Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sžk-31-2021.pdf
PDF · 130.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sžk/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, o správnej žalobe zo dňa 15. mája 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19. februára 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/20/2019-138 zo dňa 11. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odôvodnenie
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 29. decembra 2017 žalobca požiadal Mesto Nitra (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) o zmenu doby trvania reklamnej stavby: „2ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, ktoré sú umiestnené popri Hviezdoslavovej ulici, na pozemku parcelné č. 7261/105, reg. T. D., D. Ú. E., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m, identifikačné č. 53“, ktorá mu naposledy bola povolená rozhodnutím č. 16908/2015-003-La na obdobie do 31. decembra 2017. Stavebný úrad rozhodnutím č. 112/2018-007-Re zo dňa 20. marca 2018 podľa § 60 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Žalovaný na základe odvolania žalobcu vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/024685-002 zo dňa 18. júla 2018, ktorým podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie Mesta Nitra č. 112/2018-007-Re zo dňa 20. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Stavebný úrad na základe predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, vydal rozhodnutie č. 112/2018-013-Re zo dňa 23. novembra 2018, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona zastavilo konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
2. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie stavebného úradu č. 112/2018-013-Re zo dňa 23. novembra 2018. Uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženého odvolania spolu so spisovým materiálom mal za to, že stavebný úrad rozhodol správne, keď konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby zastavil na základe ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona z dôvodu, že odvolateľ v konaní nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba. Súčasťou administratívneho spisu bola aj žaloba na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 18. januára 2018 (podaná na Okresný súd Nitra dňa 29. januára 2018), ktorú podalo Mesto Nitra ako vlastník pozemku proti žalovanému, ako vlastníkovi reklamných stavieb, ktorá bola predmetom tohto odvolania. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že skutočnosti, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné do uplynutia lehoty na podanie námietok sa v stavebnom konaní považujú za nesporné. Stavebný úrad je povinný skúmať, či stavebník predložil požadované dokumenty z úradnej povinnosti a nie len na námietku účastníka, čo aj urobil a predloženú nájomnú zmluvu a doplnené podklady vyhodnotil ako doklad, ktorým stavebník nepreukázal iné právo k pozemku. Podľa názoru žalovaného nebol dôvod na to, aby stavebný úrad prerušoval konanie podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona z dôvodov, že vlastník pozemku podaním návrhu na vypratanie nehnuteľnosti na súd v stanovenej lehote splnil podmienku danú ust. § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), na základe ktorej bola predmetná nájomná zmluva ukončená.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom
3. Žalobou zo dňa 15. mája 2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2019/014053-002 zo dňa 19. februára 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím stavebného úradu č. 112/2018-013-Re zo dňa 23. novembra 2018 sa žalobca domáhal aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu a vec podľa § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.
4. Podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, ktorí mimo svojej právomoci konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca aj riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní.
5. Podľa žalobcu ani jeden zo správnych orgánov nezistil, či iniciované konanie prebieha, aké otázky s vplyvom na správne konanie sa v ňom riešia, keď sa neriešila len jedna otázka v podobe zániku/trvania, resp. obnovenia nájomného vzťahu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale aj ďalšie otázky, ktoré majú na túto otázku vplyv, a to konkrétne, či druhý účastník konania vykonal vôbec perfektný úkon, ktorý možno v zmysle platnej právnej úpravy považovať za návrh na vypratanie, či má konajúci súd po podaní žaloby príslušnosť a právomoc o žalobe konať, či došlo k zmene žaloby počas konania (v skutočnosti žalobca zmenil žalobu v dôsledku reakcie na prednesenú procesnú obranu podaním zo dňa 11. mája 2018), či je konanie právoplatne ukončené meritórne alebo iným spôsobom s vplyvom na účinky, ktoré potom taká žaloba môže vyvolávať v nadväznosti na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. či žaloba môže byť úspešná s ohľadom na formuláciu petitu. Občianskoprávnu námietku vzniesol druhý účastník konania, keď spochybnil platnosť predloženej nájomnej zmluvy a skutočnosť obnovenia nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že podal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorú považoval za úkon podľa uvedeného ustanovenia (návrh na vypratanie) a ktorý mal byť prekážkou obnovenia nájmu. Žalovaný zároveň nezohľadnil fakt, kedy bola pôvodná žiadosť žalobcu podaná, kto je druhým účastníkom konania a ani fakt, že konanie na súde nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené.
