Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/169/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Jeannetty Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov obytného domu Seberíniho 15, 17 a 19, v skratke SPOLVLASTBYT, Seberíniho 17, 821 03 Bratislava, IČO: 31 812 481, zastúpený: JUDr. Katarína Fakanová, Seberíniho 17, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 266677/2019 zo dňa 13.05.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca dane (ďalej ako „správca poplatku“ alebo aj ako „prvostupňový orgán“), rozhodnutím č. 4/19/009583-36/32/963342 zo dňa 09.01.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) a ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), podľa ust. , postupom podľa ust. všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 14/2016 (ďalej aj ako „VZN č. 14/2016“), ktorým sa mení a dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2013, všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 11/2014, všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 3/2015 a všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 4/2016 a ust. Daňového poriadku, určilo Spoločenstvu vlastníkov bytov obytného domu Seberíniho 15, 17 a 19, v skratke SPOLVLASTBYT, Seberíniho 17, 821 03 Bratislava, IČO: 31 812 48, ako poplatníkovi/platiteľovi poplatku (ďalej ako „poplatník“ alebo aj ako „platiteľ poplatku“ alebo aj ako „žalobca“), miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie 2019 a to v sume 5 176,08 eur. Správca dane určil v súlade s ust. §

81 od. 4 a , VZN č. 14/2016 zaplatenie určeného poplatku v štvrťročných splátkach v lehotách splatnosti - v štyroch splátkach po XXXX,XXX eura a ktorý vypočítal nasledovne: XX,XXXX x X x 104 = XXXX,XX eura; od: 01.01.2019 Sadzba: XX,XXXX eura/nádoba; počet nádob: 3; počet odvozov: 104; objem: 1100 l.

V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že podľa ust. § 1 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „VZN č. 13/2012“), v znení VZN č. 14/2016 sa na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu a množstvový zber drobného stavebného odpadu. Správca poplatku preto určil poplatok podľa ust. ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Uviedol, že sadzba poplatku je stanovená podľa ust. všeobecne záväzného nariadenia Slovenskej republiky Bratislavy č. 11/2014, ktorým sa mení všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2013, v znení VZN č. 14/2016 a v súlade s ust. . Pri určovaní frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby správca poplatku vychádzal z údajov uvedených v oznámení o vzniku, zmene a zániku poplatkovej povinnosti poplatníka/ platiteľa poplatku evid. č.: 1372002 podľa ust. až c) VZN č. 4/2016 a o zmene a doplnení VZN č. 13/2012 a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov.

Správca poplatku určil platenie poplatku v splátkach a ich splatnosť v súlade s ust. a ust. VZN č. 14/2016. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 01.02.2019.

2. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že od roku 2015 reálne využíva a produkuje komunálny odpad len do dvoch 1100 litrových kontajnerov, tretí kontajner vlastníci bytov nevedia naplniť s tým, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava pri odvoze a likvidácii odpadu od roku 2015 do konca roka 2018 likviduje komunálny odpad len z dvoch kontajnerov (zberných nádob). Uviedol, že pri zapojení sa do zberu komunálneho odpadu v roku 1992 nebol povinný preukázať počet osôb, ktoré budú produkovať komunálny odpad. Zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca je skutočne zapojený od 01.01.2003 do systému zberu komunálneho odpadu, pod evidenčným číslom: 1372002 za účinnosti o odpadoch, ktorý v ust. , ods. 10 stanovil, že pri množstevnom zbere (ktorý bol zavedený v Bratislave), pôvodca komunálneho odpadu platí poplatok vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas. Uviedol, že spoločenstvo vlastníkov využívalo v tom čase na odvoz komunálneho odpadu tri kusy kontajnerov. Zmluvným partnerom v tom čase bola spoločnosť OLO a.s., Bratislava a kontajnerové stojisko slúžilo pre dva bytové domy: Seberíniho 15-19 a Seberíniho 21, v ktorom bolo spolu 5 kontajnerových nádob.

Žalobca namietal, že správca dane určil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v nesprávnej výške vychádzajúcej z nesprávneho počtu využívajúcich kontajnerov, nakoľko využíva len dva kusy a že takto určený poplatok nezodpovedá dikcii o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“), ktorý v ust. stanovuje, že pri množstevnom zbere pôvodca komunálneho odpadu platí poplatok vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas.

Uviedol, že nevyužíva na plno kapacitu všetkých troch kusov kontajnerov s tým, že bytové domy sa dohodli v apríli 2010 na rozdelení kontajnerového stojiska len pre svojich vlastníkov bytov a ich uzamknutí a súčasne bol zavedený správcom poplatku na území Bratislavy separovaný zber odpadu

- pribudli tri kusy 1100 litrových kontajnerov (na sklo, papier, plasty) s frekvenciou odvozu tiež dvakrát do týždňa, čím sa postupne rapídne znížilo množstvo vlastníkmi bytov vyprodukovaného komunálneho odpadu, takže tretí kontajner na komunálny odpad mu je zbytočný.

Zastával názor, že podľa vtedy platného VZN č. 12/2001 v ust. § 4 ods. 3 správca nehnuteľnosti mohol upraviť počet kontajnerov a frekvenciu odvozov odpadu odlišne ako podľa počtu osôb a to na základe skutočnej alebo predpokladanej produkcie odpadu a pritom nepotreboval k tejto úprave súhlas ani správcu poplatku ani iného útvaru Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

Namietal, že správca dane sa nevysporiadal s argumentmi a dôvodmi uvedenými na jeho strane ako poplatníka a neodôvodnil, prečo neprihliadol k skutočnosti, že opakovane žiadal o zníženie počtu kontajnerov za účinnosti VZN č. 12/2001, kedy o zmene počtu kontajnerov nebolo vydané žiadne rozhodnutie správcu poplatku.

