Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/73/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1. P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. N. XXXX/XX, F., 2. S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., o vymoženie 2 281,44 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. septembra 2019, č. k. -40, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , až 6, h ods. 1 veta prvá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“), Zákona zmenkového a šekového, a (ďalej v texte len „CSP“). Vychádzal zo zistenia, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 01. 2008 domáhala voči povinným vykonania exekúcie na vymoženie 2 281,44 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. RK-123/06/GR vydaného dňa 31. 03. 2006 rozhodcom JUDr. L. H., S. XX, W., v spojení s opravným uznesením RK 123/06-GR vydaným dňa 30. 04. 2006, ktoré sa stalo právoplatným dňa 18. 10. 2006 a vykonateľným dňa 22. 10. 2006 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o revolvingovej pôžičke číslo XXXXX-XXXXX uzatvorená medzi účastníkmi dňa 20. 12. 2004, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 1 726,75 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 36 mesačných splátkach po 47,96 eura. Súčasťou Zmluvy o revolvingovej pôžičke boli Zmluvné dojednania spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. (ďalej RÚ), kde v článku 16 Riešenie sporov

- rozhodcovská doložka bolo uvedené v bode 16.1: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. Bod 16.2.1 Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ s porušením alebo ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. L. H., advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore ....

U.. U. X. advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore .... P.. P. P., advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej komore“. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený vyplnil blankozmenku. Oprávnená predložila súdu zmenku zo dňa 20. 12. 2004, ktorá bola povinným podpísaná. Dňa 28. 02. 2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekútor mu doručil dňa 25. 01. 2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 01. 2016, a to podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 a v súlade s ustanovením § 243e ods. 1 Exekučného poriadku. Vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský, pretože nesporne na strane dlžníka v danom zmluvnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Posúdil citovanú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd a konštatoval, že nebola osobitne dojednaná. Mal za to, že jej uzavretím pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávnenou sa povinný bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako nekalú podmienku, ktorej znenie bolo vopred pripravené na predtlačenom formulári. Dôvodil, že v prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky jej včlenením do formulára zmluvy, nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že s konečnou platnosťou ich možný spor rozhodne jeden z rozhodcov ním určený v rozhodcovskej zmluve. Ďalej uviedol, že oprávnená si svoj záväzkový vzťah zabezpečila zmenkou, podľa ktorej povinný zaplatí dňa 10. 03. 2006 sumu 2 414,06 eura. V bode 5. Zmluvných dojednaní pod názvom zabezpečenie pôžičky bolo uvedené - „dlžník svojim podpisom na tejto zmluve o RÚ vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, údaj miesta, kde má byť zmenka zaplatená vrátane domicilačnej doložky. Zmenka je vystavená na rad veriteľa. V prípade, že dlžník sa dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto svojim podpisom potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú zmenku. V prípade, ak sa dlžník - povinný dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený (nie však povinný) vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak, ako je dohodnuté v ods. 5.3 tohto článku a domáhať sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenia svojich pohľadávok“. Mal za to, že táto podmienka bola dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, je uvedená v zmluvných dojednaniach, ktoré sú vypracované drobným písmom a splývajú s ostatnými dojednaniami. Zvýraznil, že celá zmluva bola koncipovaná výlučne na prospech veriteľa, obsahovala prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvného vzťahu vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy považoval celú zmluvu za rozpornú s dobrými mravmi a rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku. Rezultoval, že v danej exekúcii bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky, rozhodcovskej doložky, ktorá bola od počiatku neplatná. Keďže pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnená uplatnila v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok bol exekučným titulom v predmetnej exekúcii, skúmal, či bol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zároveň v závere poukázal i na to, že v zmluve o revolvingovej pôžičke bola hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvného vzťahu a to najmä pokiaľ ide o ustanovenia o zabezpečovacích prostriedkoch. Za rozporné s dobrými mravmi označil i dojednania o zmluvných sankciách (bod 12. Zmluvných dojednaní), ktoré boli pre spotrebiteľa neprimerane vysoké. K trovám exekúcie uviedol, že o nich rozhodne osobitným uznesením po predložení vyúčtovania exekútorom.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa ust. , , a , domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na vydanie poverenia. Alternatívne navrhla prerušenie konania podľa (ďalej len „“) a podanie návrhu na začatie konania na základe SR, t. j. konanie o súlade ustanovení Exekučného poriadku. Namietala, že konajúci súd aplikoval nesprávne ust. Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase. Mala za to, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v tomto prípade vydal, potom ich splnenie jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Za zmätočné považovala to, že z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal, a následne takéto výhrady mal, a to bez toho aby sa k jeho postupu vôbec mohla vyjadriť, a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Napadnuté rozhodnutie označila za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za

