Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Environmentálny fond, IČO: 30 796 491, so sídlom Nevädzová 806/5, 821 01 Bratislava - Ružinov, proti žalovanej: Obec Dulova Ves, IČO: 00 327 000, so sídlom Hlavná 18/36, Dulova Ves, 082 52 Kokošovce, právne zastúpenej IURISTICO, s. r. o., IČO: 36 588 041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever, o zaplatenie 74.940,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -143 z 25. mája 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou mu 19. novembra 2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 74.940,75 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy poskytol žalovanej podporu formou dotácie vo výške 74.940,75 eur, avšak žalovaná porušila ustanovenia zmluvy, a preto je povinná poskytnutú dotáciu vrátiť. 2.2 Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Tvrdila, že nárok žalobcu na vrátenie dotácie nie je daný, nakoľko žalobca 26. februára 2018 vystavil protokol k záverečnému vyhodnoteniu plnenia podmienok zmluvy, v zmysle ktorého má nárok na dotáciu vo výške 74.940,75 eur. Pre prípad, že by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nárok žalobcu voči nej existuje, vzniesla námietku premlčania tohto nároku. 2.3 Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom 25. mája 2021 argumentovala tým, že porušením zmluvných povinností žalovanou bola žalobcovi spôsobená škoda. 2.4 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že Okresný úrad Prešov, Odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím zo 6. októbra 2015 uložil žalovanej zabezpečiť zneškodnenie komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu, umiestneného v rozpore so zákonom o odpadoch v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia. Žalovaná ako verejný obstarávateľ, vyhlásila verejné obstarávanie na realizáciu predmetu zákazky: Sanácia miesta s ne z 28. septembra 2015. Žalovaná čestným vyhlásením z 13. novembra 2015 vyhlásila, že výber dodávateľa na realizáciu projektu bol uskutočnený podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaná požiadala obchodnú spoločnosť H., Z.. F.. P.. ako osobu zodpovednú za

