Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/221/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobkyne: V.. B. S., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XX, XXX XX A., zast.: Mgr. Matej Vida, advokát, Papraďová 3, 821 02 Bratislava, proti žalovanej: V.. P.. R. R., N.. XX.XX.XXXX, A. Za B. X, XXX XX A., zast.: Mgr. Erika Sojková, advokátka, Rybničná 40, 831 06 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.18C/109/2016-73 zo dňa 04.12.2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalovanej sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníctva bytu č. X, na prízemí domu súp. Č. XXXXXX, na ul. Za B. X, A., mestská časť Bratislava, Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto, okres Bratislava I, v evidencii Okresného úradu Bratislava - odbor katastra, zapísaného na LV č. XXXX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu 255/10000 ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. reg. „C“, č. XXXX/X o výmere 469 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere 177 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 503 m2, zastavané plochy a nádvoria, obec Bratislava, m.č. Staré mesto, k.ú. Staré mesto, okres Bratislava I, v evidencii Okresného úradu Bratislava- odbor katastra, zapísaného na LV č. XXXX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 255/10000 od počiatku t.j. od 26.06.2001 v celosti 1/1 (výrok I) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , (ďalej len „ “), , , a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“). Vecne zamietajúce rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že nemala možnosť inou formou doriešiť otázku jej podielu na pozemku uviedol, že žalobkyni nič nebránilo v tom, aby formálne previedla spoluvlastnícky podiel na žalovanú, keďže spoluvlastníctvo k pozemku má akcesorickú povahu a prechádza na nového vlastníka zo zákona a samostatne ho bez bytu alebo nebytového priestoru nemožno previesť na tretiu osobu, t.j. nevlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Preto, ak žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadom predaja bytu bola vlastníkom podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku, na ktorom stál bytový dom a údaj o pozemku na ktorom sa bytový dom nachádzal bol obsiahnutý na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X s odkazom na LV č. XXXX s veľkosťou podielu, ktorý je rovnaký na spoločných priestoroch a zariadeniach ako aj na zastavanom a priľahlom pozemku k obytnému domu, kúpna zmluva zohľadňujúc akcesorickú