6. Podľa žalobcu nebolo zrejmé, ako si žalovaný preveril/zistil skutočnosť, či sa aj v súčasnosti koná obsahovo o tej istej žalobe, ktorú pôvodne predložil druhý účastník do správneho konania a či sú účastníkmi tie isté subjekty a rovnako tak aj v čase rozhodovania žalovaného o skutočnosti, či vlastníkom reklamných stavieb je žalobca. Pritom žalobca ešte dňa 11. februára 2019, teda pred vydaním rozhodnutia žalovaného, previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na právneho nástupcu, ktorým je A. T., nar. XX. augusta XXXX, K. S. XX, XXX XX J. TN, J. republika. Rozhodnutie žalovaného pritom nebolo doručené žalobcovi ako zástupcovi, ale ako účastníkovi, čo je zrejmé aj
priamo z tohto rozhodnutia, ktoré nereflektuje žiadneho právneho nástupcu, ktorému pravdepodobne nebolo rozhodnutie doručené vôbec a je zjavné, že hoci mal byť účastníkom konania, nebol ním a je opomenutým účastníkom konania, ktorý môže podať žalobu podľa ust. § 179 SSP.
7. Ďalej žalobca namietal porušenie jeho procesných práv ako účastníka konania, nakoľko mu postupom správnych orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práva žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci, náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe reagoval na jednotlivé námietky žalobcu, pričom navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu žalovaný uviedol, že žalobca toto v priebehu konania nenamietal, a preto sa ani stavebný úrad s touto námietkou nemohol vysporiadať. Žalobca bol v konaní poučený o tom, do akého termínu je možné uplatňovať námietky, pričom žiadne neuplatnil a námietku predpojatosti uviedol až v odvolaní. Nakoľko v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, žalovaný prihliadal len na námietky, ktoré boli v určenom termíne uplatnené, pretože na neskôr podané námietky sa neprihliada. Dôvody, ktoré by nasvedčovali vylúčenie zamestnancov stavebného úradu bolo potrebné konkretizovať, čo znamená, že nepostačuje len vyslovenie pochybnosti bez uvedenia relevantných dôvodov. Žalovaný zdôraznil, že účastník konania má právo kedykoľvek v priebehu konania uplatniť svoje právo v zmysle ust. § 10 správneho poriadku, ale v predmetnej veci bol toho názoru, že námietka žalobcu má špekulatívny obsah a nie je uvedené, kedy sa žalobca ako účastník správneho konania dozvedel o dôvode vylúčenia zamestnancov správneho orgánu. Je absurdné, aby žalobca zistil, že zamestnanci stavebného úradu sú zamestnancami Mesta Nitra len v deň podania odvolania. Žalobca mohol vedieť a určite vedel, že zamestnanci stavebného úradu Mesta Nitra, ktorí rozhodujú v správnom konaní sú zamestnancami druhého účastníka konania Mesta Nitra ako vlastníka pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného nebol žiadny dôvod na to, aby sa o špekulatívnej námietke bez náležitostí v zmysle zákona vôbec rozhodovalo a rozhodlo.
9. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza predmetná reklamná stavba, nesúhlasí s tým, aby sa reklamná stavba naďalej nachádzala na pozemku v jeho vlastníctve. Nájomná zmluva medzi žalobcom a vlastníkom pozemku Mestom Nitra bola uzavretá na dobu neurčitú, ale dodatkom č. 8 sa zmenila doba nájmu na dobu určitú do 31. decembra 2017 a vlastník pozemku podal dňa 29. januára 2018 na Okresný súd Nitra žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal vlastnícke a ani iné právo k pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza. Žalobca okrem iného v žalobe uviedol, že dňa 11. februára 2019, teda ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. februára 2019, previedol vlastnícke právo k predmetným stavbám na právneho nástupcu (A. T.), ktorý bol v rozhodnutí opomenutý ako účastník konania. Žalovaný vychádzal z predloženého spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol stavebníkom (žiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby) a taktiež i odvolateľom (podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa) a nemal žiadnu vedomosť o prevedení vlastníckeho práva, pretože mu táto informácia nebola oznámená. Bol toho názoru, že v prvostupňovom konaní a rozhodnutí nebol porušený procesný postup, konanie bolo vedené v súlade so zákonom a vydané rozhodnutie je taktiež v súlade so zákonom.
