Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-56-2021.pdf
PDF · 117.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andrea Radomského v sporovej veci žalobcu: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Hrubov, so sídlom Hrubov 98, 067 23 Hrubov, IČO: 42380227, zastúpeného: Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 47 233 427, proti žalovanému: Ondavka Plus s.r.o., so sídlom 067 23 Hrubov 13, IČO: 48 046 388, zastúpenému JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, so sídlom 1. Mája 2049, 069 01 Snina, IČO: 37938398, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Cb/29/2020-173 zo dňa 26.8.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou podanou dňa 11.03.2020 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na pozemky zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, pre okres C., obec C., k. ú. C. a zakázal mu na nich vykonávať akékoľvek poľnohospodárske činnosti a chovať na nich hospodárske zvieratá.
3. Medzi sporovými stranami bola dňa 31.12.2018 uzatvorená Zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ dal žalovanému ako nájomcovi do nájmu poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území C., vedené na LV č. XXX, podiel 1/1, výmera orná pôda 96756 m2, TTP 42456 m2, výmera podielov spolu 139212 m2. Prenajímateľ prehlásil, že je predsedom spoločnosti a spolu s členom výboru spoločnosti, ktorej podielnici uvedené parcely (pozemky) vlastnia, im nič nebráni v uzatvorení tejto zmluvy. V článku II. zmluvy je zároveň uvedené, že čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu tejto zmluvy.
4. Žalobca v konaní poukazoval na to, že p. M. Š., ako člen spoločenstva, nebol oprávnený nájomnú zmluvu podpísať. S týmto tvrdením žalobcu sa súd prvej inštancie nestotožnil. Podľa Zmluvy o pozemkovom spoločenstve 2014 žalobcu uzatvorenej podľa zákona č. 97/2003 Z. z. o pozemkových spoločenstvách zo dňa 01.02.2014 účinnej v čase podpísania predmetnej nájomnej zmluvy, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorí robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu spoločenstva a aspoň jedného ďalšieho člena výboru. Podľa
potvrdenia o zápise do registra pozemkových spoločenstiev vydaného dňa 04.3.2014 Okresným úradom Humenné, Pozemkovým a lesným odbor vyplýva, že v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy bol predsedom pozemkového spoločenstva Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Hrubov p. A. P., podpredsedom bol p. V. N. a členmi výboru boli p. A. F., p. M. Š. a p. Š. H.. Z výpovedí štatutárnych zástupcov žalobu i žalovaného ako aj z výpovedí svedkov bolo v konaní preukázané, že za žalobcu zmluvu podpísali predseda spoločenstva p. A. P. a člen výboru p. M. Š. a bola tak splnená podmienka vyplývajúca zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu, taktiež za žalovaného zmluvu podpísal jediný konateľ a spoločník M. P., a teda zmluva bola riadne podpísaná zodpovednými osobami, predpísaným spôsobom a bola riadne uzatvorená v súlade s ust. § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.
5. Žalobca v konaní ako jediný dôvod, pre ktorý podal žalobu uvádzal, že nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami konania je absolútne neplatná pre jej neurčitosť - nevymedzenie predmetu nájmu uvedením parcelných čísel a výmery jednotlivých prenajímaných pozemkov v zmluve a na jeho tvrdení o tom, že predmetná zmluva neobsahovala prílohu, ktorá by prenajímané pozemky bližšie špecifikovala. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/240/2009, v zmysle ktorého „absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V preskúmavaných zmluvách chýba špecifikácia predmetu nájmu, nehnuteľnosti, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým aj ich absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia nehnuteľností (podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísel, kultúr a výmery) nie je v nich uvedená a príloha, na ktorú odkazujú nie je ich súčasťou a jej existencia nebola súdu preukázaná.“ Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR však nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. V danej právnej veci je situácia iná. Priamo zo zmluvy o nájme vyplýva, že zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu prenájmu, zo zmluvy je zrejmé o aký prenájom ide, t. j. že ide o prenájom poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, rovnako ako je z nej zrejmá aj doba prenájmu nehnuteľností, predmetom nájmu sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. C., a to orná pôda o výmere 96756 m2 a TTP o výmere 42456 m2. V článku II. zmluvy je jednoznačný a nespochybniteľný odkaz na prílohu zmluvy, ktorá má obsahovať úplnú špecifikáciu prenajatých pozemkov, a táto príloha je súčasťou zmluvy. Z prílohy vyplýva, že predmetom nájmu boli pozemky parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, o celkovej výmere 139212 m2. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výpoveďami svedkov i spisovým materiálom predloženým Okresným úradom Humenné, Katastrálnym odborom.
