Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu J. L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U. Xa/XX, XX-XXX T., N. republika, právne zastúpeného advokátkou S.. Ing. Zuzanou Kvakovou, so sídlom J.M. Geromettu 146/1, 010 01 Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti swell season s.r.o., so sídlom Bardejovská 220, 089 01 Svidník, IČO: 43 969 925, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 16.10.2017 č. 24103 -3/2017-BA na základe žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej číslo 24103-3/2017-BA zo dňa 16.10.2017 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde v rozsahu 1/5.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.5229-6/2016- SK zo dňa 25. 10. 2016 rozhodla tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa swell season s.r.o., od 1.2.2016 podľa slovenskej legislatívy.

2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán 1. stupňa citoval ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. a), článku 13 ods. 1, článku 13 ods. 3 Nariadenia (SR) európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia ES, Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004. V odôvodnení správny orgán 1. stupňa konštatoval, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a sú priamo uplatniteľné. Poľská inštitúcia ZUS Oddzial w Tarnowie informovala Sociálnu poisťovňu v súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia listom č. 570000/70/01/2016-UBS-81012813697 zo dňa 8. 9. 2016, že žalobca podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia od 1. 2. 2016 až do 31. 1. 2017 právnym predpisom Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa swell season s. r. o. od 1.

2. 2016 podľa slovenskej legislatívy a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti zhodnotia.

3. Žalobca aj ďalší účastník zamestnávateľ žalobcu swell season s.r.o. v zákonom stanovenej lehote podali voči rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa odvolanie.

4. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 24103-2/2017-BA zo dňa 17. januára 2017 v zmysle o sociálnom poistení v znení konanie o odvolaní žalobcu a ďalšieho účastníka zamestnávateľa žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník číslo 5229-6/2016-SK zo dňa 25. októbra 2016, vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy prerušila odo dňa doručenia tohto rozhodnutia zamestnávateľovi a zamestnancovi do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 16. októbra 2017 č. 24103-3/2017-BA podľa zákona číslo o sociálnom poistení odvolania žalobcu a ďalšieho účastníka zamestnávateľa žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník číslo 5229-6/2016-SK zo dňa 25. októbra 2016 vo veci vzniku sociálneho poistenia zamestnanca zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník.

6. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a súlade so zákonom. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citovala ustanovenia , , , , účinného od 1. januára 2011, zákona v znení účinnom k 1. júnu 2016, , , účinného od 1. januára 2011, , účinného od 1. januára 2015, účinného od 1. novembra 2013, príslušné články 13 (1), 13 (3), 14 (5b), 16 (1), 16 (2), 16 (3), 76 (4) nariadenia ES Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

7. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č.: 19662/P, zamestnávateľ žalobcu je zapísaný pod obchodným menom swell season s.r.o., s dňom zápisu 5. februára 2008. Zamestnávateľ žalobcu bol prihlásený v registri zamestnávateľov, vedenom Sociálnou poisťovňou, v období od 12. marca 2008 do 31. decembra 2010 a následne sa opäť prihlásil od 1. decembra 2015. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou poisťovňou, od 1. februára 2016.

8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala, že základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva.

9. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že v súvislosti s postupom určovania uplatniteľnej legislatívy bolo Sociálnej poisťovni dňa 2. mája 2016 zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS w Tarnowie, v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, doručené oznámenie č. 570000/70/01/2016-UBS-81012813697, ktorým

ZUS w Tamowie určila, že pán J. L. J. podlieha v období od 1. februára 2016 do 31. januára 2017 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.

10. Listom č. 40096-2/2016-BA zo dňa 23. mája 2016 Sociálna poisťovňa oznámila poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS w Tarnowie, že v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov nemôže prijať predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa názoru Sociálnej poisťovne výkon závislej činnosti zamestnanca pre zamestnávateľa nesie znaky zanedbateľných (marginálnych) činností, berúc do úvahy skutočnosť, že uvedený zamestnanec na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy s daným zamestnávateľom vykonával činnosť v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu 50 EUR mesačne. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa požiadala poľskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia ZUS w Tamowie o oznámenie, či naďalej trvá na uplatňovaní slovenských právnych predpisov alebo sa na zamestnanca uplatnia v období od 1. februára 2016 do 31. januára 2017 poľské právne predpisy.

