Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-82-2018.pdf
PDF · 172.75 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Jeannetty Hajdinovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Obec Dulova Ves, 082 52 Dulova Ves 18, IČO: 00 327 000, zast.: advokátska kancelária IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6358-P/2018 zo dňa 23.04.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a rozhodnutia žalovaného
1. Úrad pre verejné obstarávanie v správnom konaní vedenom za porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.10.2015 (ďalej aj len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“) verejným obstarávateľom Obec Dulová Ves, t.j. žalobcom, rozhodnutím č. spisu: 16800-3000/2017 zo dňa 05.01.2018 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.500 eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní za to, že v postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Sanácia miesta s nezákonne umiestneným odpadom v obci Dulová Ves“ vyhlásenom zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 191/2015 dňa 28.09.2015 pod zn. 19492-WYP (ďalej len „výzva na predkladanie ponúk“):
- vylúčil ponuku uchádzača KRISTAV s.r.o., Strojnícka 7, 080 06 Prešov (ďalej len „KRISTAV s.r.o.“) z dôvodu nedostatočného vysvetlenia tejto ponuky a jeho nesúladu s požiadavkou Komisie na vysvetlenie ponuky, pričom skonštatoval, že jednotková cena uvedená uchádzačom KRISTAV s.r.o. je nízka bez toho, aby bližšie špecifikoval okolností, pre ktoré považuje túto ponuku za mimoriadne nízku a tento svoj predpoklad dostatočne preukázal,
- listom „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 23.10.2015 oznámil uchádzačovi Odpady G&G company, s.r.o., Námestie mieru 1, 080 01 Prešov (ďalej len „Odpady G&G company, s.r.o.“) že jeho ponuku prijíma, pričom k uzavretiu Zmluvy o dielo s týmto uchádzačom nedošlo a súčasne nedošlo ani k zrušeniu tohto postupu zadávania zákazky a následne použitím priameho rokovacieho konania uzavrel zmluvu s rovnakým predmetom, ako bol predmet zákazky vo vyššie uvedenom podlimitnom postupe s uchádzačom KRISTAV s.r.o., bez toho, aby u neho overil splnenie pôvodne stanovených požiadaviek
na predmet zákazky, čím porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie a uvedené porušenia mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: 6358-P/2018 zo dňa 23.04.2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj len rozhodnutie žalovaného). Rozhodnutie odôvodnil tým, že celý postup zadávania zákazky nebol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, vykazuje znaky netransparentnosti a nepreskúmateľnosti, a preto je v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, ktoré mal účastník konania v každom štádiu zadávania zákazky dodržiavať. Nesúhlasí s argumentáciou účastníka konania, ktorý tvrdí, že v konečnom dôsledku došlo k uzatvoreniu zmluvy s uchádzačom, ktorý predložil najvýhodnejší návrh. Účastník konania ako verejný obstarávateľ bol povinný vyhodnotiť každú ponuku v súlade s požiadavkami uvedenými vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch podľa § 42 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko výber najlacnejšej ponuky nemôže ísť na úkor nerešpektovania zákonných ustanovení a porušovania základných princípov verejného obstarávania. Z uvedeného konania účastníka konania tak nie je možné jednoznačne ustáliť, či niektorý z uchádzačov (predovšetkým KRISTAV s.r.o.) vôbec spĺňal všetky požiadavky na predmet zákazky. V súvislosti s výškou uloženej pokuty uviedol, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia jasne a jednoznačne uviedol správnu úvahu, resp. dôvody, ktoré ho viedli k uloženiu pokuty vo výške 2.500 eur. Výška uloženej pokuty bola stanovená v dolnej polovici zákonom stanoveného sankčného rozpätia a vzhľadom na závažnosť preukázaných porušení zákona o verejnom obstarávaní, (t.j. porušenie základných princípov verejného obstarávania) je aj podľa druhostupňového správneho orgánu adekvátna, zároveň nie neprimerane mierna a plní primerane represívny, ako aj preventívny účinok.
II.
Žaloba
3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: 6358-P/2018 zo dňa 23.04.2018, ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 2.500 eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní za konanie uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdil.
4. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa ešte pred začatím správneho konania neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k protokolu, keď ten pre písomné vyjadrenie k nemu požiadal o predĺženie lehoty, ktorému však správny orgán nevyhovel s odôvodnením, že žiadosť považoval za podanú oneskorene, pretože bola podaná na poštovú prepravu posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia, pričom túto lehotu vykladá hmotnoprávne, a teda keď bola doručená správnemu orgánu prvého stupňa až po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia, viac sa ňou nezaoberal. Ignorovanie tohto oprávnenia žalobcu je podstatnou procesnou vadou.
5. Žalobca ďalej namietal, že správne konanie o uloženie pokuty bolo začaté podľa oznámenia o začatí konania preto, že žalobca mal pri zadávaní zákazky a v následnom priamom rokovacom konaní porušiť princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie tým, že:
- vylúčil ponuku uchádzača KRISTAV s.r.o. (...) z dôvodu nedostatočného vysvetlenia tejto ponuky a jeho nesúladu s požiadavkou komisie na vysvetlenie ponuky, pričom skonštatoval, že jednotková cena uvedená uchádzačom KRISTAV s.r.o. je nízka bez toho, aby bližšie špecifikoval okolnosti, pre ktoré považuje túto ponuku za mimoriadne nízku, a tento svoj predpoklad dostatočne preukázal,
- a následne neuzatvoril s uchádzačom Odpady G&G Company, s.r.o. (...) zmluvu o dielo napriek tomu, že na základe listu „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 23.10.2015 oznámil tomuto uchádzačovi, že jeho ponuku prijíma, a zároveň,
- nezrušil, ani neukončil pôvodný postup zadávania podlimitnej zákazky, ale pristúpil k opätovnému zadaniu zákazky (...) prostredníctvom priameho rokovacieho konania, výsledkom čoho bolo napokon uzatvorenie zmluvy o dielo s pôvodne vylúčeným uchádzačom KRISTAV s.r.o., pričom medzi týmito porušeniami a vyhodnotením ponúk a taktiež aj výberom uchádzačov je priama príčinná súvislosť.
6. Mal za to, že pokuta bola uložená aj za to, že žalobca uzavrel zmluvu s uchádzačom KRISTAV s.r.o. bez toho, aby u neho overil splnenie pôvodne stanovených požiadaviek na predmet zákazky. Jedná sa pritom o skutkovú okolnosť, pre ktorú správne konanie začaté nebolo a ku ktorým správne orgány žalobcu ani nevyzvali, aby sa k nej vyjadril.