povahu spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý ex lege prechádza spolu s bytom alebo nebytovým priestorom na nového vlastníka, nebola uzatvorená v rozpore so zákonom. Vzhliadol na to, že žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemala dôvod pochybovať o správnosti obsahu zmluvy o predaji bytu, keďže v tom čase platila a platí doposiaľ možnosť odkúpenia bytu a podielu na spoločných priestoroch a zariadeniach obytného domu bez podielu na zastavanom a priľahlom pozemku, pokiaľ tento podiel na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru nebol prevedený. Do času prevodu podielu na pozemku svedčí v prospech vlastníka bytu právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ). Zohľadnil aj zásada zákazu poškodzovania práva iného, ktorá znamená, že nikto nemôže ťažiť z toho, že druhý účastník zmluvného vzťahu konal v omyle. Podľa názoru súdu bola na mieste aj aplikácia nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. . Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že zmluva je neplatná z dôvodu nedodržania podmienok podľa , súd prvej inštancie uviedol, že ani v prípade dodatočného zmluvného prevodu podielu na pozemku nedôjde ku konvalidovaniu absolútne neplatného právneho úkonu. Ako dôvodnú vyhodnotil žalovanou vznesenú námietku vydržania, nakoľko v danom prípade by bolo možné kvalifikovať konanie žalovanej ako právny omyl. Žalovaná uzavrela so žalobkyňou kúpnu zmluvu v dobrej viere, nemala dôvod pochybovať o regulérnosti zmluvy. Nehnuteľnosť - byt a podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach obytného domu, nepretržite, riadne a nerušene užívala po celú dobu od ich nadobudnutia do vlastníctva v dobrej viere, že je ich vlastníčkou. Keďže táto držba trvala viac ako desať rokov vyvodil záver, že s poukazom na nadobudla nehnuteľnosti do vlastníctva vydržaním. Pokiaľ išlo o rozsah dokazovania, súd prvej inštancie považoval predložené dôkazy za dostatočne určité k tomu, aby bolo možné vec posúdiť a rozhodnúť bez ďalšieho doplnenia dokazovania. Mal za to, že výsluchy sporových strán a prípadných svedkov by nemali vplyv na jeho zistenia a prijaté skutkové závery. Vychádzajúc z uvedeného žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. (ďalej len „“) a podľa zásady úspechu priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac ust. , a . Uviedla, že sa stala vlastníkom podielu na zastavanom a priľahlom pozemku na základe Kúpnej zmluvy uzavretej so Stavebným družstvom Bratislava I dňa 24.08.2000, ktorá nadobudla účinnosť povolením vkladu dňa 08.02.2001. Tak žalovanú ako aj realitnú kanceláriu informovala o tom, že uzavrela zmluvu o prevode spoluvlastníckeho práva k pozemku so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I, avšak informáciu o tom, že už bol povolený vklad vlastníckeho práva k zastavanému a priľahlému pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na základe V-2591/2000 sa dozvedela až keď jej bol doručený originál kúpnej zmluvy s vyznačením povolenia vkladu dňa 22.08.2001, t.j., po tom ako sa žalovaná stala vlastníkom bytu. Kúpna zmluva z 26.06.2001 vôbec neobsahuje vyžadovanú úpravu práva k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/X, k.ú. Staré mesto postavený, ani úpravu práva k priľahlému pozemku parc. č. XXXX/ XX a XXXX/XX ako to vyžaduje , , a . Úplne absentuje v zmluve samotný prevod spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku v rozsahu 255/10000, hoci tento podiel na pozemku v čase uzavretia zmluvy mala. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie, že ust. , ktorý formuluje podstatné náležitosti „Zmluvy o o prevode vlastníctva bytu“ sa vzťahuje predovšetkým na prvé zmluvy o prevode vlastníctva, ktorými sa prevádzka vlastníctvo z pôvodného vlastníctva domu na nájomcu. Nesprávnym je i názor súdu prvej inštancie v bode 43 na str. 19, že údaj o pozemku parc. č. XXXX/X v kúpnej zmluve na ktorom stojí bytový dom je obsiahnutý na LV č. XXXX je dostatočný na to, aby súd konštatoval, že zmluva nie je neplatná. Pozemky, ktoré neboli predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou sú zapísané na LV č. XXXX ako parcely č. XXXX/X zast. plocha o výmere 469 m2, parc. č.XXXX/ XX zast. plocha o výmete 177 m2 a parc. č. XXXX/XX zast. Plocha o výmere 503 m2. Neboli ani súčasťou ocenenia znaleckým posudkom č. 23/20091 z 25.06.2001 vypracovaným znalcom J.. P.. J. K.. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie, že spôsobila neplatnosť právneho úkonu, nakoľko žalovaná vedela, že byt kupuje bez pozemku. K okolnostiam prípadu a k okolnostiam uzatvárania kúpnej zmluvy nebola vypočutá, hoci jej právny zástupca výsluch navrhoval. Pričom ona ako laik nemohla vedieť, že prevod podielu na pozemku je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy odôvodňovala tým, že je neprípustné, aby bola naďalej po prevode bytu spoluvlastníkom podielu na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch. Preto inou žalobou ako žalobou na určenie vlastníctva nemožno dosiahnuť nápravu tohto stavu, ktorý je spôsobený absolútne neplatným právnym úkonom. Nemožno dosiahnuť, aby žalovaná podpísala kúpnu zmluvu, ktorá predmetom bude predaj podielu na pozemku. Dohodu o výške ceny nemožno nahradiť súdnym