11. Dňa 19. septembra 2016 bolo Sociálnej poisťovni zo strany ZUS w Tamowie doručené oznámenie č. 570000/70/2016-UBS-81012813697 z 8. septembra 2016, z ktorého vyplýva, že ZUS w Tarnowie súhlasí so stanoviskom Sociálnej poisťovne zo dňa 23. mája 2016, a uznáva, že závislá činnosť zamestnanca: J. L. J. pre zamestnávateľa: swell season s. r. o. je zanedbateľného charakteru, a teda určuje, že uvedený zamestnanec v súlade s článkom 11 (3) (a) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, podliehal v období od 1. februára 2016 do 31. januára 2017 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

12. Vzhľadom nato, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym.

13. Žalovaná konštatovala, že ZUS, ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca, v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určila, že uvedený zamestnanec bude v období od 1. februára 2016 do 31. januára 2017 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie.

14. Sociálna poisťovňa tento krok už uskutočnila v rámci striktne určeného postupu podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov listom č. 40096-2/2016-BA zo 23. mája 2016, a práve výsledkom tohto preskúmavania a preverovania bolo konečné určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy pre uvedeného zamestnanca.

15. Žalovaná poukázala na to, že tak ZUS, ako príslušná inštitúcia členského štátu bydliska zamestnanca, ako aj Sociálna poisťovňa, ako dotknutá inštitúcia členského štátu, môžu v rámci jednotlivých fáz určovania uplatniteľnej legislatívy postupovať a uskutočňovať jednotlivé úkony len v rozsahu a spôsobom, ktorý im umožňujú koordinačné nariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanec má bydlisko v Poľskej republike, t. j. v danom prípade ide o právny vzťah s cezhraničným prvkom, je pri posudzovaní jeho právneho postavenia ako zamestnanca potrebné vychádzať výlučne z koordinačných nariadení Európskej únie.

16. Sociálna poisťovňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala zo vzájomnej komunikácie medzí ZUS a Sociálnou poisťovňou, ktorej výsledkom bolo určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy. Námietka zamestnanca o zamýšľanom zrušení listu č. 570000/70/01/2016-UBS-81012813697, zo dňa 8. septembra 2016, o určení poľskej uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS a následnom určení slovenskej uplatniteľnej legislatívy, podľa názoru žalovanej nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Žalovaná ďalej konštatovala, že na základe skutočnosti, že zamestnancovi bola určená poľská uplatniteľná legislatíva, Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, dospela k záveru, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca na obdobie od 1. februára 2016 do systému slovenského sociálneho poistenia nesprávne. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, vydala napadnuté rozhodnutie,

ktorým deklarovala, že zamestnancovi zamestnávateľa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. februára 2016 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej a zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 24103-3/2017-BA zo dňa 16.10.2017, a vrátenia veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Zároveň požadoval náhradu trov konania.

19. Žalobca namietal ukrátenie svojich práv nezákonným rozhodnutím žalovanej ako orgánu verejnej správy. V žalobe v bode III. popísal procesný priebeh, ktorý predchádzal predmetnému žalobou napadnutému rozhodnutiu, popísal priebeh administratívneho konaniam, namietal prekročenie právomoci sociálnej poisťovne, poukázal na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nakoľko podľa názoru žalobcu správne orgány nemali oprávnenie vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia podľa písmena a) bod 1. o sociálnom poistení, nakoľko toto nie je v ich zákonnej kompetencii vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu. Žalobca ďalej namietal nesprávny procesný postup.

20. V žalobe poukázal žalobca na rozhodnutie č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. Al“).

21. Žalobca namietal zákonnosť procesného postupu vydania Rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. Al a pre nezákonné prerušenie konania o odvolaniach - rozhodnutím č. 24103-2/2017-BA zo dňa 17.01.2017.

22. Žalobca namietal s poukazom na procesný vývoj objektívne verifikovateľnú rozdielnosť v stanoviskách členských štátoch vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu, pri zachovaní zásad a postupu deklarovaných v základnom resp. vykonávacom nariadení (čl. 16 ods. 4), ako aj v rozhodnutí č. Al, mal prebehnúť medzi ZUS Tamów a žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda má byť pri zachovaní právnej istoty v materiálnom zmysle súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Uvedené v administratívnom spise žalovanej absentuje, nie je v ňom objektívny dôkaz, a teda žalobca má za to, že procesný postup určenia uplatniteľnej legislatívy má vady, keď neboli dodržané jeho základné pravidla a zmierovací dialóg neprebehol. Určenie uplatniteľnej legislatívy (poľskej) je len bez ďalšieho zisťovania a predkladania dokumentov zrkadlom dikcie žalovanej, ktorej zákon v konečnom dôsledku takéto oprávnenie ani nepriznáva.