nepreskúmateľné. Zvýraznila, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (od 01. 01. 2008 ) a výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovského konaniu. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky je dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu. Mala za to, že z predmetnej formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahovala povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. mala za to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom bolo len alternatívne. Zastala názor, že rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. K ustanoveniam o zabezpečovacích prostriedkoch uviedla, že zo znenia článku 12 zmluvy je zrejmým, že výška zmluvnej pokuty závisela výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie toto porušenie trvá, tým vyššia bude aj sankcia. Namietala, že z rozhodnutia však nevyplýva, prečo je napríklad neprimeranou aj sankcia podľa čl. 12.1 zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,095 eura za každý deň omeškania, teda jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi podľa nej rozhodne nie je a pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. Čo sa týka veľkosti písma zmluvných dojednaní v tejto súvislosti označila za rozhodujúce, že predmetná zmluva je objektívne čitateľná, zrozumiteľná a určitá. Je rozdelená na oddelené názvom označené články a tieto na jednotlivé číselne označené odseky. Veľkosť písma, ktorá je dostatočná, farba, font alebo iné grafické úpravy nemôžu mať vplyv na informačnú schopnosť textu, nakoľko rozhodujúci je obsah zmluvy a jeho objektívna zistiteľnosť, zrozumiteľnosť a určitosť. Čo sa týka zmluvnej podmienky o zabezpečení úveru zmenkou, zvýraznila, že zabezpečenie úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy štandardným zabezpečovacím inštitútom. Dohoda o zabezpečení úveru zmenkou a o vyplňovacom práve k blankozmenke však nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade riadneho splácania úveru, nedôjde k výkonu tohto práva zo strany veriteľa. V prípade nesplácania záväzkov dlžníka (povinného) zo zmluvy, môže veriteľ do zmenky vyplnil výlučne sumu záväzkov dlžníka, ktoré sú splatné ku dňu vyplnenia zmenky. Ďalej tvrdila, že ak by súdy za právnej úpravy platnej pred účinnosťou v zmenkových konaniach (a to tak v základnom konaní ako aj v exekučnom konaní) ex offo preskúmavali vlastný kauzálny vzťah medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom, konali by v príkrom rozpore s touto právnou úpravou, a zasiahli by do práv oprávnených subjektov garantovaných v siedmom oddiele SR. Zastala názor, že zákonodarca jednoznačne uložil súdom v základnom konaní, aby právnu úpravu účinnú od 23. 12. 2015 aplikovali výlučne v prípadoch, v ktorých nebol do tohto dátumu doručený žalovanému zmenkový platobný rozkaz, t. j. v konaniach, v ktorých súd ešte nevykonal žiadny úkon. Na konania, v ktorých bol zmenkový platobný rozkaz doručený žalovanému pred 23. 12. 2015, teda museli súdy aplikovať dovtedajšiu právnu úpravu ( aj v znení účinnom do 23. 12. 2015), t. j. žalobca nemal povinnosť opisovať a preukazovať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a súdy teda nemohli v týchto konaniach skúmať tieto vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a v ďalšom priebehu konania nemohli prihliadať na námietky žalovaného týkajúce sa vlastného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Naproti tomu ustanovenia, ktoré s účinnosťou od 23. 12. 2015 doplnili Exekučný poriadok, sa majú aplikovať aj na exekučné konania začaté pred 23. 12. 2015 a na základné konania právoplatne skončené pred 23. 12. 2015. Pri týchto ustanoveniach teda zákonodarca umožnil, aby exekučné súdy zasiahli do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základnom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania. Na základe uvedeného prezentovala názor, že ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré umožnili vyššie uvedený zásah exekučných súdov do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základnom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase tohto vydania, majú retroaktívny charakter. V tomto prípade ide o retroaktivitu pravú, ktorá je na rozdiel od nepravej retroaktivity v právnom štáte neprípustná z dôvodu jej rozporu s princípom právnej istoty garantovaným v SR. Zvýraznila, že účelom exekučného konania nie je konať a rozhodovať o judikovanom nároku (o ktorom bolo rozhodnuté už v základnom (nachádzacom) konaní. Exekučné konanie nie je ani ďalšou opravnou inštanciou vo vzťahu k vykonávanému rozhodnutiu. Vzhľadom na takto vymedzený účel potom nemôže exekučné konanie ani nahrádzať základné (nachádzacie) konanie, ani konanie o opravných prostriedkoch a jeho právna úprava ani nemôže zavádzať podmienky, ktoré umožňujú popretie alebo

