Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-123-2025.pdf
PDF · 138.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/123/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajsky´ súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Šabľovej a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru, v spore žalobcu: Environmentálny fond, so sídlom Nevädzová 806/5, 821 01 Bratislava, IČO: 30 796 491, proti žalovanej: Obec Čoltovo, Čoltovo 77, 049 12 Čoltovo, IČO: 00 328 162, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Železničná 247/19, 050 01 Revúca, IČO: 37 951 670, o zaplatenie 482.523,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 11Cb/2/2023-253 z 9. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 11Cb/2/2023-253 z 9. apríla 2025.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 482.523,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 205.561,- eur od 04.06.2022 do zaplatenia a 12 % ročne zo sumy 276.962,99 eur od 10.02.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 276.962,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 276.962,99 eura od 10.2.2023 a zmluvnej pokuty vo výške 205.561,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 205.561,- eur od 4.6.2022 do zaplatenia.
3. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej poskytol podporu vo forme dotácie vo výške 663.100,- eur na základe Zmluvy číslo 147034 08U01 zo dňa 27.10.2020 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie. Dotácia mala byť použitá na projekt „Vodovod Čoltovo“ a bola odoslaná na účet žalovanej dňa 9.11.2020. Následne žalobca zistil, že žalovaná porušila uzatvorenú zmluvu v jej článku IV. bode 5., keď u žalovanej bola vykonaná kontrola verejného obstarávania. V zmysle správy z administratívnej finančnej kontroly boli žalobcom identifikované dve zistenia porušenia ustanovení Zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, pričom obidve zistenia boli s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania a to konkrétne: a) Žalovaná, ako verejný obstarávateľ nepostupoval v súlade s § 66 ods. 1 písm. e) ZVO - Rokovacie konanie bez zverejnenia, na základe čoho došlo k výberu dodávateľa spoločnosti A. B. - DUMYS, Kasárenská 30, 048 01 Rožňava, IČO: 35 127 112. K porušeniu ZVO došlo uzatvorením zmluvy rokovacím konaním bez zverejnenia, a to bez toho, aby boli splnené
podmienky na jeho použitie. b) Žalovaná, t. j. príjemca dotácie, ako verejný obstarávateľ nepostupoval v súlade s § 48 ods. ZVO. Nezákonne zrušil postup verejného obstarávania, neakceptoval vysvetlenia uchádzačov, ktoré sa týkali predloženia mimoriadne nízkej ponuky a neopodstatnene zamietol žiadosti o nápravu, čím došlo k nedodržaniu zásad transparentnosti a/alebo rovnakého zaobchádzania počas postupu zadávania zákazky. Uvedeným konaním žalovaná porušila čl. IV. bod 5. zmluvy o poskytnutí dotácie, podľa ktorého sa príjemca dotácie zaviazal uskutočniť výber dodávateľa realizácie projektu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, čím došlo k porušeniu tohto článku zmluvy a to podstatným spôsobom , čo vyplýva aj z článku XI. bod 3. písm. b) zmluvy o poskytnutí dotácie. V súlade s čl. XI. bod 2. zmluvy o poskytnutí dotácie žalobca dňa 23.1.2023 odstúpil od zmluvy o poskytnutí podpory formou dotácie. Odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa 25.1.2023, čím došlo k zániku zmluvy o poskytnutí dotácie okamihom doručenia odstúpenia žalovanej. Žalobca zároveň vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutej dotácie v plnej výške, pričom žalovaná vrátila len časť dotácie vo výške 386.137,01 eura. Žalobca žiadal o vrátenie zvyšnej časti poskytnutej dotácie vo výške 276.962,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 10.2.2023, t.j. dňa kedy uplynula lehota na plnenie určená v odstúpení od zmluvy. Dňa 10.5.2022 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s článkom XII. bod 3. Žalovanej bola výzva doručená dňa 13.5.2022. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 31 % z poskytnutej dotácie, t.j. 205.561,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.6.2022, t.j. dňa kedy uplynula lehota na plnenie určená vo výzve. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu č. 147034 08U01 zo dňa 27.10.2020 spolu s prílohami, správu z administratívnej finančnej kontroly zo dňa 15.12.2022, odstúpenie o zmluvy zo dňa 23.1.2023 s fotokópiou doručenky, výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 10.5.2022 spolu s fotokópiou doručenky a výpis z účtu žalobcu vedený v Štátnej pokladnici za obdobie od 9.11.2020 do 9.11.2020.
4. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu nepoprela poskytnutie dotácie vo výške 663.100,- eur na realizáciu projektu „Vodovod Čoltovo“. Namietla však platnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie. Žalovaná dňa 9.2.2023 oznámila žalobcovi nesúhlas s odstúpením od zmluvy a dňa 14.2.2023 aj nesúhlas s vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. Odstúpenie od zmluvy považuje za neplatné, čo uviedla aj vo svojich podaniach zo dňa 18.5.2022, 29.12.2022, ktorými sa vyjadrovala k zisteným nedostatkom administratívnej finančnej kontroly. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ako dôvod odstúpenia od zmluvy mali nastať na začiatku verejného obstarávania, ktoré predchádzalo uzavretiu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a to v roku 2004. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Verejné obstarávanie pre projekt „Vodovod Čoltovo“ bolo vykonané v roku 2004 a samotná realizácia projektu bola vo viacerých etapách, pričom predmetná zmluva o poskytnutí dotácie, v súvislosti s ktorou si žalobca uplatnil nároky v tomto konaní, bola uzavretá až v roku 2020. Žalovaná vždy poskytla žalobcovi reálne a pravdivé informácie počas celej doby trvania právneho vzťahu, vrátane dokumentácie týkajúcej sa predmetného verejného obstarávania. Bolo aj povinnosťou žalobcu pred uzavretím samotnej zmluvy o poskytnutí dotácie vykonať kontrolu celej dokumentácie aj z pohľadu splnenia podmienok pre jej poskytnutie. Žalobca mal pritom po celú dobu k dispozícii aj kompletnú dokumentáciu, týkajúcu sa predmetného postupu verejného obstarávania, ako aj samotného rokovacieho konania bez zverejnenia. Keďže dotácia bola žalovanej poskytnutá, žalovaná nemala dôvod pochybovať o tom, že by podmienky poskytnutia dotácie nebola riadne splnila. Za celé obdobie (od roku 2004, kedy bolo vykonané verejné obstarávanie do roku 2023, kedy žalobca odstúpil od zmluvy o poskytnutí dotácie) zo strany žalobcu neboli vytýkané žalovanej žiadne nedostatky, pochybenia ani výhrady, ktoré žalobca použil ako dôvody pre odstúpenie od zmluvy. V celom priebehu realizácie projektu „Vodovod Čoltovo“ v minulosti bolo akceptované splnenie podmienok toho istého verejného obstarávania. Žalovaná bola dôvodne v presvedčení, že je všetko v súlade so zákonom a jej legitímnym očakávaním preto bolo plnenie podmienok predmetného zmluvného vzťahu. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzhľadom na neplatnosť odstúpenia od zmluvy považuje za nedôvodný, poukázala na neprimeranosť jej výšky, ktorá sa javí byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzájomnou žalobou si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 70.184,80 eura, ktorý odôvodnila tým, že dňa 9.8.2021 predložila žalobcovi faktúru/účtovné doklady za účelom čerpania poskytnutej dotácie, pričom žalobca nedal súhlas s čerpaním finančných prostriedkov z dotácie, čím žalovaná nevedela uhradiť pohľadávku zhotoviteľa diela. Zhotoviteľ si nárok uplatnil v súdnom konaní, v ktorom mu tento bol aj priznaný a následne vymožený v exekučnom konaní celkom v sume 276.962,99 eura. Včasným uhradením pohľadávky zhotoviteľa diela by sa predišlo zbytočným a neefektívnym nákladom v sume 70.184,80 eura, ktorú si uplatnila ako nárok na náhradu škody. Na podporu svojich tvrdení predložila listinné dôkazy.
