Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-29-2020.pdf
PDF · 179.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Hrubov, so sídlom 067 23 Hrubov č. 98, IČO: 42 380 227, právne zastúpeného: Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PERTNERS, s. r. o., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 47 233 427, pracovisko: Laborecká 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Ondavka Plus s. r. o., so sídlom 067 23 Hrubov č. 13, IČO: 48 046 388, právne zastúpeného: JUDr. Eva Kákošová, advokátka so sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina, IČO: 37 938 398, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 11.03.2020 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na pozemky zapísané na LV č. XXX Okresného úradu C., katastrálny odbor, pre okres C., obec C., k. ú. C. a zakázal mu na nich vykonávať akékoľvek poľnohospodárske činnosti a chovať na nich hospodárske zvieratá a zaviazal ho na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, založeným zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 01.02.2014 a zapísaným v registri pozemkových spoločenstiev vedeným Okresným úradom C., Pozemkový a lesný odbor dňa 04.3.2014 pod č. F. XXXX/ XXX. Pozemkovú podstatu spoločenstva tvorí spoločná nehnuteľnosť v k. ú. C., U. č. XXX, parcely reg. I. o celkovej výmere XXX,XX ha.
Uviedol, že dňa 31.12.2018 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená Zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy. Podľa článku II. zmluvy predmetom zmluvy sú poľnohospodárske pozemky v k. ú. C. vedené na LV reg. I. č. XXX, podiel X/X, orná pôda XXXXX, H. XXXXX, výmera podielov spolu v m2 XXXXXX. Podľa článku II. zmluvy čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu zmluvy. Podľa čl. III. ods. 1 zmluvy účelom nájmu je prenájom pozemkov v podielovom vlastníctve prenajímateľa nájomcovi, aby ich užíval na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby i na vykonávanie rybárskeho práva a práva poľovníctva v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona. Podľa článku III. ods. 4 zmluvy nájomca je splnomocnený prenajímateľom na všetky právne úkony podľa občianskeho zákonníka a zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a to hmotnoprávne (napr. vznik alebo zánik poľovných revírov, uzatváranie zmlúv o postúpení užívania poľovného revíru a iné) i procesnoprávne (napr. zvolanie resp. zastupovanie v konaniach alebo na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov, doručovanie písomností a iné),
týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorých je splnomocniteľ vlastníkom alebo podielových spoluvlastníkom, prípadne bezpodielovým spoluvlastníkom a k dnešnému dňu sú začlenené do Poľovného revíru G.. Podľa článku IV. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2030, t. j. na dobu 12 rokov.
Podľa jeho názoru predmetná zmluva je absolútne neplatná s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že v nej absentuje presne špecifikovaný predmet nájmu - jednotlivých pozemkov podľa parcelných čísel, kultúr a výmery, pretože v čase uzavretia zmluvy táto neobsahovala žiadne prílohy. Nie tak možné určiť, ktoré pozemky zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. sú predmetom nájmu na základe tejto zmluvy. Nakoľko v zmluve nie je predmet nájmu špecifikovaný, je predmet nájmu neurčitý a zmluva je z uvedeného dôvodu absolútne neplatná.
Žalobca v ďalšom uviedol, že listom zo dňa 25.11.2019 žalovanému oznámil, že predmetná zmluva je pre neurčitosť absolútne neplatná a z uvedeného dôvodu žalovaný nie je oprávnený užívať predmetné pozemky ani vykonávať žiadne oprávnenia vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Žalovaný na toto oznámenie žalobcu reagoval listom zo dňa 17.12.2019, v ktorom uviedol, že zmluva má všetky náležitosti, v jej prílohe je presne špecifikovaný zoznam parciel, ktoré je oprávnený užívať, je v nej uvedená doba nájmu, aj cena nájmu.
Poukázal, že aj napriek upozorneniu z jeho strany, žalovaný predmetné pozemky zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. aj naďalej poľnohospodársky využíva, mulčuje ich za účelom splnenia podmienok na poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, a časť pozemkov využíva na chov koní. Na tieto pozemky si žalovaný podal žiadosť o poskytnutie podpory na Pôdohospodárskej platobnej agentúre ako na poľnohospodársky využívanú plochu, pričom k užívaniu poľnohospodárskej pôdy nemá žiadny platný právny titul.
Má za to, že vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, žalovaný pozemky zapísané na LV č. XXX užíva bez právneho dôvodu, neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva a preto sa podanou žalobou domáha ochrany podľa § 126 ods. 1 OZ a žiada, aby súd týmto zásahom žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu zabránil.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobcom uzavrel dňa 31.12.2018 na časť pozemkov zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. riadnu a platnú nájomnú zmluvu a teda nie je pravdou, že by žalovaný tieto pozemky užíval bez právneho dôvodu a zasahoval tak do vlastníckeho práva žalobcu. K ostatným pozemkom na LV č. XXX , ktorých sa nájomná zmluva netýka, je žaloba úplne bezdôvodná, nakoľko tieto pozemky neužíva, pretože na nich sa nájomná zmluva nevzťahuje. Nájomná zmluva bola platne podpísaná štatutárnymi zástupcami žalobcu a to predsedom urbárskej spoločnosti p. A. P. a ďalším členom výboru p. M. Š. a to v súlade so zákonom a stanovami urbárskej spoločnosti.
Poukázal, že jediným z dôvodov absolútnej neplatnosti zmluvy má byť podľa žalobcu neurčitosť predmetu zmluvy, pritom žalobca v článku II. zmluvy ako prenajímateľ vyhlásil, že je predsedom spoločnosti a spolu s členom výboru spoločnosti, ktorej podielnici uvedené parcely (pozemky) vlastnia a nič im nebráni v uzatvorení tejto zmluvy. V tejto súvislosti uviedol, že zmluva obsahovala a stále obsahuje prílohu so špecifikáciou predmetu nájmu. V článku II. zmluvy je uvedené, že predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky vedené v registri I., v extraviláne obce, na LV č. XXX k. ú. C. v celkovej výmere XXXXXX m2 rozlíšené na výmeru ornej pôdy XXXXX m2 a trvalých trávnych porastov o výmere XXXXX m2 a ďalej, že čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu tejto zmluvy. Poukázal, že pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok NS SR XCdo/XXX/XXXX, na rozdiel od tam uvedeného prípadu v napadnutej nájomnej zmluve je priamo uvedené katastrálne územie, list vlastníctva, druh pozemkov v celkových výmerách ornej pôdy a trvalého trávneho porastu a v prílohe sú špecifikované tieto údaje opätovne a to spolu s konkretizáciou pozemkov podľa parcelných čísel, výmery jednotlivých pozemkov a ich druhu. Podanú žalobu považuje za účelové konanie žalobcu s cieľom zrušiť platne uzavretú nájomnú zmluvu za každú cenu, i za cenu zavádzania súdu.