odstránenie záväznosti vykonávaného rozhodnutia. Mala za to, že ustanovenie § 243f ods. 1, ods. 3 a ods. 6 Exekučného poriadku ukladajú exekučnému súdu postupovať tak, že popierajú základnú vlastnosť vykonávaného rozhodnutia - a to jeho právoplatnosť a nezmeniteľnosť. Podľa uvedených ustanovení má exekučný súd preskúmať vymáhané plnenie spôsobom, ako to prislúcha len súdu v základnom (nachádzacom) konaní. Ani súd konajúci o mimoriadnom opravnom prostriedku nemá na základe právnej úpravy tak rozsiahle oprávnenia, ako podľa vyššie uvedených ustanovení exekučný súd. Za neakceptovateľné označila vstup zákonodarcu do tohto procesu neprípustne, ktorý vstup SR zveruje iba súdom tým, že neskoršou zmenou zákona uloží exekučným súdom povinnosť, aby aj bez existencie relevantného dôvodu na podanie riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, zasahovali do v minulosti vydaných právoplatných rozhodnutí vydaných súdmi v základnom konaní. Preto tvrdila, že exekučným súdom použité ustanovenia Exekučného poriadku nie sú v súlade s SR nielen z dôvodu retroaktívneho pôsobenia a účinkov, ale aj z dôvodu porušenia právnej istoty vyplývajúcej z právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia. Uvedeným odôvodňovala svoj návrh podľa na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania podľa SR, t.j. konanie o súlade ustanovení Exekučného poriadku, ktoré boli do Exekučného poriadku doplnené , s SR, konkrétne s jej čl. 1 ods. 1. Zároveň vyslovila názor, že je dôvodné, aby súd v rámci svojho návrhu na začatie konania podľa SR podal Ústavnému súdu SR aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Exekučného poriadku.

3. Povinní a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

5. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor U. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie dňa 21. 02. 2008. Spolu so žiadosťou predložil i návrh oprávnenej, ktorým sa domáha od povinných vymoženia sumy 2 281,44 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-123/06/GR vydaný dňa 31. 03. 2006 rozhodcom U.. L. H., S. XX, W. v spojení s opravným uznesením RK 123/06-GR vydaným dňa 30. 04. 2006, ktoré sa stalo právoplatným dňa 18. 10. 2006 a vykonateľným dňa 22. 10. 2006. Dňa 28. 02. 2008 súd prvej inštancie vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie pod EX 97/2008. Súčasťou spisu je Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi dňa 20. 12. 2004, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., ktoré v článku 16 obsahovali rozhodcovskú doložku. Oprávnená predložila súdu prvej inštancie i zmenku zo dňa 20. 12. 2004, ktorá bola povinnou v 2. rade podpísaná. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zastavil exekúciu, ktoré rozhodnutie ako vo výroku správne musel odvolací súd potvrdiť, aj keď z iných právnych dôvodov.

7. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

12. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

20. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o revolvingovej pôžičke číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20. 12. 2004 a odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že táto zmluva uzatvorená medzi oprávnenou a povinnými je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa , uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje ako spotrebiteľský úver. Znenie zmluvy povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.

21. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ustanoveniach , , a Exekučného poriadku na základe je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, či mu bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie správne zastavil predmetnú exekúciu, avšak mal sa prioritne zaoberať dodržaním lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Podanie oprávnenej nazvané „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku“ zo dňa 18. 01. 2016 bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 20. 01. 2016 a exekučnému súdu bolo doručené dňa 25. 01. 2016. Z uvedeného je zrejmé, že toto podanie oprávnenej nebolo doručené exekučnému súdu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od účinnosti zákona, t. j. od 23. 12. 2015, ako doplnené včas. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že , ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15. 12. 2015 a vyhlásený dňa 23. 12. 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23. 12. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní od 23. 12. 2015, teda najneskôr do 22. 01. 2016, pričom oprávnená svoje podanie doručila exekučnému súdu až 25. 01. 2016.

22. V tomto smere na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že „hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj , )]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, nie len poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ / bod 20. a 21. citovaného uznesenia/.

23. Vo svetle uvedeného odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v prejednávanej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie bez preskúmavania danej veci v zmysle § 243f Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preto zastavenie exekúcie napadnutým uznesením bolo vecne správne, pričom exekučný súd posudzoval predmetnú vec nad rámec svojich povinností s poukazom na Exekučného poriadku. 24. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti zastavujúceho výroku napadnutého uznesenia, aj keď z iných právnych dôvodov, preto napadnuté uznesenie v tejto časti v zmysle potvrdil ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.

25. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

26. Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa ), odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť.

27. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v , a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania neprípustné. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Takýmto osobitným o konkurze a reštrukturalizácii, a nie . Odvolací súd uvádza, že prerušiť konanie podľa ust. možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s , dospel súd a nie účastník konania (R106/1998). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa SR, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nie je právo na podanie návrhu na zaujatie stanoviska podľa (pozri ). Vzhľadom na uvedené ustanovenie odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné, a preto návrh oprávnenej na prerušenie exekúcie zamietol.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešným povinným nepriznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).