5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná zmluvu porušila podstatným spôsobom a v čase podpisu zmluvy musela vedieť aj o tom, že jej vyhlásenie, ktoré v zmluve robí, nie je pravdivé. Poukázal na čl. X. bod 4. zmluvy o poskytnutí dotácie. Zo Správy z administratívnej finančnej kontroly boli zistené dve porušenia ustanovení Zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, pričom obidve zistenia boli zistenia s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. K premlčaniu uviedol, že nie je možné takúto námietku uplatniť naväzujúc ju na rok 2006. Námietka premlčania by sa podľa žalobcu mohla viazať len na deň, kedy mal žalobca možnosť dozvedieť sa o tom, že verejné obstarávanie nebolo urobené v súlade so zákonom ani v súlade s vyhláseniami žalovanej v zmluve poskytnutí dotácie. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/42/2021 zo dňa 16.12.2021, podľa ktorého je pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby v prípade, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy pre porušenie verejného obstarávania zo strany povinného - príjemcu dotácie ešte pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie, rozhodujúci deň, kedy došlo k poskytnutiu dotácie. Povinnosťou žalobcu nebolo pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí dotácie vykonať kontrolu dokumentácie a procesu verejného obstarávania. Podľa čl. IV. bod 5. zmluvy o poskytnutí dotácie, za dodržanie zákonných postupov pri výbere dodávateľa, upravených zákonom o verejnom obstarávaní platnom a účinnom v čase výberu dodávateľa zodpovedá pri podpise zmluvy príjemca dotácie. S tým súvisí aj vyhlásenie žalovaného v čl. X. bod 4. zmluvy o poskytnutí dotácie. K vzájomnej žalobe uviedol, že žalovaná nešpecifikovala akú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí dotácie porušil žalobca, týkajúcu sa vynaloženia nákladov žalovaného v dôsledku takéhoto porušenia. Práve zmluva o poskytnutí dotácie je vzťahom, ktorý by mohol zakladať práva a povinnosti žalobcu, ktoré by si následne mohla žalovaná vzájomnou žalobou uplatniť. Práva a povinnosti zmluvných strán sú jasne špecifikované v zmluve o poskytnutí dotácie a žalobca žiadnu svoju povinnosť z tejto zmluvy neporušil. Exekúcia, na zaplatenie pohľadávky, nebola vedená zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale zo zmluvného vzťahu žalovanej a dodávateľom projektu. Žalovaná neinformovala žalobcu o priebehu súdneho konania, nemala možnosť v konaní predložiť dôkazy a ani uskutočniť žiadne prostriedky procesnej obrany, aby sa zamedzilo nútenému výkonu rozhodnutia. Tvrdenú nečinnosť v exekučnom konaní poprela podanou žiadosťou o vylúčenie veci z exekúcie.
6. Žalovaná v duplike v podstatnom rozsahu zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii. Uviedla, že výber zhotoviteľa diela nebol vykonávaný v čase podpisu predmetnej zmluvy, ale v rokoch 2004 až 2006 a tento výber nikto nikdy až do terajšej komunikácie so žalobcom nespochybnil. Žalovaná v čase podpisovania zmluvy vyhlásenie urobila v dobrej viere vychádzajúc z dostupnej dokumentácie a podkladov, nemala dôvod mať o tomto pochybnosti. Pri podpisovaní zmluvy vychádzala z toho, že verejné obstarávanie je v poriadku. Aj samotným žalobcom bola akceptovaná skutočnosť, že zmluva bude vychádzať z pôvodného verejného obstarávania a z jeho výsledkov. Zmluva o poskytnutí dotácie riešila len ďalšiu etapu projektu „Vodovod Čoltovo“ a pred jej uzavretím boli uzavreté iné zmluvy, na základe ktorých sa už realizovali predchádzajúce etapy. Spochybňovanie platnosti verejného obstarávania po tak dlhom časovom období a navyše, keď jeho výsledky boli po celú dobu akceptované nie je možné a je v rozpore s obvyklým postupom v právnych vzťahoch. Žalovaná tiež poprela tvrdenia žalobcu o nečinnosti v priebehu exekučného konania, pretože žalovaná podala po začatí exekúcie návrh na jej zastavenie, ktorý bol uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.2.2022 sp. zn. 34EK/4259/2021 zamietnutý. Exekučným súdom bol zamietnutý aj návrh na vyslovenie neprípustnosti exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, pričom podnet na toto konanie podal žalobca.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami a vypočutím svedkov.
8. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanej podporu formou dotácie v celkovej výške 663.100,- eur dňa 9.11.2020. Žalobca v Správe z administratívnej finančnej kontroly z 15.12.2022 konštatoval, zistenie viacerých nedostatkov, okrem iného že žalovaná porušila zákon o verejnom obstarávaní a to uzavretím zmluvy rokovacím konaním bez zverejnenia bez splnenia podmienok na jeho použitie, čím boli porušené ustanovenia Zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní, najmä § 66 ods. 1 písm. e) a nezákonným zrušením postupu verejného obstarávania, neakceptovaním vysvetlenia uchádzačov, ktoré sa týkali predloženia mimoriadne nízkej ponuky a neopodstatneným zamietnutím žiadosti o nápravu. Žalobca odstúpil podľa čl. XI. bod 2. zmluvy od zmluvy oznámením zo dňa 23.1.2023 z dôvodu porušenia čl. IV. bod 5. zmluvy, nakoľko došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom a požadoval vrátenie poskytnutej dotácie v lehote 15 dní od doručenia odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené dňa
25.1.2023. Listom zo dňa 2.5.2022 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s čl. XI. bod 3. a čl. XII. bod 3. zmluvy vo výške 31 % z poskytnutej dotácie, t.j. 205.561,- eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 13.5.2022. Podľa výpisu z účtu žalobcu dotácia vo výške 663.100,- eur bola odpísaná z účtu žalobcu dňa 9.11.2020. Žalovaná vyjadrila písomne dňa 9.2.2023 nesúhlas s odstúpením od zmluvy, nie si je vedomá žiadneho porušenia zákona v spojení s verejným obstarávaním. K vytýkanému tvrdenému porušeniu došlo v roku 2004, doposiaľ poskytovateľ dotácie nevytkol žiadne nedostatky a pochybenia, bola preto v presvedčení, že je všetko v súlade so zákonom a jej legitímnym očakávaním bolo plnenie podmienok zmluvy. Listom zo dňa 14.2.2023 žalovaná oznámila žalobcovi nesúhlas s vrátením dotácie. Z upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o skončení exekúcie sp. zn. 30 EX 44/22, výpisu z účtu žalovanej a uznesenia OS Banská Bystrica sp. zn. 34Ek/4259/2021 vyplýva, že v prospech oprávneného Juraj Lukáč - DUMYS sa viedla exekúcia, ktorá bola ukončená vymožením celého nároku, vrátane trov exekúcie a to prikázaním pohľadávky z účtu žalovanej dňa 20.9.2022 v sume 276.962,99 eura. Súd prvej inštancie uviedol podstatný obsah svedeckých výpovedi na pojednávaní - A. C. starosta obce Čoltovo, D. E. F., ktorý sa zúčastňoval na projekte od roku 2018.
9. Súd prvej inštancie konštatoval ako nesporné uzavretie Zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu číslo 147034 08U01 zo dňa 27.10.2020, poskytnutie dotácie žalobcom žalovanej vo výške 663.100,- eur, existencia Správy z administratívnej finančnej kontroly zo dňa 15.12.2022 a odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.1.2023, vrátenie časti dotácie v sume 386.137,01 eura. Sporné skutkové tvrdenie vyhodnotil ako nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej dotácie - existencia podstatného spôsobu porušenia zmluvy, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a premlčanie nároku žalobcu.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je štátnym fondom zriadeným na základe osobitného zákona na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie. Žalovaná je subjektom verejného práva konajúci pri zabezpečovaní svojich potrieb. Na oboch stranách teda vystupujú subjekty verejného práva, ktoré medzi sebou uzavreli zmluvu upravenú Obchodným zákonníkom. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná porušila zmluvné ustanovenia, konkrétne článok IV. bod 5. zmluvy, keď nedodržala zákonné postupy pri výbere dodávateľa pred uzavretím zmluvy v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní platnom a účinnom v čase výberu dodávateľa a tak v zmysle čl. XI. bod 3. písm. b) zmluvy došlo k porušeniu zmluvy o poskytnutí dotácie podstatným spôsobom, preto žalobca bol podľa čl. XI. bod 2. oprávnený odstúpiť od zmluvy a odstúpením od zmluvy mu vznikol nárok na vrátenie dotácie. Žalovaná uvedené odmietala a tvrdila, že nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy, ktoré by zakladalo možnosť odstúpiť od zmluvy. Žalovaná sa vyjadrila, že nárok žalobcu je premlčaný.
11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2, §§ 9 ods. 6, 10 ods.1 zák. č. 587/2004Z.z. o Environmentálnom fonde, § 2 ods. 1, § 4 ods. písm. b), § 15 ods. 2 písm. b), § 48 ods. 1 a § 66 ods. 1 písm. e) Zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní účinnom v čase vykonania verejného obstarávania (ďalej len „ZoVO“), § 373 Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ) o náhrade škody pri záväzkových vzťahoch, § 393 ods. 1, § 397 ObZ upravujúcich plynutie premlčacej lehoty v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a § 301 ObZ o možnosti znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie citoval aj zmluvné dojednania dopadajúce na predmetný spor zo zmluvy o poskytnutí dotácie.
12. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pretože považoval žalovaný nárok za dôvodný.