7. Podobne totožnosť skutku nezabezpečuje uvedenie odkazu na konkrétne ustanovenie zákona, ani formulka, že sankcia sa ukladá za porušenie princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, pretože práve spôsob konania ako súčasť výroku definuje to, ako malo dôjsť k porušeniu uvedených princípov; samotné tvrdené porušenie princípov je už len dôsledkom, nie však opisom konania, ktorým mal byť porušený zákon.
8. Orgány verejnej správy oboch stupňov v odôvodneniach svojich rozhodnutí podstatne rozširovali skutkové dôvody, pre ktoré je ukladaná pokuta. V prvostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy prvej inštancie vytkol žalobcovi, že nie je vylúčené, že u uchádzača KRISTAV s. r. o. ponuka bola v skutočnosti nízka, resp. že nespĺňal požiadavky na predmet zákazky, a že či žalobca ako účastník konania skúmal, či tento uchádzač uvedené podmienky spĺňal. Žalobca sa o týchto nezrovnalostiach dozvedel prvýkrát až rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaný uvedené nenapravil a do argumentácie orgánu verejnej správy prvého stupňa doplnil požiadavku na písomný záznam o vrátení uchádzača KRISTAV s. r. o. do súťaže, čím mali byť do procesu vyhodnocovania ponúk vnesené prvky netransparentnosti a nepreskúmateľnosti, a o rozšírenie účinkov diskriminácie nielen voči uchádzačovi Odpady G&G Company s.r.o., ako to tvrdil orgán verejnej správy prvého stupňa, ale aj voči niektorým záujemcom, ktorí mohli byť odradení od predloženia ponuky.
9. Poukázal, že sa jedná o oblasť správneho trestania, kde sa uplatňujú zásady trestného konania, v zmysle ktorých obvinenému patrí právo byť podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia proti nemu a mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby (čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
10. Žalobca ďalej namietal, že pokuta bola uložená podľa zákona, ktorý sa na vec nevzťahuje a to z nasledovných dôvodov: pokuta bola uložená podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, hoci tento nadobudol účinnosť až dňa 18.04.2016 a kontrolované verejné obstarávanie sa uskutočnilo pred jeho účinnosťou; výzva na predkladanie ponúk bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 191/2015 dňa 28.09.2015, a preto ide o verejné obstarávanie, na ktoré sa podľa § 187 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vzťahujú predchádzajúce predpisy, t.j. zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Potom aj v konaní bolo potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale najmä pokutu uložiť podľa zákona č. 25/2006 Z.z., čo bolo nevyhnutné vyjadriť najmä vo výroku rozhodnutia.
11. Žalovaný uložil pokutu žalobcovi i za vylúčenie ponuky uchádzača KRISTAV s.r.o. z dôvodu nedostatočného vysvetlenia tejto ponuky a jeho nesúladu s požiadavkou komisie na vysvetlenie ponuky bez toho, aby bližšie špecifikoval okolnosti, pre ktoré považuje túto ponuku za mimoriadne nízku a tento svoj predpoklad dostatočne preukázal. Podľa žalobcu sa tento skutok v skutočnosti nestal, pretože hoci žalobca prostredníctvom spoločnosti TENDERTEAM, s.r.o. oznámil uchádzačovi KRISTAV s.r.o., že jeho ponuku zo súťaže vylučuje, žalobca následne pre pochybenia, ku ktorým došlo v činnosti komisie, vyhodnotenie súťaže uskutočnil sám tak, že ako najvýhodnejšiu ponuku vyhodnotil ponuku uchádzača KRISTAV s.r.o., s ktorým aj následne uzatvoril zmluvu o dielo. V procese verejného obstarávania bola teda uvedená chyba v plnom rozsahu napravená a k vylúčeniu uchádzača KRISTAV s.r.o. nedošlo.
12. K neuzavretiu zmluvy s uchádzačom Odpady G&G Company, s. r. o. žalobca uviedol, že až žalovaný začal odôvodňovať legitímne očakávania tohto uchádzača, ktoré vyvodil z jeho podnetu, čím mal preukázaný jeho záujem o zákazku a zároveň aj pripravenosť poskytnúť súčinnosť na uzatvorenie zmluvy. Žalobca však s takýmto podnetom oboznámený nebol a v skutočnosti ponuka Odpady G&G Company, s.r.o. nebola najvýhodnejšia, bola menej priaznivá pre obec ako ponuka uchádzača KRISTAV s.r.o., a preto nebol neoprávnene znevýhodnený. Nemohol byť preto porušený ani princíp nediskriminácie uchádzačov, keďže uchádzači boli vyhodnotení na základe rozhodujúceho kritéria, ktorým bola cena. Trvá na tom, že uchádzač Odpady G&G Company, s.r.o. sa uzatvorenia zmluvy o dielo nedomáhal. Žalovaný opomenul tvrdenie žalobcu, že existovalo prepojenie medzi niektorými členmi komisie a uchádzačom Odpady G&G Company, s.r.o., ktoré sa prejavilo v neštandardnom zaobchádzaní
s uchádzačom KRISTAV s.r.o., ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku, s cieľom jeho vylúčenia, aby zákazku získal uchádzač Odpady G&G Company, s.r.o., s ktorým sa tiež zaobchádzalo neštandardne
- zvýhodňujúco.
13. K nezrušeniu postupu zadávania zákazky žalobca uviedol, že žalobca ako obec a účastník uzatváranej zmluvy o dielo nevystupoval v pozícii nositeľa štátnej moci, ale ako súkromnoprávny subjekt, pre ktorý platí, že ak zákon výslovne niečo nezakazuje, ide o dovolený postup. Žalobca nemal povinnosť zrušiť postup zadávania zákazy, a preto nemožno žalobcovi vytýkať uvedenú okolnosť ako porušenie zákona.
14. K využitiu priameho rokovacieho konania žalobcom, za čo mu bola uložená pokuta, žalobca uviedol, že k žiadnemu priamemu rokovaciemu konaniu nedošlo. Neoprávnene vylúčený účastník KRISTAV s.r.o. v riadnej verejnej súťaži, ktorá bola aj vopred zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania, predložil najvýhodnejšiu ponuku a zmluva o dielo, ktorá bola uzatvorená práve na základe tohto verejného obstarávania, plne korešpondovala s ním predloženou ponukou. Formálnou zmenou postupu nedošlo k žiadnej zmene podmienok verejného obstarávania a žalobca celý tento proces vnímal ako jeden celok a ako priame rokovacie konanie vyhodnotil pôvodnú verejnú súťaž v súlade s jej výsledkami. Žalobca potrebu využiť priame rokovacie konanie zdôvodnil potrebou riešiť čiernu skládku ohrozujúcu životné prostredie, a to v lehote záväzne určenej rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-PO-OSZP3-2015/030329-010/OH-JK zo dňa 06.10.2015. Časová tieseň teda vznikla ako dôsledok existencie čiernej skládky a uloženia povinnosti na jej odstránenie v relatívne krátkom období - v lehote jedného mesiaca.