10. Uznesením zo dňa 04. decembra 2019 správny súd pribral do súdneho konania vlastníka pozemku
- Mesto Nitra ako účastníka administratívneho (stavebného) konania. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.
11. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 22. júna 2020 vyjadril žalobca, ktorý k tvrdeniu žalovaného o tom, že počas konania nenamietal predpojatosť zamestnancov, a preto sa s ňou správny orgán prvého stupňa ani nemohol vysporiadať, uviedol, že toto tvrdenie nie je v súlade so skutkovým stavom. Skutočnosti, ktoré uviedol žalobca ešte vo svojom odvolaní, boli známe správnemu orgánu
prvého stupňa ako i žalovanému zo všetkých konaní, ktoré boli začaté pred 29. septembrom 2017 (oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania zo dňa 20. septembra 2017), keď žalobca v živých konaniach namietal a pro futuro upozornil na predpojatosť osôb konajúcich za správny orgán prvého stupňa. Následne žalobca zistil aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú priamo oprávnenosti niektorých z týchto osôb konať v konaniach stavebného úradu o predlžovaní doby trvania reklamných stavieb žalobcu, nakoľko z listín predložených spolu s odvolaním vyplývalo organizačné zaradenie týchto osôb na Útvar hlavného architekta mesta Nitra a nie na stavebný úrad mesta Nitra, čo bolo potvrdené zoznamom zamestnancov stavebného úradu mesta Nitra, medzi ktorými menované osoby nefigurovali, čo bol postup v rozpore s ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona. Požiadavky na spravodlivý, nestranný a nepredpojatý výkon činnosti zo strany správneho orgánu existovali bez ohľadu na to, či formálne bola v konaní vznesená námietka predpojatosti, na ktorú žalobca poukázal vo svojom odvolaní. Pokiaľ v konaní konali osoby, ktoré mali byť od počiatku vylúčené a/alebo súčasne osoby, ktoré nespĺňali požiadavky podľa ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona, nemožno hovoriť o zákonnom konaní a rozhodnutí správnym orgánom prvého stupňa a žalovaný uvedené mal riešiť z úradnej povinnosti, najmä pokiaľ predmetné námietky zazneli v odvolacom konaní a dotknuté osoby mali vedomosť o namietaných skutočnostiach zo svojej vlastnej úradnej činnosti.
12. Žalobca ďalej uviedol, že z podkladov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise bolo možné vyvodiť len záver, že medzi stranami je spor, resp. že Mesto Nitra sa domáha vypratania pozemku, či odstránenia reklamných stavieb v súdnom konaní a vznieslo preto námietku. Konanie pred civilným súdom nebolo právoplatne ukončené. Správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný nezabezpečili a neoboznámili sa s obsahom civilného súdneho spisu a ani obranou žalobcu v konaní a nepostupovali ani podľa ust. § 137 stavebného zákona. Vznesením námietky zo strany ďalšieho účastníka vecne vznikol spor o otázke, ktorú nepatrí riešiť správnemu orgánu prvého stupňa a ani žalovanému, vecne sa rieši v civilnoprávnom konaní ako predbežná otázka k otázke oprávnenosti žalobného nároku a prípadný formálny spor o určenie existencie, či neexistencie práva na súde predpokladal správny postup správnych orgánov podľa ust. § 137 stavebného zákona a vyhodnotenie vecnej neexistencie sporu o tejto otázke v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/9/2018, čo však správne orgány neskúmali a nehodnotili.
III.