Má za to, že zo strany žalobcu ide o účelové konanie. Zo zápisnice zo zhromaždenia členov Urbárskej spoločnosti. pozemkové spoločenstvo C. zo dňa XX.X.XXXX - bod 8 vyplýva, že predseda A. P. oboznámil členov, že bola uzavretá nájomná zmluva s L.. M. P., myslel so žalovaným spoločnosťou
Ondavka Plus s.r.o. Člen V. T. navrhol prehodnotiť zmluvu, jej výhody a v prípade nevýhod zmluvu zrušiť. Uvedené dokazuje aj zápisnica zo zasadnutia výboru a dozornej rady Urbárskej spoločnosti pozemkové spoločenstvo C. zo dňa 01.8.2019, z obsahu ktorej vyplýva, že priamo na zasadnutí výboru boli členom predkladané jednotlivé nájomné zmluvy vrátane v tomto konaní žalobou napadnutej zmluvy zo dňa 31.12.2018. Z obsahu zápisnice zo zasadnutia výboru a dozornej rady žalobcu zo dňa 09.8.2019 vyplýva, že niektorí členovia sa domáhali na predsedovi spoločnosti A. P. zrušenia zmluvy pre jej údajnú nevýhodnosť - nie pre nedostatok špecifikácie predmetu zmluvy, ktorý nebol pre členov výboru sporný. Z obsahu zápisnice zo zasadnutia výboru a dozornej rady žalobcu dňa 30.8.2019 vyplýva, že nájomcovia i žalovaný nesúhlasia s výpoveďami zmlúv, preto rozhodli, že táto otázka bude riešená právnou cestou. Z obsahu týchto zápisníc nepochybne vyplýva, že predmet nájmu nebol u žalobcu sporný, a to nielen z pohľadu predsedu a člena výboru, ale ani z pohľadu členov výboru a dozornej rady. Považuje predmetnú nájomnú zmluvu za platnú, preto riadne uhradil nájomné za rok 2019, ktoré žalobca opakovane odmietol prevziať. Užíva v súlade so zmluvou iba pozemky vo výmere a špecifikácii podľa zmluvy vrátane jej príloh.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 01.02.2014 podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, výpisom z katastra nehnuteľností - výpisom z LV č. XXX pre okres C., obec C., k. ú. C., potvrdením Okresného úradu C., Pozemkového a lesného odboru zo dňa 04.3.2014 o zápise žalobcu do registra pozemkových spoločenstiev, výpisom žalovaného z obchodného registra, Zmluvou pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou žalobcu z 27.7.2019, Zmluvou o nájme poľnohospodárskej pôdy z 31.12.2018, prílohou k tejto zmluve, výzvou žalobcu zo dňa 25.11.2019 na rokovanie, odpoveďou žalovaného, zápisnicami zo zasadnutia výboru a dozornej rady žalobcu zo dňa 01.8.2019, 09.8.2019 a 30.8.2019, spisovým obalom Okresného úradu C. , katastrálny odbor sp. zn. D.-XX/XX, výsluchom svedkov a strán konania, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, ktoré bolo založené Zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 01.02.2014, a ktoré bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev vedeným Okresným úradom C., Pozemkový a lesný odbor dňa 04.3.2014 pod reg. č. F. (pozri č. l. 21). Pozemkovú podstatu spoločenstva tvorí spoločná nehnuteľnosť v k. ú. C., LV č. XXX, parcely reg. I., ktorý tvorí prílohu zmluvy o pozemkovom spoločenstve, výmera pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti cca XXX,XX ha, počet podielov spolu XXX, z toho identifikovaných XXX.
Orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, výbor a dozorná rada, pričom do orgánov spoločenstva môžu byť volení členovia spoločenstva alebo zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi spoločenstva. Volebné obdobie orgánov spoločenstva je určené na päť rokov. Do pôsobnosti zhromaždenia patrí okrem iného voľba a odvolávanie predsedu spoločenstva a ostatných členov výboru a dozornej rady spoločenstva.
Výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý za svoju činnosť zodpovedá zhromaždeniu, je výbor. Výbor má 5 členov a riadi činnosť spoločenstva, rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje zákon o pozemkových spoločenstvách, zmluva o spoločenstve alebo stanovy, alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené zákonom o pozemkových spoločenstvách iným orgánom spoločenstva.
Výbor rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov výboru. Predseda spoločenstva riadi a organizuje rokovanie výboru. V jeho neprítomnosti ho zastupuje poverený člen výboru, ktorý je zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev ako člen výboru.
Za výbor navonok koná predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu spoločenstva a aspoň jedného ďalšieho člena výboru.
5. Na valnom zhromaždení podielnikov Urbárskej spoločnosti, Pozemkového spoločenstva C. konanom dňa 27.7.2019 bola prijatá nová Zmluva pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou Zmluva o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti v zmysle § 5 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
6. Z potvrdenia vydaného dňa 04.03.2014 Okresným úradom C., Pozemkovým a lesným odborom vyplýva, že dňa 04.03.2014 bol žalobca zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev, pričom jeho pozemkovú podstatu tvorí spoločná nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. - orná pôda LV č. XXX o výmere XX,XX ha, trvalé trávne porasty LV č. XXX o výmere XXX,XX ha, lesné pozemky LV č. XXX o výmere XX,XX ha. Celková výmera pozemkového spoločenstva je XXX XXXX m2, počet podielov XXX.
Výbor spoločenstva podľa uvedeného potvrdenia tvorili A. P. - predseda PS, V. N. - podpredseda, A. F., M. Š., Š. H. - členovia.
7. Dňa 31.12.2018 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ v zastúpení P. A. - predseda a Š. M. - člen výboru, so žalovaným ako nájomcom v zastúpení M. P. konateľ, Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 v spojení s § 7 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskom podniku a lesných pozemkov (ďalej len zákon) a § 663 a nasl. OZ.
Podľa článku II. Zmluvy - Predmet zmluvy - predmetom tejto nájomnej zmluvy sú poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území C., vedené na listoch vlastníctva registra I.: LV č. XXX, podiel 1/1, výmera
- orná pôda XXXXX, H. XXXXX, výmera podielov spolu XXXXXX m2.
V článku II. zmluvy prenajímateľ vyhlásil, že je predsedom spoločnosti a spolu s členom výboru spoločnosti, ktorej podielnici uvedené parcely (pozemky) vlastnia, im nič nebráni v uzatvorení tejto zmluvy. Čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu tejto zmluvy.
Podľa článku III. bod 1 zmluvy, účelom nájmu je prenájom pozemkov v podielovom spoluvlastníctve prenajímateľa nájomcovi, aby ich užíval na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby i na vykonávanie rybárskeho práva a práva poľovníctva v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona.
V článku IV. zmluvy - Doba nájmu - sa zmluvné strany dohodli, že táto nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.01.2019 do 31.12.2030, t. j. na dobu 12 rokov. Doba nájmu začína plynúť podpisom obidvoch strán tejto zmluvy, teda podpisom nájomcu ako aj prenajímateľa.