Súčasne sa odvolával aj voči určeniu platenia poplatku na zdaňovacie obdobie roku 2019 v splátkach, nakoľko po celé roky od zapojenia do systému platil vždy správcovi dane poplatok mesačne a nevidel žiadny dôvod tento interval meniť. Navrhol zmeniť výšku splátok s počtom nádob dva kontajnery.

3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej ako „druhostupňový orgán“ alebo aj ako „odvolací orgán“ alebo aj ako „žalovaný“), podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutím č. 266677/2019 zo dňa 13.05.2019, potvrdilo prvostupňové rozhodnutie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/19/009583-36/32/963342 zo dňa 09.01.2019, ktorým bol žalobcovi ako poplatníkovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume XXXX,XX eura.

Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa ust. § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001, mohol správca nehnuteľnosti po dohode s oprávnenou osobou síce upraviť počet kontajnerov a zberných nádob a interval odvozu odlišne a to v závislosti od skutočne produkovaného alebo od predpokladaného množstva komunálneho odpadu, ale to len pri zachovaní princípu systému zberu komunálneho odpadu v závislosti od počtu osôb produkujúcich odpad na odbernom mieste v súlade s vyššie uvedeným ust. § 4 ods. 1 písm. c) platného VZN. Zdôraznil, že vyššie uvedené citované ustanovenie už však pre rok 2019 neplatí.

Uviedol, že podľa ust. § 5 ods. 2 písm. b/ VZN č. 12/2001 bol pôvodca komunálneho odpadu povinný zapojiť sa do systému zberu na území hlavného mesta, pričom podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia mal právo na poskytnutie kontajnerov a zberných nádob v množstve a v druhu zodpovedajúcom zavedenému systému zberu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

Druhostupňový orgán zdôraznil, že v období od 06.05.2011 nevydal žiadne rozhodnutie ani stanovisko, ktorým by upravoval zníženie intervalu odvozu komunálneho odpadu z počtu trikrát na dvakrát týždenne pri zachovaní troch 1 100 litrových nádob. Poukázal na to, že nikdy neakceptoval zníženie počtu kontajnerov/zberných nádob u žalobcu z troch kusov na dva kusy.

Poukázal na ust. § 2 ods. 3 platného VZN č. 4/2016 podľa ktorého, je systém zberu, spôsob zberu a prepravy komunálneho odpadu na území hlavného mesta, spôsob triedenia jednotlivých zložiek komunálneho odpadu, spôsob nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, určenie počtu a typu zberných nádob, kontajnerov a určenie miest na ukladanie týchto odpadov za účelom ich zhodnotenia alebo zneškodnenia.

Ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 6 VZN č. 4/2016, z ktorého vyplýva, že zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu, na ust. § 5 ods. 2 písm. c) VZN č. 4/2016 v zmysle ktorého, pôvodca a držiteľ odpadu je povinný vylúčiť zo zmesového komunálneho odpadu jednotlivé zložky komunálneho odpadu uvedené v ust. § 2 ods. 5 tohto nariadenia, na ust. § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 4/2016 v zmysle ktorého, je pôvodca a držiteľ odpadu povinný triediť a zhromažďovať komunálny odpad podľa jednotlivých zložiek uvedených v ust. § 2 ods. 3 tohto nariadenia ukladaním do vyhradených zberných nádob v súlade s týmto nariadením. Zároveň druhostupňový orgán uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 4 VZN č. 4/2016 na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava sa uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu podľa

ust. § 9 a § 10 tohto nariadenia a množstvový zber drobného stavebného odpadu podľa ust. § 19 ods. 5 až 7 tohto nariadenia a že podľa ust. § 4 písm. a) VZN č. 4/2016 má pôvodca odpadu právo na poskytnutie kontajnerov/ zberných nádob v množstve a druhu zodpovedajúcom systému zberu. Podľa ust. § 5 ods. 2 písm. a) VZN č. 4/2016 je pôvodca odpadu povinný používať zberné nádoby/kontajnery zodpovedajúce systému zberu.

V danom prípade bytového domu žalobcu sa jedná o 59 bytových jednotiek a jeden nebytový priestor s celkovým počtom 176 osôb, ktoré produkujú odpad (pôvodcov odpadu). Počet kontajnerov trikrát 1100 litrov a interval odvozov dvakrát týždenne zodpovedá zavedenému systému zberu komunálnych odpadov na území hlavného mesta v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016 (najnižšia možnosť zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta SR Bratislavy).

Druhostupňový orgán zdôraznil, že žalobca bol riadne zapojený do platného systému zberu žiadosťou a na základe vydaného súhlasného stanoviska oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 06.05.2011, bola vykonaná zmena v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu na tri 1100 litrové nádoby a interval odvozu dvakrát týždenne. Uvedené zapojenie trvá v súvislosti s vyššie uvedeným dodnes.

Odborný útvar životného prostredia nevydal súhlasné stanovisko so zmenou počtu nádob a ani správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie počtu nádob z troch kusov na dva kusy. Zdôraznil, že žalobca neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia počtu pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016 (povinnosť postupu pre správcov nehnuteľností je určená v ust. a ust. VZN č. 4/2016). V prípade preukázateľného zníženia počtu pôvodcov odpadu bol poplatník povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa ust. č. .

Dôvodil, že podľa ust. , sa pri množstvovom zbere poplatok určuje ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. Pri určovaní poplatku za komunálne odpady na rok 2019 správca poplatku vychádzal z vyššie uvedených údajov zapojenia daňového subjektu do zavedeného systému zberu: počet nádob 1 100 litrov - trikrát sadzba 1 100 litrovej nádoby: XX,XXXX eura, počet odvozov 104 ( dvakrát týždenne) = XXXX,XX eur, teda poplatok na rok 2019 určil správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.

