvodným žalobe vyhovieť, čo však neplatilo o ostatnú časť žalobcom uplatneného nároku, v ktorej časti je z dôvodu neprimeranosti výšky uplatnenej zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti potrebné žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

1.4 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z predloženej písomnej objednávky č. 2161504 vyplýva (a medzi stranami ani nie je sporné), že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o preprave v písomnej forme. Takisto žalovaný nerozporoval uverejnenie prepravného poriadku žalobcu na jeho webovom sídle a ani žalobcom predložené znenie prepravného poriadku. V prepravnom poriadku spoločnosti žalobcu zverejnenom na jeho webovom sídle (www.redarrow.sk) sa v bode 7 písm. b) uvádza, že v prípade zrušenia prepravy objednávateľom po pristavení vozidla na nakládku, vzniká dopravcovi (žalobcovi) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10-násobku ceny prepravy. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 ZoCD zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy. Niet pochýb (a nie je to ani sporné), že medzi stranami došlo pred písomnou objednávkou žalovaného k predzmluvným rokovaniam, na základe ktorých žalobca ponúkol žalovanému na prepravu konkrétne nákladné motorové vozidlo, čo vyplýva predovšetkým z toho, že samotný žalovaný uviedol vo svojej objednávke evidenčné číslo vozidla žalobcu, ktorým mala byť preprava vykonaná. Už v rámci predzmluvných rokovaní sa takto prepravný poriadok žalobcu stal ex lege súčasťou jeho návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy. Následne, po uzavretí zmluvy (po podpísaní žalovaného objednávky žalobcom) sa znenie prepravného poriadku stalo súčasťou zmluvných dojednaní, vrátane dojednania o zmluvnej pokute. V tejto súvislosti má súd za to, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany podal účelovú interpretáciu citovaného ustanovenia § 4 ods. 6 ZoCD v snahe vyhnúť sa plneniu a súd sa s ňou nestotožňuje. Dojednanie o zmluvnej pokute je z formálneho hľadiska platné, pretože prepravný poriadok žalobcu zverejnený na jeho webovom sídle sa stal súčasťou písomnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami.

1.5 Na základe vykonaného dokazovania nemá súd pochybnosti o tom, že žalovaný neumožnil vykonať dojednanú prepravu tovaru a následne na žiadosť žalobcu, aby tento mohol pokračovať v ďalšej preprave, mu zaslal storno objednávky. Je teda zrejmé, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu tak, ako to mali strany dojednané v zmysle čl. 7 prepravného poriadku žalobcu. Súd považuje argumentáciu žalovaného, že k stornovaniu objednávky došlo na základe dohody a že prepravu bolo možné vykonať neskôr za účelovú. Žalovaný nepopieral, že žalobcovi nebolo umožnené vykonať dohodnutú prepravu a zároveň z predloženej elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalovaný mal záujem o vykonanie prepravy v neskoršom čase.

1.6.1 Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sporové strany si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platne dojednali zmluvnú pokutu, a keďže zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalovaný namietal (okrem iného) aj neprimeranosť zmluvnej pokuty vo výške 10-násobku dohodnutej prepravy. Súd preto v konaní posudzoval primeranosť dojednanej výšky zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je potrebné uplatniť moderačné právo súdu v zmysle a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

1.6.2 V prvom rade súd poznamenáva, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že akákoľvek zavedená prax medzi podnikateľmi, ktorá je v rozpore so zákonom (bez ohľadu na rozsah jej rozšírenia), sa nemôže stať obchodnou zvyklosťou, na ktorú by bolo možné brať pri posudzovaní platnosti právneho úkonu zreteľ. Inými slovami obchodná prax, ktorá je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi sa dodatočne nestane právne aprobovanou len na základe rozsahu alebo trvania jej používania v určitom podnikateľskom odvetví.