Podľa článku V. zmluvy - Nájomné, spôsob jeho platenia - sa zmluvné strany dohodli, že cena nájmu za prenajaté pozemky uvedené v článku II. predmetnej zmluvy t. j. orná pôda, H. a Les v registri „Y.“ je 10,00 eur za X ha, čo pri výmere XX,XX ha predstavuje ročne 139,20 eur . Ročná cena nájmu sa počíta od začiatku obdobia prenájmu stanoveného v článku IV. tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že ročné nájomné je splatné v celej výške vždy k 31. marcu nasledujúceho roka na číslo účtu.
V článku VII. zmluvy - Ukončenie nájmu - sa zmluvné strany dohodli, že ak sa nedohodnú inak, nájomný vzťah končí po uplynutí dohodnutej doby v článku IV. Nájom môže byť ukončený aj skôr, pričom platí odsek 11 článku VI. tejto zmluvy o zmluvnej pokute.
Podľa prílohy k Zmluve, predmetom nájmu boli pozemky v k.ú. C., LV XXX časť L.. a to parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, o celkovej výmere XXXXXX m2, z toho OP vo výmere XXXX a H. o výmere XXXXX.
8. Výzvou zo dňa 25.11.2019 žalobca vyzval žalovaného na rokovanie ohľadom Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 31.12.2018, pretože zmluva je neplatná a to z dôvodu, že predmet Zmluvy nie je dostatočne určitý. Základnou náležitosťou nájomnej zmluvy je najmä presná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. Ak nájomná zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitostí ide v nadväznosti na § 37 OZ o právny úkon neplatný, lebo nie je dostatočne určitý. V nájomnej zmluve musí byť presne špecifikovaný predmet nájmu. Z toho titulu musia byť katastrálne územie, list vlastníctva, parcelné čísla, kultúry a výmery jednotlivých pozemkov uvedené priamo v nájomnej zmluve alebo je nevyhnutné, aby boli neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy. Nakoľko v Zmluve nie je predmet nájmu presne špecifikovaný je absolútne neplatná. Z uvedeného dôvodu nie je žalovaný oprávnený na základe predmetnej zmluvy užívať žiadne pozemky v katastrálnom území Hrubov ani vykonávať žiadne oprávnenia vyplývajúce z predmetnej zmluvy. V prípade vyplatenia dotácií zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry na základe neplatnej nájomnej zmluvy je nájomca povinný dotácie Pôdohospodárskej platobnej agentúre vrátiť.
9. Žalovaný reagoval na výzvu žalobcu odpoveďou zo dňa 17.12.2019, v ktorej uviedol, že má za to, že predmetná nájomná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy, t. j. v prílohe Zmluvy je presne špecifikovaný zoznam parciel reg. I. na LV XXX s výmerou a druhom pozemku. V zmluve je dohodnutá aj doba nájmu a cena nájmu. Z týchto dôvodov žalovaný považuje predmetnú zmluvu za platnú, riadne si plní svoje povinnosti ako nájomca a žiada, aby žalovaný upustil od akýchkoľvek praktík poškodzujúcich jeho dobré meno. Ak vzniknú akékoľvek prieťahy vo vyplácaní dotácií Pôdohospodárskou platobnou agentúrou nezodpovedným konaním žalobcu, bude si vzniknutú škodu uplatňovať súdnou cestou.
10. Zo zápisnice zo zhromaždenia členov žalobcu zo dňa 27.07.2019 vyplýva, že p. H. a p. G. sa dotazovali predsedu pozemkového spoločenstva či v minulosti bez súhlasu výboru boli uzatvorené iné zmluvy a za akých podmienok. Predseda na otázky odpovedal, že spoločnosť uzavrela zmluvu s L.. M. P., bližšie podmienky neuviedol.
Zo zápisnice zo zasadnutia výboru a dozornej rady žalobcu konaného dňa 01.08.2019 vyplýva, že člen p. H. sa informoval o počte uzatvorených nájomných zmlúv s inými spoločnosťami alebo osobami a na cenu, ktorú má spoločnosť za tento prenájom. Predseda žalobcu informoval prítomných, že sú podpísané zmluvy s inými spoločnosťami zhruba na XX ha, cena za prenájom je zhruba 80,- eur. P. H. uviedol, že je to smiešna cena a vyzval predsedu, aby zmluvy doniesol. Na tom predseda odišiel po zmluvy, ktoré boli uzavreté so spoločnosťou Ondávka s. r. o. o výmere XXX XXX m2, kde cena nájmu je 10,-eur za X ha, zmluva bola podpísaná v C. dňa 31.12.2018. Ďalšia zmluva bola uzavretá so spol. Ondávka Plus s.r.o. o výmere XXX XXX m2, kde cena nájmu je 10,- eur za X ha, zmluva bola podpísaná v C. dňa 31.12.2018. Výbor a dozorná rada sa uzniesli na tom, že na valnom zhromaždení sa zistilo, že boli porušené stanovy Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva C. pri podpísaní zmlúv, zmluvy sú nevýhodné pre urbársku spoločnosť a uložil predsedovi aby zmluvy predčasne ukončil.
Zo zápisnice zo zasadnutia výboru a dozornej rady žalobcu konaného dňa 09.8.2019 vyplýva, že člen výboru p. A. upozornil prítomných, že zmluvy podpísané s inými spoločnosťami sú podľa neho neplatné, pretože sú pre Urbársku spoločnosť, pozemkové spoločenstvo C. nevýhodné. Členovia výboru a dozornej rady s jeho názorom jednohlasne súhlasili a poverili predsedu Urbárskej spoločnosti aby zariadil výpoveď spomínaných zmlúv.
Zo zápisnice zo zasadnutia výboru a dozornej rady žalobcu konaného dňa 30.8.2019 vyplýva, že viacerí členovia výboru a dozornej rady sa informovali o vypovedaní predmetných zmlúv u predsedu Urbárskej spoločnosti, ktorý im oznámil, že zmluvní partneri nesúhlasia s ich vypovedaním. Výbor a dozorná rada sa uzniesli, že výpoveď zmlúv sa bude riešiť prostredníctvom právnika.
11. Zo spisu Okresného úradu C., katastrálny odbor D. -XX/XX vyplýva, že obsahuje: -Návrh zo dňa 28.8.2019 na vykonanie zápisu nájomného práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy zo dňa 31.12.2018 záznamom. -Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy uzatvorenú medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 31.12.2018 na poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území C., vedené na listoch vlastníctva registra I.: LV č. XXX, podiel X/X, výmera orná pôda XXXXX m2, H. XXXXX m2, Les X m2, výmera podielov spolu XXXXXX m2 a prílohu k zmluve so špecifikáciou pozemkov vrátane katastrálneho územia, čísla listu vlastníctva, parcelných čísiel, kultúry a výmery jednotlivých pozemkov
- pozemky parc. č. parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, o celkovej výmere XXXXXX m2, z toho OP vo výmere XXXX a TTP o výmere XXXXX.
- List Okresného úradu C., katastrálneho odboru zo dňa 22.10.2019 adresovaný predsedovi Urbárskej spoločnosti, v ktorom uvádza, že mu vracia listinu zaevidovanú Okresným úradom C., katastrálnym odborom v registri „D.“ pod číslom konania XX/XXXX zo dňa 28.08.2019 z dôvodu zistených nedostatkov. Zisteným nedostatkom bolo, že v zmluve o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorej predmetom nájmu sú parcely registra I. G. vedené na LV č. XXX k. ú. C., nebolo uvedené, že tieto nehnuteľnosti sú podľa zákona č. XX/XXXX spoločné nehnuteľnosti.
12. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmé, ktorých pozemkov sa nájomná zmluva týka. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalovaného, že k ostatným
pozemkom , ktorých sa zmluva netýka, je žaloba nedôvodná. Popiera tvrdenia, že uviedol, že nájomná zmluva bola platne podpísaná štatutárnymi zástupcami žalobcu. Nakoľko sa výbor a dozorná rada pred uzatvorením predmetnej nájomnej zmluvy vôbec neschádzali, preto p. Š. nebol oprávnený predmetnú zmluvu podpísať. Aj napriek podpisu zmluvy predsedom a členom výboru spoločenstva, trvá na absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu. Odmieta tvrdenie, že uzatvorená zmluva obsahovala prílohu so špecifikáciou predmetu nájmu. Písomnosť predložená žalovaným a ktorá má byť prílohou nájomnej zmluvy nikdy netvorila prílohu predmetnej zmluvy. Uzatvorená zmluva neobsahovala žiadnu prílohu.
13. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že neplatnosť zmluvy o nájme pre jej neurčitosť je založená len na tvrdeniach žalobcu o neexistencii prílohy a preto žiadne žalovaným požadované dokazovanie nie je potrebné, čo je absurdné. Súd je povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav a to vykonaním navrhovaných dôkazov. Nesnaží sa nijako dodatočne zhojiť platnosť nájomnej zmluvy. Od začiatku tvrdí, že napadnutá nájomná zmluva bola uzatvorená platne osobami na to oprávnenými, už v čase podpísania obsahovala prílohu, ako ju súdu predložil a spolu s prílohou bola predložená a katastru nehnuteľnosti.
XX. A. P. ako predseda spoločenstva vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o predmetný spor, tak ešte medzi právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola uzatvorená na roky 2012-2024. Následne vzhľadom na to, že otec konateľa žalovaného, p. M. P. chcel, aby tieto pozemky užívali jeho deti, teda syn a dcéra, preto dňa 14.06.2019 do U., to je reštaurácia tuná v C., doniesol jemu na podpis zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy. On ju dôsledne neštudoval, pretože p. P. veril. Priniesol mu na podpis zmluvy pre dcéru a syna a on ich podpísal. K zmluve nebola pripojená žiadna listina. Zmluvy zobral domov, pretože podľa zaužívanej praxe všetky tieto doklady za urbárske spoločenstvo on sám doma zhromažďoval a uskladňoval, pretože nemali na to ani priestory, ani inú silu, ktorá by to robila.
V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o výbor spoločenstva, tak ten bol zvolaný až v júni 2019, a to dva týždne po tom, ako bola podpísaná zmluva s tým, že sa jednal o členskú schôdzu, ktorá však nebola uznášaniaschopná, a preto bola zvolaná až na 27.07.2019. Následne bol zvolaný výbor Urbárskej spoločnosti, a to na deň 01.08.2019. Práve na tej schôdzi výboru sa ho dotazovali, že aké zmluvy boli podpísané a bolo mu uložené, aby tie zmluvy aj výboru predložil, kde zmluvy aj výboru predložil, zhruba tam bolo desať členov. Vtedy sa ho dotazovali, že ako to je možné, že na zmluvách je dátum 31.12.2018, keď tie zmluvy podľa tvrdenia samotného žalobcu boli podpísané až v júni 2019, on sa k tomu vtedy nevyjadroval. Tiež uviedol, že v prípade, ak mu boli predložené zmluvy ako predsedovi spoločenstva na podpis, tak ich tieto študoval a čítal.
15. Konateľ žalovaného M. P. vo svojej výpovedi uviedol, že začal hospodáriť a založil si s.r.o.-čku a začal podnikať. Tak ako každý rok chodil za žalobcom, a to za účelom uhradenia nájomného za užívanie pôdy. Pokiaľ sa jedná o predmetnú zmluvu, tak táto zmluva bola uzatvorená v decembri r. 2018 a nie je pravdou, čo tvrdí žalobca, že bola uzatvorená v reštaurácii, bola uzatvorená v obývačke žalobcu, kde on sám mu túto zmluvu dal k podpisu. Bola podpísaná p. A. P. ako predsedom urbárskeho spoločenstva. Bolo to medzi Vianocami a Silvestrom, vzhľadom na odstup času si presný dátum nepamätá. Zmluva bola vypracovaná z jeho strany s tým, že niektoré časti si našiel aj na internete a to zapracoval do tejto zmluvy. Predmetom zmluvy bol prenájom pozemkov na LV č. XXX. Za účelom podpisu zmluvy navštívil p. Š. doma v decembri 2018, kde tento zmluvu aj podpísal. Tento nebol pri podpise zmluvy p. A. P.. Zmluvu tvorila aj príloha tak, ako bola doložená do súdneho spisu. Jeho otec, nakoľko sú rodinným podnikom, o tejto veci tiež jednal so žalobcom. Uviedol, že zmluvu podpísal ako prvý on sám.
16. Svedok p. M. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že bola podpísaná nájomná zmluva niekedy medzi Vianocami v roku 2018, pričom na tejto zmluve, keď mu bola predložená na podpis ako členovi výboru, sa nachádzal podpis toho, kto žiadal o podpísanie tejto zmluvy, teda p. P. ml. Zmluva mala niekoľko hárkov. Boli tam zákonné ustanovenia, presne si nepamätá, aké. Súčasťou tejto zmluvy bola aj príloha. Pokiaľ on má vedomosť, tak jediným uchádzačom o prenájom tejto pôdy bol práve žalovaný, pričom v danom prípade sa jednalo aj o spor iba ohľadom výšky nájomného, kde následne sa požadovalo až 10 eur za hektár. Pán P. prišiel s tým, že dáva 10 eur na hektár. V tomto prípade, keďže bol jediný záujemca, nevidel problém v tom, aby nájomnú zmluvu podpísal. Poukázal, že v tom čase predseda výboru v prípade, ak by nechcel túto zmluvu podpísať, nemusel ju podpísať.
On zmluvu podpísal ako člen výboru a jeho súhlas nemal. Zmluvu podpísal doma. Prišiel za ním p. P. a pri jej podpise nebol nikto iný prítomný. Uviedol, že k tejto zmluve bol dodatok, ktorý obsahoval čísla parciel, na ktoré sa mal prenájom vzťahovať. Aj zmluva obsahovala odkaz na to, že zmluva obsahuje dodatky, kde tieto parcely mali byť uvedené. S p. A. P. za účelom podpísania tejto zmluvy sa nestretol. V ďalšom uviedol, že pre žalovaného ako podnikateľa vykonáva sem-tam nejaké drobné práce, resp. sezónne práce, ako je zvoz sena a to za odmenu.