zabezpečenie procesu verejného obstarávania o predloženie dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu. Z dôvodu vážnosti situácie a krátkeho termínu realizácie projektového zámeru sa žalovaná rozhodla riešiť situáciu rokovacím konaním bez zverejnenia využitím priameho rokovacieho konania, avšak nezrušila pôvodne použitý postup zadávania podlimitnej zákazky, ale pokračovala v jej zadávaní postupom priameho rokovacieho konania, a to vyzvaním pôvodne vylúčeného uchádzača, ktorým bola obchodná spoločnosť G., Z.. F.. P.., na rokovanie. Výsledkom predmetného postupu priameho rokovacieho konania bolo uzatvorenie zmluvy o dielo z 12. novembra 2015 s pôvodne vylúčeným uchádzačom. Žalobca ako poskytovateľ dotácie a žalovaná ako príjemca dotácie 30. novembra 2015 uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie. Predmetom zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností žalobcu a žalovanej pri poskytnutí podpory formou dotácie zo strany žalobcu v prospech žalovanej za účelom spolufinancovania skutočne vynaložených oprávnených nákladov na realizáciu projektu: Sanácia miesta s nezákonne umiestneným odpadom. V článku IV. bod 6. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že príjemca dotácie zodpovedá za dodržanie zákonných postupov pri výbere dodávateľov, pričom porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany príjemcu dotácie sa považuje za podstatné porušenie podmienok zmluvy, s ktorými je spojená povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu. V článku IX. bod 2. zmluvy sa uvádza, že nedodržanie alebo porušenie ktorejkoľvek z dohodnutých podmienok uvedených v zmluve, za ktorých sa dotácia poskytla alebo nehospodárne, neefektívne, neúčinné a neúčelové použitie dotácie príjemcom dotácie sa považuje za porušenie finančnej disciplíny. Žalobca 22. decembra 2015 poskytol žalovanej na základe tejto zmluvy podporu formou dotácie v celkovej výške 74.940,75 eur. Úrad pre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 3. októbra 2016 konštatoval, že žalovaná porušila zákon o verejnom obstarávaní. Protokol bol prerokovaný so žalovanou 21. novembra 2016. Žalobca 26. februára 2018 vyhotovil protokol k záverečnému vyhodnoteniu plnenia podmienok zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie, v zmysle ktorého má žalovaná nárok na dotáciu na základe predložených dokladov v plnej výške a bolo odsúhlasené definitívne priznanie predmetnej sumy žalovanej ako príjemcovi dotácie. Žalobca listom z 24. apríla 2020 vyzval žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 74.940,75 eur. Žalovaná mu túto sumu neuhradila ani čiastočne. 2.5 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že postupovala v rozpore s ustanovením o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v zmysle ktorého príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov vrátane ich klasifikácie podľa sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie primeraného a včasného plnenia svojich úloh, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov a ktoré sú zároveň v súlade s pravidlami verejného obstarávania (rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie z 5. januára 2018). K uvedenému porušeniu zmluvy došlo v roku 2015. Žalovaná porušila podmienky zmluvy ešte pred jej uzatvorením tým, že sa rozhodla v časovej tiesni riešiť situáciu rokovacím konaním bez zverejnenia využitím priameho rokovacieho konania, avšak nezrušila pôvodne použitý postup zadávania podlimitnej zákazky, ale pokračovala v jej zadávaní postupom priameho rokovacieho konania, a to vyzvaním pôvodne vylúčeného uchádzača, resp. keď uzatvorila zmluvu o dielo s pôvodne vylúčeným uchádzačom. V deň uzatvorenia zmluvy, teda 30. novembra 2015, žalovaná musela vedieť, že jej podmienky porušila. Týmto dňom začala žalobcovi plynúť lehota na uplatnenie jeho práva, 30. novembra 2019 sa nárok žalobcu považuje za premlčaný a nakoľko žalobca (správne žalovaná) v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, súd žalobcovi jeho nárok nemohol priznať. 2.6 Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vyplatením dotácie žalovanej mu vznikla škoda, nakoľko v článku IX. bod 2. zmluvy sa uvádza, že nedodržanie alebo porušenie ktorejkoľvek z dohodnutých podmienok uvedených v zmluve, za ktorých sa dotácia poskytla alebo nehospodárne, neefektívne, neúčinné a neúčelové použitie dotácie príjemcom dotácie sa považuje za porušenie finančnej disciplíny. Právnym posúdením veci v zmysle názoru žalobcu by totiž bolo možné dospieť k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody, ako aj na vrátenie dotácie, čo je v rozpore so všeobecnými princípmi spravodlivosti. Navyše, samotné tvrdenie o vzniku škody nepostačuje, škoda sa musí preukázať. Prípadný nárok žalobcu na náhradu škody by bol taktiež premlčaný, keďže žalovaná sa mohla dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu 3. októbra 2016 z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly. 2.7 Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca uplatnil nárok na vrátenie dotácie žalobou 19. novembra 2020 po uplynutí premlčacej doby, keďže k tvrdenému porušeniu pravidiel verejného