rozhodnutím, preto podaná žaloba je procesne vhodným prostriedkom na odstránenie neistoty vzťahy medzi stranami a to tým, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení vlastníctva si strany vzájomne vrátia to čo si plnili,. Nakoľko absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať a nemožno od nej požadovať akceptovanie faktického stavu, je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vo vzťahu k otázke vydržania uviedla, že užívanie bytu nemožno právne oddeliť od užívania podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a od podielu na zastavanom priľahlom pozemku. Nakoľko žalovaná mala vedomosť o tom, že nekúpila podiel na zastavanom a priľahlom pozemku nemohla tento riadne a nerušene užívať spolu s bytom. Zároveň počas tohto obdobia upozorňovala žalovanú, že pozemok neodkúpila a že kúpna zmluva trpí vážnou právnou vadou. Nemožno tak konštatovať, že žalovaná 10 rokov nerušene a riadne užívala byt a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel príp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaná vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.05.2019 a uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Namietala, že z odvolania žalobkyne nie je zrejmé, ktoré konkrétne tvrdenia žalobkyne zakladajú ten-ktorý odvolací dôvod. Žalobkyňa účelovo neuviedla, že ani Kúpna zmluva zo dňa 06.08.1998, na základe ktorej nadobudla predmetný byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu neobsahuje úpravu práv k pozemku ani iné náležitosti vyžadované . Vzhľadom k uvedenému nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení. I keby súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2001, tento záver by mal vplyv na Kúpnu zmluvu zo dňa 06.08.1998. Podaná žaloba nie je procesne vhodným nástrojom na odstránenie neistoty strán sporu nakoľko smeruje k rozhodnutiu na základe, ktorého by sa žalobkyňa stala vlastníkom nehnuteľností a žalovaná by nemala ani nehnuteľnosť ani peniaze. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že mala po celé obdobie vedomosť o tom, že kúpna zmluva trpí vážnou právnou vadou nakoľko tak ona ako i realitná kancelária boli 16 rokov ( do podania žaloby) utvrdzovaní v tom, že Kúpna zmluva zo dňa 26.06.2001 je platná. Snažila sa so žalobkyňou dohodnúť a napriek tomu, že žalobkyňa získala spoluvlastnícka podiel k pozemku bezplatne, bola ochotná zaplatiť za tento podiel žalobkyni. Napriek jej opakovaným návrhom žalobkyňa návrh neprijala. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nebola v konaní vypočutá, upriamila pozornosť na to, že žaloba bola doručená za účinnosti , ktorý precizuje koncentračnú zásadu. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. K námietke žalovanej vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne, že odvolacie dôvody riadne neodôvodila, odvolací súd uvádza. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že v odvolaní musí byť jasne a zrozumiteľne uvedené, v čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu (t.j. dôvody odvolania), a to tak, aby z jeho obsahu bolo zrejmé, z ktorého taxatívne uvedeného zákonného dôvodu odvolateľ odvolanie uplatňuje. Avšak skutočnosť, že konkrétne odôvodnenie nesprávnosti rozhodnutia, resp. postupu súdu nie je subsumované pod konkrétny zákonný odvolací dôvod, nie je zákonnou požiadavkou odvolania. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobkyne netrpí z dôvodov uvádzaných žalovanou vadou, nakoľko sú v ňom uvedené odvolacie dôvody, t.j. je v ňom uvedené, v čom konkrétnom podľa ich názoru spočíva nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z obsahu podaného odvolania je tak odvolaciemu súdu zrejmé, z akých zákonných dôvodov bolo odvolanie žalobkyňou podané. Podriadenie argumentácie nesprávnosti rozhodnutia konkrétnymi skutočnosťami pod konkrétny zákonný dôvod odvolania je vecou súdu v súlade so zásadou iura novit curia.