6. Jediným dôkazom, ktorým žalobca preukazoval opodstatnenosť žaloby bola výpoveď predsedu spoločenstva p. A. P.. Predseda výboru spoločenstva v rámci svojich právomoci zastupuje žalobcu navonok, je jeho štatutárnym orgánom. V rámci výkonu svojej funkcie podpísal aj predmetnú nájomnú zmluvu datovanú dňa 31.12.2018, táto skutočnosť sporná nebola, potvrdil to aj samotný p. A. P.. Ten tiež v konaní tvrdil, že zmluva mala byť podpísaná až v júni 2019, uviedol to aj na zasadnutí výboru spoločenstva, avšak túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Člen výboru p. Š., ktorý predmetnú zmluvu za žalobcu tiež podpísal potvrdil, že zmluva bola podpísaná vo vianočnom období roku 2018, danú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalovaného, teda ďalšie zmluvné strany predmetnej nájomnej zmluvy. Opak v konaní preukázaný nebol. Žalovaný následne aj prenajaté pozemky od roku 2019 užíval, čo v konaní žiadna zo strán sporu a ani svedkovia nepopreli. Žalovaný v súlade so zmluvnými dojednaniami v lehote splatnosti nájomné za rok 2019 aj žalobcovi uhradil, ktorý mu však zaplatené nájomné vrátil späť. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že zmluva bola podpísaná v reštaurácii U. v C.. Toto tvrdenie žalobca v konaní nepreukázal a ani na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
7. Sporné v konaní bolo, či predmetná zmluva obsahovala prílohu, obsahom ktorej bola špecifikácia pozemkov, ktoré boli prenajaté žalovanému. V tomto smere vykonaným dokazovaním, a to výpoveďou konateľa žalovaného, výpoveďou jeho otca, výpoveďou p. Š. bolo preukázané, že nájomná zmluva prílohu obsahovala. Opak v konaní preukázaný nebol. Tento záver možno prijať aj po preskúmaní spisu príslušnej správy katastra č. D. -XX/XXXX, ktorého overený odpis bol v konaní zo strany súdu zabezpečený, pričom dňa 28.08.2019 bol správe katastra predložený návrh na zápis predmetnej nájomnej zmluvy poznámkou do katastrálnej evidencie a bola ako príloha návrhu predložená zmluva o nájme spolu s prílohou. Ani výsluchom svedkov, a to členov výboru žalobcu nebolo preukázané, že by zmluva prílohu neobsahovala. Vypočutí členovia potvrdili, že na základe výzvy členov spoločenstva A.
P. im predložil originál predmetnej nájomnej zmluvy bez prílohy, avšak nemožno z toho vyvodiť záver, že zmluva prílohu neobsahovala. Pán A. P. po podpise zmluvy túto spoločenstvu nepredložil a ani žiadnemu jej orgánu, resp. členovi. Zmluvu si ponechal u seba a až na výzvu členov spoločenstva ju predložil, a to bez jej prílohy. Zo zápisníc zo zasadnutia výboru a zhromaždenia členov urbárskej spoločnosti vyplýva, že predmetná zmluva im bola predložená a bola nimi vyhodnotená ako nevýhodná, a to pre dojednanú nízku výšku nájomného a A. P. ako predsedovi výboru bolo uložené, aby nevýhodné zmluvy ukončil. Predmetná zmluva bola A. P. predložená bez prílohy, z uvedeného však nemožno dospieť k záveru, že v čase podpisu zmluvy príloha k zmluve pripojená nebola. Je to iba tvrdenie A. P., pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva prílohu so špecifikáciou prenajatých pozemkov obsahovala. Predmet nájmu bol v nájomnej zmluve zo dňa 31.12.2018 špecifikovaný určito, a teda zmluva o nájme uzatvorená medzi stranami sporu je platným právnym úkonom. Žalovaný je teda oprávnený prenajaté pozemky dohodnutým spôsobom užívať a výkonom tohto práva nezasahuje do vlastníckeho práva jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný užíval aj iné pozemky špecifikované žalobcom v žalobcom petite okrem pozemkov parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, o celkovej výmere 139212 m2, ktoré užíva na základe platnej nájomnej zmluvy, teda ani v tomto smere zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie.