obstarávania žalovanou došlo ešte v roku 2015 a povinnosť vrátiť dotáciu vznikla poskytnutím dotácie a premlčala sa uplynutím premlčacej doby štyroch rokov v roku 2019. 2.8 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , (ďalej len „“), , o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). 2.9 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) v spojení s ustanovením a priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradku trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti konštatoval, že v občianskoprávnej teórii je škoda chápaná ako skutočná škoda (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Ide vlastne o úbytok na majetku poškodeného, prípadne o množstvo peňažných prostriedkov na vyváženie toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu. jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Tam, kde nie je ochota pre vzájomnú dohodu, neprichádza do úvahy iná možnosť, než si nárok na náhradu škody uplatniť súdnou cestou. Vo všeobecnosti pre vznik škody, resp. aby sa mohlo konštatovať, že niekomu vznikla škoda, musia byť splnené nasledovné predpoklady: porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Porušenie právnej povinnosti ako prvý predpoklad pre vznik škody spočívalo v porušení článku X. bod 4. zmluvy, podľa ktorého príjemca dotácie podpisom tejto zmluvy vyhlasuje, že výber dodávateľa uvedeného v článku IV. bod 5. zmluvy zabezpečil v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, platnom v čase výberu dodávateľa a že za tento výber zodpovedá. Škoda mu vznikla po vyplatení dotácie žalovanej, keďže na základe výsledku kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie sa dozvedel o tom, že žalovaná nemala nárok na vyplatenie dotácie, nakoľko postupovala pri výbere dodávateľa v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čoho si žalovaná musela byť vedomá. Žalovaná suma s príslušenstvom predstavuje výšku škody, ktorá mu bola spôsobená a ktorú je potrebné vynaložiť na kompenzáciu spôsobenej ujmy. Na základe skutočností preukázaných už v priebehu súdneho konania nemožno poprieť existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovanej obsiahnutej v článku X. bod 4. zmluvy a vznikom ujmy, ktorá mu vznikla ako dôsledok tohto protiprávneho konania žalovanej. Ak by žalovaná postupovala pri výbere dodávateľa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nevznikla by mu škoda vo výške poskytnutej dotácie s príslušenstvom. Ohľadom plynutia premlčacej doby tvrdil, že pre jej začiatok je rozhodujúci deň, keď poškodený mal možnosť pri náležitej starostlivosti získať informáciu o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade sa o škode dozvedel až na základe výsledkov kontroly vykonanej Úradom pre verejné obstarávanie a premlčacia doba začala plynúť v deň, keď bola ukončená kontrola Úradu pre verejné obstarávanie, teda v deň prerokovania protokolu a spísania zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, t. j. 21. novembra 2016. V rámci tejto premlčacej doby, ktorá začala plynúť 21. novembra 2016 si mohol voči žalovanej uplatniť nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia . Nakoľko žalobu podal 19. novembra 2020, t. j. pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, považuje názor súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom rozhodnutí za nesprávny. Rovnako za nesprávny považuje názor súdu prvej inštancie, že by mu v danom prípade postupom žalovanej vznikol nárok na náhradu škody proti žalovanej a zároveň by mal nárok na vrátenie dotácie. Hoci ho dojednania uvedené v čl. IV. bod 5. zmluvy v spojení s čl. X. bod 4. zmluvy oprávňovali na to, aby si nárokoval od žalovanej vrátenie dotácie, to nepopiera fakt, že konaním žalovanej mu vznikla škoda vo výške neoprávnene poskytnutej dotácie, keďže žalovaná sa svojím konaním zámerne dopustila porušenia čl. IV. bod 5. zmluvy a následkom tohto jej protiprávneho konania došlo k vyplateniu dotácie aj napriek tomu, že žalovaná na túto dotáciu nárok nemala. Nakoľko si bol a je vedomý toho, že nárok na vrátenie dotácie v zmysle zmluvy bol v čase, keď sa rozhodol uplatniť svoje práva a nároky voči žalovanej súdnou cestou v zmysle premlčaný, rozhodol sa uplatniť si na súde nárok na náhradu škody v zmysle v nadväznosti na ustanovenie . Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 74.940,75

eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22. novembra 2016 do zaplatenia, počítaným zo sumy 74.940,75 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo 6. augusta 2021, v ktorom uviedla, že popiera, že by došlo k porušeniu povinnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní. S jej argumentáciou sa súd prvej inštancie nevysporiadal a otázku porušenia ustanovení zákona o verejnom obstarávaní uzatvoril nesprávne, napriek tomu je však napadnuté rozhodnutie vecne správne. Nezákonnosti rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie sa domáha správnou žalobou vo veciach správneho trestania z 21. júna 2018, pričom konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Samotný žalobca vypracoval protokol k záverečnému vyhodnoteniu plnenia podmienok dotačnej zmluvy č. V1427/2018 z 26. februára 2018, podľa ktorého žalobca súhlasí s definitívnym priznaním uhradenej sumy dotácie a keďže dotácia jej bola definitívne priznaná, dotáciu nemusí vrátiť. Pritom žalobca kontroloval plnenie podmienok dotačnej zmluvy a aj dokumentáciu z verejného obstarávania a dokumentáciu z realizácie zákazky. V tom čase bol vyhotovený a prerokovaný protokol Úradu pre verejné obstarávanie a Úrad pre verejné obstarávanie a Environmentálny fond sú orgánmi tej istej právnickej osoby, ktorou je štát. Inštitút zodpovednosti za majetkovú škodu sa uplatňuje v prípadoch, ak škodca svojím konaním alebo opomenutím spôsobí zníženie majetku poškodeného (či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku) a súčasne je nevyhnutné, aby k zníženiu majetku poškodeného došlo v dôsledku konania škodcu. V danom prípade žalobca sám tvrdí, že k „škode“ malo dôjsť tým, že jej vyplatil dotáciu na základe uzatvorenej dotačnej zmluvy, na ktorú podľa jeho názoru nemala nárok. K tvrdenému zníženiu majetku na strane žalobcu tak došlo samotným konaním žalobcu, nie jej konaním. Ak existoval nárok na poskytnutie dotácie, poskytnutie dotácie nie je škodou, ale plnením zmluvy. Ak neexistoval nárok na poskytnutie dotácie, poskytnutie dotácie by bolo nanajvýš bezdôvodným obohatením (rovnako premlčaným), nie však škodou. Nakoľko však dotačná zmluva zakotvuje mechanizmus vrátenia dotácie v prípade, ak pre jej poskytnutie neboli splnené podmienky, tento osobitný inštitút vytesňuje uplatňovanie ako bezdôvodného obohatenia, tak aj zodpovednosti za škodu. Preto v danom prípade nemožno vôbec uvažovať o inštitúte zodpovednosti za škodu, ako to namieta žalobca. Zároveň sa nemožno domáhať rovnakého plnenia z rôznych dôvodov, inak by mohlo dôjsť k duplicite plnenia, čo nie je prípustné. Čo sa týka plynutia premlčacej doby, tá začala plynúť uzatvorením zmluvy o dielo 12. novembra 2015, resp. poskytnutím dotácie 22. decembra 2015. Ak by aj vychádzala z uvažovania žalobcu, že má nárok z titulu zodpovednosti za škodu, žalobca sa o porušení zákona o verejnom obstarávaní mohol dozvedieť najneskôr z protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 3. októbra 2016. Len pre úplnosť zopakovala, že uplatnený nárok na náhradu škody neprichádza do úvahy a ani nie je daný. Na základe uvedených žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. V zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je nepochybné, že žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na vrátenie poskytnutej podpory formou dotácie vo výške 74.940,75 eur. Po tom ako žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vzniesla námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom, žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej už konštatoval, že čl. X. bod 4. zmluvy a čl. IX. bol 6. zmluvy reflektujú právnu úpravu vyjadrenú v ustanovení , podľa ktorého pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl.. Rovnako jeho právna zástupkyňa vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom 25. mája 2021 zotrvala na tom, že premlčanie nároku sa spravuje ustanovením ohľadom zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorý odkazuje na ustanovenie .

12. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že Úrad pre verejné obstarávanie v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 3. októbra 2016 konštatoval, že žalovaná porušila viaceré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní a to je podľa neho dôvodom na vrátenie žalovanej sumy žalovanou, z obsahu zmluvy je nepochybné, že pre prípad porušenia tejto povinnosti zakotvil do zmluvy čl. IV. bod 6., v zmysle ktorého si zmluvné strany dohodli, že príjemca dotácie zodpovedá za dodržanie zákonných postupov pri výbere dodávateľov, pričom porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany príjemcu dotácie sa považuje za podstatné porušenie podmienok zmluvy, s ktorými je spojená povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu.

13. Za týchto okolností má odvolací súd za to, že žalobca ešte pred uzatvorením zmluvy určil sankciu za nedodržanie zákonných postupov v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, s ktorou podpisom zmluvy súhlasila aj žalovaná a ktorú by akceptoval aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe, ak by žalobca podal žalobu včas. Podobne, ak by bol žalobca v predmetnej zmluve upravil, že pri nedodržaní zákonných postupov v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bude prijímateľ dotácie povinný nahradiť žalobcovi škodu, žalobca by sa náhrady škody domáhal žalobou a žalobu by podal pred uplynutím premlčacej lehote, súd by mu nárok na náhradu škody mohol priznať. Ak sa však žalobca žalobou voči

žalovanej domáha vrátenia poskytnutej dotácie v čase, keď bol takýto jeho nárok premlčaný a po tom ako žalovaná vzniesla námietku premlčania argumentoval tým, že má voči žalovanej nárok na náhradu škody, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď jeho žalobu zamietol.

14. Vzhľadom na túto skutočnosť hodnotí odvolací súd ako nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nakoľko si bol a je vedomý toho, že nárok na vrátenie dotácie v zmysle zmluvy bol v čase, keď sa rozhodol uplatniť svoje práva a nároky voči žalovanej súdnou cestou v zmysle premlčaný, rozhodol sa uplatniť si na súde nárok na náhradu škody v zmysle v nadväznosti na ustanovenie .

15. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru, že žalobca sa mohol domáhať a aj domáha vrátenia poskytnutej dotácie, konštatuje, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy žalobca poskytol dotáciu žalovanej, t. j. 22. december 2015, keďže od tohto dňa plynula štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula 22. decembra 2019 a žalobca doručil žalobu súdu prvej inštancie 19. novembra 2020.

16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).