Rozhodnutie správneho súdu
13. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/20/2019 zo dňa 11. novembra 2020 podľa § 190 SSP žalobu zamietol. Správny súd posudzoval správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 29. decembra 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby (2 kusy obojstrannej reklamnej stavby typu „billboard“ s najväčšou plochou reklamnej stavby 5,1 x 2,4 m, umiestnené na parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území E., popri G. Q.), a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy. 14. K opakovaným námietkam žalobcu správny súd uviedol, že žalobca v podstate namietal, že žalovaný sa nezaoberal jeho námietkou predpojatosti proti zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na posúdenie veci (správne orgány nezisťovali stav a okolnosti súdneho konania začatého na základe žaloby, ktorú podalo Mesto Nitra, rozhodnutie nereflektuje skutočnosť, že žalobca ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného previedol vlastnícke právo k reklamným stavbám na iný subjekt), že správne orgány sa nepokúsili o dohodu medzi účastníkmi stavebného konania, a teda nepostupovali podľa ust. § 137 stavebného zákona a že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať.
15. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, obsah administratívneho spisu a kúpnu zmluvu zo dňa 11. februára 2019 uzavretú medzi žalobcom a Massimilianom T. ako kupujúcim (predmetom ktorej bol predaj tam uvedených reklamných stavieb), ktorú žalobca predložil ako prílohu k žalobe, správny súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby v predmetnej veci, nakoľko v prípade, ak by žalobca nebol aktívne legitimovaný na jej podanie, jednalo by sa o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky súdneho konania a súd by musel takúto žalobu odmietnuť ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. V predmetnej veci bol žalobca ako právnická osoba a stavebník riadnym účastníkom konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby (stavebného konania) a v priebehu tohto konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. februára 2019, žiadnym spôsobom neoznámil, ani nepreukázal, že reklamné stavby v
priebehu konania predal inej osobe. Žalovaný teda mohol a zároveň musel svoje rozhodnutie vydať len vo vzťahu k žalobcovi ako k účastníkovi konania, pričom v tomto smere správny súd nezistil žiadne jeho pochybenie, a to ani pokiaľ ide o doručovanie, resp. oznamovanie tohto rozhodnutia, nakoľko nebol zistený žiadny dôvod na oznamovanie tohto rozhodnutia inému subjektu ako žalobcovi. Okrem toho, že žalobca bol preukázateľne účastníkom stavebného konania, zároveň v žalobe okrem iného tvrdil, že v tomto konaní (ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia) boli porušené jeho procesné práva a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu bolo možné celkom jednoznačne vyvodiť, že namietal ukrátenie na svojich procesných právach. Žalobca teda splnil kumulatívne stanovené podmienky v ust. § 178 ods. 1 SSP a naplnil tak predpoklady pre aktívnu žalobnú legitimáciu v predmetnom súdnom konaní.
16. V súvislosti so žalobcom namietanou predpojatosťou zamestnancov stavebného úradu, správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku predpojatosti proti zamestnancom stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol. Podanie zo dňa 20. septembra 2017 (oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania, ktoré žalobca predložil súdu ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 22. júna 2020), v ktorom žalobca namietal predpojatosť zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, bolo doručené tomuto správnemu orgánu dňa 29. septembra 2017, teda jednoznačne ešte pred začatím správneho konania v tejto predmetnej veci. Naviac bolo správnemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe (konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/135/2019), že o vznesenej námietke predpojatosti rozhodol príslušný správny orgán v rozhodnutí č. 16914/2015-015-Re zo dňa 30. októbra 2017 tak, že ju zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 23. novembra 2017, teda ešte predtým ako sa začalo konanie v tejto veci. Správny súd teda nevidel dôvod na to, aby sa žalovaný námietkou predpojatosti zamestnancov stavebného úradu osobitne zaoberal. Naviac žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie je orgánom oprávneným rozhodovať o námietke predpojatosti proti zamestnancom stavebného úradu, ani v prípade, ak by takáto námietka podaná bola.
17. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorú uviedol v rámci svojho podania, že v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa konali osoby, ktoré okrem toho, že mali byť od začiatku vylúčené, nespĺňali ani požiadavky ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona, správny súd uviedol, že táto námietka bola podaná po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby a naviac žalobca nie je osobou, ktorá by bola oprávnená posudzovať, kto je alebo nie je a na základe čoho oprávnený konať za stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa.