23. Podľa názoru žalobcu žalovaná nezákonne prerušila konanie o odvolaniach žalobcu a jeho zamestnávateľa, tak ako uvádza v rozhodnutí o prerušení konania č. 24103- 2/2017-BA zo dňa 17.01.2017 z dôvodu nemožnosti presného a úplného zistenia skutkového stavu. Konanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu. S ohľadom na už uvedené skutočnosti považuje žalobca predmetné prerušenie konania za účelový postup žalovanej, nakoľko žalovaná v preskúmavanom Rozhodnutí na str. 8 deklaruje, že nie je potrebné zisťovať situáciu v Poľsku ohľadom procesu určenia uplatniteľnej legislatívy (tzn. či v Poľsku neboli uplatnené opravné prostriedky vo vzťahu k určeniu uplatniteľnej legislatíve), keď uvádza, že „námietka zamestnanca o zamýšľanom zrušení listu č. 570000/70/01/2016-UBS-81012813697 zo dňa 08.09.2016 o určení poľskej uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS a následnom určení slovenskej legislatívy nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte žalobca namieta, že počas prerušenia konania, žalovaná nevykonala činnosti smerujúce k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu, čo preukazuje aj fakt, že súčasťou odôvodnenia Rozhodnutia sú len zistenia, ktoré boli žalovanej známe už pred prerušením v januári 2017, ktoré sú pre vydanie Rozhodnutia nedostatočné. Žalovaná mala povinnosť preveriť a dopytovať sa ZUS Tarnów v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil žalobca opravné prostriedky v Poľsku, a či v čase vydania Rozhodnutia prebiehali súdne konania

ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku. Uvedené by malo byť potom rovnako súčasťou administratívneho spisu žalovanej.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej vo vyjadrení k žalobe

24. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 2.3.2018, v ktorom uviedla priebeh administratívneho konania, skutkový stav zistený správnym orgánom 1. stupňa, skutkový stav zistený odvolacím orgánom, citovala príslušné zákonné ustanovenia totožné s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, zároveň navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

25. Žalovaná poukázala na to, že dňa 19. septembra 2016 bolo Sociálnej poisťovni zo strany ZUS w Tarnowie doručené oznámenie č. 570000/70/2016-UBS-81012813697 z 8. septembra 2016, z ktorého vyplýva, že ZUS w Tarnowie súhlasí so stanoviskom Sociálnej poisťovne zo dňa 23. mája 2016, a uznáva, že závislá činnosť žalobcu pre zamestnávateľa swell season s. r. o. je zanedbateľného charakteru, a teda určuje, že žalobca podlieha v období od i. februára 2016 do 31. januára 2017 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym.

26. Žalovaná konštatovala, že z oznámenia ZUS w Tarnowie, č. 570000/70/2016-UBS- 81012813697 vyplýva, že ZUS žalobcu niekoľkokrát vyzvala na predloženie dokumentov, ktoré by potvrdzovali vykonávanie práce vo výmere väčšej, než tej považovanej za marginálnu prácu, avšak žalobca ZUS tieto dokumenty nepredložil, a to aj napriek tomu, že v zmysle čl. 3 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov mal povinnosť na podporu svojich tvrdení tieto doklady predložiť.

27. K námietke žalobcu, že v administratívnom spise žalovanej absentuje dôkaz o tom, že medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou prebehol zmierovací dialóg žalovaná uviedla, že v prejednávanom prípade zmierovací dialóg, ako to tvrdí žalobca, vôbec neprebehol, nakoľko proces určenia uplatniteľnej legislatívy bol ukončený v súlade s postupmi podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia, a to dosiahnutím súhlasného stanoviska príslušnej inštitúcie ZUS a žalovanej. Zo znenia bodu 1 rozhodnutia č. A1 zo dňa 12. júna 2009 jasne vyplýva, za akých podmienok sa pristúpi k zmierovaciemu dialógu ( prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania základného a vykonávacieho nariadenia, alebo prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, pričom však ide o situáciu, kedy obe príslušné inštitúcie trvajú na svojom stanovisku a žiadna z nich od neho nechce upustiť). Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade nebol zmierovací dialóg nevyhnutný, nakoľko ZUS svoje pôvodné stanovisko prehodnotila a uznala námietku žalovanej o marginálnosti činnosti žalobcu ako zamestnanca. Na základe uvedených skutočností žalovaná konštatovala, že žalobcovi bola uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie, v zmysle článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov.