7. Predmetom konania bolo určenie, že žalobkyňa je od počiatku, t.j. od 26.06.2001 výlučným vlastníkom bytu č. 2, na prízemí v dome súp. Č. XXXXXX, postavenom na parcele registra „C“ č.XXXX/X na ulici Za B. X M. A., Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, k.ú. Staré mesto, okres Bratislava, v evidencii Okresného úradu Bratislava - odbor katastra, zapísaného na LV č. XXXX, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu 255/10000 ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 469 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 177 m2, zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č.XXXX/XX o výmere 503 m2, zastavané plochy a nádvoria, obec Bratislava, m.č. Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto, okres Bratislava I, v evidencii Okresného

úradu Bratislava - odbor katastra, zapísaného na LV č. XXXX, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 255/10000. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Kúpnou zmluvou zo dňa 06.08.1998 uzavretou medzi predávajúcou A. W. a kupujúcou V.. B. S. ( žalobkyňou) nadobudla žalobkyňa do výlučného M. X- J. A. Č.. X na prízemí bytového domu v Bratislave na ulici Za B., B.. Č.. XXXXXX, na parcele č. XXXX/X spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 255/10000. Vklad bol povolený dňa 09.09.1998. Zmluvou č. 049/016/16 zo dňa 22.08.2000 previedlo Stavebné bytové družstvo Bratislava I na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku parc. č. XXXX/X, zast. Plocha vo výmere 469 m2, spoluvlastnícky podiel na priľahlom pozemku parc. č. XXXX/XX, zast. Plocha vo výmere 177 m2, parc. č. XXXX/XX, zast. Plocha vo výmere 503 m2, k.ú. Bratislava Staré Mesto, vo veľkosti 25,5/1000 k celku (ďalej len „ spoluvlastnícky podiel na pozemku“). Vklad bol povolený pod V-2591/200 dňa 08.02.2001. Dňa 26.06.2001 uzavrela žalobkyňa v postavení predávajúceho so žalovanou v postavení kupujúcej Kúpnu zmluvu (ďalej len „Kúpna zmluva“) predmetom ktorej bol prevod bytu č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu v Bratislave na ulici Za Sokolovňou, súp. č. XXXXXX, orientačné číslo 1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 255/10000 (ďalej len „ byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadenia domu“). Vklad bol povolený pod V-1146/2001 dňa 26.06.2001.

8. Podľa , účinného od 11.10.1999 do 31.08.2002, s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

9. Podľa , účinného od 11.10.1999 do 31.08.2002, S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

10. Podľa písmeno c) , <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ >žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. , odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia ods. písm. f) je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. V podanom odvolaní odvolateľka uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. (že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo určenie, že žalobkyni k 26.06.2001 svedčí vlastnícke právo k predmetnému bytu, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadenia domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku. Podľa citovaného ust. a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 11. 1998, sp. zn. , publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti). Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žalobkyňou podanej určovacej žaloby správne prednostne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení a ohrozenie práva respektíve neistotu jej právneho postavenia. Pre žalobkyňu to znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo respektíve právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, respektíve stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu na určení odôvodňovala tým, že je neprípustné, aby bola naďalej po prevode bytu spoluvlastníkom podielu na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch. Z ust. vyplýva, že s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku, pričom v tomto ustanovení je upravený jeden zo základných princípov, ktoré sú spojené s existenciou vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome, ktorým je tzv. akcesorita spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Toto spoluvlastníctvo je popri spoluvlastníctve vymedzenom v ust. a nasl. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> osobitným druhom spoluvlastníctva upraveným našim právnym poriadkom, pre ktoré je typická akcesorita, ktorá v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstva a prípadne aj k pozemku s existenciou vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Z dôvodu špecifického charakteru bytu a nebytového priestoru ako osobitného predmetu občianskoprávnych vzťahov, sa každý vlastník v dome spadajúcom pod režim <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-182/1993> zároveň stáva s nadobudnutím bytu alebo nebytového priestoru ex lege aj spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva, pričom zákon toto spoluvlastníctvo vymedzuje ako podielové, tzn. ide o ideálne spoluvlastníctvo, pri ktorom jednotliví spoluvlastníci nie sú vlastníkmi reálne rozdelených spoločných častí a spoločných zariadení domu, resp. jeho príslušenstva alebo pozemku, keď vlastníkom prináleží len ideálny podiel na takýchto častiach a zariadeniach determinovaný veľkosťou ich bytu alebo nebytového priestoru, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci, t. j. vlastníci bytov a nebytových priestorov podieľajú na určitých právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu. V prejednávanej veci je nesporným, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy so žalovanou (26.06.2001) bola žalobkyňa okrem iného i spoluvlastníčkou podielu na pozemku, a to vo veľkosti 255/10000 k celku. S ohľadom na skutočnosť, že k uzavretiu