18. Správny súd dospel k záveru, že žalobca podal neúplnú žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú ani na výzvu stavebného úradu nedoplnil, a preto stavebný úrad ešte pred posúdením samotnej žiadosti bol povinný konanie zastaviť v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, nakoľko žalobca nerešpektoval zákonnú požiadavku stavebného úradu na doplnenie svojej žiadosti a nepredložil doklad preukazujúci právo k pozemku, na ktorom sú umiestnené predmetné reklamné stavby, ktorých dobu trvania žiadal predĺžiť. Predložená nájomná zmluva oprávňovala žalobcu užívať predmetný pozemok iba do 31. decembra 2017, na čo bol žalobca vlastníkom pozemku písomne upozornený v oznámení zo dňa 5. septembra 2017 a zároveň bol vyzvaný na odstránenie dočasných reklamných stavieb z pozemku v lehote do 7. januára 2018, čo nerešpektoval a podanie občianskoprávnej žaloby vlastníkom pozemku voči žalobcovi je len dôsledok jeho správania a nerešpektovania dvojstranných právnych úkonov. Správne orgány nie sú oprávnené vstupovať do postupov súdu pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a jej perfektnosti ako právneho úkonu, skúmať právomoc a príslušnosť súdu, resp. okruh účastníkov súdneho konania a možnosť úspešnosti žaloby. Okolnosti súdneho konania a jeho postup správne orgány nemohli posudzovať ani vyhodnocovať, nakoľko z hľadiska ich rozhodovania bolo podstatné, že v dôsledku podania žaloby na vypratanie nehnuteľnosti v zákonom stanovenej lehote nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu a žalobca teda nepreukázal iné právo k predmetnému pozemku.
19. K námietke, že správne orgány neskúmali, či účastníkmi konania sú tie isté subjekty, resp. či žalobca je vlastníkom reklamných stavieb, správny súd uviedol, že žalobca v správnom konaní nepredložil žiadne doklady preukazujúce prevod vlastníckeho práva k predmetným reklamným stavbám. Kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 11. februára 2019, uzavretú medzi žalobcom a A. T., žalobca predložil až ako prílohu žaloby. V administratívnom spise sa takáto kúpna zmluva nenachádza a žalobca ani do rozhodnutia
žalovaného jej uzavretie neoznámil, ani nepreukázal, čo znamená, že žalovaný nemal dôvod zaoberať sa existenciou zmluvy, o ktorej nemal žiadnu vedomosť. Ak sa žalobca s poukazom na tvrdené uzavretie kúpnej zmluvy už necítil byť účastníkom správneho konania, správnemu súdu nebolo zrejmé, prečo rozhodnutie (ako jemu nepatriace) nevrátil žalovanému, ale podal proti nemu správnu žalobu.
20. K námietke žalobcu, že stavebný úrad sa nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a nesprávne aplikoval ust. § 137 stavebného zákona správny súd uviedol, že v predmetnej veci nebola žiadosť o zmenu doby trvania stavby úplná z dôvodu, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom boli zriadené dve reklamné stavby v jeho vlastníctve, a preto stavebný úrad ani nepristúpil k vydaniu oznámenia o začatí stavebného konania. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný úrad musel vydať procesné rozhodnutie o zastavení stavebného konania a v merite veci podanú žiadosť o zmenu doby trvania stavby ani neposudzoval, čo znamená, že sa nemohol zaoberať ani aplikáciou ust. § 137 stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu medzi vlastníkom pozemku a žalobcom. IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
21. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
22. Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie krajského súdu v bode 27 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého správne orgány nenahrádzajú činnosť civilných súdov a namietal, že správny súd nesprávne aplikoval § 137 stavebného zákona, ako aj článok 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru sťažovateľa žalovaný a správny orgán prvého stupňa neaplikáciou § 137 stavebného zákona nahradili činnosť civilného súdu svojou činnosťou a tak prejudikovali rozhodnutie civilného súdu občianskoprávnej otázke. Ďalej namietal, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa neposudzovali ani to, že by tu otázka sporu o akejkoľvek občianskoprávnej námietke bola a bez ohľadu na obsah spisu o takej otázke rozhodli, čo je zrejmé aj z ich odôvodnení. V tejto súvislosti poukázal na to, že správne orgány posudzovali aplikáciu § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo vo svojom dôsledku považoval správny súd za správny postup pri hodnotení dôkazov, a to napriek tomu, čo uvádza v prvej časti bodu 27 svojho odôvodnenia. Z tejto časti odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny súd považuje postup podľa § 137 stavebného zákona za neopodstatnený a neefektívny, pričom z citácie je prekvapivo zrejmé, že správne orgány v správnom konaní sledujú, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva.