28. K námietke žalobcu o nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa v danom prípade nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ako to tvrdí žalobca, ale prvostupňovým rozhodnutím rozhodla o nevzniku sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle totiž môže len orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, t. j. v predmetnom prípade Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne (ďalej len „register poistencov“) od 1. februára 2016, pričom žalobca v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov. Registračný list fyzickej osoby - prihláška má totiž len deklaratórne účinky a nemôže zakladať vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Požadovanú nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na žalobcu sa v uvedenom období v zmysle koordinačných nariadení vzťahovala uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky.

29. Žalovaná poukázala na právny názor Krajského súd v Žiline v rozsudku sp. zn. , zo dňa 26. júla 2017, podľa ktorého: „...zákon č. 461/3003 Z. z. špecificky, na rozdiel od Správneho poriadku, upravuje podmienky zastavenia konania, preto nebolo možné, podľa názoru krajského súdu, aplikovať v postupe žalovaného ustanovenie Správneho poriadku, lebo vylučuje aplikáciu Správneho poriadku a špecificky pre konanie podľa upravuje spôsoby, kedy môže správny orgán konanie zastaviť. Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ žalovaný rozhodol meritórne a konštatoval spolu s prvostupňovým rozhodnutím, že žalobcovi od určitého dátumu sociálne poistenie nevzniklo, tak tento výrok je súladný s procesným postupom, ktorý žalovaný a prvostupňový orgán v súlade s platnou právnou úpravou mohol a bol povinný aplikovať.“

30. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaná poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 22. augusta 2017, v ktorom Najvyšší súd ustálil, že Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu, ako zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov, pričom Najvyšší súd zároveň poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, z ktorých táto právomoc žalovanej vyplýva (viď bod č. 62 uvedeného rozsudku).

31. K námietke žalobcu, týkajúcej sa bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho administratívneho konania žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa prerušila administratívne konanie aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorých zodpovedanie mohlo mať vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. na postup žalovanej v iných skutkovo obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa sa nikdy nevyjadrila v tom zmysle, že odvolacie konanie prerušila z dôvodu, že by bolo potrebné zisťovať závery prípadných administratívnych, resp. súdnych konaní v Poľskej republike. Opätovne poukazuje na skutočnosť že Sociálna poisťovňa nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, ani súdnych konaní v Poľskej republike.

32. Záverom žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca v žalobe nepreukázal, akým spôsobom napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho subjektívnych práv, s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -9, zo dňa 2. júna 2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

Podstatné zhrnutie skutočnosti žalobcu v replike

33. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej písomným podaním, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 6. 4. 2018, ktorej v plnom rozsahu zotrval na skutkových a právnych dôvodov nezákonnosti žalobou napadnutého správneho rozhodnutia žalovanej.

34. Podľa názoru žalobcu sa žalovaná mala v zmysle bodu 6 rozhodnutia č. A1 obrátiť na poľský styčný orgán ZUS ako na dožiadanú inštitúciu, a zároveň jej v zmysle bodu 7 tohto rozhodnutia poskytnúť príslušné podporné doklady.

35. Žalobca zdôraznil, že v preskúmavanom rozhodnutí na str. 8 žalovaná deklaruje, že nie je potrebné zisťovať situáciu v Poľsku ohľadom procesu určenia uplatniteľnej legislatívy (tzn. či v Poľsku neboli uplatnené opravné prostriedky vo vzťahu k určeniu uplatniteľnej legislatíve), keď uvádza, že „námietka zamestnanca o zamýšľanom zrušení listu č. 570000/70/01/2016-UBS-81012813697 zo dňa 08.09.2016 o určení poľskej uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS a následnom určení slovenskej legislatívy nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Počas prerušenia konania, žalovaná nevykonala

činnosti smerujúce k úplnému a presnému zisteniu skutkového stavu, čo preukazuje aj fakt, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia sú len zistenia, ktoré boli žalovanej známe už pred prerušením v januári 2017, ktoré sú pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia nedostatočné.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

36. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

38. Podľa pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

39. Podľa správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

40. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

43. V tretej hlave je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

44. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

45. Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

46. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

47. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

48. Podľa , predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

49. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 16.12.2021 v súlade s ustanovením .

50. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostal žiaden z účastníkov konania správny súd podľa druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 16.12.2021.

51. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -100 zo dňa 29. januára 2019 zamietol správnu žalobu podľa , ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej, o trovách konania rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému rozhodol podľa . Náhradu trov konania nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania, a to podľa .

52. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Kasačný súd v rozsudku sp.zn. zo dňa 25.11.2020 konštatoval, že krajský súd sa s otázkou určenia uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v zmysle koordinačných nariadení náležíte nevysporiadal. Pokiaľ nebolo možné posúdiť, ktorá inštitúcia členských štátov sociálneho zabezpečenia je príslušná na prejednanie a rozhodnutie veci, žalovaná nebola príslušná na vydanie rozhodnutia o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia žalobcu u zamestnávateľa swell season s.r.o. v období od 01.02.2016 do 31.01.2017. Bez toho, aby bola záväzne určená legislatíva konkrétneho štátu príslušnou inštitúciou, nie je možné rozhodovať o hmotnoprávnej otázke, či je alebo nie je žalobca osobou vykonávajúcou činnosť ako zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch. Krajský súd posudzoval rozhodnutie v merite veci bez toho, aby preskúmal, či na vydanie takéhoto rozhodnutia bola žalovaná príslušná. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník a ani žalovaná podľa názoru kasačného súdu neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve rozhodnúť o vzniku, resp. nevzniku poistenia žalobcu podľa slovenskej legislatívy, nakoľko nebolo zrejmé, či na rozhodnutie v predmetnej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na uvedené kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil krajskému súdu opätovne vec prejednať a rozhodnúť riadiac sa právnym názorom kasačného súdu ( skúmaním podmienok na ďalšie konanie vyčkať na určenie uplatniteľnej legislatívy, alebo zvážiť postup podľa čl. 16 (3) a (4) vykonávacieho nariadenia) a rozhodnúť aj o náhrade trov kasačného konania ( ).

53. Krajský súd opätovne posúdil po zrušení rozsudku kasačným súdom žalobu žalobcu a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako i priebehu administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu. Predmetom prieskumného konania na správnom súde bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná s konečnou platnosťou rozhodla tak, že zamestnancovi J. ktorý je občanom Poľskej republiky a zároveň zamestnancom u zamestnávateľa swell season s.r.o., IČO: 43 969 925, so sídlom Bardejovská 220, Svidník, na základe uzavretej pracovnej zmluvy, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.02.2016 podľa slovenskej legislatívy. Z mesačných výkazov poistného a príspevkov, ktoré zamestnávateľ predkladal Sociálnej poisťovni vyplynulo, že odmena zamestnanca za vykonanú prácu bola od 01.02.2016 vo výške 50,- eur mesačne. Výkon práce zamestnanca na území Slovenskej republiky bol v rozsahu 12 hodín mesačne. Okrem výkonu práce zamestnanca na území Slovenskej republiky vykonával zamestnanec na území Poľskej republiky činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

54. Správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu podľa tretej časti prvej a tretej hlavy (upravujúcej rozhodovanie o žalobách v sociálnych veciach (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán bol príslušný na konanie a následne, či si zadovážil

dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správneho orgánu boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v konaní o sociálnej žalobe, ktorú podala fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

55. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá (ďalej len „“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

56. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

57. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne , Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, )“. (. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. ). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m. ).

58. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

59. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

60. Z uvedeného článku vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie ( ).

61. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú

implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa ( ).

62. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2004 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

63. Podľa čl. 2 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej len „základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov ich pozostalých.

64. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

65. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

66. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

67. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13(1) základného nariadenia.

68. Podľa čl. 16 (1) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

69. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

70. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie, alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

71. Podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

72. Podľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

73. Podľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

74. Podľa bodu 1 rozhodnutia A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. Al“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

75. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. Al inštitúcia, alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.

76. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. Al, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia, v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

77. Podľa bodu 9 rozhodnutia Al dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti. Podľa bodu 10 rozhodnutia Al, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

78. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia.