1.6.3 Obchodné zvyklosti možno chápať ako ustálenú obchodnú prax (pravidlá), ktorá je dodržovaná účastníkmi obchodných vzťahov, a to v rôznom rozsahu. Niektoré pravidlá sú uplatňované všeobecne v obchodných vzťahoch, iné iba v niektorom obchodnom odvetví. Ďalšie zvyklosti sa môžu týkať len určitého druhu obchodov či určitého druhu tovaru (diel), alebo môžu byť obmedzené len na určitú územnú oblasť. Hoci obchodné zvyklosti regulujú správanie subjektov práva, neuplatňujú svoju regulatívnu schopnosť samé o sebe, ale iba na základe príslušných ustanovení právnych predpisov. Nie sú teda samy o sebe právnou normou ani prameňom práva a právny význam získavajú výlučne na základe a v rámci právnej normy obsiahnutej v právnom predpise. V prípade, že možno nejakú obchodnú zvyklosť vymedziť ako ustálenú obchodnú prax, neznamená to ešte, že každé zaužívané pravidlo správania účastníkov obchodných vzťahov musí predstavovať obchodnú zvyklosť. Nebude tomu tak predovšetkým v prípadoch opakovaného porušovania práv a povinností (či už subjektívnych alebo objektívnych), pretože je pojmovo vylúčené, aby pravidlo správania, ktoré je v rozpore so zákonom, bolo spôsobilé nadobudnúť formu obchodnej zvyklosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. marca 2011, sp. zn. ).

1.6.4 Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú funkciu zmluvnej pokuty. Účel zmluvnej pokuty spočíva najmä vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi v prípade nesplnenia jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu, a tým aj v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Je potrebné posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. Zmluvná pokuta teda musí zahŕňať všetky rozumne očakávateľné škody a musí mať dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.

1.6.5 V tejto súvislosti síce možno konštatovať, že z hľadiska preventívno-sankčnej funkcie zmluvnej pokuty sa vyžaduje, aby táto plnila úlohu nielen paušalizovanej náhrady škody (uhradzovaciu funkciu), ale aby taktiež dostatočne motivovala a odrádzala dlžníka od porušovania zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Ak však sadzba zmluvnej pokuty za porušenie dojednanej povinnosti (zrušenie prepravy) má dosiahnuť v prejednávanej veci desaťnásobok pôvodne dohodnutého prepravného, je treba dojednanú výšku zmluvnej pokuty pokladať za prehnanú (a teda neakceptovateľnú z hľadiska zásady dobrých mravov) a nič na tom nemenia ani argumenty zdôrazňované žalobcom o zrušení prepravy ako najhoršom „scenári“ pre dopravcu. Okolnosti prejednávaného prípadu nemôžu ospravedlniť celkom neadekvátny majetkový prospech (v podobe 10-násobku ceny prepravy), ktorý by mal žalobca získať na úkor žalovaného, aby ho tak „motivoval“ neporušovať v budúcnosti jeho zmluvné povinnosti. Samotný žalobca v konaní uviedol, že v danom prípade išlo o tzv. dokládku, t.j. prepravu tovaru, ktorý je iba priložený k iným prepravám, ktoré dopravca už na danej trase vezie a všetky náklady použitého vozidla má už zaplatené. Žalobcovi nič nebránilo vykonať ostatné dohodnuté prepravy, čo v konečnom dôsledku v konaní ani nenamietal. Za týchto okolností mu nemohla reálne vzniknúť vyššia škoda, ako cena dojednanej prepravy. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta vo výške 100 eur je v danom prípade dostatočne primeraná aj s ohľadom na to, že žalovaný s takouto výškou zmluvnej pokuty súhlasil, čo vyplýva z obsahu jeho mailu zo dňa 30.05.2016 (a to bez ohľadu, či predmetný prejav vôle žalovaného