Na základe uvedeného, odvolací orgán nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane svojvoľne do napadnutého rozhodnutia o určení poplatku za komunálny odpad pre rok 2019, pridal tretí kontajner a ignoruje reálny stav a jeho skutočnú produkciu odpadu.

Ďalej odvolací orgán nesúhlasil s názorom žalobcu, že sa bezdôvodne obohacoval na účet vlastníkov bytov z dôvodu, že mu vyrubil poplatok aj za tretí kontajner, z dôvodu, že sa jedná o daňové konanie podľa daňových zákonov a teda všetky nároky spojené s plnením daňovej povinnosti voči obci ako správcovi dane/poplatku za komunálny odpad podliehajú správe daní; ide o vzťah medzi správcom dane a daňovníkom, ktorý je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti orgánov miestnej samosprávy a takýto vzťah nemožno posudzovať ako vzťah občianskoprávny, a ani obchodnoprávny, a preto na základe uvedeného nemohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie podľa ust. .

K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne určil pre zdaňovacie obdobie za rok 2019 všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach, odvolací orgán uviedol, že poplatník je podľa ust. , povinný určený poplatok za bytový dom vybrať a odviesť obci v súlade so splnomocňujúcim ust. cit. . Správca poplatku ust. VZN č. 14/2016 upravuje spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, na úpravu ktorého je splnomocnený zákonodarcom v zmysle ust. zákona o miestnych daniach. Na základe uvedeného správca poplatku určil pre zdaňovacie obdobie rok 2019 jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach.

Druhostupňový orgán zhrnul, že podľa ust. , je zdaňovacím obdobím poplatku uvedeného v ust. kalendárny rok. Vychádzajúc z ust. zákona č.

, je žalobca platiteľom poplatku a je teda povinne určený poplatok za bytový dom vybrať a odviesť obci v súlade so splnomocňujúcim ust. spôsobom a v lehote určenej vo VZN č. 14/2016. V tejto súvislosti zastával názor, že nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú v prípade poplatkovej povinnosti nadradenou právnou normou a že ust. VZN č. 14/2016 je vo vzťahu k tomuto zákonu podzákonným právnym aktom. Správca poplatku správne vychádzal z ust. VZN č. 14/2016, ktoré upravuje spôsob a lehotu zaplatenia poplatkov, na úpravu ktorých je obec splnomocnená zákonodarcom podľa ust. zákona o miestnych daniach.

Platenie miestneho poplatku je dôsledkom povinností, ktoré vyplývajú zo o odpadoch v znení neskorších predpisov, ako aj to, že každá osoba sa musí povinne zapojiť do zberu komunálnych odpadov a musí užívať zberné nádoby zodpovedajúce zavedenému systému zberu týchto odpadov.

Na základe vyššie uvedeného odvolací orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Žaloba

4. Včas podanou žalobou zo dňa 30.07.2019, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 30.07.2019, sa žalobca domáha voči žalovanému, preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 266677/2019 zo dňa 13.05.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/19/009583-36/32/963342 zo dňa 09.01.2019 na základe ktorého, mu bol určený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume XXXX,XX eura a ktoré potvrdil, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodov, že žalovaný sa nevysporiadal riadne a zrozumiteľne so všetkými jeho odvolacími námietkami, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ďalej len ako „SSP“) a ďalej, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (ust. ).

6. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol relevantný dôvod, prečo považuje za správne stanovenie počtu kontajnerov na tri kusy na rok 2019 a určenie miestneho poplatku za tri kontajnery, keď reálne využíva na produkovaný odpad dva kontajnery. Poukázal na to, že žalovaný sa odvoláva na VZN 4/2016 napriek tomu, že nie je zapojený do systému (od 01.01.2019, ust. § 6a VZN 4/2016 sa týka „zapojenia“ do systému, čo nie je jeho prípad, nakoľko je zapojený do systému zberu - pôvodcu odpadu od 02.01.2003. Zdôraznil, že pri určení poplatku za rok 2019 žalovaný aplikoval ustanovenia VZN 4/2016 bez ohľadu na to, aký bol skutočný počet kontajnerov využívaných žalobcom k 31.12.2018, teda stav jeho zapojenia do zberu komunálneho odpadu pred prijatím citovaného VZN 4/2016, a ktorý bol reálne (dva kontajnery, s objemom 1100 litrov, s intervalom odvozu dvakrát týždenne).

7. Žalobca namietal, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že zákonná úprava týkajúca sa odpadov pri množstvovom zbere, ktorý je zavedený v Bratislave pri určení výšky poplatku, stanovuje, že jeho výška má byť priamo úmerná množstvu skutočne vyprodu-kovaného odpadu a nie počtu osôb žijúcich v obytnom dome. Naviac hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, môže podľa VZN 4/2016 - ust. § 7 ods. 2 upraviť množstvo kontajnerov, resp. frekvenciu odvozov podľa skutočne produkovaného odpadu, bez ohľadu na počet pôvodcov odpadu. Dôvodil, že ak by počet kontajnerov nepostačoval, je naviac hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava oprávnené podľa ust. § 7 ods. zvýšiť množstvo kontajnerov, resp. frekvenciu odvozov podľa skutočne produkovaného odpadu, čo však ako správca poplatku od roku 2012 nezistil a ani nemal dôvod takto postupovať v roku 2019.

8. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ešte pred účinnosťou VZN 4/2016 nevedel vyprodukovať množstvo komunálneho odpadu na tri kontajnery, pričom táto skutočnosť bola neustále riešená s

hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava (resp. v tom čase zmluvným partnerom OLO a.s., Bratislava), ktoré však ignorovalo jeho reklamácie a odvolania k vyčíslenému poplatku za odvoz komunálneho odpadu za jednotlivé mesiace. Ďalej uviedol, že žalovaný už vydal rozhodnutia ohľadom vyrubeného poplatku za odvoz komunálneho odpadu v rozpore so v znení neskorších predpisov a ktoré aj zrušil, nakoľko hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca poplatku už v roku 2011 nesprávne vyčíslilo jeho výšku. Poznamenal, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava doteraz prijaté platby mu nevrátilo, a preto sa domáhal ich vrátenia cestou súdu z titulu bezdôvodného obohatenia (konania boli vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. za obdobie 2011-2012 a pod sp.zn. za obdobie 2013-2014) a predbežnou otázkou malo byť skúmanie, či je žalobca povinný platiť za tri kontajnery, ak produkoval komunálny odpad len na objem dvoch kontajnerov, keďže reálne bola vykonávaná likvidácia odpadu a obsluha len dvoch kontajnerov. Zároveň dodal, že uznesením č.k. -224 bola vec odstúpená hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava na konanie, ktoré doposiaľ vo veci nevydalo žiadne rozhodnutie.

9. Ďalej poukázal na ust. § 25 ods. podľa ktorého, správca nehnuteľnosti, ktorý bol zapojený do systému zberu podľa doteraz platného nariadenia sa považuje za zapojeného podľa tohto nariadenia. Ďalej poukázal na ČI. II. prechodných a záverečných ustanovení VZN 4/2016, účinného od 01.07.2016, z ktorého vyplýva, že podľa ust. § 11b - oznamovacia povinnosť vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za splnenie oznamovacej povinnosti podľa tohto nariadenia. Podľa vtedy platného VZN 12/2001, ust. § 4 ods. 3, správca nehnuteľnosti mohol upraviť počet kontajnerov a frekvenciu odvozov odpadu odlišne ako podľa počtu osôb a to na základe skutočnej alebo predpokladanej produkcie odpadu a pritom nepotreboval k tejto úprave súhlas ani správcu poplatku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava ani iného útvaru Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

10. Žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s argumentmi a dôvodmi, ktorými preukázal, že v čase, keď žiadal o zníženie počtu kontajnerov, t.j. od roku 2012, sa nevyžadovalo preukázanie počtu osôb produkujúcich odpad a na zmenu počtu kontajnerov stačilo preukázať skutočne vyprodukované množstvo alebo prepokladané množstvo vyprodukovaného odpadu. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, prečo neprihliadol k skutočnosti, že opakovane žiadal o zníženie počtu kontajnerov za účinnosti VZN 12/2001, kedy o zmene počtu kontajnerov nebolo vydané žiadne rozhodnutie hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava. Mal za to, že v tom čase si splnil svoju povinnosť a to včas a riadne, pričom v odvolaniach voči mesačne určenej výške poplatku oznamoval hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava ako správcovi poplatku, že využíva stále len dva kusy kontajnerov.

11. Žalobca uviedol, že pred rokom 2013 písomne žiadal žalovaného o zníženie počtu kontajnerov na dva kusy a o odvoz komunálneho odpadu s frekvenciou dvakrát týždenne, t.j. v pondelok a v piatok. Poukázal na to, že v ďalšom období vlastníci bytov nevedeli naplniť tri kontajnery, preto opakovane žiadal žalovaného o zníženie odvozu komunálneho odpadu z troch kontajnerov na dva kontajnery, čo spoločnosť OLO a.s. reálne akceptovala a začala vyvážať len dva kontajnery a to v pondelok a piatok, čo trvá kontinuálne doteraz. Zároveň poukázal na to, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca poplatku nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by vyhovel jeho žiadostiam o zníženie počtu kontajnerov, resp. by jeho žiadosť zamietol. Preto zastával názor, že so zmenou počtu kontajnerov konkludentne súhlasil a reálne aj od roku 2015 prevádzkuje (vyváža odpad) len z dvoch kontajnerov. Opätovne zdôraznil, že v danom prípade, nenastala žiadna nová skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu počtu kontajnerov z dvoch kusov na tri kusy s tým, že správca poplatku v rozhodnutí neodôvodnil, prečo navýšil poplatok za komunálny odpad za rok 2019 o jeden kontajner.

12. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí bola nesprávne vyčíslená výška poplatku za komunálne odpady za rok 2019, nakoľko mala byť ustálená len z dvoch kontajnerov x XX,XX eura, krát počet realizovaných odvozov v počte 104 za rok, v celkovej sume XXXX,XX eura a táto suma mala byť rozdelená na dvanásť splátok. Takto určený poplatok zodpovedá dikcii o odpadoch, ktorý v ust. , ods. 10 stanovuje, že pri množstevnom zbere (ktorý bol zavedený v C.), pôvodca komunálneho odpadu platí poplatok vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas, pričom spoločenstvo využívalo do 31.12.2018 len dva kontajnery a nie je žiadny predpoklad, že v roku 2019 by sa to zmenilo. Zdôraznil, že dlhodobo, t.j. od roku 2015 produkuje komunálny odpad, ktorý naplní len dva kontajnery.

13. Žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí vydanom hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava bolo stanovené vyrubenie poplatku za komunálny odpad za rok 2019 v štvrťročných splátkach vopred, čo považoval za nezákonné, ako aj skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil z akého dôvodu potvrdil predmetné prvostupňové rozhodnutie. Argumentoval, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca poplatku na rok 2019 určil jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach, pričom odkazoval len na zákonnú úpravu, ktorá umožňuje okrem mesačných splátok aj rozhodnúť v inom časovom intervale, čo nepopiera, ale mal za to, že žalovaný (resp. hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava) nerozlišovalo pri obytných domoch, či ide o vlastníka bytového domu alebo správcu bytového domu. Zastával názor, že vlastník bytového domu, rovnako ako vlastník rodinného domu s viacerými bytovými jednotkami, nie je viazaný na kumulovanie finančných prostriedkov z preddavkov od svojich nájomcov, čo je podstatný rozdiel medzi vlastníkom a správcom bytového domu. Poukázal na to, že mesačné splátky, v ktorých žalobca do roku 2019 aj poplatok platil, zodpovedá jeho oprávneniam získavať od vlastníkov nehnuteľností preddavok na úhradu tohto poplatku (ako aj ostatných služieb a dodávku médií na prevádzku bytového domu) v súlade s ust. , ods. 1, veta prvá veta zákona o bytoch a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov o vlastníctve (ďalej len ako „“).

Zdôraznil, že žiadny iný dodávateľ služieb a médií, okrem hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, nezmenil mesačný interval fakturácie, resp. predpisu úhrad. Dôvodil, že síce ako správca hospodári s vybranými preddavkovými platbami a je oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na účte bytového domu, avšak to nie je dôvodom na zmenu intervalu úhrad. Zdôraznil, že hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v rozhodnutí odkazuje vo VZN 14/20016, avšak nemá upravenú možnosť vrátenia poplatku, ktorý určuje na celý rok vopred v prípadoch, keď v priebehu roka po zaplatení poplatku dôjde k zníženiu produkcie odpadu, napr. zvýšením separácie odpadu, zavedením kompostovania odpadu a podobne.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 21.01.2020, doručenom správnemu súdu dňa 24.01.2020, tak, že so žalobnými dôvodmi, námietkami a tvrdeniami žalobcu nesúhlasil a s poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú podľa ust. zákona a aby žalobcovi nepriznal trovy konania.

15. Žalovaný uviedol, že predmetom úpravy sú miestne dane, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorých správcom dane je príslušná obec alebo mesto v Slovenskej republike. Obec ukladá miestne dane všeobecne záväzným nariadením. Podľa ust. miestnu daň podľa ust. , , f) a možno zaviesť a zrušiť, určiť a zmeniť sadzby dane, hodnotu pozemku, príplatok za podlažie, oslobodenia od dane alebo zníženia dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom správca dane v rámci svojej normotvornej činnosti vo všeobecne záväznom nariadení upravuje iba to, na čo je zákonom o miestnych daniach splnomocnený.

16. Poukázal na to, že žalobca podal žiadosť o zapojenie do systému zberu - pre pôvodcu odpadu, ev. č. 1372002 dňa 02.01.2003 a je zapojený do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od roku 2003 za účinnosti systémovo rozdielnej právnej úpravy zapojenia do systému zberu ako aj poplatkovej povinnosti s tým spojenej (nebol ešte účinný zákon o miestnych daniach a poplatok nepodliehal správe daní, nakladanie s odpadom a poplatok zabezpečovala na zmluvnom základe spoločnosť OLO, a.s. a poplatok sa platil za službu na základe faktúr vystavených spoločnosťou OLO, a.s.).

17. Ďalej žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2019, pre ktorý je aktuálny stav zapojenia žalobcu do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy - tri kontajnery 1100 litrové s intervalom odvozu dvakrát týždenne v súlade s podmienečným súhlasným stanoviskom oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 06.05.2011, odborného útvaru, v ktorého kompetencii je nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, vrátane zavedenia systému zberu

komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, na základe a v súlade so a dodal, že uvedené zapojenie do systému zberu komunálneho odpadu u žalobcu trvá v súvislosti s vyššie uvedeným dodnes.

18. Žalovaný zhrnul, že správca poplatku pri určovaní poplatku za zdaňovacie obdobie rok 2019 pre žalobcu správne vychádzal z jeho platného riadneho zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016, ktorým správca poplatku ustanovil počet a typ zberných nádob, kontajnerov, interval odvozu pre množstvový zber komunálnych odpadov nasledovne: Typ, počet zberných nádob a kontajnerov na zmesový komunálny odpad a interval odvozu pre množstvový zber je pre bytový dom a ostatné budovy na bývanie do 30 osôb najmenej jeden kontajner s objemom 1100 litrov s intervalom odvozu jedenkrát za týždeň; pre každých ďalších 30 osôb sa upraví ekvivalentne počet kontajnerov, prípadne počet intervalov.

19. Uviedol, že podľa ust. § 4 ods. 3 VZN č. 12/2001 mohol správca nehnuteľnosti po dohode s oprávnenou osobou síce upraviť počet kontajnerov a zberných nádob a interval odvozu odlišne v závislosti od skutočne produkovaného alebo od predpokladaného množstva komunálneho odpadu, ale to len pri zachovaní princípu systému zberu komunálneho odpadu v závislosti od počtu osôb produkujúcich odpad na odbernom mieste v súlade s vyššie uvedeným § 4 ods. 1 písm. c) platného VZN (toto ustanovenie už však pre rok 2019 nie je účinné). Podľa § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 12/2001 bol pôvodca komunálneho odpadu povinný zapojiť sa do systému zberu na území hlavného mesta SR Bratislava, pričom podľa § 5 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia mal právo na poskytnutie kontajnerov a zberných nádob v množstve a v druhu zodpovedajúcom zavedenému systému zberu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

20. Zdôraznil, že správca poplatku v období po 06.05.2011 nevydal žiadne rozhodnutie ani stanovisko, ktorým by upravoval počet zberov a prepráv (interval odvozov) na stanovišti kontajnerov žalobcu odlišne od súhlasného stanoviska oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 06.05.2011 (zníženie intervalu odvozu komunálneho odpadu z počtu trikrát na dvakrát týždenne pri zachovaní troch kontajnerov/zberných 3 nádob - 1100 litrových). Zdôraznil, že správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie počtu nádob u žalobcu z troch kusov na dva kusy a mal za to, že podstatná z hľadiska zmeny počtu kontajnerov je skutočnosť, že odborný útvar životného prostredia nevydal súhlasné stanovisko so zmenou počtu nádob a ani správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie počtu nádob z troch kusov na dva kusy. Žalobca pre zdaňovacie obdobie rok 2019 neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia počtu pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016 (povinnosť postupu pre správcov nehnuteľností je určená v ust. a ust. VZN č. 4/2016). V prípade preukázateľného zníženia počtu pôvodcov odpadu bol poplatník povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa ust. .