79. Správny súd zistil, že na žalobcu sa v zmysle čl. 2 ods. 1 základného nariadenia vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenia) a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Európsky parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy, z ktorých odvolací súd upriamuje pozornosť najmä na to: že pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania;

zmluva neustanovuje právomoci iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 308 na prijatie primeraných opatrení v rámci oblasti sociálneho zabezpečenia osôb iných ako zamestnancov; nariadenie Rady (EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva [4], bolo zmenené a doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen vývoj na úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež, aby sa zohľadnili zmeny právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné pravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a zjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška na sociálne poistenie teda nemá konštitutívne účinky, len deklaruje právnu skutočnosť, s ktorou zákon (v danom prípade nariadenie) spája vznik povinného sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná.

80. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EU európsky zákonodarca ustanovuje v čl. 2 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté inštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu naposledy vzťahovali.

81. Správny súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu v rozsudku sp.zn. zo dňa 25.11.2020 ktorý zdôraznil, že vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho nariadenia, ktoré ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch a s poukazom na záver Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 4. decembra 2018, ktorý rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov tykať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči, atď. a založeného spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu, v tomto prípade žalovanej konštatuje, že ani v danom prípade z dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k dohode o uplatniteľnej legislatíve poľského zákonodarstva došlo aj vo vzťahu k žalobcovi. Existencia takejto dohody je v predmetnom prípade o to naliehavejšia, že v administratívnom spise správneho orgánu sú založené dve oznámenia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia z mesta Tarnów, prvé zo dňa 15.05.2016 a druhé zo dňa 08.09.2016. Z obsahu oznámenia zo dňa 23.05.2016 vyplynulo, že sa na žalobcu v období od 01.02.2016 do 31.01.2017 uplatnia slovenské právne predpisy a podľa druhého oznámenia zo dňa 08.09.2016 žalobca v období od 01.02.2016 do 31.01.2017 podlieha poľskej legislatíve týkajúcej sa sociálneho zabezpečenia.

82. Veľký senát posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení sp. zn. zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa postúpil vec vedenú na NS SR pod sp. značkou na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne: odpoveď 1/ otázku: dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EU podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2/ otázku: definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 (3) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.

883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

83. Pokiaľ nebolo možné posúdiť, ktorá inštitúcia členských štátov sociálneho zabezpečenia je príslušná na prejednanie a rozhodnutie veci, žalovaná nebola príslušná na vydanie rozhodnutia o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia žalobcu u zamestnávateľa swell season s.r.o. v období od 01.02.2016 do 31.01.2017. Bez toho, aby bola záväzne určená legislatíva konkrétneho štátu príslušnou inštitúciou, nie je možné rozhodovať o hmotnoprávnej otázke, či je alebo nie je žalobca osobou vykonávajúcou činnosť ako zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch.

84. Skôr ako správny súd pristúpi k posudzovaniu rozhodnutia v merite veci, je povinný preskúmať, či na vydanie takéhoto rozhodnutia bola žalovaná príslušná. K uvedenému správny súd v súlade s názorom kasačného súdu konštatuje, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník a ani žalovaná neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve rozhodnúť o vzniku, resp. nevzniku poistenia žalobcu podľa slovenskej legislatívy, nakoľko nebolo zrejmé, či na rozhodnutie v predmetnej veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.

85. Na základe vyššie uvedených skutočností, ďalšie žalobné dôvody už neboli relevantné pre rozhodnutie, správny súd podľa , podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, musel zrušiť tak rozhodnutie žalovanej podľa , a vec vrátil žalovanej podľa veta prvá na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaná vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu.

86. O náhrade trov kasačného konania a trov konania pred krajským súdom rozhodol správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal nárok na ich náhradu ( v spojení s ) v skrátenom rozsahu. Správny súd znížil nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že v danej veci ide o tzv. typizované žaloby, lebo v prejednávaných veciach ide o opakované konania, ktoré sú skutkovo veľmi obdobné. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného žalobcu, čo do rozsahu a obsahu. Po zvážení uvedených hľadísk znížil správny súd žalobcovi požadovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/5 majúc za to, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi v celom rozsahu, by v danom prípade bolo v rozpore s materiálnou spravodlivosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie v spojení s ustanovením ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (, ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.