17. Svedok M. P. str. vo svojej výpovedi uviedol, že už v roku 2014 sa riešil spôsob nájmu poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území obce C., kde v tomto prípade boli vykonané rokovania a stretnutia za tým účelom, aby táto pôda bola prenajatá, aby boli uzatvorené nájomné zmluvy na túto pôdu. Predchádzajúci užívateľ týchto pozemkov, spoločnosť Agroterm Č. následne súhlasil s tým, že tieto pozemky, ktoré boli dlhú dobu neužívané a neboli obhospodarované, tak prenechá práve žalovanému a ešte inej spoločnosti za tým účelom, aby oni ich mohli obhospodarovať. Účelom uzatvorenia tých nových zmlúv bolo aj zosúladenie zmlúv s právnou úpravou a zákonom č. 504/2003. Viedli sa rokovania a boli stretnutia aj so samotným A. P. za tým účelom, aby sa toto dalo do poriadku s tým, že v tom čase medzi sebou jednali ešte ako rodina. Pokiaľ sa jedná o samotné predmetné nájomné zmluvy a predmet nájmu, tak predmetom nájmu boli iba tie pozemky, ktoré boli užívateľné a boli vyčlenené. Samotné zmluvy boli pripravované za tým účelom, aby boli zosúladené so zákonom č. 504/2003. Pokiaľ sa jedná o čas, tak zmluvy boli pripravované niekedy v období zhruba v rozmedzí jedného mesiaca, ale tesne pred koncom roku 2018, a to vzhľadom na to, že mali nadobudnúť platnosť a účinnosť od 01.01.2019. Zmluvy pripravoval on za účasti jeho detí, pričom obdobná zmluva bola uzatvorená aj so spoločnosťou Ondavka, s.r.o., kde je jeho dcéra. Uzatvorenie týchto zmlúv bolo vyriešením situácie, kedy spoločnosť Agroterm Č. po dlhých rokovaniach im vrátila to, čo oni požadovali a pripravované zmluvy boli predmetom rokovaní, ktoré boli vedené aj so samotným žalobcom. S podpísaním zmlúv žiaden problém nebol. Zmluva obsahovala jednak nájomcu, jednak prenajímateľa, obsahovala aj vymedzenie predmetu zmluvy, dokonca dvakrát, kde tým chceli odstrániť práve rozpory, ktoré boli v zmluvách uzatváraných pred týmto obdobím, kde tento predmet nebol špecifikovaný. Predmet zmluvy bol vymedzený priamo v zmluve číslom LV, kde tam neboli ešte vymedzené konkrétne pozemky, avšak bol tam odkaz na prílohu, kde toto bolo už vymedzené a táto tvorila súčasť tejto zmluvy. Pokiaľ sa jedná o prílohu k zmluve, tá bola robená farebne, kde pokiaľ sa jedná o červené vymedzené parcely, tak sa jedná o parcely, ktoré neboli prenajaté celkovo, ale iba čiastočne a bola zopnutá spolu so zmluvou. V takejto forme bola uzatvorená nakoľko mali nejaký vzor a bolo to hospodárnejšie, aby zmluva nebola rozsiahla. Takto sa im lepšie zmluvy pripravovali, pretože boli uzatvárané s viacerými subjektmi. Ohľadom uzatvorenia zmluvy on viedol rokovania aj s A. P.. Zmluvy podpísali najprv jeho deti, potom p. Š. a následne A. P. a to niekedy vo vianočnom období roku 2018. On pri podpisovaní zmluvy nebol. Podával však návrh na zápis zmluvy do katastra. Pokiaľ sa jedná o p. Š., tak má vedomosť o tom, že sa podieľa na podnikateľskej činnosti žalovaného, je vdovec a potrebuje nejako stráviť čas. Je automechanik, pomáha pri zvoze sena.
18. Svedok M. G. vo svojej výpovedi uviedol, že je pokladníkom v urbárskej spoločnosti. V roku 2019 začal M. P. st. robiť nejaké problémy. Dopočuli sa od jeho ľudí, že chcel vziať nejaké urbáre. V júni 2019 bolo preto zvolané valné zhromaždenie urbariátu, ktoré však nebolo uznášaniaschopné. Následne bolo zvolané na júl 2019, kde na tomto zhromaždení bol zvolený aj nový výbor. Na tomto zhromaždení sa práve začali riešiť otázky daného nájmu, kde boli položené otázky ohľadom toho, kto je nájomca, čo je prenajaté a na základe akých titulov, kde v tomto smere boli stále v tom, že tieto zmluvy, resp. nájomcom je p. M. P. st., kde následne zistili, že sú tam už namiesto neho jeho deti. Následne dňa 01.08.2019 bol zvolaný výbor, kde na tomto výbore požadovali od p. A. P., aby im predložil zmluvy, kde tieto zmluvy v originály im p. P. predložil, kde z týchto zmlúv oni zistili, že odkazujú na nejaké prílohy a tieto prílohy neboli predložené. Dotazovali sa p. A. P., prečo tie prílohy tam nie sú, tak povedal, že tieto prílohy nemá. V ďalšom uviedol, že má vedomosť o tom, že p. Š. pre žalovaného vykonáva nejaké práce a to skoro každý deň.
19. Svedok Š. H. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho vedomosti výbor urbariátu nepracoval tak, ako mal do roku 2019 do júna, kedy bol zvolaný. Bol zvolaný hlavne pre to, že v tom čase sa dozvedeli, že pokiaľ sa jedná o niektoré pozemky, tak chcú, aby tieto pozemky patrili inému poľovníckemu združeniu a nie poľovníckemu združeniu, ktoré je v obci C. a práve on v tom čase, ako starosta bol oslovený za tým účelom, aby danú vec riešil. Podľa jeho vedomosti prvé zasadnutie nebolo uznášaniaschopné. Následne bolo zvolané druhé zasadnutie valného zhromaždenia, kde práve na tomto zhromaždení bol dotaz na
výbor ohľadom toho, že aké nájomné sú uzatvárané, s kým, kde p. A. P. uviedol, že boli uzatvárané zmluvy s p. V., zhruba na XX ha, kde bol p. A. P. vyzvaný k tomu, aby tieto zmluvy výboru predložil. Následne po valnom zhromaždení sa konalo aj zasadnutie výboru a dozornej rady, kde na tomto bol opätovne p. A. P. vyzvaný k tomu, aby predložil zmluvy, ktoré sú uzatvorené na prenájom pôdy, kde p. P. predložil zmluvu uzatvorenú s p. V.. Následne na základe výzvy zo strany výboru predložil aj ďalšie zmluvy, možno na 2, 3-krát, kde to boli zmluvy uzatvorené so spoločnosťami Ondavka Plus, s.r.o. a Ondavka, s.r.o.. Išlo o originály. Zo strany p. P. bola predložená najprv iba jedna zmluva, až následne, na základe výzvy výboru boli predložené ďalšie zmluvy a on sa domnieva, že tieto zmluvy boli následne až podpisované s dátumom 31.12.2018. Túto vedomosť má iba na základe toho, čo im prezentoval p. A. P. potom, ako sa ho na to dotazovali. Vtedy p. A. P. uvádzal, že bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany p. P. a že boli podpísané niekde v U. s tým, že následne bol požiadaný právny zástupca, aby tieto zmluvy posúdil s tým, že či sú právne v poriadku. Snažili danú vec so žalovaným riešiť aj mimosúdne, aby sa nejako dohodli, kde im bolo odpovedané, že zmluvy sú platné a to riešiť žalovaný nebude. Na zmluvách sa im videla nesprávna cena nájmu, kde pokiaľ sa jedná o zmluvu uzatvorenú s p. V., tam bola cena 1,69 eur, kde bežne v tom čase bola cena nájmu až 35,- eur a dokonca 50,- eur. Pokiaľ sa jedná o zmluvu uzatvorenú so žalovaným, tak v tejto zmluve bola cena za prenájom vo výške 10,- eur, ale od p. A. P. sa dozvedel výbor na zasadnutí, že táto zmluva bola antidatovaná, a preto vlastne túto vec aj začali riešiť. Následne potom už začali posudzovať tieto zmluvy a za účelom posúdenia platnosti, oslovili aj právneho zástupcu. Pokiaľ sa jedná o p. Š. uviedol, že má vedomosť o tom, že dennodenne vykonáva práce pre žalovaného ak ide o zvoz sena.