13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vykonal u žalovanej administratívnu finančnú kontrolu, ktorej výsledkom bola správa zo dňa 15.12.2022 so záverom, že kontrolovaný (žalovaná), ako verejný obstarávateľ nepostupoval v súlade s § 66 ods. 1 písm. e) ZoVO - rokovacie konanie bez zverejnenia, na základe čoho došlo k výberu dodávateľa spoločnosti A. B. - DUMYS, Kasárenská 30, 048 01 Rožňava, IČO: 35 127 112. K porušeniu ZoVO došlo uzatvorením zmluvy rokovacím konaním bez zverejnenia, a to bez toho, aby boli splnené podmienky na jeho použitie a tiež, že žalovaná - príjemca dotácie, ako verejný obstarávateľ nepostupoval v súlade s § 48 ods. ZoVO. Nezákonne zrušil postup verejného obstarávania, neakceptoval vysvetlenia uchádzačov, týkajúce sa predloženia mimoriadne nízkej ponuky a neopodstatnene zamietol žiadosti o nápravu, čím došlo k nedodržaniu zásad transparentnosti a/alebo rovnakého zaobchádzania počas postupu zadávania zákazky. Takéto porušenia ZoVO pri verejnom obstarávaní žalobca vyhodnotil v zmysle zmluvy ako jej podstatné porušenie zakladajúce právo od
zmluvy odstúpiť. Žalovaná žiadnym dôkazom nepoprela tvrdenia žalobcu, že došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom - porušením ZoVO. Nepoprela postup uzatvorenia zmluvy s dodávateľom rokovacím konaním bez zverejnenia. Odvolávala sa len na skutočnosť, že na základe predchádzajúcich zmlúv o poskytnutí dotácie došlo k poskytnutiu dotácie napriek tomu, že aj v ich prípade bolo podkladom namietané verejné obstarávanie. Žalovaná bola v presvedčení, že postup verejného obstarávania, ktorý predchádzal uzavretiu zmluvy bol v súlade s vtedy účinnou právnou úpravou.
14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že strany konania sa v zmluve v článku IV. bod 5. dohodli, že žalovaná bola povinná pri výbere dodávateľov zákazky postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a porušenie tohto zákona sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Vyhlásenie žalovanej v tejto súvislosti je aj súčasťou zmluvy v článku X. bod 4. Ide o zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo súkromnoprávneho záväzku medzi stranami konania. Súd prvej inštancie je teda názoru, že v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia, ak sa žalobca domáha vrátenia dotácie, vzhľadom na porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalovanej, je jeho povinnosťou v tomto smere uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že došlo k takému porušeniu zmluvy. Žalobca predložil správu z administratívnej finančnej kontroly, z ktorej jasne vyplýva, že došlo k porušeniu § 15 ods. 2 písm. b), § 48 ods. 1 a § 66 ods. 1 písm. e) ZoVO, keď sa žalovaná pri výbere dodávateľa neriadila zákonom o verejnom obstarávaní. Súd prvej inštancie v zmysle článku IV. bod 5. zmluvy porušenie zákona o verejnom obstarávaní považoval za podstatné porušenie zmluvy a konštatoval oprávnenie žalobcu od zmluvy odstúpiť. Preukázané bolo, že žalobca riadne odstúpil od uvedenej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej riadne doručené a následne žalobca vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutej dotácie s odkazom na článok IV. bod 5. zmluvy, čo preukazuje vznik nároku žalobcu na vrátenie dotácie poskytnutej žalovanej. Žalovaná vrátila žalobcovi časť dotácie v sume 386.137,01 eura a súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienky na vrátenie ostatnej časti poskytnutej dotácie v sume 276.962,99 eura spolu s príslušenstvom.
15. Námietku premlčania nároku vznesenú žalovanou vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, keď v odseku 48. napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom sporu je nárok na vrátenie poskytnutej dotácie nie nárok na náhradu škody. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že postupovala v rozpore so Zákonom č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní. K uvedenému porušeniu zmluvy došlo v roku 2006. V deň uzatvorenia zmluvy, teda dňa 27.10.2020 žalovaná musela vedieť, že jej podmienky porušila. Žalovaná v zmluve so žalobcom urobila vyhlásenie, že výber dodávateľov zabezpečila v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, čo sa ukázalo vzhľadom na tvrdenia žalobcu ako nepravdivé. Žalobca sa domáhal vrátenia poskytnutej dotácie a pre začiatok plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie považoval za rozhodujúci deň, kedy žalobca poskytol žalovanej dotáciu, t.j. deň 9.11.2020, týmto dňom začala žalobcovi plynúť lehota na uplatnenie jeho práva. Žaloba bola na súd podaná dňa 3.3.2023 teda v štvorročnej premlčacej lehote, nárok žalobcu nepovažuje za premlčaný.
16. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi vznikol podľa uzatvorenej zmluvy aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to v žalobcom uplatnenej sume vo výške 205.561,- eur spolu s príslušenstvom, ktorá bola uplatnená v súlade so zmluvou. Zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvy podstatným spôsobom, ktorý mal vplyv na výsledok verejného obstarávania dohodli zmluvnú pokutu vo výške 70 % zo sumy poskytnutej dotácie, pričom fond je oprávnený uplatniť si zmluvnú pokutu v závislosti od posúdenia konkrétneho prípadu aj v nižšej výške najmenej však v sume 31 % zo sumy poskytnutej dotácie podľa zmluvy. Zmluvnú pokutu žiadanú žalobcom vo výške vo výške 31 % zo sumy poskytnutej dotácie podľa zmluvy, posúdil, že nie je neprimeraná (bola uplatnená v najnižšej možnej výške), ani z hľadiska hodnoty poskytnutej dotácie.
17. Nárok žalovanej na náhradu škody v sume 70.184,80 eura, ktorá mala vzniknúť postupom - nečinnosťou žalobcu v exekučnom konaní 34Ek/4259/2021 súd prvej inštancie posúdil ako procesnú obranu žalovanej keď, nárok na náhradu škody uplatnený žalovanou vznikol zo zmluvného vzťahu medzi žalovanou a jej dodávateľom, nie zo zmluvy o poskytnutí dotačného príspevku. Žalovaná nepreukázala nárok na náhradu škody voči žalobcovi a to splnením povinnosti tvrdenia vzniku škody, preukázania konania, resp. nekonania žalobcu a príčinnou súvislosťou medzi vznikom škody a konaním, resp. nekonaním žalobcu a tak neuniesla dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.
19. Žalovaná odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP (t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
20. Žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nepostupovala ako verejný obstarávateľ podľa vtedy platného ZoVO - § 66 ods. 1 písm. a) a že k porušeniu došlo uzatvorením zmluvy rokovacím konaním bez zverejnenia, a to bez toho aby boli splnené podmienky na jeho použitie a nezákonne postupovala žalovaná pri zrušení verejného obstarávania. Poukázala na to, že počas konania namietala platnosť a dôvodnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy o poskytnutí dotácie a poprela platnosť odstúpenia, odkazujúc na odpor proti platobnému rozkazu a jej list adresovaný žalobcovi - Námietky k zisteným nedostatkom z 18.5.2023.
20.1. Dôvodila aj značným časovým odstupom, kedy malo dôjsť k porušeniu podmienok verejného obstarávania (r. 2004, resp. r. 2006) a nie je možné spravodlivo požadovať od žalovanej predloženie listinných dôkazov ako aj na jej legitímne očakávania, vzhľadom na postupy a posudzovania situácie zo strany žalobcu pri poskytovaní dotácie ako aj predchádzajúcich etapovite poskytovaných dotácií na projekt „Vodovod Čoltovo“.
20.2. Poukázala na to, že všetky finančné prostriedky boli použité na určený účel a výkon práva zo strany žalobcu považuje za rozporný s dobrými mravmi a to najmä v súvislosti so sankciami, ktoré žalobca uplatnil, ktoré považuje za neúmerne vysoké, pre žalovanú likvidačné a uplatnenie úroku z omeškania pokladá taktiež za uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi.
20.3. Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo zmenil rozhodnutie a žalobu zamietol.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy a navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť.
21.1. K odvolacím dôvodom namietaným žalovanou, ktoré v odvolaní uviedla, sa vyjadril, že žalovaná nepoprela v spore a ani netvrdila, že zmluva s dodávateľom bola uzavretá formou rokovacieho konania bez zverejnenia. Z rozsudku jednoznačne vyplýva, že došlo k porušeniu ZoVO spôsobom akým došlo k uzavretiu zmluvy s dodávateľom a nebolo postupované v súlade so ZoVO a nezákonne bol zrušený postup verejného obstarávania, neakceptujúc vysvetlenia uchádzačov, týkajúce sa predloženia mimoriadne nízkej ponuky a neopodstatnene zamietol žiadosť o nápravu.
21.2. K námietke posúdenia neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, žalovaná síce namietala neplatnosť odstúpenia, avšak pri žiadnom procesnom úkone a to ani v odvolaní neuviedla konkrétne dôvody, ktoré by mali spôsobovať neplatnosť odstúpenia od zmluvy. V konaní bolo preukázané platné a účinné odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo žalovanej riadne doručené a následne bola vyzvaná na vrátenie poskytnutej dotácie s odkazom na čl. IV. bod 5. zmluvy.
21.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca reagoval aj na námietku žalovanej spochybňujúcu správnosť vykonanej finančnej kontroly žalobcom, ako aj k otázke uplatňovania práva v rozpore s dobrými mravmi a k otázke legitímneho očakávania, kde v súvislosti s legitímnym očakávaním poukázal na rozsudok NSS ČR č.j. 1Afs15/2012, ktorý vychádza aj z rozsudkov Súdneho dvora EÚ (rozsudok z 25.3.2010 Sviluppo Italia Bassillicata C-414/0Sb. Rozh. s. I -02559 8 a z rozsudku z 13.3.2008 VerenigingNationaal Overlegorgaan Sociale Werkvoorziening spojené veci c-383/06 až C-385/06, rozh. s. I-01561) a konštatoval okrem iného, že za dodržanie všetkých podmienok dotácie nesú výlučnú zodpovednosť príjemcovia podpory a príjemca dotácie, ktorý sa dopustil zjavného porušenia platnej právnej úpravy, sa zásady legitímneho očakávania nemôže dovolávať. Judikatúra Súdneho dvora EÚ potvrdzuje, že orgán verejnej moci nemôže v čase rozhodovania o poskytnutí podpory vedieť
o nezrovnalostiach, ktoré sa zistia až následne, čo neznamená, že príjemca môže svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dotácie porušiť či ignorovať.
21.4. Zdôraznil, že nebolo povinnosťou žalobcu vykonať kontrolu celej dokumentácie, ako aj procesu verejného obstarávania pred podpisom zmluvy a takáto povinnosť mu zo zmluvy nevyplývala a poukázal na zmluvné dojednanie čl. IV. bod 5. zmluvy v súvislosti s povinnosťou žalovanej. Povinnosťou žalobcu bolo vykonávať kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu a dodržiavanie podmienok zmluvy, ktorú povinnosť si splnil.
22. Žalobca v odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciu z odvolania a trval na tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil dostatočne všetky okolnosti predmetnej veci s dôrazom na časové súvislosti od termínu, kedy bolo verejné obstarávanie vykonané a pri akceptácii predchádzajúcich poskytnutých podporách na rovnaký účel a to hlavne pri rozhodovaní o priznaní zmluvnej pokuty a úroku z omeškania.
23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
24. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
25. Žalovaná podanie odvolania odôvodila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.
26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
29. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a jeho závery nie sú logicky vzájomne rozporné s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
30. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.
31. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
32. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe, pretože nárok uplatňovaný žalobou považoval po vykonanom dokazovaní za dôvodný a v súlade s preukázanými tvrdeniami žalobcu.
33. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca vykonal administratívnu finančnú kontrolu, ktorej výsledkom boli zistenia tak ako sú uvedené v odseku 13. tohto rozsudku.
34. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že ak je stranou vznesená námietka premlčania, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je z hľadiska hospodárnosti konania potrebné sa najskôr vysporiadať s takouto námietkou. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak najprv skúmal, či je žalovaný nárok premlčaný. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 48., ktoré otázku o tom, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný vyhodnotil. Odvolací súd odôvodnenie vznesenej námietky premlčania a záver súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu premlčaný nie je považuje za správny a zároveň udáva, že uvedené v odvolaní žalovaná ani nenapadla.
35. Ak žalovaná namietala dôvodnosť a platnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom a nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie pri odstúpení žalobcu od zmluvy, je potrebné takú námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú. Žalovaná v spore netvrdila ani nepreukázala, že pri verejnom obstarávaní na dodávateľa postupovala v súlade so ZoVO. Odvolávanie sa na to, že v minulosti už boli poskytnuté dotácie za obdobných okolností žalovanej, nekonvaliduje jej nesprávny postup pri verejnom obstarávaní, ktorý bol zistený práve pri finančnej kontrole žalobcu so závermi uvedenými v Správe z administratívnej a finančnej kontroly zo dňa 15.12.2022, z ktorej súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov vychádzal keď konštatoval, že porušenie článku IV. bod 5. zmluvy žalovanou predstavuje podstatné porušenie zmluvy a žalobca bol oprávnený od zmluvy odstúpiť podľa čl. XI. bod 2. v spojení s bodom 3. písm. a) zmluvy. Žalovaná nepreukázala, aby výber dodávateľa a proces verejného obstarávania prebehol v súlade s vtedy platnou legislatívou (žalobca konštatoval porušenie § 15 ods. 2 písm. b), § 48 ods. 1 a § 66 ods. 1 písm. e) ZoVO účinného v čase vykonávania verejného obstarávania a aj keď uvedené žalovaná rozporovala nepredložila dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť závery zistené pri finančnej kontrole realizovanej žalobcom a preto závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v odsekoch 46. až 48. napadnutého rozsudku sú správne. Tvrdenie žalovanej tak ostalo v rovine tvrdenia bez právnej relevancie.
36. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na znenie zmluvy, ktorá v čl. IV. bod 5. uvádza, že žalovaná ako príjemca dotácie nesie zodpovednosť za výber dodávateľa a za dodržanie zákonných postupov
pri jeho výbere, upravených ZoVO platnom a účinnom v čase výberu dodávateľa. Bola to žalovaná, ktorá mohla preukázať, že proces verejného obstarávania viedla v súlade so zákonom a doložiť uvedené dokumentáciou z toho obdobia, keď projekt „Vodovod Čoltovo“ nebol v čase poskytnutia dotácie žalobcom ukončený. Odvolací súd preto záver súdu prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané žalovanou niečo iné ako vyplynulo zo záverov finančnej kontroly realizovanej žalobcom, považoval za správny a zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania. Tvrdenie žalovanej o povinnosti žalobcu pred uzavretím zmluvy so žalovanou vykonať kontrolu celej dokumentácie nemá reálny ani zmluvný základ.
37. Vo vzťahu k námietkam o tom, že výkon práva zo strany žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, najmä pri uplatnení si zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie aj túto námietku posúdil správne ako nedôvodnú a sankcie uplatnené žalobcom za porušenie zmluvných povinností ani odvolací súd nevníma ako rozporné s dobrými mravmi, pričom odkazuje na rozsudok súdu prvej inštancie odsek 52. a 53. napadnutého rozsudku ohľadom priznanej zmluvnej pokuty, keď došlo k podstatnému porušeniu zmluvy s vplyvom na výsledok verejného obstarávania a uplatnenie zmluvnej pokuty v najnižšej možnej výške 31 % z poskytnutej dotácie nemožno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákona o zmluvnej pokute v spojení so zmluvným dojednaním v článku XII. bod 2. zmluvy. Uplatnený úrok z omeškania a súdom prvej inštancie priznaný predstavuje zákonnú výšku úroku z omeškania v dôsledku nevrátenia časti poskytnutej dotácie po tom ako žalobca odstúpil od zmluvy a žalovaná sa s vrátením dostala do omeškania. Uplatnenie úroku z omeškania v zákonnej výške nemožno hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi.
38. Vo vzťahu k námietke žalovanej súvisiacej s otázkou legitímneho očakávania ohľadom značného časového odstupu od doby kedy došlo k verejnému obstarávaniu a nemožnosti požadovať od žalovanej predloženie listinných dôkazov odvolací súd udáva, že žalovaná nemala dôvod spoliehať sa či očakávať pri finančnej kontrole na to, že uplynulo dlhšie časové obdobie, súc si vedomá zodpovednosti za dodržanie zákonných postupov pri výbere dodávateľa podľa ZoVO ako aj svojho vyhlásenia v zmluve o poskytnutí dotácie v článku X. bod 4., že výber dodávateľov zabezpečil v súlade so ZoVO platného a účinného v čase výberu a to v procese transparentného a nediskriminačného výberového konania podľa článku IV. bod 5. zmluvy. Podľa odvolacieho súdu náležité bolo aj odvolanie sa žalobcu na rozhodovaciu prax uvedenú v jeho vyjadrení k odvolaniu v súvislosti s legitímnym očakávaním, so záverom, že príjemca dotácie, ktorý sa dopustil zjavného porušenia platnej právnej úpravy, sa zásady legitímneho očakávania nemôže dovolávať. Žalobca realizoval kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu, ktorú je povinný vykonávať a zistiac pochybenia na strane žalovanej pri verejnom obstarávaní na výber dodávateľa, následne realizoval svoje právo na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí dotácie a žalovanú vyzval na vrátenie dotácie.
39. Žalobca ako odvolací dôvod uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Z obsahu odvolania však nevyplýva, čím má byť podľa odvolateľa tento odvolací dôvod naplnený a z obsahu odvolania odvolací súd inú vadu konania nezistil. Odvolací súd preto aj v tomto bode odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné.
40. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.
41. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalovaná. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).