15. Žalobca ďalej namietal tvrdenie žalovaného, že žalobca neoveril splnenie pôvodne stanovených požiadaviek na predmet zákazky, za čo mu bola uložená pokuta. Pokiaľ žalovaný vytýkal žalobcovi, že nie je zistiteľné, či uchádzač KRISTAV s.r.o. spĺňal požiadavky na predmet zákazky vyžadované obcou a to najmä, či mal súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov a integrované povolenie, treba uviesť, že v skutočnosti uchádzač KRISTAV s.r.o. realizoval zákazku tak, že komunálny odpad uložil u spoločnosti DUTEKO a.s., ostatný odpad uložil u spoločnosti GEOPOL PREŠOV s.r.o. a stavebný odpad uložil v podstate u seba. V tomto smere bola aj predložená ponuka a uzatvorená zmluva o dielo. Skutočnosť, že spoločnosť GEOPOL PREŠOV s.r.o. prevádzkuje regulovanú skládku a disponuje integrovaným povolením, bola obci známa, a preto túto informáciu obec nepotrebovala ďalej preverovať, uvedené údaje boli dostupné i na webovom sídle Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ako aj na webovom sídle spoločnosti GEOPOL PREŠOV s.r.o.. Tiež neboli pochybnosti vo vzťahu k regulovanej skládke tuhého komunálneho odpadu prevádzkovaného spoločnosťou DUTEKO a.s., neboli pochybnosti o tom, že táto skládka je štátnom uznaná a kontrolovaná, obec mala z verejne dostupných zdrojov vedomosť o tom, že bol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov zo dňa 14.07.2013. Vo vzťahu k uloženiu zeminy, stavebnej sute a stavebného odpadu žalobca uviedol, že zemina, stavebná suť a stavebný odpad boli uložené na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území Ľ.R. v súlade s povolením Obvodného úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 24.03.2011, č. ŽP1/2011/00695-02/OH-Ďu, a teda s prihliadnutím na prezumpciu správnosti správnych rozhodnutí uloženie toho odpadu bolo riadne a v súlade so zákonom. Preto je možné ustáliť, že uchádzač KRISTAV s.r.o. spĺňal požiadavky na predmet zákazky a dokonca zákazku aj riadne splnil.
16. K porušeniu princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie žalobca uviedol, že uloženie pokuty za tento skutok je nedôvodné. Vo Vestníku verejného obstarávania č. 191/2015 zo dňa 28.09.2015 bola riadne zverejnená výzva na predkladanie ponúk (zn. 19492-WYP), a teda verejného obstarávania sa mohli zúčastniť uchádzači bez obmedzenia. Ďalej boli zaslané aj výzvy na predkladanie ponúk trom vybraným záujemcom a o širokej možnosti uchádzačov zúčastniť sa verejného obstarávania bez obmedzenia svedčí aj skutočnosť, že o súťažné podklady požiadali šiesti záujemcovia, z ktorých dvaja predložili ponuky. Z týchto dvoch ponúk žalobca následne uskutočnil výber vecne lepšej ponuky. Pôvodné vylúčenie ponuky uchádzača KRISTAV s.r.o. nebolo správne, a preto žalobca prehodnotil svoj postup a súťaž vyhodnotil tak, že ako úspešného uchádzača vyhodnotil túto spoločnosť, ponuka spĺňala všetky požiadavky verejného obstarávateľa, ponuka bola cenovo výhodnejšia, čo bolo jediné kritérium pre vyhodnocovanie ponúk. Uchádzač KRISTAV s.r.o. predložil najvýhodnejšiu ponuku a splnil požiadavky na predmet zákazky, preto žalobca s ním uzatvoril zmluvu o dielo, čím boli dodržané všetky kartely zamerané na uskutočnenie efektívnej hospodárskej súťaže.
17. Podľa žalobcu nedošlo ani k nerovnému zaobchádzaniu s uchádzačmi, pretože k uzatvoreniu zmluvy došlo v súlade s pravidlami súťaže. K porušeniu princípu nediskriminácie podľa žalobcu nedošlo, nakoľko formálnou, nie však materiálnou zmenou postupu nedošlo k zmene podmienok verejného obstarávania. Aj z tohto dôvodu nemožno tvrdiť, že by malo akýkoľvek praktický význam opätovné vytváranie priestoru potenciálnym záujemcom o účasť v uskutočňovanom verejnom obstarávaní. Má za to, že prípade v oblasti správneho trestania nie je možné vychádzať z dohadov a tieto vykladať v rozpore so základnou zásadou trestného práva „in dubio pro reo“. Žalobca má tiež za to, že nedošlo k porušeniu princípu transparentnosti a pokiaľ zákonodarca považuje za potrebné uskutočňovanie písomných záznamov o všetkých úkonoch týkajúcich sa verejného obstarávania, uvedené je potrebné jednoznačne vyjadriť v zákone, aby o tom nevznikla pochybnosť.
18. Podľa žalobcu ani odôvodnenie výšky pokuty nezodpovedá zákonu, pretože je celkom neurčité. V prvom rade je však nesprávne samotné uloženie pokuty.
19. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudkom zrušil rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 23.04.2018 číslo spisu: 6358-P/2018 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 05.01.2018, č. 533-3000/2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.12.2018 zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Vyjadril sa ku všetkým námietkam žalobcu uvedených v žalobe, ktoré neuznal za dôvodné a spôsobilé zrušiť rozhodnutie žalovaného. Dodal, že proces výkonu kontroly po uzavretí zmluvy bol ukončený prerokovaním protokolu, o čom bola vyhotovená zápisnica o prerokovaní protokolu č. 6205-7000/2016-OK/12 zo dňa 21.11.2016, ktorej prílohu tvorilo vyjadrenie žalobcu k protokolu. Protokol predstavuje len jeden z podkladov pre prvostupňové rozhodnutie, žalovaný v rámci podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní posudzoval tiež dokumentáciu z predmetného verejného obstarávania, ako aj vyjadrenie žalobcu k protokolu, ktoré bolo síce predložené po lehote na podanie vyjadrenia, ale bolo súčasťou dokumentácie z výkonu kontroly po uzavretí, a teda aj podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní.
21. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že formulácia oznámenia o začatí správneho konania nebola totožná s formuláciou výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, že znenie tretej časti výroku bolo oproti oznámeniu o začatí správneho konania mierne modifikované, nepredstavovalo oproti zneniu oznámenia o začatí správneho konania takú zmenu, v dôsledku ktorej by bolo potrebné upovedomiť žalobcu o zmene právnej kvalifikácie skutku, nakoľko táto zmena predstavovala len bližšie uvedenie, konkretizovanie, v čom spočívalo porušenie vyššie uvedených princípov pri uzatváraní zmluvy s pôvodne vylúčeným uchádzačom KRISTAV s.r.o.. Doplnením uvedenej konkretizácie skutku nedošlo k zmene právnej kvalifikácie skutku, a teda predmetným konaním sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, za ktorý bola následne žalobcovi po zohľadnení princípu priaznivej retroaktivity (konkrétne z dôvodu zníženia dolnej hranice sankčného rozpätia podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní za uvedené konanie) uložená sankcia podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Výrok v prvej časti bol nezmenený, v druhej časti išlo len o štylistickú úpravu a v rámci tretej časti, týkajúcej sa následného použitia priameho rokovacieho konania išlo len o bližšie špecifikovanie konania, ktorým žalobca porušil vo výroku vymenované princípy verejného obstarávania, avšak nejednalo sa o zmenu skutku.
22. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnej aplikácii zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní žalovaný uviedol, že v časti odôvodnenia sankcie v prvostupňovom rozhodnutí podrobne uviedol skutočnosti, na základe ktorých uložil žalobcovi sankciu podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Vo všeobecnosti platí, že právne predpisy nepôsobia spätne, ale iba do budúcnosti, t.j. od okamihu ich účinnosti. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to
pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. trestný zákon, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade bolo preto nevyhnutné aplikovať priaznivú retroaktivitu, t.j. použiť novú právnu úpravu, ktorá bola v tomto prípade pre žalobcu priaznivejšia. Oproti právnej úprave podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní došlo prijatím novej právnej úpravy podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní k zníženiu dolnej hranice sadzby za predmetný správny delikt, ktorý v čase ukladania sankcie stanovoval povinnosť pre správny orgán uložiť pokutu v rámci rozpätia od 500,- eur do 30.000,- eur, namiesto od 1.000,- eur do 30.000,- eur.
23. Zo skutkových okolností daného prípadu podľa správneho orgánu vyplýva, že uvedené porušenia princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie zo strany žalobcu (účastníka správneho konania) boli v priamej príčinnej súvislosti s vyhodnotením ponúk, tak ako to upravuje § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, avšak zároveň rovnako tieto porušenia princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie zo strany žalobcu mohli mať zásadný vplyv na výsledok daného verejného obstarávania, tak ako to na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu vyžaduje § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Teda v tejto časti skutkovej podstaty správneho deliktu nedošlo k legislatívnej úprave, ktorá by bola pre účastníka konania priaznivejšia. V prípade absencie § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní by teda bola žalobcovi uložená sankcia podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá stanovuje dolnú hranicu sadzby za predmetný správny delikt od 1 000 eur. Žalovaný však pristúpil k aplikácii princípu priaznivej retroaktivity, v zmysle ktorej ako už bolo uvedené, sa pri rozhodovaní o sankcii páchateľovi správneho deliktu uplatní neskoršia právna úprava, ak je to pre páchateľa priaznivejšie a rozhodol o uložení pokuty podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorý stanovuje pre žalobcu priaznivejšiu sankciu, ako by to bolo v prípade uloženia pokuty podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný má s poukazom na vyššie uvedené za to, že pri ukladaní sankcie postupoval v súlade so zákonom ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou.
24. Žalovaný je presvedčený, že prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, žalovaný správne aplikoval zákon o verejnom obstarávaní na konanie žalobcu v rámci podlimitnej zákazky na predmet „Sanácia miesta s nezákonne umiestneným odpadom v obci Dulová Ves“ a zaobstaral si všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie, ktorú uviedol ako v prvostupňovom rozhodnutí tak aj v napadnutom rozhodnutí, predmetné rozhodnutia považuje za zákonné, riadne odôvodnené a vysporiadal sa v nich so všetkou relevantnou argumentáciou žalobcu a uvádza, že predmetné rozhodnutia vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, sú zrozumiteľné, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ uvedených rozhodnutí, nie je v rozpore s administratívnymi spismi a má v nich oporu.
IV.
Replika žalobcu
25. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 03.01.2019 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť.
V.
Právne posúdenie
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
27. Podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
28. Podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky a náležitosti ponuky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3.
29. Podľa § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.
30. Podľa § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní ak sa pri určitej zákazke objaví mimoriadne nízka ponuka vo vzťahu k tovaru, prácam alebo službám, komisia môže písomne požiadať uchádzača o podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Uchádzač musí doručiť odôvodnenie nízkej ponuky do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ komisia neurčila dlhšiu lehotu. Tieto podrobnosti sa môžu týkať najmä:
a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb, b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby, c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom, d) súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste dodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby, e) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.
31. Podľa § 42 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní komisia zohľadní vysvetlenie ponuky uchádzačom v súlade s požiadavkou podľa odseku 2 alebo odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky uchádzačom, ktoré vychádza z predložených dôkazov. Po písomnom odôvodnení mimoriadne nízkej ponuky môže komisia vyzvať uchádzača na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia, ktorá sa nesmie konať skôr ako päť pracovných dní odo dňa doručenia pozvánky. Verejný obstarávateľ vylúči ponuku, ak predložené vysvetlenie ponuky nie je v súlade s požiadavkou podľa odseku 2.
32. Podľa § 42 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní Komisia vyhodnocuje ponuky, ktoré neboli vylúčené, podľa kritérií určených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch a na základe pravidiel ich uplatnenia určených v súťažných podkladoch, ktoré sú nediskriminačné a podporujú čestnú hospodársku súťaž.
33. Podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ vyzve na rokovanie jedného alebo viacerých vybratých záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy, ak zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno postupovať podľa § 100; za mimoriadnu udalosť sa považuje najmä živelná pohroma, havária alebo situácia bezprostredne ohrozujúca život alebo zdravie ľudí alebo životné prostredie.
34. Podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 1.000 eur do 30.000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania alebo princíp nediskriminácie okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a
písmen a) až h) a medzi týmto porušením a vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť.
35. Podľa § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f). Pri ukladaní sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní podľa odseku 3 písm. b) prvého bodu úrad vždy skúma, či bola referencia vystavená v súlade s týmto zákonom.
36. Podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30.000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo princíp proporcionality okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
37. Podľa § 187b ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v konaní, ktoré začne úrad po 31.05.2017 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17.04.2016, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17.04.2016.
38. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
39. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
40. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
41. Úlohou súdu vzhľadom na námietky žalobcu bolo posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil, keď ustálil, že žalobca svojim konaním opísaným vo výroku prvostupňového rozhodnutia porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie a toto porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, za čo mu preskúmavaným rozhodnutím žalovaný uložil pokutu podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní.
42. Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či žalovaný porušenie povinnosti žalobcom, ako aj uloženie pokuty riadne a zrozumiteľne odôvodnil, a či žalobcovi žalovaný odňal jeho práva, čím malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
43. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že dňa 21.09.2015 uzatvoril žalobca Mandátnu zmluvu so spoločnosťou TENDERTEAM, s.r.o., podľa ktorej mal mandatár v mene žalobcu a na jeho účet zabezpečiť proces verejného obstarávania k zákazke „Sanácia miesta s nezákonne umiestneným odpadom v obci Dulová“ v súlade s článkom III. Mandátnej zmluvy a zároveň v zmysle článku VII. Mandátnej zmluvy udelil mandatárovi písomnú plnú moc, aby konal pri zabezpečovaní činností ako jeho zástupca.
44. Žalobca ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, vyhlásil prostredníctvom mandatára zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 191/2015 zo dňa 28.09.2015 pod zn. 19492-WYP zadávanie podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet ,,Sanácia miesta s nezákonne umiestneným odpadom v obci Dulová Ves“. V bode II.1.3. Výzvy, ako aj v časti A.1 bod 2.2.1 súťažných podkladov žalobca stanovil na ne predmet zákazky požiadavky, a to:
súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“),
súhlas na zhromažďovanie odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o odpadoch alebo platná zmluva s iným subjektom, na základe ktorej bude počas trvania dohody s verejným obstarávateľom zhodnocovať dané druhy odpadu (požaduje sa v súvislosti s hierarchiou odpadového hospodárstva a v zmysle platných právnych predpisov SR v oblasti predmetu zákazky),
integrované povolenie vydané podľa zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa povoľuje vykonávanie činnosti skládky odpadov, na ktorej bude uchádzač zneškodňovať odpady z tejto zákazky; ak uchádzač nevykonáva činnosť skládky odpadov, musí v ponuke predložiť zmluvu s iným subjektom (prevádzkovateľom skládky), na základe ktorej bude počas trvania dohody s verejným obstarávateľom oprávnený ukladať odpad na túto skládku.
45. Zo súťažných podkladov bod 17, ako aj z Výzvy bod VI.2. vyplýva, že: „Požiadavky na predmet zákazky uvedené v bode II.1.3. Stručný opis zákazky predloží úspešný uchádzač“.
46. Žalobca dňa 08.10.2015 zriadil trojčlennú komisiu na vyhodnotenie ponúk a v lehote na predkladanie ponúk predložili ponuku dvaja uchádzači:
- KRISTAV s.r.o., s cenou 78.885 eur s DPH a
- Odpady G&G Company s.r.o s cenou 81.180 eur s DPH.
47. Dňa 19.10.2015 požiadala Komisia uchádzača KRISTAV s.r.o. o vysvetlenie predloženej ponuky, a to vysvetliť rozdiel medzi cenou uvedenou v objednávke so spoločnosťou Duteko a.s. vo výške 48 eur/t a zneškodnením odpadu na riadenej skládke vo výške 11,70 eur, ktorú uviedol v cenovej ponuke. Uchádzač KRISTAV s.r.o. v odpovedi zo dňa 20.10.2015 uviedol, že v podrobnej kalkulácii nákladov a ich špecifikácii bolo v položke „Uloženie/zneškodnenie odpadu - Zneškodnenie odpadu na riadenej skládke uvedené iba odhadované množstvo (viď opis predmetu zákazky), čím sa uviedla celková cena 11,70 EUR za MJ/t. U firmy Duteko a.s. bolo zadanie jasné a jednotlivé položky presne vyšpecifikované, nie na základe odhadu. Zároveň uchádzač KRISTAV s.r.o. dodal, že cena uvedená v ponuke je vyjadrená v eur a je konečná.
48. Listom zo dňa 23.10.2015 bolo uchádzačovi KRISTAV s.r.o. oznámené jeho vylúčenie zo súťaže, nakoľko ním predložené vysvetlenie ponuky nebolo v súlade s požiadavkou Komisie na vysvetlenie ponuky, ktorá skonštatovala, že uvedená jednotková cena je nízka. Podľa Komisie nie je možné uložiť odpad z nelegálnej skládky za cenu ponúkanú uchádzačom KRISTAV s.r.o., nakoľko sa jedná o mix odpadu, a nie iba o stavebný odpad.
49. Zároveň žalobca prostredníctvom mandatára odoslal úspešnému uchádzačovi Odpady G&G Company, s.r.o list „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 23.10.2015, v ktorom mu oznámil, že sa jeho ponuka umiestnila na prvom mieste, a preto verejný obstarávateľ jeho ponuku prijíma.
50. Dňa 28.10.2015 žalobca požiadal mandatára o predloženie kompletnej dokumentácie a zároveň pristúpil k zrušeniu udelenej plnej moci. Žalobca mal po doručení dokumentácie za to, že sa mandatár dopustil viacerých nezrovnalostí, ktoré podľa jeho názoru poukazovali na zvýhodnenie jedného z uchádzačov a zámerné vylúčenie druhého uchádzača. V nadväznosti na uvedené žalobca neuzatvoril Zmluvu o dielo s pôvodne úspešným uchádzačom Odpady G&G Company, s.r.o., ale pokračoval v zadávaní predmetnej zákazky postupom priameho rokovacieho konania podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a to takým spôsobom, že vyzval na rokovanie pôvodne vylúčeného uchádzača KRISTAV s.r.o., s ktorým následne dňa 12.11.2015 uzatvoril Zmluvu o dielo.
51. Z dokumentácie predloženej účastníkom konania potom vyplýva, že účastník konania vo viacerých štádiách zadávania zákazky postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s jeho
princípmi, a preto prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2.500 eur podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
52. Žalovaný následne vykonal kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, z ktorej vyhotovil Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 6205-7000/2016-OK/9 zo dňa 03.10.2016 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 21.11.2016 a za porušenie zákona o verejnom obstarávaní žalobcom začal prvostupňový orgán verejnej správy z úradnej povinnosti a na základe zistení uvedených v Protokole správne konanie.
53. Začatie správneho konania za porušenie zákona o verejnom obstarávaní oznámil žalobcovi prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 14.11.2017, elektronicky doručený dňa 14.11.2017. Žalobcovi bolo zároveň oznámené, že dňa 23.11.2017 sa bude môcť podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznámiť s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nemu, vrátane spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho prípadné doplnenie. Žalobca sa k Protokolu vyjadril listom zo dňa 18.11.2016 a jeho vyjadrenie tvorilo aj podklad pre vydanie rozhodnutia. 54. Z vykonaného dokazovania počas správneho konania žalovaný orgán verejnej správy zistil, že celý postup zadávania predmetnej zákazky, či už v rámci konania mandatára (nejasné vyhodnocovanie ponuky uchádzača KRISTAV s.r.o.) a následne účastníka konania (neuzatvorenie Zmluvy o dielo s pôvodne vyhodnoteným uchádzačom Odpady G&G Company, s.r.o, zadanie zákazky priamym rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie) nebol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, vykazuje znaky netransparentnosti a nepreskúmateľnosti, a preto je v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, ktoré mal účastník konania v každom štádiu zadávania zákazky dodržiavať a nie je možné jednoznačne ustáliť, či niektorý z uchádzačov (predovšetkým KRISTAV s.r.o.) vôbec spĺňal všetky požiadavky na predmet zákazky.
55. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že dohľad nad verejným obstarávaním je vykonávaný nezávislou autoritou - Úradom pre verejné obstarávanie, ako špecializovaným ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie. Žalovaný tieto svoje právomoci vykonáva voči povinným osobám podľa ZVO teda voči verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi a osobe podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní (kontrolovaným).
56. Z vyššie citovaných ustanovení ďalej vyplýva, že žalovaný pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním, okrem iného vykonáva aj kontrolu postupu zadávania zákaziek, keďže verejný obstarávateľ je povinný vždy postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak zadáva zákazku podľa tohto zákona. Určenie jasných pravidiel zabezpečujúcich rovnaký postup účastníka konania voči všetkým záujemcom v procese verejného obstarávania a vytvorenie prostredia zabezpečujúceho rovnosť šancí týchto subjektov je jedným z elementárnych predpokladov existencie čestnej hospodárskej súťaže. Vytvorenie prostredia čestnej hospodárskej súťaže je zase predpokladom hospodárneho a efektívneho vynakladania verejných zdrojov v postupoch zadávania zákaziek. Takýmito princípmi čestnej hospodárskej súťaže sú najmä princíp rovnakého zaobchádzania, ako aj princíp nediskriminácie.
57. Jedným z cieľov uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní je tiež zabezpečiť rozvoj účinnej hospodárskej súťaže pri verejnom obstarávaní zákaziek na dodanie tovarov, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a zákaziek na poskytnutie služieb. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje pravidlá a postupy vo verejnom obstarávaní, ktoré je verejný obstarávateľ povinný aplikovať pri zadávaní zákaziek, t.j. upravuje postup pri výbere zmluvného partnera, ktorý končí uzavretím zmluvy s úspešným uchádzačom. Subjekt definovaný v zákone o verejnom obstarávaní ako verejný obstarávateľ je teda povinný postupovať podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vždy, ak zadáva zákazku podľa tohto zákona, pričom pod pojmom zákazka treba rozumieť odplatnú zmluvu uzavretú medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľom na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, predmetom ktorej je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb.
58. Systém verejného obstarávania zahŕňa základné koncepčné princípy, ktorými sú efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov, čím sa sleduje zamedzenie plytvania verejnými prostriedkami a súčasne dosiahnutie čo najvyššieho uspokojovania spoločenských potrieb, princíp nediskriminácie účastníkov procesu verejného obstarávania, ktorý predstavuje možnosť účasti každého podnikateľa tuzemského alebo zahraničného, ktorý splní podmienky pre účasť v tomto procese. Ďalej ide o
princíp transparentnosti, ktorý je podmienkou korektnosti procesu verejného obstarávania, najmä zo strany obstarávateľov ale aj podmienkou podpory a rozvoja korektného konkurenčného prostredia. Dodržiavanie princípu transparentnosti smeruje k určeniu rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov procesu verejného obstarávania, pričom súčasne sa predpokladá, že pri porušení tohto princípu účastníci procesu verejného obstarávania prejavia svoju oprávnenú nespokojnosť a budú dávať impulzy pre opatrenia na nápravu prípadne podnety na rozhodovanie súdov.
59. Transparentnosť je základným princípom korektného verejného obstarávania. Znamená, mať a dodržiavať vopred zákonom stanovené jasné pravidlá súťaže ako aj mechanizmy na ich zabezpečenie. Transparentnosť zvyšuje dôveru uchádzača v to, že jeho úspech v súťaži je objektívny. Princíp transparentnosti je v zákone o verejnom obstarávaní dostatočne premietnutý a v praxi znamená, že verejný obstarávateľ či obstarávateľ musí zverejňovať oznámenia o UVO v zákonom stanovených prípadoch pri nadlimitných postupoch aj v úradnom vestníku ES - Office Journal Of the European communities. Predbežné obstarávanie a pravidelné informatívne oznámenie musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zverejniť, pretože mu to ukladá ZVO. Ak mu to aj zákon neukladá, môže verejný obstarávateľ či obstarávateľ zverejniť toto oznámenie, čo mu umožňuje skrátiť vo vyhlásenej súťaži lehotu na predkladanie ponúk. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v dostatočnom predstihu zverejní úmysel, že hodlá niečo obstarať, vytvára priestor pre informovanosť a včasnú prípravu uchádzačov. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania musí povinne zverejniť každý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ svoj úmysel, že chce na zadanie zákazky použiť niektorý z postupov verejného obstarávania, ďalej tento má povinnosť rovnakým spôsobom oznámiť aj zrušenie súťaže a tiež spôsobom, akým verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ súťaž vyhlásil, takým istým spôsobom musí zverejniť aj výsledok súťaže.
60. K princípu transparentnosti konania patrí nielen otázka vysvetľovania podmienok účasti alebo vysvetľovanie súťažných podkladov, keď záujemca má právo požiadať verejného obstarávateľa či obstarávateľa o vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, má právo na to, aby mu obstarávateľ poskytol vysvetlenie v stanovených lehotách a to spôsobom, že všetkým záujemcom rovnakou mierou, ale aj otázka vysvetlenia ponuky predloženej uchádzačom, najmä vo vzťahu k vysvetleniu mimoriadne nízkej ponuky, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, ak podstatným kritériom na vyhodnotenie ponúk uchádzačov je najnižšia cena. Verejný obstarávateľ má požadovať vysvetlenie vo vzťahu k aspektom ponuky, resp. podrobnostiam ponuky, ktoré v podstatnej miere determinujú cenu a týka sa najmä skutočností uvedených v ust. 42 ods. 3 písm. a) až e) ZVO. Účelom ustanovenia § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je účinná komunikácia medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom vo vhodnom okamihu v rámci posudzovania ponúk, ktorá umožňuje, aby uchádzač mohol preukázať, že jeho ponuka je seriózna a zároveň zabraňuje svojvoľnému konaniu verejného obstarávateľa/obstarávateľa a umožňuje zaistenie poctivej hospodárskej súťaže.