20. Svedok F. A. vo svojej výpovedi uviedol, že do júla 2019, pokiaľ sa jedná o samotného žalobcu, sa nekonali valné zhromaždenia, ani toto urbárske združenie nefungovalo. Potom sa zvolalo valné zhromaždenie v júli 2019, kde bolo zistené, že sú prenajaté niektoré pozemky a vtedy sa začali dotazovať, komu sú prenajaté, v akej rozlohe, na základe akých skutočností, že či sú tie zmluvy výhodné alebo nevýhodné. Následne sa aj konal výbor. Potom následne na výbore žiadali od samotného predsedu urbariátu, p. P., aby im tieto zmluvy predložil. On im najprv predložil nejaké staré zmluvy, potom im predložil jednu zmluvu a takisto im predložil aj zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu. Po prečítaní tejto zmluvy zistil, že táto zmluva je veľmi nevýhodná, pretože práva boli iba na strane žalovanej spoločnosti. Oni prakticky nemali žiadne práva a v prípade užívania s týmito pozemkami vlastne oni museli čakať na to, ako sa samotný žalovaný zachová. Zmluva obsahovala údaje o rozlohe užívaných pozemkov. Podľa jeho vedomosti neobsahovala údaje o presných parcelných číslach pozemkov. Túto zmluvu im predložil predseda urbariátu s tým, že sa jednalo o originál zmluvy. Pokiaľ sa jedná o p. Š. má vedomosť o tom, že pomáha žalovanému, pri zvoze sena, pri koňoch.
21. Právny zást. žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia prílohy Zmluvy. Skutočnosť, že konateľ žalovaného a svedok Š. uviedli, že v čase podpisu Zmluvy ich osobami mala zmluva údajne nejakú prílohu nie je preukázaním existencie prílohy Zmluvy, nakoľko s ňou nie je pevne spojená ani neobsahuje podpisy oboch zmluvných strán. Preukázaním existencie prílohy k zmluvy nie je ani to, že žalovaný bez vedomia žalobcu predložil návrh na vykonanie záznamu nájomného práva na základe zmluvy, ku ktorej bola voľne pripojená nikým nepodpísaná príloha. Výpoveď svedka p. Š. nie je vierohodná a to vzhľadom na príbuzenský vzťah a M. P. str. otcom konateľa žalovaného a vzhľadom na skutočnosť, že sa zúčastňuje na podnikateľskej činnosti žalovaného. Pred výpoveďou svedka v súdnom konaní sa so svedkom rozprávali a ten vedel čo je predmetom konania. Tiež nie je vierohodná výpoveď svedka M. P. str. vzhľadom na príbuzenský vzťah ku konateľovi žalovaného s ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť. Trvajú na tom, že zmluvu A. P. predložil na podpis M. P. str. v reštaurácii U. a že p. M. P. ml. pri podpise zmluvy nebol. Predmetná zmluva bola podpísaná až dňa 14.06.2019. Túto skutočnosť potvrdzuje aj spisový materiál D. XX/XX, kde návrh na záznam nájomného práva bol podaný výlučne žalovaným a bol katastrálnym úradom prijatý dňa 28.08.2019. Ak by zmluva bola podpísaná ako tvrdí žalovaný dňa 31.12.2018, návrh na vykonanie zápisu by bol podaný podstatne skôr. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že p. M. P. str. komunikoval ohľadom predmetu zmluvy, zmluvy pripravoval a tiež podal návrh na zápis, teda vykonával všetky podstatné úkony týkajúce sa zmluvy. Tieto skutočnosti tiež potvrdzujú, že zmluvu mu na podpis predložil M. P. str. v reštaurácii U. dňa 14.06.2019. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia akejkoľvek prílohy k zmluve a to, že tvorila súčasť zmluvy, preto žalobca trvá na tom, že v predmetnej zmluve chýba špecifikácia predmetu nájmu a preto je zmluva neplatná pre neurčitosť vymedzenia predmetu nájmu. Predmetom nájmu na základe zmluvy neboli všetky pozemky uvedené na LV č. XXX a preto bolo
nevyhnutné ich v zmluve špecifikovať. Nakoľko zmluva je absolútne neplatná, žalovaný pozemky užíva bez právneho dôvodu. Tým neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva členov žalobcu.
22. Právna zástupkyňa žalovaného vo svoje záverečnej reči uviedla, že navrhuje, by súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Sú toho názoru, že na všetky podstatné okolnosti, skutočnosti preukázali v predchádzajúcich písomných, ústnych vyjadreniach. Pokiaľ ide o dokazovanie, ktoré bolo vykonané na poslednom pojednávaní ohľadne výsluchu navrhnutých svedkov, že pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka M. Š., tá len potvrdila tie skutočnosti, ktorými sa žalovaný už vo svojich písomných vyjadreniach bránil a poukazoval na to, že ako člen výboru uvedenú zmluvu podpísal a podpísal ju s prílohou. Vedel, čo je predmetom prenájmu a poukazoval na existenciu prílohy. Pokiaľ ide o svedecké výpovede ostatných svedkov, jednalo sa o novozvolených členov výboru, ktorí viac-menej poukazovali na nečinnosť urbárskej spoločnosti a poukazovali na nevýhodnosť nájomných zmlúv. V tomto smere považuje ich vyjadrenia za tendenčné a poukazujeme hlavne na zápisnice z rokovania výboru, ktoré boli súdu predkladané a z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva, že sa javilo členom výboru sporné alebo neboli spokojní s výškou ceny. Nenamietali však určitosť, neurčitosť alebo spornosť prenajatých pozemkov. Pokiaľ ide o to, či svedok M. Š. mal byť spochybňovaný z titulu, že mal vykonávať drobné poľnohospodárske práce. Toto sa javí vo svetle danej veci za irelevantné, nakoľko v takejto malej obci sú všetci navzájom rodinnými príslušníkmi bližšími alebo vzdialenejšími, pričom zvoz sena nie je možné považovať za podnikateľskú činnosť, resp. podieľanie sa na podnikateľskej činnosti. Takže v tomto smere vykonané dokazovanie neprinieslo žiadne nejaké iné nové svetlo. Samotná zmluva obsahovala, že sa jedná o prenájom poľnohospodárskej pôdy. Konkrétne bol špecifikovaný list vlastníctva, bola špecifikovaná orná pôda výmerov, bola špecifikovaná trvalé trávne porasty výmerov, že sa jedná o prenájom podľa zákona č. 504/2003 o prenájme poľnohospodárskej pôdy a samotná zmluva odkazovala na existenciu prílohy. Predseda urbárskej spoločnosti, ktorý túto existenciu prílohy spochybňuje, bol opakovane zvoleným predsedom. Za dlhé obdobie sa stretával s uzatváraním písomných zmlúv a rôznych listín, takže v tomto smere nie je možné tvrdiť o tom, že mohol alebo mal byť uvedený niekým alebo niečím do omylu. Takže javí sa, že je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. Je založená len na tvrdení doterajšieho predsedu.
23. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“), nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.
Podľa § 14 ods. 1 Zákona, zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ako aj všetky úkony s ňou súvisiace musia mať písomnú formu. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový
spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa odseku 1 zveruje túto nehnuteľnosť spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká. Spoločenstvo užíva podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorá nie je spoločnou nehnuteľnosťou a ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond alebo správca, na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s fondom alebo správcom na dobu spoločného obhospodarovania. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/97/20200425> Ak vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti prenajme spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, fond alebo správca prenajíma podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, za rovnakých podmienok nájomcovi, ktorému vlastník prenajal spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 31.12.2018 uzatvorená Zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ dal žalovanému ako nájomcovi do nájmu poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území C., vedené na LV č. XXX, podiel X/X, výmera orná pôda XXXXX m2, H. XXXXX m2, výmera podielov spolu XXXXXX m2. Prenajímateľ prehlásil, že je predsedom spoločnosti a spolu s členom výboru spoločnosti, ktorej podielnici uvedené parcely (pozemky) vlastnia, im nič nebráni v uzatvorení tejto zmluvy V článku II. zmluvy je zároveň uvedené, že čísla parciel - pozemkov vedených na predmetných listoch vlastníctva tvoria prílohu tejto zmluvy.
27. Žalobca v konaní poukázal, že p. M. Š., ako člen spoločenstva, nebol oprávnený nájomnú zmluvu podpísať. S týmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožňuje.
Podľa Zmluvy o pozemkovom spoločenstve 2014 žalobcu uzatvorenej podľa zákona č. 97/2003 Z. z. o pozemkových spoločenstvách zo dňa 01.02.2014 účinnej v čase podpísania predmetnej nájomnej zmluvy, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak je na právny úkon, ktorí robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu spoločenstva a aspoň jedného ďalšieho člena výboru.
Podľa potvrdenia o zápise do registra pozemkových spoločenstiev vydaného dňa 04.3.2014 Okresným úradom C., Pozemkovým a lesným odbor vyplýva, že v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy bol predsedom pozemkového spoločenstva Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo C. p. A. P., podpredsedom bol p. V. N. a členmi výboru boli p. A. F., p. M.Á. Š. a p. Š. H..
Z výpovedí štatutárnych zástupcov žalobu i žalovaného ako aj z výpovedí svedkov bolo v konaní preukázané, že za žalobcu zmluvu podpísali predseda spoločenstva p. A. P. a člen výboru p. M. Š. a
bola tak splnená podmienka vyplývajúca zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu, taktiež za žalovaného zmluvu podpísal jediný konateľ a spoločník M. P., a teda zmluva bola riadne podpísaná zodpovednými osobami, predpísaným spôsobom a bola riadne uzatvorená v súlade s ust. § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.
28. Žalobca v konaní ako jediný dôvod pre ktorý podal žalobu uvádzal, že nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami konania je absolútne neplatná pre jej neurčitosť - nevymedzenie predmetu nájmu uvedením parcelných čísel a výmery jednotlivých prenajímaných pozemkov v zmluve a na jeho tvrdení o tom, že predmetná zmluva neobsahovala prílohu, ktorá by prenajímané pozemky bližšie špecifikovala. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností bolo na žalobcovi.
29. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (podľa doterajších ustanovení § 79 ods. 1, 2 O.s.p., 101 ods. 1 O.s.p., 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo X X Y. XXX/XXXX veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazování, str. 37 a nasl.). Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Ako už bolo uvedené, nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.
30. Na platnosť právneho úkonu vyžaduje zákon splnenie určitých predpokladov. V ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú kladené osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Predmet právneho úkonu musí byť tiež objektívne možný. Ak uvedené predpoklady nie sú splnené, resp. ak právny úkon týmto náležitostiam nevyhovuje, ide o vadný právny úkon. V dôsledku tejto vadnosti sa právny úkon považuje spravidla za absolútne neplatný.
Náležitosťou prejavu je aj jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť.
Určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, keď je tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý zachytáva obsah úkonu; požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne (teda každému a nielen zmluvným stranám) zreteľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený úplne nezameniteľným spôsobom - rozhodnutie NS ČR z 24.06.2008, sp. zn. XXOdo/XXXX/XXXX.
31. Nájomná zmluva je nominátnym zmluvným typom, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku. Predstavuje dvojstranný konsenzuálny právnym úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich vzájomné práva a povinnosti. Vzťah medzi zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov a Občianskym zákonníkom je vo vzťahu lex specialis derogat legi generali. Na riešenie niektorých otázok týkajúcich sa problematiky nájomnej zmluvy, ako právneho úkonu, sa subsidiárne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zákonodarca deklaruje, že každý právny úkon musí spĺňať predpísané náležitosti. Ak právny úkon nespĺňa zákonom predpísané náležitosti sankciou je jeho neplatnosť. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v intenciách Občianskeho zákonníka.
Pre každú nájomnú zmluvu je charakteristické užívanie veci a branie úžitkov, dočasnosť, určenie predmetu veci a odplatnosť. Esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy sú najmä exaktná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. Ak nájomná zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitosti máme zato, že je v nadväznosti na § 37 Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, lebo nie je dostatočne určitý.
V nájomnej zmluve musí byť presne špecifikovaný predmet nájmu. Z tohto titulu musia byť katastrálne územie, listy vlastníctva, parcelné čísla, kultúry a výmery uvedené priamo v nájomnej zmluve, alebo je nevyhnutné aby boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, napríklad vo forme prílohy.