10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
11. Namietal, že v danom prípade nie je splnená podmienka určitosti právneho úkonu z dôvodu, že existencia listiny, na ktorú Zmluva odkazuje, t. j. príloha, nebola v konaní preukázaná. Aj napriek skutočnosti, že Zmluva odkazuje na prílohu, táto nie je jej súčasťou a jej existencia nebola v konaní vykonaným dokazovaním preukázaná. Preto nejde o odkaz na listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne zreteľný ani predmet úkonu v tejto údajnej prílohe Zmluvy nie je označený nezameniteľným spôsobom. Pokiaľ ide o právne posúdenie určitosti predmetu predmetnej Zmluvy, na uvedený prípad je potrebné aplikovať právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/240/2009. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že uzatvorená Zmluva obsahovala prílohu so špecifikáciou predmetu nájmu. Písomnosť predložená žalovaným, ktorá má byť údajne prílohou Zmluvy nikdy netvorila prílohu predmetnej Zmluvy. Uzatvorená Zmluva neobsahovala žiadnu prílohu.
12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na dôkazy, o ktorých vierohodnosti a objektívnosti sú pochybnosti, s poukazom na opakované námietky žalobcu ohľadne vierohodnosti výpovede konateľa žalovaného M. P. O.., vierohodnosti výpovede svedka M. Z. a vierohodnosti výpovede svedka M. P. Z.. Výpoveď svedka Š. nie je vierohodná, a to vzhľadom na jeho príbuzenský vzťah s M. P. Z.., otcom konateľa žalovaného, resp. konateľom žalovaného, ktorý potvrdil vo svojej výpovedi samotný svedok Š. ako aj vzhľadom na skutočnosť, že svedok Š. sa dlhodobo zúčastňuje na podnikateľskej činnosti žalovaného a jeho otca a je s ním v kontakte, čo svedok Š.k rovnako potvrdil vo svojej výpovedi. Skutočnosť, že výpoveď svedka Š. nie je vierohodná potvrdzujú aj rozpory medzi jeho výpoveďou a výpoveďami členov výboru. Svedok Š.Á. vo výpovedi uviedol, že na podnikateľskej činnosti žalovaného sa zúčastňuje sem-tam pokiaľ sa jedná o nejaké drobné práce a že na podnikateľskej Činnosti otca
konateľa žalovaného sa zúčastňuje v prípade sezónnych prác, napr. zvoz sena. Zároveň uviedol, že tieto činnosti pre nich vykonáva za odmenu, nie bezodplatne. Svedok M. G. vo svojej výpovedi na otázku, či má vedomosť o tom, že či Š. vykonával nejaké práce pre žalovaného uviedol, že v dedine býva a že svedka Š. v priestoroch žalovaného vidí, napr. teraz robil zvoz sena, kde práce vykonával pre žalovaného. Na otázku ako často uviedol, že je to skoro každý deň. Uvedené potvrdil aj svedok H. a svedok A.. Skutočnosť, že výpoveď svedka Š. nie je vierohodná, potvrdzuje aj jeho vyjadrenie, že k Zmluve bol dodatok, ktorý obsahoval čísla parciel, na ktoré sa mal nájom vzťahovať a že Zmluva obsahovala odkaz na to, že Zmluva obsahuje dodatky, kde tieto parcely mali byť uvedené. V prípade, že by Zmluva v čase podpisu svedkom Š. skutočne obsahovala prílohu, neuvádzal by svedok vo svojej výpovedi, že obsahovala dodatok, resp. dodatky. Z výpovede svedka Š. vyplýva jej účelovosť a snaha vypovedať v prospech žalovaného, čo potvrdzuje vyjadrenie svedka M. P. Z.., že pred pojednávaním sa s uvedeným svedkom rozprávali a že svedok Š. vie, čo je predmetom sporu. Sám svedok Š.G. vo svojej výpovedi potvrdil, že Zmluvy podpísal bez súhlasu výboru. Svedok Š.Ľ. uviedol, že Zmluvu podpísal keď tam už bol podpis žalovaného a že nebol pri podpise Zmluvy A. P., preto sa svedok Š. nemôže vyjadriť k okolnostiam uzavretia predmetnej Zmluvy a obsahu predmetnej Zmluvy v čase jej podpisu A. P., vrátane skutočnosti či Zmluva mala v čase jej podpisu A. P. nejakú prílohu, a to z dôvodu, že M. Š. nebol pri podpise predmetnej Zmluvy predsedom žalobcu A. P. a nakoľko žiadna príloha nie je so Zmluvou pevne spojená ani príloha neobsahuje podpisy oboch zmluvných strán. Výpoveď svedka M. P. Z.. vzhľadom na jeho blízky príbuzenský vzťah s M. P. O.., konateľom žalovaného (otec - syn) a predovšetkým vzhľadom na to, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť spoločne s otcom, resp. ide o podnikateľskú činnosť samotného otca, nie je vierohodná. Z výpovedí troch členov výboru (svedok A., svedok H. a svedok G.), ktorí boli prítomní na zasadnutí výboru dňa 01.08.2019 vyplýva, že A. P. im predložil predmetnú Zmluvu bez akejkoľvek prílohy. Na tieto námietky žalobcu ohľadom hodnovernosti svedkov súd neprihliadol. Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci vykonal len formalistický výklad zákonných ustanovení. Postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé konanie.
13. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak, že Zmluva neobsahovala prílohu, poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. Cieľom prenesenia dôkazného bremena je náprava dôkaznej nespravodlivosti. V danom prípade nie je možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby preukázal neexistenciu prílohy Zmluvy, t. j. negatívnu skutočnosť, a preto dôkazné bremeno prechádza na žalovaného, ktorý bol povinný v konaní preukázať existenciu údajnej prílohy Zmluvy.
14. V konaní nebola preukázaná existencia akejkoľvek prílohy predmetnej Zmluvy ani skutočnosť, že by príloha, ktorú predložil žalovaný súdu ako aj Okresnému úradu Humenné, Katastrálnemu odboru bola súčasťou predmetnej Zmluvy, v predmetnej Zmluve chýba špecifikácia predmetu nájmu, a preto je predmetná Zmluva neplatná. Skutočnosť, že v čl. II ods. 3 Zmluvy je uvedené, že čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu tejto zmluvy, nie je preukázaním existencie prílohy tejto Zmluvy, nakoľko žiadna príloha nie je so Zmluvou pevne spojená ani príloha neobsahuje podpisy oboch zmluvných strán. Skutočnosť, že v čl. II ods. 3 Zmluvy je uvedené, že čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu tejto Zmluvy neodstraňuje žalobcom uvádzaný dôvod neplatnosti predmetnej Zmluvy, a to z dôvodu, nakoľko žiadna príloha nie je so zmluvou pevne spojená ani príloha neobsahuje podpisy oboch zmluvných strán ako aj z dôvodu, že skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje žalovaný nie sú preukázaním existencie prílohy Zmluvy ako jej súčasti. Vzhľadom na to, že predmetná Zmluva neobsahovala prílohu so špecifikáciou prenajatých parciel, konkrétne parcelným číslom, výmerou a druhom každej prenajatej parcely, uvedenie listu vlastníctva, kat. územia, celkovej výmery prenajatých pozemkov, a druhu prenajatých pozemkov v predmetnej zmluve, je pre špecifikáciu predmetu nájmu nepostačujúce a predmet nájmu uvedený v Zmluve je preto neurčitý. Nakoľko v Zmluve nie je predmet nájmu presne špecifikovaný, je predmet nájmu neurčitý a Zmluva je z tohto dôvodu absolútne neplatná. Predmetná Zmluva je absolútne neplatná s poukazom na § 37 Obč. zák. a § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. z dôvodu, že v nej nie je uvedená špecifikácia predmetu nájmu - pozemkov, parcelných čísel, druhov pozemkov ani výmer jednotlivých pozemkov (je uvedené len číslo LV, kat. územie a celková výmera prenajatých pozemkov s rozdelením na
ornú pôdu a trvalé trávne porasty). Súčasťou Zmluvy nie je žiadna príloha, ktorá by obsahovala uvedenú špecifikáciu predmetu nájmu. V konaní nebola preukázaná existencia akejkoľvek prílohy predmetnej zmluvy ani skutočnosť, že by príloha, ktorú predložil žalovaný súdu ako aj Okresnému úradu Humenné, Katastrálnemu odboru bola súčasťou predmetnej Zmluvy, v predmetnej Zmluve chýba špecifikácia predmetu nájmu, preto je predmetná Zmluva neplatná. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva je absolútne neplatná, žalovaný pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXX užíva bez právneho dôvodu.
15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
16. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.
18. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. So všetkými odvolacími námietkami sa vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, preto len na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza (§ 387 ods. 2 CSP):
19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 31.12.2018 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ v zastúpení P. A. - predseda a Š. M.n - člen výboru, so žalovaným ako nájomcom v zastúpení M. P. konateľ, Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 v spojení s § 7 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskom podniku a lesných pozemkov a § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa článku II. Zmluvy - Predmet zmluvy
- predmetom tejto nájomnej zmluvy sú poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území C., vedené na listoch vlastníctva registra I.: LV č. XXX, podiel 1/1, výmera - orná pôda 77325, TTP 50878, výmera podielov spolu 128203 m2. V článku II. zmluvy prenajímateľ vyhlásil, že je predsedom spoločnosti a spolu s členom výboru spoločnosti, ktorej podielnici uvedené parcely (pozemky) vlastnia, im nič nebráni v uzatvorení tejto zmluvy. Čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu tejto zmluvy. Podľa článku III. bod 1 zmluvy, účelom nájmu je prenájom pozemkov v podielovom spoluvlastníctve prenajímateľa nájomcovi, aby ich užíval na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby i na vykonávanie rybárskeho práva a práva poľovníctva v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona. V článku IV. zmluvy - Doba nájmu - sa zmluvné strany dohodli, že táto nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2030, t. j. na dobu 12 rokov. Doba nájmu začína plynúť podpisom obidvoch strán tejto zmluvy, teda podpisom nájomcu ako aj prenajímateľa. Podľa článku V. zmluvy - Nájomné, spôsob jeho platenia - sa zmluvné strany dohodli, že cena nájmu za prenajaté pozemky uvedené v článku II. predmetnej zmluvy t. j. orná pôda, TTP a Les v registri „Y.“ je 10,- eur za 1 ha, čo pri výmere 13,92 ha predstavuje ročne 139,20 eur. Ročná cena nájmu sa počíta od začiatku obdobia prenájmu stanoveného v článku IV. tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že ročné nájomné je splatné v celej výške vždy k 31. marcu nasledujúceho roka. Podľa prílohy k Zmluve, predmetom nájmu boli pozemky v k.ú. C., LV XXX časť L.., a to parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX.
20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.
21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Žalobca namietal, že nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami konania je absolútne neplatná pre jej neurčitosť - nevymedzenie predmetu nájmu uvedením parcelných čísel a výmery jednotlivých prenajímaných pozemkov v zmluve, a že predmetná zmluva neobsahovala prílohu, ktorá by prenajímané pozemky bližšie špecifikovala.
24. S týmto tvrdením žalobcu sa nemožno stotožniť, pretože priamo zo zmluvy o nájme vyplýva, že zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu prenájmu, zo zmluvy je zrejmé o aký prenájom ide, t. j. že ide o prenájom poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, rovnako je z nej zrejmá aj doba prenájmu nehnuteľností, ako aj predmet nájmu, ktorým sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. C., a to orná pôda o výmere 96756 m2 a TTP o výmere 42456 m2. V článku II. zmluvy je jednoznačný a nespochybniteľný odkaz na prílohu zmluvy, ktorá má obsahovať úplnú špecifikáciu prenajatých pozemkov, a táto príloha je súčasťou zmluvy. Z prílohy vyplýva, že predmetom nájmu boli pozemky parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, o celkovej výmere 139212 m2.
25. Samotná zmluva obsahovala, že sa jedná o prenájom poľnohospodárskej pôdy. Konkrétne bol špecifikovaný list vlastníctva, bola špecifikovaná orná pôda výmerom, boli špecifikované trvalé trávne porasty výmermi, že sa jedná o prenájom podľa zákona č. 504/2003 o prenájme poľnohospodárskej pôdy a samotná zmluva odkazovala na existenciu prílohy. Keďže opak žalobcom preukázaný nebol, je potrebné z obsahu zmluvy vychádzať.
26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že predmet nájmu bol v nájomnej zmluve zo dňa 31.12.2018 špecifikovaný určito, a teda zmluva o nájme uzatvorená medzi stranami sporu je platným právnym úkonom. Žalovaný je teda oprávnený prenajaté pozemky dohodnutým spôsobom užívať a výkonom tohto práva nezasahuje do vlastníckeho práva jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva.
27. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov konania, ktorí častokrát vnímajú pomery strán aj sprostredkovane z dôvodu ich rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy dostupným dôkazom sú iba výpovede účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemá námietky k vykonanému dokazovaniu a k preukázaným skutočnostiam, ktoré boli posudzované vo vzájomných súvislostiach aj s výpoveďami osôb, ktoré vzťah medzi žalobcom a žalovaným vnímali priamo.
28. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
29. Za týchto okolností odvolací súd osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).