23. Predpoklad, že len podanie žaloby ďalším účastníkom je dôvodom pre neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa k trvaniu nájmu, predstavuje prejudikovanie rozhodnutia civilného súdu a taký postup správnych orgánov, ktorý bezdôvodne celkom eliminuje možnosti zamietnutia civilnej žaloby pre jej nedôvodnosť alebo dokonca zastavenie konania z dôvodu späťvzatia ďalšieho účastníka. Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie správneho súdu, stotožňujúce sa v druhej časti bodu 27 odôvodnenia s argumentáciou žalovaného, je buď nesprávnym alebo neúplným právnym posúdením viacerých otázok vyplývajúcich z povinností správnych orgánov podľa § 137 stavebného zákona a/alebo v spojení s ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú by správny súd nemal pripustiť. Z vyššie uvedených dôvodov podľa sťažovateľa správny súd nesprávnym procesným postupom v podobe nepreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia zasiahol do práva sťažovateľa na spravodlivý proces v podobe práva na presvedčivé a pre priemerného adresáta pochopiteľné odôvodnenie rozhodnutia.
24. Pokiaľ správny súd z obsahu administratívneho spisu vyvodil, že žiadosť sťažovateľa nebola úplná, podľa jeho názoru sa stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ktorý vyslovil názor a predpisoval, že je potrebné doložiť doklad o existencii práva, napriek tomu, že zákon netreba dokazovať. Podľa sťažovateľa mal byť uplatnený postup podľa § 137 stavebného zákona, pričom z popisu priebehu konania správnym súdom vyplýva, že konanie začaté bolo a žiadosť pre konanie o predĺžení trvania reklamnej stavby bola úplná a s ohľadom na obsah zákona postačujúca.
25. Závery správneho súdu podľa sťažovateľa nekorešpondujú s obsahom administratívneho spisu, ktorý zjavne neobsahuje všetky podklady a nebol predložený v riadne vedenej a úplnej podobe, najmä v časti spisu pred správnym orgánom prvého stupňa. Obsah administratívneho spisu totiž neumožňuje
ďalšiemu účastníkovi, ktorý namietal zánik právneho vzťahu, aby vo veci konal, či sa vyjadroval, ak mu nebolo oznámené začatie konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona.
26. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ poukázal na právo na spravodlivý proces, v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré obsahuje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným nárokom a s obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Sťažovateľ uviedol, že hoci odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku strany, ktoré nastolila, napadnutý rozsudok krajského súdu tieto predpoklady zákonnosti nespĺňa.
27. Pokiaľ ide o neakceptovanie námietky týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k reklamným stavbám na právneho nástupcu, sťažovateľ namieta, že mu nie je zrejmé, akým inštitútom malo byť vrátené rozhodnutie žalovaného žalovanému, aký by mal mať takýto úkon účinky a kde je takýto úkon upravený ako zákonný postup, ktorý by mal za následok zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. Kúpnu zmluvu sťažovateľ predložil Okresnému súdu Nitra vo veci 12C/9/2018, a preto navrhoval aby sa so spisom oboznámil správny súd, a teda ju dal do dispozície aj ďalšiemu účastníkovi správneho konania, pričom Mesto Nitra vykonáva prostredníctvom stavebného úradu aj prenesený výkon štátnej správy .
