Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1874-2021.pdf
PDF · 83.91 KB
No categories available
35Ek/1874/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému H. P., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie peňažného nároku vo výške 115,87 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči rozhodnutiu sp. zn. 35Ek/1874/2021 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 15.06.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 12.05.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 115,87 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- Rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2010 - 976 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 02.06.2010 (ďalej len „exekučný titul“).
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 15.06.2021 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 115,87 eur od 15.11.2006 do zaplatenia. V rozhodnutí uviedol, že oprávnený si podaným návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil voči povinnému nárok na istinu vo výške 115,87 eur, na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 115,87 eur od 15.11.2006 do zaplatenia a nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 33,20 eur a vo výške 56,04 eur. Výrokom I exekučného titulu bol oprávnenému priznaný nárok na sumu vo výške 115,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. odo dňa 15.11.2006 zo sumy vo výške 115,87 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 33,20 eur. Výrokom II bol oprávnenému priznaný nárok na trovy právneho zastúpenia vo výške 56,04 eur. Ďalej uviedol, že základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí v exekučnom konaní posudzovať ako z formálnej stránky, tak aj zo stránky materiálnej. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti sa rozumejú predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 03.03.2016, v ktorom bolo okrem iného konštatované: „... V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo
majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené. Predložený exekučný titul obsahuje neurčitú formuláciu svojho výroku I. v časti úroku z omeškania, nakoľko v ňom nie je určené do kedy sú povinný 1. a 2. povinní platiť úrok z omeškania a teda nie je z uvedeného výroku možné zistiť, kedy bude právo oprávneného uspokojené. V tejto časti úroku z omeškania je exekučný titul materiálne nevykonateľný“. Predložený exekučný titul považoval vyšší súdny úradník v časti úroku z omeškania za materiálne nevykonateľný pre jeho nejasnosť a neúplnosť, nakoľko v ňom absentovalo dokedy je povinný zaviazaný na jeho plnenie. V spojení s uvedeným materiálnym nedostatkom exekučného titulu posúdil vyšší súdny úradník i rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 115,87 eur od 15.11.2006 do zaplatenia s predloženým exekučným titulom, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok na 9,50 % p. a. odo dňa 15.11.2006 zo sumy vo výške 115,87 eur. Preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 115,87 eur od 15.11.2006 do zaplatenia zamietol.
4/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rámci návrhu na začatie konania podaného na rozhodcovský súd žiadal o vydanie rozhodcovského rozsudku, v ktorom súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 115,87 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 115,87 Eur od 15.11.2006 do zaplatenia. Petit žaloby bol uvedený správne a teda v predmetnom prípade došlo k zrejmej nesprávnosti zo strany rozhodcovského súdu, ktorý vo výroku exekučného titulu opomenul v časti úroku z omeškania klauzulu ,,do zaplatenia“. Je zrejmé, že úrok z omeškania sa počíta od 15.11.2006 do zaplatenia, aj keď to v exekučnom titule výslovne uvedené nie je. Nie je preto možné výrok exekučného titulu vykladať tak, že tento je neurčitý, nejednoznačný a bez skúmaní bližších okolností naň hľadieť automaticky za materiálne nevykonateľný. V rozhodovacej praxi súdov je pritom celkom bežné, že sa do výroku rozhodnutia môžu dostať chyby z nepozornosti, resp. súd do výroku rozhodnutia nepremietne celý petit žaloby, čo však v mnohých prípadoch nemusí automaticky znamenať následnú nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na odbornú literatúru: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2 vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, str. 1929: „... Právo na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti s riadnym a včasným plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky zaniká splnením záväzku. Doba omeškania je časový interval ohraničený vznikom až do zániku tohto práva, ktorý môže byť kvantifikovaný podľa dní, týždňov, rokov alebo inou časovou jednotkou, alebo ich kombináciou. ...“ a judikatúru - R (ČR) 47/2005 .: „Absence údaje o intervalu, v jakém se vypočítavá poplatek z prodlení, ve výroku vykonávaného rozhodnutí nečiní rozhodnutí materiálně nevykonatelný, je-li z rozhodnutí zřejmé, že jde o poplatek z prodlení podle občánského zákonníku; povinný je povinen zalatit poplatek z prodlení za každý den prodlení.“ a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Cdo/529/2012: „Uplatnil-li žalobce úroky z prodlení, aniž jejich procentní výši vázal na konkrétní časové období, není žalobní petit vadný a rozsudečný výrok jej přejímajíci je materiálně vykonatelný; je totiž zřejmé, že jde o úroky z prodlení s plněním peněžitého dluhu v občanskoprávnim vztahu (z půjčky podle § 657 obč. zák.). V takovém případě platí úprava obsažená v § 517 odst. 2 obč. zák. odkazující na nařízení vlády č. 142/1994 Sb., (analogicky Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník), které výši úroků z prodlení spojuje vždy s ročním obdobím (srov. mutatis mutandis usnesení Nejvyššího soudu ze dne 11.01.2005, sp. zn. 21Cdo/1720/2004, uveřejněné ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod R 47/2005). ...“ Mal za to, že exekučný súd nesprávnym procesným postupom dospel k záveru, že exekučný titul v časti úroku z omeškania je materiálne nevykonateľný, pretože v exekučnom titule absentuje pri úroku z omeškania klauzula ,,do zaplatenia“. V tejto súvislosti oprávnený ďalej uviedol, že konajúci súd mu odňal možnosť na výkon súdneho rozhodnutia nakoľko inštitúcia - Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorá vydala exekučný titul už neexistuje a teda nie je možné zabezpečiť opravné uznesenie k rozhodcovskému rozsudku zo dňa 02.06.2010, sp. zn. II/2010-976. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že v danom prípade exekučný titul je vykonateľný po formálnej aj materiálnej stránke a nie je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Navrhol preto, aby súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 250 ods. 2 CSP zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP, a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, ale nie je dôvodná. Pritom sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania a poukázal na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10/ Vyšší súdny úradník sa pri svojom rozhodnutí spravoval závermi vyslovenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016, v ktorom boli konkretizované požiadavky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného, povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo 95/2010). Jednou zo základných náležitostí materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je, aby v ňom bol vymedzený rozsah a obsah povinností, ku splneniu ktorých má byť exekúcia nariadená. Je tomu tak preto, aby vykonávací orgán vedel, čo vlastne má byť vynútené a aby nemusel až v priebehu vykonávacieho konania zisťovať, čo je obsahom uloženej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený posúdiť, či rozhodnutie, ktoré sa má vykonať, ukladá povinnosti, ktoré možno vykonať, či je táto povinnosť konkretizovaná dostatočne a pod. Ak neobsahuje exekučný titul všetky predpoklady materiálnej vykonateľnosti je namieste návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť (podľa rozsahu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu).