spĺňa alebo nespĺňa podmienky uznania záväzku v zmysle , z hľadiska splnenia písomnej formy). Z ustanovenia vyplýva, že súd môže znížiť zmluvnú pokutu najviac do výšky škody spôsobenej porušením povinnosti, ale keďže žalovaný sám uznal sumu 100 eur ako sankciu za stornovanie objednávky, nie je dôvod ani z hľadiska hospodárnosti konania zisťovať skutočnú výšku škody a za tým účelom vykonávať ďalšie dokazovanie, navyšovať tak trovy konania a predlžovať spor. Pokiaľ ide o žalobcom vyčíslenú škodu vo výške 240 eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku objednania si právneho poradenstva od Mgr. Juraja Kaščáka na základe Dohody o spolupráci zo dňa 04.02.2016, súd sa aj v tejto časti stotožnil s argumentáciou žalovaného, že mediátor má nárok na odmenu len za výkon mediácie, ktorá sa vykonáva na základe obligatórne písomnej dohody o mediácii, v ktorej sa zúčastnené strany a mediátor dohodnú na riešení ich vzájomného sporu prostredníctvom mediácie. Žalovaný poprel a žalobca nepreukázal, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu dohody o mediácii a že by medzi nimi prebehli nejaké mimosúdne rokovania za účasti mediátora. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že Mgr. Juraj Kaščák je konateľom žalobcu, je ako mediátor zo zákona vylúčený z výkonu akejkoľvek mediácie medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho súd nemá predstavu, akým spôsobom môže mediátor poskytovať odborné konzultácie konateľovi žalobcu, keďže ide o totožnú osobu. Za náklady vynaložené v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (v zmysle ) rozhodne nemožno považovať nepreukázané, resp. neúčelne vykonané konzultácie poskytnuté samému sebe.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa v článku 4 ods. 2, , a a vecne potrebou považovať žalobcu za stranu sporu, ktorá bola vo veci úspešnejšia (jej neúspech v konaní bol len výsledkom uplatnenia moderačného práva súdu na zníženie zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprimeranosti k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti) s tým, že nárok na náhradu trov konania jej nebolo možno priznať z dôvodu, že si takýto nárok neuplatnila - o trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1 Rozsudok vo výroku I. a vo výroku III. napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobcu aj vo zvyšnom rozsahu a priznaním plnej náhrady trov konania žalovanému, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že prepravný poriadok žalovaného bol súčasťou zmluvy o preprave uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a že dohoda o zmluvnej pokute medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená v písomnej forme), že sa v konaní dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uplatňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (riadnym neodôvodnením odvolaním napádaného rozsudku a nevysporiadaním sa s podstatnou argumentáciu žalovaného, ktorá bola pre rozhodnutie zásadná) a vec aj nesprávne právne posúdil - nesprávne interpretoval (, a ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že nesprávny bol záver súdu prvej inštancie o tom, že na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa vzťahoval prepravný poriadok žalobcu, nakoľko zmluva bola uzatvorená na základe návrhu (písomnej objednávky) žalovaného, ktorú žalobca bezvýhradne akceptoval podpisom. Návrh žalovaného však neobsahoval žiaden odkaz na prepravný poriadok žalobcu, v dôsledku čoho sa tento nemohol nikdy stať súčasťou zmluvy o preprave veci uzatvorenej medzi stranami. Pokiaľ aj ZoCD v § 4 ods. 6 uvádza, že zverejnený prepravný poriadok dopravcu je súčasťou návrhu dopravcu na uzatvorenie prepravnej zmluvy avšak nepočíta s tým, že by tento mal byť súčasťou zmluvy aj v prípade, ak je zmluva uzatvorená na základe návrhu a odosielateľa. Žalovaný naďalej popiera, že by žalobca pred potvrdením objednávky žalovaného adresoval žalovanému návrh, ktorý by medzi stranami mohol založiť zmluvný vzťah. Pokiaľ teda objednávka žalovaného neobsahovala akýkoľvek odkaz na prepravný poriadok žalobcu, pričom strany sa na aplikácii tohto prepravného poriadku nedohodli ani osobitne (mimo obsahu objednávky), je zrejmé, že na predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa ustanovenia prepravného poriadku žalobcu nemohli aplikovať. V tejto súvislosti naďalej žalovaný trvá na tom, že jediná telefonická komunikácia medzi stranami sa týkala otázky dostupnosti vozidla žalovaného, pričom jediný návrh na uzatvorenie konkrétnej zmluvy adresoval žalovaný žalobcovi formu písomnej objednávky. Skutočnosť, že prepravný poriadok sa stane súčasťou zmluvy v prípade, že ak medzi dopravcom a odosielateľom prebehne pred uzavretím zmluvy akákoľvek komunikácia, nevyplýva ani z § 4 ods. 6 ZoCD. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k inému

záveru, tento je nielenže nesprávny, ale aj v rozhodnutí súdu riadne neodôvodnený, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný .

2.3 Medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k písomnej akceptácii akéhokoľvek dojednania o zmluvnej pokute a v prípade, ak by sa prepravný poriadok žalobcu na zmluvu medzi žalobcom a žalovaným vzťahoval, ustanovenia o zmluvnej pokute v prepravnom poriadku by boli neplatné pre nedostatok písomnej formy. Písomná forma dohody o zmluvnej pokute musí byť bezpodmienečne zachovaná aj v prípade, ak dojednanie o zmluvnej pokute nie je priamo súčasťou textu zmluvy, ale je zahrnuté v dokumente, na ktorý zmluva len odkazuje - typicky, napríklad pokuta dojednaná ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Aj v takom prípade je potrebné, aby súhlas s takouto dohodou o zmluvnej pokute mal písomnú formu, a to aspoň vo forme písomného odkazu v zmluve na príslušný dokument. Písomná forma zmluvnej pokuty nemôže byť nikdy zachovaná, ak je dojednanie o pokute súčasťou prepravného poriadku, ktorý nie je druhou stranou písomne akceptovaný. V prejednávanej veci z dokazovania nevyplynulo, že by došlo k písomnému akceptovaniu žalobcovho prepravného poriadku, a teda k písomnej akceptácii zmluvnej pokuty. Pokiaľ by sa teda aj prepravný poriadok žalobcu vzťahoval na zmluvu medzi žalobcom a žalovaným (čo sa však nevzťahuje), ustanovenia o zmluvnej pokute v prepravnom poriadku žalobcu by boli neplatné pre nedostatok písomnej formy .

2.4 Napokon ustanovenie o zmluvnej pokute by bolo aj v prípade jeho písomného odsúhlasenia (čo sa nestalo) neplatné pre rozpor so zákonom, nakoľko vznik zmluvnej pokuty formulovanej v prepravnom poriadku žalobcu nebol viazaný na porušenie povinnosti, ale na zrušenie prepravnej zmluvy. V zmysle zmluvnú pokutu nemožno dojednať pre prípad objektívnej skutočnosti, či pre prípad využitia práva niektorej zmluvnej strany napríklad na zrušenie zmluvy formou odstúpenia od zmluvy, keďže sa jedná o výkon práva zmluvnej strany a nie porušenie povinnosti. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že dohodnutú prepravu (t.j. zmluvu o preprave veci) možno tiež zrušiť dohodou zmluvných strán, pričom v tom prípade však už nemožno hovoriť o zrušení prepravy objednávateľom, nakoľko ku zrušeniu dohody dochádza v dôsledku dohody, a to bez ohľadu na to, aká pohnútka k tomu zmluvné strany viedla. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s takýmito argumentami žalovaného, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

2.5 Za celkom nesprávny možno označiť tiež záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade výška priznanej zmluvnej pokuty závisela od úvahy súdu (súd využil zákonné moderačné právo na jej zníženie), a preto nemožno pri rozhodovaní o trovách aplikovať zásadu pomeru úspechu vo veci. V prejednávanej veci výška žalobcom požadovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bola jasná od začiatku. Žalobca si ju presne vymedzil sumou 1.000 eur vychádzajúc z konkrétneho ustanovenia jeho prepravného poriadku a pokiaľ takto dohodnutá pokuta bola neprimerane vysoká (čo umožnilo súdu jej výšku moderovať) neznamená, že ide o nárok, ktorého výška sa nedala od počiatku určiť a závisela od úvahy súdu. Vzhľadom na výsledok sporu čistý úspech žalovaného predstavuje 80 % a v takom rozsahu mu mala byť priznaná aj náhrada trov. Nedôvodnou bola aplikácia v článku 4 ods. 1 predpokladajúca existenciu medzery v zákone, ktorú nemožno vyriešiť ani aplikáciou analógie, nakoľko upravuje otázku náhrady trov konania komplexne, pričom celkom jasne favorizuje aplikáciu zásady pomeru úspechu vo veci.