61. Z administratívneho spisu súd zistil, že Komisia žiadosťou o vysvetlenie zo dňa 19.10.2015 požiadala uchádzača KRISTAV s.r.o. o vysvetlenie rozdielu medzi cenou v objednávke so spoločnosťou DUTEKO a.s. vo výške 48,00 eur/t bez DPH a zneškodnením odpadu na riadenej skládke vo výške 11,70 eur za MJ/t. Z takto formulovanej žiadosti o vysvetlenie podľa názoru súdu nebolo zrejmé, že Komisia má podozrenie, že ide o mimoriadne nízku ponuku. Komisia Vysvetlenie uchádzača KRISTAV s.r.o. považovala za nesúladné s jej požiadavkou na vysvetlenie a bez toho, aby prípadne využila možnosť opätovne požiadať tohto uchádzača o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky v zmysle § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, prípadne vyzvať ho podľa § 42 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia, pristúpila k jeho vylúčeniu. Zároveň mandatár v mene žalobcu uchádzačovi Odpady G&G Company s.r.o. v zmysle § 44 ods. 2 oznámil, že jeho ponuku vyhodnotil ako úspešnú a prijíma ju. Uchádzač Odpady G&G Company s.r.o. vzhľadom na zaslanú Informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 23.10.2015, v ktorej mu bolo oznámené, že sa jeho ponuka prijíma, legitímne očakával, že s ním bude v súlade s § 45 zákona o verejnom obstarávaní riadne uzatvorená Zmluva o dielo.
62. V zmysle uzatvorenej Mandátnej zmluvy totiž konal mandatár v mene a na účet účastníka konania, a preto nemožno konvalidovať postup účastníka konania ktorý (ako uviedol vo Vyjadrení),,výsledky vyhodnotil inak" a to tak, že svojvoľne, bez zákonnej opory a akéhokoľvek odôvodnenia nielenže rozhodol o vrátení uchádzača KRISTAV s.r.o. do súťaže, ale zároveň pokračoval v zadávaní zákazky
priamym rokovacím konaním, čoho výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy o dielo práve s pôvodne vylúčeným uchádzačom KRISTAV s.r.o..
63. Podľa tvrdenia žalobcu vo verejnom obstarávaní sa mandatár dopustil viacerých nezrovnalostí, a preto mu žalobca vypovedal plnomocenstvo následne rozhodol aj o vrátení uchádzača KRISTAV s.r.o. do súťaže a pokračoval v zadávaní zákazky priamym rokovacím konaním, čoho výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy o dielo práve s pôvodne vylúčeným uchádzačom KRISTAV s.r.o..
64. V súvislosti s konaním mandatára má súd za potrebné uviesť, že v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy konal mandatár v mene a na účet žalobcu. Za proces verejného obstarávania je v plnej miere zodpovedný verejný obstarávateľ, ktorý podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní má povinnosť postupovať podľa citovaného zákona. Ak postup žalobcu v procese verejného obstarávania je objektívne v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za porušenie zákona, ale musí znášať následok za protiprávny stav, ktorý vznikol jeho konaním, bez ohľadu na zavinenie, ktoré nie je pojmovým znakom správneho deliktu podľa zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného dôvodu sa účastník konania nemôže zbaviť zodpovednosti za postup a úkony, ktoré vykonával ním zmluvne poverený Mandatár počas trvania Mandátnej zmluvy. Ak mal žalobca pochybnosti o úkonoch mandatára mal pristúpiť buď k opätovnému vyhodnoteniu ponúk, ktoré by bolo preskúmateľné a riadne odôvodnené alebo k zrušeniu postupu v súlade s niektorým z dôvodov uvedených v § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a k opätovnému vyhláseniu verejného obstarávania.
65. Žalobca teda nezrušil pôvodne použitý postup zadávania podlimitnej zákazky na predmet „Sanácia miesta s nezákonne umiestneným odpadom v obci Dulová Ves“ podľa § 46 zákona o verejnom obstarávaní, ale zákazku zadal postupom priameho rokovacieho konania podľa § 101 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a to vyzvaním pôvodne vylúčeného uchádzača KRISTAV s.r.o. na rokovanie. Zvolený postup žalobca odôvodnil existenciou mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nebolo možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. Postup žalobcu, ktorý výsledky vyhodnotil inak, že svojvoľne, bez zákonnej opory a akéhokoľvek odôvodnenia nielenže rozhodol o vrátení uchádzača KRISTAV s.r.o. do súťaže, ale zároveň pokračoval v zadávaní zákazky priamym rokovacím konaním, čoho výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy o dielo práve s pôvodne vylúčeným uchádzačom KRISTAV s.r.o., nemožno žiadnym spôsobom konvalidovať.
66. Správny súd na základe obsahu administratívneho spisu konštatuje, že zo strany žalobcu nesporne došlo k porušeniu princípu transparentnosti rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko celý postup zadávania predmetnej zákazky, či už v rámci konania mandatára (nejasné vyhodnocovanie ponuky uchádzača KRISTAV s.r.o.) a následne účastníka konania (neuzatvorenie Zmluvy o dielo s pôvodne vyhodnoteným uchádzačom Odpady G&G Company, s.r.o, zadanie zákazky priamym rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie) nebol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, vykazuje znaky netransparentnosti a nepreskúmateľnosti, a preto je v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania, ktoré mal žalobca v každom štádiu zadávania zákazky dodržiavať a tiež nie je možné ustáliť, či niektorý z uchádzačov (predovšetkým KRISTAV s.r.o.) vôbec spĺňal všetky požiadavky na predmet zákazky. Je nesporné, že postup žalobcu pri posudzovaní vysvetlenia ponuky predloženej uchádzačom KRISTAV s.r.o. a jeho následné vylúčenie neboli súladné s vyššie uvedenými princípmi a rovnako ani s § 42 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že: „pokiaľ Komisia účastníka konania mala dôvodné podozrenie, že ponuka uchádzača KRISTAV s.r.o. vykazovala z nejakého konkrétneho dôvodu znaky mimoriadne nízkej ponuky, mala týmto smerom formulovať aj svoju žiadosť o vysvetlenie, aby aj samotný uchádzač vedel, na čo sa má vo svojej odpovedi sústrediť“. Dôvod, pre ktorý žalobca požiadal o vysvetlenie ponuky, bol dostatočne zrejmý až z oznámenia o vylúčení.
67. V dôsledku takéhoto konania žalobcu došlo z jeho strany k porušeniu základných princípov verejného obstarávania, čo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, následkom čoho nie je možné ustáliť, či niektorý z uchádzačov spĺňal všetky požiadavky na predmet zákazky. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, nakoľko žalobca ako verejný obstarávateľ je povinný uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti aj v rámci jednotlivých procesných úkonov verejného obstarávateľa, t. j. aj pri vyhodnocovaní ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek
na predmet zákazky, ktoré sa musia posudzovať za rovnakých podmienok pre všetkých záujemcov, resp. uchádzačov. Cieľom princípu transparentnosti, ktorý dopĺňa princíp rovnakého zaobchádzania, je zabrániť riziku uprednostňovania určitých záujemcov/uchádzačov a svojvoľného prístupu verejného obstarávateľa.