11/ Úroky z omeškania môže súd (ktorý exekučný titul vydal) vo výroku svojho rozhodnutia priznať tak, že buď ich výšku presne vyčísli alebo uvedie ich výšku v percentách z istiny a dobu, za ktorú musia byť v tejto výške zaplatené. V danom prípade úroky z omeškania rozhodcovský súd priznal ako 9,5% úrok z omeškania ročne „odo dňa 15.11.2006 zo sumy vo výške 115,87 Eur“. Exekučný titul teda neobsahoval pri percentuálne vyjadrenej výške úrokov z omeškania žiaden údaj o konci doby, do ktorej má povinný splniť svoju povinnosť platiť úroky z omeškania, a preto nemôže v tejto časti byť považovaný za materiálne vykonateľný. Pre naplnenie určitosti takého výroku je potrebné uviesť konkrétny dátum, no ak to nie je možné, postačujúci je aj údaj, podľa ktorého možno v budúcnosti rozhodný deň spoľahlivo určiť - napríklad „do zaplatenia“. V prípade, že v rozhodnutí niektorý z uvedených údajov chýba a tento nedostatok nemožno odstrániť ani vyššie popísaným výkladom, potom uložená povinnosť nie je konkretizovaná dostatočne určito a také rozhodnutie nemožno vykonať (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.05.2007, sp. zn. 20Cdo 1719/2006). Za priliehavé v súvislosti s posúdením materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v časti úrokov z omeškania sudca nepovažoval rozhodnutia, na ktoré oprávnený v sťažnosti poukázal, pretože sa týkali prípadov, kedy súd neurčil interval úročenia (či ide o úrok ročný, mesačný, denný), nezaoberali sa okamihom skončenia úročenia, ktorý naopak v prejednávanej veci nie je vôbec určený.
12/ Treba tiež dodať, že nie je povinnosťou veriteľa uplatňovať úrok z omeškania v celom rozsahu, v akom mu podľa hmotného práva prináleží. Veriteľ mohol v zmysle dispozičnej zásady v základnom konaní požadovať úrok z omeškania len do konkrétneho dátumu. I preto z výroku rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn.
II/2010-976 zo dňa 02.06.2010 v časti týkajúcej sa percentuálne vyjadrených úrokov z omeškania tak bez pochybností nemožno určiť či oprávnenému bol nárok priznaný do zaplatenia istiny, tak ako to uvádza v návrhu na vykonanie exekúcie, alebo mu bol priznaný do konkrétneho dátumu. Ak by exekučný súd prijal tvrdenie oprávneného, že mu patria úroky z omeškania do zaplatenia, fakticky by dopĺňal exekučný titul, čo však podľa Exekučného ani CSP nie je oprávnený robiť. Na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že subjekt, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal už neexistuje a oprávnený tak nemá možnosť požiadať o opravu rozhodcovského rozsudku. Formulácia výroku presným a nepochybným spôsobom je úlohou súdu (orgánu) v základnom konaní. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že v návrhu na začatie rozhodcovského konania si v petite uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 115,87 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 115,87 Eur od 15.11.2006 do zaplatenia, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, teda ho nemožno považovať za spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
13/ Exekučný súd nemohol zvoliť ani opačný postup, že by podľa exekučného titulu prevzal neúplný, resp. neurčitým spôsobom priznaný nárok oprávneného na úroky z omeškania vyjadrené v percentuálnej sadzbe. Dôsledkom uvedeného, by predmetom exekúcie bolo príslušenstvo, bez toho, aby bol stanovený okamih, resp. právna skutočnosť, s ktorou je spojený koniec úročenia. Správny bol postup vyššieho súdneho úradníka, ktorý bez relevantného exekučného titulu nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania vyjadrených percentuálnou sadzbou. Exekučné konanie je vykonávacím konaním, má prebiehať plynule a neslúži na naprávanie pochybení, ktoré sa vyskytli už v základnom konaní.
14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov preto sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 35Ek/1874/2021 zo dňa 15.06.2021.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).