2.6 Ako za celkom nesprávny možno napokon označiť aj odkaz súdu na , keďže za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať situáciu, kedy sa žalobca domáhal neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, ktorú je súd nútený moderovať, a to až v rozsahu 90 %. Žalobca počas celého konania tvrdohlavo trval na zmluvnej pokute v celom rozsahu a v danom prípade teda neexistoval dôvod, prečo by súd nemal aplikovať zákonnú zásadu pomeru úspechu vo veci a priznať náhradu trov žalovanému v rozsahu jeho čistého procesného úspechu.

3.1 Žalobca odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa žalovaného navrhol rozsudok v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť, pridŕžajúc sa svojich doterajších tvrdení v konaní.

3.2 Popieranie existencie predzmluvných rokovaní sporových strán žalovaným považuje za účelové, nepravdivé a vyvrátené dokazovaním. Pokiaľ právny zástupca žalovaného sústavne klame o preukázaných skutkových tvrdeniach, nekoná čestne a svedomito a pokiaľ preukázateľne a vedome

predkladá súdu nepravdivé a zavádzajúce informácie, nemala by mu byť priznaná ani náhrada trov odvolacieho konania.

3.3 Správnym je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa vzal okolnosti prejednávaného prípadu, a to, že celé súdne konanie je výsledkom nemorálneho odporu žalovaného plniť si svoje záväzky, ktoré dokonca písomne uznal formou e-mailu z 30.5.2016 a pokiaľ si ani napriek tomu svoju povinnosť nesplnil, tak musel vedieť, že žalobca si bude nárokovať celú výšku zmluvnej pokuty. Zároveň súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v konaní neustále špekulatívne spochybňoval aj udalosti, o ktorých vedel, že o nich existuje nezvratný dôkaz (napríklad pristavenie vozidla na nakládku či predzmluvné rokovania), o ktorých klamal aj v samotnom odvolaní. V spore totiž na jednej strane vystupuje žalovaný, ktorého tržby sú dlhodobo v rádoch 1.000.000 eur ročne, kým na druhej strane žalobca, ktorého tržby sa pohybujú v rádoch desiatok tisíc eur ročne. V tejto situácii by bolo výslovne nespravodlivé, ak by mal žalobca platiť žalovanému trovy konania, pokiaľ zníženie výšky zmluvnej pokuty nemôže rozumne očakávať, pričom jej prípadné zníženie je na úvahe súdu.

3.4 V závere svojho vyjadrenia ďalej uviedol, že ak by odvolací súd chcel na základe odvolania žalovaného zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok, aby žalobe žalobcu vyhovel aj v zamietajúcej časti a v prípade, že sa rozhodne vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby tento zaviazal bližšie sa zaoberať možnosťou priznania zmluvnej pokuty v plnej výške vo vzťahu k funkciám zmluvnej pokuty, a ak existencií zvyklostí v danom obchodnom odvetví, ako aj judikatúru súdneho dvora EU.

4. Žalovaný vo svojej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, ako aj dôvodoch uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné postupom podľa zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie , ani na jeho zrušenie.

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 1.000 eur titulom nároku dopravcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za zrušenie prepravy objednávateľom po pristavení vozidla dopravcu na nakládku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v časti o zaplatenie 100 eur, v ktorej časti žalobe vyhovel (výrok I.), čo však neplatilo o zostatku uplatneného nároku, kde žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, či sa v konaní dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon, či správne preskúmavanou časťou rozsudku zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 eur z dôvodu existencie takéhoto nároku žalobcu voči žalovanému (výrok I.) a správne rozhodol aj o náhrade trov konania vzhľadom na jeho skutočný výsledok (výrok III.). Výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol ostal odvolaním nenapadnutý a tiež vyňatý z prieskumu odvolacieho súdu.

7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade

daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

8.1 Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

8.2 Súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcom posúdil ako nárok strany zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty voči druhej zmluvnej strane za porušenie zmluvnej povinnosti podľa a , , , , a , podľa ZoCD (zákona číslo o cestnej doprave) a napokon podľa bodu 7 písm. b) prepravného poriadku žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len čo do výšky 100 eur, v ktorej časti je dôvodným žalobe vyhovieť. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie síce zistený skutkový stav podriadil pod skutkovú podstatu správnej právnej normy ( , avšak túto nesprávne interpretoval, z ktorého dôvodu námietku žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie bolo potrebné považovať za dôvodnú.