Zmluvy č. XXX/XXX/XX so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku na žalobkyňu, došlo už dňa 22.08.2000, neobstojí argumentácia žalobkyne, že nevedela a nemohla vedieť, že spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku nadobudne. I keď žalobkyňa namietala, že rozhodnutie o povolení vkladu k predmetnému podielu na pozemku obdržala až 22.08.2001, t.z. po uzavretí Kúpnej zmluvy so žalovanou, nemožno súhlasiť s tým, že v čase podpisu Kúpnej zmluvy so žalovanou, bol podiel na pozemku len „v štádiu vybavovania“, keďže je nesporným, že k podpisu zmluvy so Stavebným bytovým družstvom Bratislava I došlo už dňa 22.01.2000. Vychádzajúc z cit. ustanovení a s prihliadnutím na to, že na základe Kúpnej zmluvy žalovaná nenadobudla spoluvlastnícky podiel na pozemku možno konštatovať, že tu existuje ohrozenie práva žalovanej a stav právnej neistoty na jej strane, a to z dôvodu, že jej nesvedčí spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je žiaden reálny právny dôvod, pre ktorý by určenie, že žalobkyňa je vlastníkom predmetného bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, žalobkyni mohlo akokoľvek pomôcť. Takýmto určením by nastal stav právnej neistoty na strane žalovanej, čo by vyústilo k podaniu žaloby o vydanie plnenia prijatého žalobkyňou titulom kúpnej ceny príp. k podaniu žaloby o náhradu škody. Týmto nemôže byť ani potreba odstránenia nejakého stavu ohrozenia žalobkyne, či jej právnej neistoty, keďže medzi stranami nie je ani spornosť o tom, že žalovanej nepatrí spoluvlastnícky podiel na pozemku, preto ani nemôže existovať na strane žalobkyne v tomto smere stav objektívnej právnej neistoty. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie uvedených funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba žalobkyne nemôže obstáť. Odvolací súd má za to, že žalobkyňou podaná určovacia žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany jej práva a neodstráni a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Preto, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je daná naliehavosť právneho záujme žalobkyne na požadovanom určení, nebolo dôvodným, aby sa zaoberal meritom veci, preto i akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci bolo nadbytočným. Vychádzajúc z toho, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňou podaná žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, mal odvolací súd za nadbytočné zaoberať sa ďalšou odvolacou argumentáciu odvolateľky vo vzťahu k meritu veci.

14. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), odvolací súd uvádza. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľka v podanom odvolaní bližšie nekonkretizovala, vychádzajúc však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno vyvodzovať, že tým žalobkyňa mienila zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.12.2018. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04.12.2018 vyplýva, že žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka Q.. E. a výsluch žalobkyne, a to k okolnostiam prípadu. S rozhodnutím súdu prvej inštancie nevykonať žalobkyňou navrhované dôkazy sa odvolací súd plne stotožňuje, nakoľko posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, preto výsluch Q.. E., ktorý právne zastupoval žalobkyňu len v období pred podaním žaloby ako aj výsluch žalobkyne samotnej, ktorá bola v konaní zastúpená zástupcom na celé konanie, možno považovať za nadbytočný a nemajúc vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Vzhľadom k uvedenému nevykonanie žalobkyňou navrhovaných dôkazov pred súdom prvej inštancie nebolo postupom, ktorým by súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia má odvolací súd za to, že že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci a ďalšie dokazovanie by bolo skutočne nehospodárne, a to i s poukazom na správne skutkové a právne závery, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku prijal. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.

15. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľky odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobkyne nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne správne podľa potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a vychádzajú z toho, že v odvolacom konaní mala v plnom rozsahu úspech žalovaná, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).