21. Konštatoval, že v prípade bytového domu žalobcu sa jedná o 59 bytových jednotiek a 1 nebytový priestor s celkovým počtom 176 osôb, ktoré produkujú odpad. Počet kontajnerov 3 x 1 100 litrov a interval odvozov dvakrát týždenne zodpovedá zavedenému systému zberu komunálnych odpadov na území hlavného mesta v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016.

22. Na základe uvedeného podľa názoru žalovaného, nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že správca poplatku svojvoľne do napadnutého rozhodnutia o určení poplatku za komunálny odpad pre rok 2019 žalobcu pridal tretí kontajner a ignoruje reálny stav a jeho skutočnú produkciu odpadu. Správca poplatku vychádzal zo stavu zapojenia poplatníka-daňového subjektu do systému zberu v roku 2019, zavedeným hlavným mestom SR Bratislava na svojom území, ktoré je v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016.

23. Žalovaný poukázal na to, že správca poplatku určil vo svojom rozhodnutí splátky v súlade s ust. , kde sa uvádza: „Obec môže určiť platenie poplatku v splátkach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. Poplatník môže vyrubený poplatok, ktorý bol rozhodnutím obce určený v splátkach, zaplatiť aj naraz v lehote splatnosti prvej splátky.“

24. Uviedol, že podľa splnomocňujúceho ust. , obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením k 01. januáru zdaňovacieho obdobia pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku. Správca poplatku hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v napadnutom rozhodnutí ustanovil spôsob a lehotu zaplatenia poplatku podľa ust. VZN č. 14/2016, kde v odseku 3 a 4 určuje spôsob zaplatenia poplatku určeného rozhodnutím, okrem platenia poplatku mesačne aj štvrťročne.

25. Podľa ust. Daňového poriadku je daňou aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach. S poukazom na uvedené za odvoz odpadov sa neplatí cena za službu, ale poplatok podľa ust. o odpadoch v znení neskorších predpisov a ust. a nasl. zákona o miestnych daniach.

26. Poplatník je podľa ust. zákona o miestnych daniach povinný určený poplatok za bytový dom vybrať a odviesť obci v súlade so splnomocňujúcim ust. .

27. Správca poplatku ust. § 6a VZN č. 14/2016 upravuje spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, na úpravu ktorého je splnomocnený zákonodarcom v zmysle ust. § 83 ods. 1 zákona o miestnych daniach. Na základe uvedeného, správca poplatku určil pre zdaňovacie obdobie rok 2019 jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach.

28. Platenie miestneho poplatku je dôsledkom povinností, ktoré vyplývajú zo Z.z, ako aj to, že každá osoba sa musí povinne zapojiť do zberu komunálnych odpadov a musí užívať zberné nádoby zodpovedajúce zavedenému systému zberu týchto odpadov.

29. Žalovaný mal za to, že správca poplatku - hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím č. 4/19/009583-36/32/963342 zo dňa 09.01.2019 určil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2019 v súlade s platnými právnymi predpismi.

IV.

Replika žalobcu

30. Žalobca v replike zo dňa 23.02.2020 k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 21.01.2020, doručenej dňa 27.02.2020 trval na podanej žalobe a uviedol, že vyjadrenie žalovaného k žalobe neposkytuje žiadne relevantné vysvetlenie postupu namietaného žalobou. V celom rozsahu žalobca zotrval na argumentácii prezentovanej v žalobe a návrhoch. Žiadal, aby správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a aby mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania.

V.

Právne posúdenie veci

31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. , ust. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

32. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 16.12.2021 v zmysle ust. . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (ust. ).

33. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 266677/2019 zo dňa 13.05.2019 a prvostupňové rozhodnutie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/19/009583-36/32/963342 zo dňa 09.01.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume X XXX,XX eura.

34. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

36. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby správny súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

38. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality ().

39. Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

40. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa , poplatok sa platí za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom.

44. Podľa , ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení, poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí, b) správca ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec (ďalej len „platiteľ“).

45. Podľa , ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

46. Podľa , obec môže určiť platenie poplatku v splátkach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. Poplatník môže vyrubený poplatok, ktorý bol rozhodnutím obce určený v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.

47. Podľa , obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s , hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti podľa , podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa .

48. Podľa , obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením k 01. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku aj podľa objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozu v súlade s , zníženie poplatku alebo oslobodenie od poplatku poplatníkovi, ktorým je fyzická osoba v hmotnej núdzi, fyzická osoba staršia ako 62 rokov, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo prevažne alebo úplne bezvládna fyzická osoba.

49. Podľa , komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činností právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa; za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce a ďalšej zelene na pozemkoch fyzických osôb.

50. Podľa , množstvový zber je zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený podľa osobitného predpisu vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom odpadu za daný čas; tým nie je dotknuté ustanovenie .

51. Podľa , obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom vrátane nákladov uvedených v odseku 10. Do miestneho poplatku obec nemôže zahrnúť náklady uvedené v odseku 11. Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

52. Podľa ust. Daňového poriadku, je daňou aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach. S poukazom na uvedené za odvoz odpadov sa neplatí cena za službu, ale poplatok podľa o odpadoch v znení neskorších predpisov a a nasl. zákona o miestnych daniach.