68. Za uvedené protiprávne konanie žalovaný uložil žalobcovi pokutu podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z.z. vo výške 2500 euro. Žalobca v podanej žalobe nesúhlasil s uloženou pokutou a mal za to, že samotné uloženie pokuty je nesprávne a odôvodnenie výšky pokuty nezodpovedá zákonu. Toto tvrdenie žalobcu však podľa názoru súdu nemá žiadnu relevanciu, nakoľko žalobca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní, pričom výška pokuty za správny delikt podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní (t.j. za porušenie základných princípov verejného obstarávania) je stanovená v rozpätí od 1.000 eur do 30.000 eur. Súd súhlasí so žalobcom, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je pre páchateľa priaznivejšie. Súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (prvostupňového rozhodnutia) jednoznačne vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy slovenskej republiky keď v bode 62 prvostupňového rozhodnutia uviedol: „...v danom prípade je nevyhnutné aplikovať priaznivú retroaktivitu, t. j. použiť novú právnu úpravu, ktorá je v tomto prípade pre účastníka konania priaznivejšia. ... oproti právnej úprave podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní došlo prijatím novej právnej úpravy podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní k zníženiu dolnej hranice sadzby za predmetný správny delikt, ktorý v súčasnosti stanovuje povinnosť pre správny orgán uložiť pokutu v rámci rozpätia od 500 eur do 30.000 eur. Správny orgán tak pristúpil k aplikácii princípu priaznivej retroaktivity a pri rozhodovaní o uložení sankcie účastníkovi konania uplatnil neskoršiu, priaznivejšiu právnu úpravu.“
69. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný výšku pokuty riadne neodôvodnil.
70. V ust. § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní sú určené kritériá, na základe ktorých žalovaný určuje výšku pokuty. Je potrebné podotknúť, že orgán verejnej správy musí v každom jednotlivom prípade posúdiť všetky okolnosti prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a priliať na individualitu každej jednej veci. Orgán verejnej správy rozhodol o výške pokuty na základe zákonom povolenej správnej úvahy. V súlade s ustanovením § 27 ods. 2 SSP v takomto prípade správny súd preskúmava iba, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Je zrejmé, že pokuta bola uložená v medziach zákonného rozpätia a zároveň boli zohľadnené zákonom stanovené hľadiská v ustanovení § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, teda žalovaný posúdil povahu, závažnosť, spôsob a následky protiprávneho konania, čo vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia: „účastník konania vo viacerých štádiách zadávania zákazky postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s jeho princípmi, a preto z hľadiska výšky uloženej pokuty a jej účinného preventívneho, ako aj represívneho pôsobenia prvostupňový správny orgán v rámci správnej úvahy o jej výške zohľadnil aj to, že išlo o viacnásobné porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Naopak, v prospech účastníka konania svedčí skutočnosť, že sa spáchania správneho deliktu, za ktorý správny orgán ukladá pokutu, dopustil prvýkrát. ... je účelnejšie pri trestaní prvopáchateľa klásť dôraz predovšetkým na preventívnu a výchovnú funkciu trestu, t.j. uložiť prvopáchateľovi v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia miernejší trest, a až v prípade recidívy túto zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť odôvodňujúcu uloženie prísnejšieho trestu.“(bod 65)
71. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný mu odňal jeho práva, čím malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keďže sa nemohol vyjadriť k protokolu. Súd nepresvedčil ani tejto námietke žalobcu, nakoľko z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v rámci podkladov pre rozhodnutie posudzoval aj dokumentáciu z predmetného verejného obstarávania a aj vyjadrenie žalobcu k Protokolu, ktoré bolo síce predložené po lehote na podanie vyjadrenia, ale bolo súčasťou dokumentácie z výkonu kontroly po uzavretí, a teda aj podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní na prvom aj druhom stupni.
72. Žalobca namietal aj, že formulácia oznámenia o začatí správneho konania nebola totožná s formuláciou výroku prvostupňového rozhodnutia. Je pravdou, že znenie tretej časti výroku bolo oproti oznámeniu o začatí správneho konania rozšírené, t. j. že žalobca ako účastník konania uzavrel zmluvu
s uchádzačom KRISTAV s.r.o. bez toho, aby u neho overil splnenie pôvodne stanovených požiadaviek na predmet zákazky, čím porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie a uvedené porušenia mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa názoru súdu toto rozšírenie výroku znamenalo len bližšiu konkretizáciu konania žalobcu, teda v čom konkrétne spočívalo porušenie vyššie uvedených princípov pri uzatváraní zmluvy s pôvodne vylúčeným uchádzačom KRISTAV s.r.o. a nepredstavovalo oproti zneniu oznámenia o začatí správneho konania takú zmenu, v dôsledku ktorej by bolo potrebné upovedomiť žalobcu ako účastníka správneho konania o zmene právnej kvalifikácie skutku. Doplnením uvedenej konkretizácie skutku nedošlo k zmene právnej kvalifikácie skutku, a teda predmetným konaním sa žalobca dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní.
73. Tvrdeniu žalobcu, že žalovaný rozširoval dôvody, za ktoré následne uložil žalobcovi pokutu nie je možné teda prisvedčiť, nakoľko výrok bol v prvej časti nezmenený, v druhej časti išlo len o štylistickú úpravu a v rámci tretej časti, týkajúcej sa následného použitia priameho rokovacieho konania išlo len o bližšie špecifikovanie konania, ktorým žalobca porušil vo výroku vymenované princípy verejného obstarávania, avšak nejednalo sa o zmenu skutku.
74. Vo výroku, ktorý bol z hľadiska skutkov (významu) totožný s oznámením o začatí správneho konania, jednoznačne žalovaný uviedol, na základe akého predpisu rozhodol, aj akým konaním sa žalobca ako účastník konania dopustil konania v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a v odôvodnení potom už len následne bližšie špecifikoval, ktoré skutočnosti ho viedli k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré následne druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím potvrdil a rozklad účastníka konania (žalobcu) zamietol.
75. Správny súd v Bratislave dospel k rovnakému právnemu záveru so závermi orgánov verejnej správy a konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie plne rešpektuje základné princípy verejného obstarávania, že žalovaný v napádanom konaní postupoval zákonne, v súlade s princípom legality, rozhodnutie netrpí vadou a vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, ktorý aj správne právne posúdil. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa ust. § 190 SSP žalobu zamietol.
76. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.