8.3 Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8.4 Podľa , zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

8.5 Podľa ustanovenia , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

8.6 Podľa § 4 ods. 6 ZoCD, zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.

8.7 Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).

8.8. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8.9 Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

8.10 Podľa a , ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá (1). Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

8.11 Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

8.12 Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či strany platne dojednali pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zmluvnú pokutu, a či žalovaný takúto povinnosť porušil a vznikla mu povinnosť pokutu zaplatiť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ustanovenia upravujúce zabezpečenie záväzkov sú použiteľné aj v obchodných vzťahoch, a to vtedy, ak neobsahuje vlastnú právnu úpravu ( ). Zo znenia vyplýva, že predpokladom pre vznik zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou je zmluva, na základe ktorej sa veriteľ a dlžník dohodnú na tom, že účastník záväzkového vzťahu, ktorý poruší dohodnutú zmluvnú povinnosť zaplatí zmluvnú pokutu, a to aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Nie je pritom vylúčené, aby došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty ako dôsledku nesplnenia povinnosti, ktoroukoľvek zmluvnou stranou hlavného záväzkového vzťahu. Povinnou osobou zo zmluvy o zmluvnej pokute môže byť teda aj osoba, ktorá v hlavnom záväzkovom vzťahu vystupuje ako oprávnená osoba, napríklad ako dôsledok toho, že nesplní súčinnú povinnosť. Pre zmluvnú pokutu (ako akcesorického záväzku) je teda typické, že ju možno dohodnúť len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, t.j. povinnosti zo zmluvy. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka (tu pozri aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutý platne, musí z dojednania o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zaistené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a takto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Ak nevznikla totiž povinnosť plniť, nemôže byť ani porušená, a preto nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ak v dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, nie je vymedzená určito, dohoda je neplatná (tu pozri aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. a rozhodnutie NS SR sp.zn. M Obdo 4/2003 ZSP č. 92/2004). Vznik zmluvnej pokuty však nemožno viazať na zánik záväzku - na výkon práva odstúpiť od zmluvy. Ustanovenie , ktoré má kogentnú povahu totiž umožňuje dohodnutie zmluvnej pokuty iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy, či už zo zákona alebo na základe dojednania účastníkov ( ) nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto strana, ktorá jednostranným úkonom platne od zmluvy odstúpila, neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, ale iba realizovala právo, ktoré jej podľa zmluvy patrilo (tu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. a sp. zn. ). Z vyššie uvedených právnych záverov vyplýva, že ak je na základe dohody zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na odstúpenie účastníka od zmluvy, hoci odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, tak ide o mechanizmy, ktoré odporujú kogentnému ustanoveniu a ako také je takéto dojednanie podľa neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zmluvnú pokutu nemožno zamieňať s odstupným, ktoré je záväzkom zaplatiť určitú sumu alebo poskytnúť aj iné než peňažné plnenie v prípade odstúpenia od zmluvy. Odstupné predpokladá platné odstúpenie od zmluvy a plní funkciu akéhosi odškodnenia druhého účastníka zmluvy za to, že k plneniu alebo prijatiu plnenia nedošlo (čo však nebol prípad práve prejednávanej veci).

8.13 Pre poriadok odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je dôležité, ak bola vôľa vyjadrená pomocou pojmu „storno“, ktorý Občiansky ani nepozná; podstatné je, že jeho význam je bežne dostupný a s pojmami a užívanými identifikovateľný. Lexikálny význam storna je zreteľný potiaľ, že predstavuje ekvivalent výrazu zrušenie, pričom zrušenie zmluvy je už pojmom legálnym a rovnako ako odstúpenie od zmluvy je úkonom (jednostranným), ktorý smeruje k jednoznačne určeným dôsledkom ( , príp. ). Pretože sú tieto dôsledky zhodné, je z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti pojmu „storno“ nevýznamné, ak zahŕňa odstúpenie od zmluvy aj jej zrušenie. Pojmu storna zmluvy o preprave veci v nadväznosti na dohodnutú majetkovú sankciu, ktorú je pre ten ktorý prípad objednávateľ prepravy povinný zaplatiť možno preto rozumieť len v tom zmysle, že objednávateľ prepravy je oprávnený podľa dohody účastníkov od zmluvy odstúpiť, a to v podstate z akýchkoľvek dôvodov alebo bez uvedenia dôvodu (tu pozri aj rozhodnutie NS ČR sp.zn. ). Obdobne to bude aj v prípade slovného spojenia „zrušenie prepravy objednávateľom“ v nadväznosti na dohodnutú majetkovú sankciu, ktorú je pre ten ktorý prípad objednávateľ prepravy povinný zaplatiť.