28. K otázke namietanej predpojatosti sťažovateľ uviedol, že táto námietka bola vo všeobecnosti podaná ešte pred podaním žiadosti na prvostupňový orgán v tejto veci a smerovala voči všetkým konaniam ktoré sú prejednávané na prvostupňovom orgáne. V čase podania námietky nenamietal sťažovateľ ani to, že by menovaní zamestnanci nemali byť osobami, ktoré nespĺňajú požiadavky ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona, teda že v skutočnosti nejde o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, ale o zamestnancov obce, ktorí zabezpečujú činnosti Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom táto skutočnosť vyplynula až neskôr z iných konaní. Podľa sťažovateľa tento konflikt záujmov mali riešiť správne orgány z úradnej povinnosti, a to bez námietky žalobcu. Správny súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal len tak, že v administratívnom spise žiadnu námietku nenašiel a obsah listov označených v odvolaní z hľadiska spravodlivosti konania pred správnym orgánom prvého stupňa a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vecne neskúmal.
29. Sťažovateľ s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4 Sžo 3/2011 namietal, že správny súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Zároveň namietal, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nespĺňajú kritériá preskúmateľnosti požadované zákonom a správny súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (5 Sži 1/2009, 1 Sžo 23/2010, 1 Sžd 12/2011), keď sťažovateľovi naďalej zostáva upretá možnosť pochopiť právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného.
30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi obsiahnutými v rozsudku správneho súdu a žiada, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
III.
Posúdenie kasačného súdu
31. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
33. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania (účastníkov NUBIUM, s. r. o. proti žalovanému Okresný úrad E., odbor výstavby a bytovej politiky) je skutkový a právny stav týkajúci sa zastavenia konania o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby „2ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, ktoré sú umiestnené popri Hviezdoslavovej ulici, na pozemku parcelné č. XXXX/XXX, reg. C KN, katastrálne územie E., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m, identifikačné č. 53“. Nakoľko obdobná vec rovnakých účastníkov konania (a s totožnými sťažnostnými bodmi) bola predmetom konania a rozhodovania senátu NS SR z 25. februára 2021, sp. zn. 5 Sžk 38/2020, s ktorým sa kasačný súd stotožňuje, v súlade s § 464 ods. 1 SSP preberá relevantnú časť jeho odôvodnenia v doslovnom znení:
21. Kasačný súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie vo veci posúdenie otázky, či bolo zákonným postupom, keď prvostupňový orgán podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že sťažovateľ ako stavebník nepreukázal dokladmi vlastníctvo resp. iné právo k pozemku, na ktorom boli umiestnené predmetné reklamné stavby, a to bez toho, aby aplikoval § 137 stavebného zákona. 22. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený administratívny spis žalovaného a prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu a na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje. Z uvedených dôvodov opakované skutkové a právne závery krajského súdu explicitne nezdôvodňuje. Naviac, kasačný súd udáva, že krajský súd sa so všetkými relevantnými žalobnými bodmi, riadne vysporiadal a podrobne až vyčerpávajúco zdôvodnil svoje rozhodnutie, pričom racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové aj právne závery. 23. Kasačný súd k aplikácii § 137 stavebného zákona uvádza, že v konaniach upravených v stavebnom zákone sa môžu vyskytnúť tzv. občianskoprávne a iné námietky, o ktorých prináleží rozhodovať súdu. Pôjde predovšetkým o námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Cieľom tohto ustanovenia je o. i. chrániť vlastnícke a užívacie práva oprávnených subjektov, t. j. vlastníkov pozemkov a osôb, ktoré majú užívacie práva k týmto pozemkom. V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy rozhodujúce skutkové okolnosti, ktorými je v prvom rade dostatočne jasné a presné určenie konca prenájmu pozemku, na ktorom sa nachádzala dotknutá reklamná stavba, pričom podľa nájomnej zmluvy bola predmetná zmluva uzavretá na dobu určitú a to do 31. decembra 