53. Podľa § 4 ods. 3 VZN 12/2001 (úplné znenie VZN 6/2004, v znení pre obdobie 2001 - 2013), v závislosti od skutočne produkovaného množstva komunálneho odpadu alebo od predpokladaného množstva komunálneho odpadu môže správca nehnuteľnosti počet kontajnerov a zberných nádob a interval odvozu upraviť po dohode s oprávnenou osobou odlišne.

54. Podľa § 11 ods. zo dňa 13.12.2012, na účely preukázania, že poplatník využíva množstvový zber je pre správcu poplatku rozhodujúci stav v evidencii zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu k 01.01.2013.

55. Podľa § 2 ods. 6 VZN č. 4/2016, zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu.

56. Podľa § 5 ods. 2 písm. c) VZN č. 4/2016, je pôvodca a držiteľ odpadu povinný vylúčiť zo zmesového komunálneho § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 4/2016 je pôvodca a držiteľ odpadu povinný triediť a zhromažďovať komunálny odpad podľa jednotlivých zložiek uvedených v § 2 ods. 3 tohto nariadenia ukladaním odpadu jednotlivé zložky komunálneho odpadu uvedené v § 2 ods. 5 tohto nariadenia.

57. Podľa § 3 ods. 4 VZN č. 4/2016, na území hlavného mesta Bratislavy sa uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu podľa § 9 a § 10 tohto nariadenia a množstvový zber drobného stavebného odpadu podľa § 19 ods. 5 až 7 tohto nariadenia.

58. Podľa § 4 písm. a) VZN č. 4/2016, má pôvodca odpadu právo na poskytnutie kontajnerov/ zberných nádob v množstve a druhu zodpovedajúcom systému zberu.

59. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) VZN č. 4/2016, je pôvodca odpadu povinný používať zberné nádoby/ kontajnery zodpovedajúce systému zberu.

60. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že dňa 31.05.2019 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. 266677/2019, zo dňa 13.05.2019, ktorým rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu - hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava o určení poplatku č. 4/19/009583-36/32/963342 zo dňa 09.01.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume XXXX,XX eura a ktorým žalovaný rozhodnutie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava potvrdil. Ďalej správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalobca je zapojený do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od roku 2003 a že napadnuté rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2019, pre ktorý je aktuálny stav zapojenia žalobcu sa do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy: tri kontajnery 1 100 litrové s intervalom odvozu dvakrát týždenne v súlade s podmienečným súhlasným stanoviskom oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 06.05.2011, odborného útvaru, v ktorého kompetencii je nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, vrátane zavedenia systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, na základe a v súlade so .

61. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu orgánu verejnej správy a napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a to, či napadnuté rozhodnutie bolo správne právne posúdené veci (ust. ) a či je zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené (ust. ).

62. V konaní bolo nesporné, že podľa ust. § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 12/2001, bol žalobca ako pôvodca komunálneho odpadu povinný zapojiť sa do systému zberu na území hlavného mesta.

63. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, pretože nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej; napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne a náležite odôvodnené, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu.

64. K námietke žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol relevantný dôvod, prečo považuje za správne stanovenie počtu kontajnerov na tri kusy na rok 2019, správny súd uvádza, že odborný útvar životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava nevydal súhlasné stanovisko so zmenou počtu kontajnerov/zberných nádob a ani správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie ich počtu z troch kusov na dva kusy. S ohľadom na uvedené, správny súd zastáva názor, že pri určení poplatku za rok 2019 orgán verejnej správy správne aplikoval ustanovenia VZN 4/2016. Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

65. K námietke žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že zákonná úprava týkajúca sa odpadov pri množstvovom zbere, ktorý je zavedený v Bratislave pri určení výšky poplatku, že jeho

výška má byť priamo úmerná množstvu skutočne vyprodukovaného odpadu a nie počtu osôb žijúcich v obytnom dome, správny súd uvádza, že žalobca neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia počtu pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016 (povinnosť postupu pre správcov nehnuteľností je určená v ust. a ust. VZN č. 4/2016). V prípade preukázateľného zníženia počtu pôvodcov odpadu bol poplatník povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa ust. č. . Vo vzťahu k uvedenému správny súd dodáva, že podľa ust. zo dňa 13.12.2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov, poplatník alebo platiteľ poplatku, ktorý bol zapojený do systému zberu na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. v období do 31.12.2001 a po 01.01.2002 nepožiadal o zmenu zapojenia do systému zberu podľa osobitného predpisu, ktorý bol povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa tohto nariadenia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Až do splnenia uloženej povinnosti sa výška poplatku určí podľa údajov v evidencii správcu poplatku ku dňu ukončenia zmluvy. Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

66. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy ako správca poplatku určil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v nesprávnej výške vychádzajúcej z nesprávneho počtu využívajúcich kontajnerov, keďže využíva len dva kusy kontajnerov/zberných nádob a že takto určený poplatok nezodpovedá dikcii (ust. ) správny súd uvádza, že orgán verejnej správy určil žalobcovi zaplatiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie rok 2019 v sume XXXX,XX eura v zmysle ust. od. 4 a ust. , VZN č. 14/2016 a to v štvrťročných splátkach (štyroch) splátkach po 1 294, eura a ktorý vypočítal podľa ust. ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov takto: XX,XXXX x 3 x 104 = 5 XXX,XX eura; od: 01.01.2019 sadzba: XX,XXXX eura/nádoba; počet nádob: 3; počet odvozov: 104; objem: 1 100 l. Zároveň správne vychádzal zo sadzby poplatku podľa ust. VZN č. 11/2014, ktorým sa mení VZN 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov, v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2013, v znení VZN č. 14/2016 a v súlade s ust. . Správny súd konštatuje, že správca poplatku vychádzal zo stavu zapojenia poplatníka ako daňového subjektu do systému zberu v roku 2019, zavedeným hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava na svojom území, ktoré je v súlade s ust. VZN č. 4/2016. Podľa ust. Daňového poriadku je daňou aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach. S poukazom na uvedené, za odvoz odpadov sa neplatí cena za službu, ale poplatok podľa ust. a ust. a nasl. . Poplatok teda nie je cenou za službu odvozu a likvidácie odpadu, ale je podľa ust. Daňového poriadku považovaný za daň, teda procesne podlieha správe dani. Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

67. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy na jeho ďalšie podnety o zníženie počtu kontajnerov na dva kusy 1 100 litrových kontajnerov/zberných nádob, neodpovedal, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu mal preukázané, že v predchádzajúcom období, t.j. pred rokom 2019, orgán verejnej správy mu niekoľkokrát odpovedal v zákonnej lehote, pričom zdôvodnil, prečo nebolo možné vyhovieť jeho žiadosti (napr. naposledy rozhodnutím o námietke proti výzve na zaplatenie nedoplatku na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 1/2015 do 9/2017, č.k.: 4/17/191585-23/65/963342 zo dňa 02.01.2018, doručenom 17.01.2018). Ďalej správny súd konštatuje, že zmena, ktorú žalobca požadoval, nebola v súlade so zavedeným systémom zberu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných všeobecne záväzným nariadením č. 3/2002, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , Všeobecne záväzným

nariadením č. 5/2004, Všeobecne záväzným nariadením č. 8/2005, Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2011, Všeobecne záväzným nariadením č. 14/2011, Všeobecne záväzným nariadením č. 13/2012 a Všeobecne záväzným nariadením č. 5/2013 (ďalej aj ako „VZN č. 12/2011“). Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

68. K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne určil pre zdaňovacie obdobie za rok 2019 všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach, správny súd uvádza, že žalobca ako poplatník je podľa ust. , povinný určený poplatok za bytový dom vybrať a odviesť obci v súlade so splnomocňujúcim ust. cit. a to spôsobom a v lehote určenej vo VZN č. 14/2016 v ust. , kde v odseku 3 a 4 určuje lehotu a spôsob zaplatenia poplatku určeného rozhodnutím, okrem platenia poplatku mesačne aj štvrťročne. Na základe uvedeného, prvostupňový orgán ako správca poplatku, určil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami pre zdaňovacie obdobie rok 2019 jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach v súlade s ust. v zmysle ktorého, obec môže určiť platenie poplatku v splátkach a ktoré sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

69. K námietke žalobcu ohľadom triedeného odpadu, kde využíva tri nádoby na sklo, plast a papier a len dve nádoby na komunálny odpad, správny súd uvádza, že zber a preprava odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s obalmi (papier, sklo, plasty a kovy) - triedený zber, sa vykonáva na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava oddelene od zberu komunálneho odpadu a samostatným režimom systému zberu podľa ust. a ust. VZN č. 4/2006 (spadá do kompetencie organizácie zodpovednosti výrobcov ( ) a nie je predmetom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (triedený zber pre pôvodcu/držiteľa odpadu alebo správcu nehnuteľností je bezodplatný). Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

70. K námietke žalobcu, ohľadom súdnych konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. za obdobie 2011-2012 a pod č.k. za obdobie 2013-2014, správny súd uvádza, že sa nevzťahujú k prejednávanej veci. Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

71. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní.

72. K námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, správny súd uvádza, že s ohľadom na uvedené argumenty dospel k záveru, že orgán verejnej správy vec správne právne posúdil, keď určil žalobcovi zaplatiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie rok 2019 v sume 5 176,08 eura v zmysle ust. od. 4 a ust. , VZN č. 14/2016 a to v štvrťročných splátkach po XXXX,XXX eura, ktorý vypočítal podľa ust. . Správny súd poznamenáva, sa jedná o daňové konanie podľa daňových zákonov a teda všetky nároky spojené s plnením daňovej povinnosti voči obci ako správcovi dane/poplatku za komunálny odpad podliehajú správe daní.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek orgánu verejnej správy, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom verejnej správy v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Orgán verejnej správy môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok,

ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti.

Preto správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

73. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty.

74. Článok 2 ods. 2 určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje. ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. ).

75. Vyššie citované ustanovenie vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

76. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

77. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy nezistil dostatočne skutkový stav, správny súd uvádza, že v konaní bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané orgánom verejnej správy vedú k presvedčivosti rozhodnutia. Uvedené mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, ktorý obsahuje podklady pre rozhodnutie a založené listinné dôkazy. Žalovaný zistil, že orgán verejnej správy vydaním rozhodnutia neporušil zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia zo stránky právnej aj skutkovej. Preto správny súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

78. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd dodáva, že odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho výrok, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, pričom medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosti alebo argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

79. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

80. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

81. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29.05.1997, Recueil III/1997).

82. Správny súd v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. , , -12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie ÚS SR č.k. -41 zo dňa 27.08.2003).

83. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že právne závery vyslovené v obidvoch rozhodnutiach, boli tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým orgánom verejnej správy riadne odôvodnené, pričom nedošlo k odklonu od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou a výkladom právnych noriem obsiahnutých v ich odôvodneniach.

84. Správny súd má za to, že postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom a že sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnili a s ktorými sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení zákonov a že správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona a že v odôvodnení uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

85. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy (viď právny názor napr. ÚS SR č. k. -21, NS SR napr. sp.zn. , , , , ).

86. Správny súd zastáva názor, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením, a preto niet dôvodu na ich zrušenie.

87. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ust. zamietol.

88. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.