32. Žalobca v podanej žalobe a tiež písomných vyjadreniach poukazoval na rozsudok Najvyššie súdu SR č. k. XCdo/XXX/XXXX, v zmysle ktorého „absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V preskúmavaných zmluvách chýba špecifikácia predmetu nájmu, nehnuteľnosti, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým aj ich absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia nehnuteľností (podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísel, kultúr a výmery) nie je v nich uvedená a príloha, na ktorú odkazujú nie je ich súčasťou a jej existencia nebola súdu preukázaná.“
Toto rozhodnutie Najvyššie súdu SR však nie je možné aplikovať na prejednávanú vec. V danej právnej veci je situácia iná. Priamo zo zmluvy o nájme vyplýva, že zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu prenájmu, zo zmluvy je zrejmé o aký prenájom ide, t. j. že ide o prenájom poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, rovnako ako je z nej zrejmá aj doba prenájmu nehnuteľností, predmetom nájmu sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. C. a to orná pôda o výmere XXXXX m2 a H. o výmere XXXXX m2. V článku II. zmluvy je jednoznačný a nespochybniteľný odkaz na prílohu zmluvy, ktorá má obsahovať úplnú špecifikáciu prenajatých pozemkov, a táto príloha je súčasťou zmluvy. Z prílohy vyplýva, že predmetom nájmu boli pozemky parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, o celkovej výmere XXXXXX m2. Túto skutočnosť mal súd preukázanú vykonaným dokazovaním a to výpoveďami svedkov i spisovým materiálom predloženým Okresným úradom C., Katastrálnym odborom.
33. Jediným dôkazom, ktorým žalobca preukazoval opodstatnenosť žaloby bola výpoveď predsedu spoločenstva, teda p. A. P.. Súd v tomto smere poukazuje, že predseda výboru spoločenstva v rámci svojich právomoci zastupuje žalobcu navonok, je jeho štatutárnym orgánom. V rámci výkonu svoje funkcie podpísal aj predmetnú nájomnú zmluvu dátovanú zo dňa 31.12.2018, táto skutočná sporná nebola, potvrdil to aj samotný p. A. P.. Ten tiež v konaní tvrdil, že zmluva mala byť podpísaná až v júni 2019, uviedol to aj na zasadnutí výboru spoločenstva, avšak túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Člen výboru p. Š., ktorý predmetnú zmluvu za žalobcu tiež podpísal potvrdil, že zmluva bola podpísaná vo vianočnom období roku 2018, danú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalovaného, teda ďalšie zmluvné strany predmetnej nájomnej zmluvy. Opak v konaní preukázaný nebol. Žalovaný následne aj prenajaté
pozemky od roku 2019 užíval, čo v konaní žiadna zo strán sporu a ani svedkovia nepopreli. Žalovaný v súlade so zmluvnými dojednaniami v lehote splatnosti nájomné za rok 2019 aj žalobcovi uhradil, ktorý mu však zaplatené nájomné vrátil späť.
Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že zmluva bola podpísaná v reštaurácii U. v C.. Uvedené tvrdenie žalobca v konaní nepreukázal a ani na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
Súd poukazuje, že môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany.
34. Sporné v konaní bolo, či predmetná zmluva obsahovala prílohu obsahom ktorej bola špecifikácia pozemkov, ktoré boli prenajaté žalovanému. V tomto smere vykonaným dokazovaním a to výpoveďou konateľa žalovaného, výpoveďou jeho otca, výpoveďou p. Š. bolo preukázané, že nájomná zmluva prílohu obsahovala. Opak v konaní preukázaný nebol.
Uvedený záver možno prijať aj po preskúmaní spisu príslušnej správy katastra č. D. -XX/XXXX, ktorého overený odpis bol v konaní zo strany súdu zabezpečený, pričom dňa 28.08.2019 bol správe katastra predložený návrh na zápis predmetnej nájomnej zmluvy poznámkou do katastrálnej evidencie a bola ako príloha návrhu predložená zmluva o nájme spolu s prílohou.
Súd poukazuje, že ani výsluchom svedkov a to členov výboru žalobcu nebolo preukázané, žeby zmluva prílohu neobsahovala. Jednotliví vypočutí členovia potvrdili, že na základe výzvy členov spoločenstva A. P. im predložil originál predmetnej nájomnej zmluvy bez prílohy, avšak nemožno z toho vyvodiť záver, že zmluva prílohu neobsahovala. Pán A. P. po podpise zmluvy túto spoločenstvu nepredložil a ani žiadnemu jej orgánu, resp. členovi. Zmluvu si ponechal u seba a až na výzvu členov spoločenstva ju predložil a to bez jej prílohy. Zo zápisníc zo zasadnutia výboru a zhromaždenia členov urbárskej spoločnosti vyplýva, že predmetná zmluva im bola predložená a bola nimi vyhodnotená ako nevýhodná a to pre dojednanú nízku výšku nájomného a A. P. ako predsedovi výboru bolo uložené, aby nevýhodné zmluvy ukončil. Predmetná zmluva bola A. P. predložená bez prílohy, z uvedeného však nemožno dospieť k záveru, že v čase podpisu zmluvy príloha k zmluve pripojená nebola. Je to iba tvrdenie A. P., pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva prílohu so špecifikáciou prenajatých pozemkov obsahovala.
35. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmet nájmu bol v nájomnej zmluve zo dňa 31.12.2018 špecifikovaný určito a teda zmluva o nájme uzatvorená medzi stranami sporu je platným právnym úkonom. Žalovaný je teda oprávnený prenajaté pozemky dohodnutým spôsobom užívať a výkonom tohto práva nezasahuje do vlastníckeho práva jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva.
Okrem toho v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný užíval aj iné pozemky špecifikované žalobcom v žalobcom petite okrem pozemkov parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, o celkovej výmere XXXXXX m2, ktoré užíva na základe platnej nájomnej zmluvy, teda ani v tomto smere zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.
Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
36. Pre úplnosť súd poukazuje, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004, sp. zn. L.. Ú. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“
37. Súd nemal pochybnosti o svedeckých výpovediach svedkov vypočutých v tomto konaní. Aj keď M. P. str. je otcom konateľa žalovaného a M. Š., člen výboru spoločenstva, je tiež v príbuzenskom vzťahu ku
konateľovi žalovaného, obidvaja prakticky zhodne popísali okolnosti za ktorých predmetná zmluva bola podpísaná, ich výpovede v ničom si neodporovali a boli súladné s inými vykonanými dôkazmi. Okrem toho konateľ žalovaného, jeho otec a p. Š. sú tiež v príbuzenskom vzťahu aj s A. P., predsedom výboru a štatutárnym zástupcom žalobcu. Súd poukazuje, že svedkovia v konaní boli riadne a preukázateľne zo strany súdu poučení o ich právach povinnostiach a dôsledkoch krivej výpovede. Samotná skutočnosť, že ide o osoby, ktoré sú vo vzťahu so žalovaným, nemôže mať za následok hodnotenie ich výpovede ako nevierohodnej, resp. účelovej.
Svedok vypovedá v civilnom sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal, o skutočnostiach tvoriacich predmet výsluchu, teda čo bezprostredne vnímal. Pri dôkaze výpovede svedka súd hodnotí vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade, či sa vzájomne doplňujú.
Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov konania, ktorí častokrát vnímajú pomery strán aj sprostredkovane z dôvodu ich rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy dostupným dôkazom sú iba výpovede účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania - rozhodnutie Krajského súdu v H. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 07.02.2018.
38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu zamietol v celom rozsahu a preto v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.