Takémuto slovnému spojeniu bez ďalšieho dojednania je potom možné rozumieť len v tom zmysle, že objednávateľ prepravy je oprávnený podľa dohody účastníkov od zmluvy odstúpiť z akýchkoľvek dôvodov alebo bez uvedenia dôvodu.

9.1 Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav reprodukovaný v bodoch 1.2.3 až 1.2.8 tohto rozsudku. Okrem toho v konaní bolo nesporným, že žalobca si nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému uplatnil na základe dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute, ktorá je súčasťou jeho prepravného poriadku, a to konkrétne bodu 7 písm. b) a konania žalovaného, ktorý ako objednávateľ prepravy dňa 13.05.2016 o 14:23 hod. stornoval zmluvu o preprave zo dňa 13.05.2016.

9.2 Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či žalobcom predložená dohoda o zmluvnej pokute, z ktorej si v tomto konaní uplatňoval právo na plnenie voči žalovanému, svojím obsahom neodporovala zákonu. Podľa bodu 1 veta druhá a bodu 7 prepravného poriadku žalobcu, zmluva o preprave môže mať tiež podobu dopravcom potvrdenej objednávky, zaslanej mu zo strany objednávateľa prepravy. Dopravca má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za prepravu, zrušenú objednávateľom prepravy, a to za splnenia nasledovných podmienok: a) ak bola preprava zrušená pred pristavením vozidla na nakládku, respektíve menej ako 24 hodín pred plánovanou nakládkou, vzniká dopravcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške ceny prepravy. b) ak bola preprava zrušená po pristavení vozidla na nakládku, vzniká dopravcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 násobku ceny prepravy. Zmluvné pokuty podľa tohto bodu sú splatné do troch dní odo dňa doručenia oznámenia o uplatnení si zmluvnej pokuty zo strany dopravcu objednávateľovi prepravy. Ustanovenia bodu 6, týkajúce sa zmluvných pokút, sa použijú primerane.

9.3 Z takto formulovanej zmluvnej pokuty v zmysle vyššie uvedeného výkladu odvolacieho súdu je možné uzavrieť, že objednávateľovi prepravy z nej vzniklo právo od zmluvy o preprave veci odstúpiť, a to v podstate z akýchkoľvek dôvodov alebo aj bez uvedenia dôvodu, pričom však práve pre výkon takéhoto jeho práva zmluvné strany dohodli postih vo forme zmluvnej pokuty, a to v rozpore s ustanovením , ktoré kogentne umožňuje dohodnutie zmluvnej pokuty len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, odstúpenie od zmluvy či už zo zákona, alebo na základe dohody účastníkov nemôže byť porušením zmluvnej povinnosti. Preto pokiaľ žalovaný ako objednávateľ prepravy jednostranným úkonom (stornom zmluvy o preprave) platne od zmluvy odstúpil, neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, ale len vykonal právo, ktoré mu podľa zmluvy patrilo (ako to správne namietal žalovaný). Pre poriadok je potrebné uviesť, že vyššie uvedená dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute podľa jej obsahu nevymedzuje žiadnu povinnosť, ktorej splnenie by mala zabezpečovať (práve naopak vymedzuje právo, ktorého výkon následne sankcionuje), a preto je neplatná pre jej rozpor so zákonom ( ), a to bez ohľadu na to, či takáto dohoda spĺňala aj zákonom vyžadovanú náležitosť jej formy.

10. Nakoľko z neplatnej dohody o zmluvnej pokute nemohlo vzniknúť žalobcovi voči žalovanému žiadne právo na zaplatenie v žalobe vymáhanej zmluvnej pokuty, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) postupom podľa zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

11. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

12.1 Žalovaný bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný ( ods. ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

12.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a

12.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

13. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).