2017. Ďalšou skutkovou okolnosťou bolo, že sťažovateľ bol prenajímateľom vopred upozornený na koniec nájomnej zmluvy resp. neskôr vyzvaný na odstránenie reklamnej stavby. Sťažovateľ nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, keďže nepredložil ani novú nájomnú zmluvu ani výpis z listu vlastníctva. Práve naopak, výpisom z listu vlastníctva a vyjadrením prenajímateľa pozemku o skončení nájmu, bol preukázaný vlastnícky vzťah Mesta Nitra k pozemku a vyvrátené ,,iné právo k pozemku“ zo strany sťažovateľa. Okrem uvedeného vlastník pozemku podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takže je zrejmé, že doba nájmu sa taktiež zo zákona nepredĺžila. 24. Pri aplikácii § 137 stavebného zákona stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi. Kasačný súd však zdôrazňuje, že nemožno akceptovať, aby akákoľvek otázka, ktorá môže mať presah do občianskoprávnej oblasti, a ktorú si účastník v konaní podľa stavebného práva uplatní, automaticky a bez prihliadnutia na jej obsah zakladala zákonný dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona. Obsahom námietky sťažovateľa, ktorá mala občianskoprávny presah nebolo domáhanie sa ochrany vlastníctva, ale namietané predĺženie doby nájmu, čo však, ako správne konštatoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku nemalo oporu v zákone a teda kasačný súd s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené nepovažuje za tzv. predbežnú otázku, pri ktorej by bolo potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že judikatúra (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2013 zo dňa z 30. apríla 2014) pripúšťa, že správny orgán v stavebnom konaní v rámci
svojej rozhodovacej právomoci je oprávnený a aj povinný riešiť aj otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t. j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon priamo nevylučuje, vychádzajúc i zo zásady zákonnosti a hospodárnosti konania. Keďže v tomto prípade však podľa kasačného súdu ani nejde o predbežnú otázku, tak ani jej prípadný občianskoprávny presah z nej nečiní občianskoprávnu námietku resp. inú námietku, pri ktorej by mali príslušné správne orgány postupovať podľa §137 stavebného zákona. Povinnosťou príslušného stavebného úradu je vždy posúdiť charakter a obsah nastolenej otázky, a na základe toho posúdiť svoju kompetenciu, či je oprávnený sám si ju vyhodnotiť, alebo či je potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona. 25. Námietku sťažovateľa o zmätočnom a nejasnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu kasačný súd považuje za nedôvodnú, keďže krajský súd, aj s odvolaním sa na skutkové zistenia dostatočne ozrejmil právne závery, aj spolu s citáciou relevantných právnych predpisov.
34. V rovnakej právnej veci sťažovateľa rozhodoval aj Ústavný sud Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý uznesením zo dňa 29. júna 2021 sp. zn. II. ÚS 347/2021-13 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorý namietal porušenie princípu rovnosti, nepreskúmateľnosť rozsudku NS SR a skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je pre adresáta pochopiteľné. Ústavný súd mal v danom prípade za to, že otázky týkajúce sa § 137 stavebného zákona zodpovedal správny súd aj NS SR vyčerpávajúcim a ústavne udržateľným spôsobom. Sťažovateľ mal uzavretú s Mestom Nitra nájomnú zmluvu na dobu určitú, sťažovateľ bol vopred písomne upozornený, že nebude možné predĺžiť nájomnú zmluvu, a napokon sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz o inom práve k pozemku. Navyše z ústavnej sťažnosti ani z obsahu rozhodnutí k nej priložených nevyplývalo, akým relevantným spôsobom sťažovateľ požadoval trvanie, či už nájomnej zmluvy, alebo iné právo k pozemku. Práve táto skutočnosť bola totiž esenciálnou v okolnostiach danej veci a vo vzťahu k povoleniu zmeny doby trvania reklamnej stavby. Uvedené okolnosti boli podľa názoru ústavného súdu podstatnými pre posúdenie otázky možného predĺženia doby trvania reklamnej stavby, resp. posúdenia zákonnosti zastavenia správneho konania.
35. S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd uzatvára, že rozsudok správneho súdu je zrozumiteľný, dostatočný a v súlade so zákonom, pričom k rovnakému záveru dospel NS SR v rozsudku z 8. decembra 2020, sp. zn. 8 Sžk 45/2020.
IV.
Záver
36. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.
37. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok