Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/135/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674 zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ GRANVIA, a. s., Europeum Business Center, Blok A, Suché Mýto 1, Bratislava, IČO 36 862 631, 2/ Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. č. 7, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 28. 10. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/034981-002 zo dňa 14. 08. 2019, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2019/034981-002 zo dňa 14. 08. 2019 ako i rozhodnutie Mesta Nitra č. 16914/2015-027-Re zo dňa 16. 04. 2019 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Ďalším účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 08. 09. 2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa (ďalej aj stavebný úrad alebo Mesto Nitra) doručená žiadosť žalobcu zo dňa 04. 09. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval uvedením druhu stavby: 1 ks - reklamná stavba typu bigboard do tvaru „V", o rozmeroch plochy 9,6 x 3,6 m, osvetlená a miesta stavby: Nitra, parc. č. XXXX/X reg. „C", katastrálne územie M. Q. s navrhovanou dobou trvania do 31. 10. 2018 (ručne dopísané a opatrené podpisom) s tým, že k pozemku, na ktorom je stavba uskutočnená má stavebník právo na základe nájomnej zmluvy č. DI/NR/05/10/2011/RKC s vlastníkom pozemku Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra. K podanej žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. - 004 -La zo dňa 25. 10. 2012 pre stavebníka Nubium J.. R.. B. na obdobie do 31. 12. 2015, zmluvu o nájme č. DI/NR/05/10/2011/RKC zo dňa 07. 10. 2011 (uzavretú medzi prenajímateľom: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra a nájomcom: Ing. R. B. - NUBIUM na dobu do 31. 12. 2021) v znení dodatku č. 1 zo dňa 05. 12. 2013, ktorým vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový nájomca NUBIUM, s. r. o. Ďalej priložil čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 13. 08. 2015 pre katastrálne územie M. Q. a fotosnímku reklamnej stavby v lokalite.

2. Vo výzve zo dňa 21. 09. 2015 na doplnenie žiadosti správny orgán prvého stupňa žalobcu vyzval na predloženie tam uvedených dokladov (okrem iného žiadal o predloženie kópie katastrálnej mapy, dokladu o situácii skutočného osadenia reklamnej stavby, stanoviska Ministerstva vnútra SR,

Prezídia Policajného zboru, odboru dopravnej polície a stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy, pozemných komunikácií a investičných projektov), nakoľko predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie a nie sú v nej doklady v zmysle vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. V prípade nedoplnenia žiadosti v určenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 24. 11. 2015, ku ktorému pripojil stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcie cestnej dopravy, pozemných komunikácií a investičných projektov zo dňa 22. 06. 2012 k umiestneniu reklamných zariadení a stanovisko Ministerstva vnútra SR Prezídia Policajného zboru, odboru dopravnej polície zo dňa 11. 10. 2012.

3. Následne stavebný úrad žiadosťou zo dňa 07. 12. 2015 požiadal Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, oddelenie regulácie pozemných komunikácií o vyjadrenie k umiestneniu reklamnej stavby typu bigboard v tvare „V" na pozemku parc. č. XXXX/X, katastrálne územie M. Q., popri komunikácii R1 o rozmeroch plochy 9,6 x 3,6 m. V podaní zo dňa 15. 12. 2015 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií oznámilo, že predmetné reklamné stavby sú umiestnené v cestnom ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 a nesúhlasí s vydaním povolenia na predĺženie lehoty pre uvedenú reklamnú stavbu.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16914/2015-005-La zo dňa 08. 01. 2016, ktorým podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zastavil predmetné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 01. 2016, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 19. 07. 2016 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08. 01. 2016 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 11. 04. 2017 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania na dobu trvania do 31. 10. 2018 s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Účastníci konania boli zároveň upovedomení, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť najneskôr do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia v určených dňoch a v určenom čase. Predmetné oznámenie bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 09. 05. 2017 ako i Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra.

Žalobca v podaní zo dňa 10. 05. 2017 uviedol, že nájomná zmluva s vlastníkom pozemku je uzatvorená do 31. 12. 2021, a preto žiada zmeniť dobu trvania reklamnej stavby do 31. 12. 2021.

Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 16914/2015-011-Re zo dňa 31. 05. 2017, ktorým zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby a proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 07. 2017.

V podaní zo dňa 14. 09. 2017 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu a v podaní zo dňa 20. 09. 2017 označenom ako „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania" vzniesol námietku predpojatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach stavebných konaní, kde je účastníkom jeho spoločnosť, najmä J.. P.. P. K. a V.. Q. T.. Príslušný správny orgán na žiadosť žalobcu o vyhotovenie fotokópie spisu reagoval v podaní zo dňa 16. 10. 2017 a o vznesenej námietke predpojatosti rozhodol v rozhodnutí č. 16914/2015-015-Re zo dňa 30. 10. 2017 tak, že ju zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 23. 11. 2017. Žalobca v podaní zo dňa 14. 11. 2017 opätovne žiadal o vyhotovenie kópie administratívneho spisu.

O odvolaní žalobcu zo dňa 18. 07. 2017 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 31. 05. 2017 rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2017 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 31. 05. 2017 zrušil a vec vrátil mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 28. 02. 2018 reagoval na žiadosť žalobcu o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a zástupkyni žalobcu bola dňa 05. 03. 2018 doručená kópia administratívneho spisu.

7. Stavebný úrad vydal dňa 13. 03. 2018 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Predmetné oznámenie bolo doručované Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra (vlastník pozemku) a spoločnosti GRANVIA, a. s. (koncesionár projektu rýchlostnej cesty R1), ktorá v podaní zo dňa 26. 03. 2018 oznámila, že nesúhlasí s umiestnením reklamných zariadení v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 z dôvodu, že predmetné reklamné zariadenie sa nachádza v bezprostrednej blízkosti mostných objektov a v budúcnosti bude tvoriť prekážku pri výkone hlavných prehliadok mostov pomocou mobilnej prehliadačky.

Stavebný úrad vydal pod č. 16914/2015-019-Re dňa 16. 04. 2018 rozhodnutie, ktorým opätovne zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 05. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2018 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 16. 04. 2018 zrušil a vec vrátil mestu Nitra nové prejednanie a rozhodnutie.

8. V administratívnom spise sa nachádzajú oznámenia zo dňa 14. 11. 2018 o podaní námietky predpojatosti, ktorými zamestnanci stavebného úradu J.. P.. P. K. a V.. Q. T. jednotlivo oznamovali primátorovi mesta, že účastník konania (žalobca) podal proti nim námietku predpojatosti. K predmetným oznámeniam zamestnancov stavebného úradu je pripojené podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017. O námietke predpojatosti rozhodol príslušný orgán rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2018 tak, že námietku predpojatosti podanú v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä J.. P.. P. K. zamietol a ďalším rozhodnutím z toho istého dňa rozhodol tak, že námietku predpojatosti podanú v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä V.. Q. T. zamietol. Obe rozhodnutia podľa vyznačenia nadobudli právoplatnosť dňa 11. 12. 2018.

9. Stavebný úrad vydal dňa 18. 01. 2019 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby na dobu trvania do 31. 12. 2021 s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Stavebný úrad oznámil žalobcovi, že dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť, nakoľko podkladom rozhodnutia je i stanovisko príslušného cestného správneho orgánu (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pod č. 28746/2015/C212-SCDPK/80649 zo dňa 15. 12. 2015, v ktorom sa uvádza, že predmetná reklamná stavba sa nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, a preto nesúhlasí s vydaním povolenia na predĺženie lehoty pre predmetnú stavbu) a podanie spoločnosti GRANVIA, a. s. zo dňa 26. 03. 2018 (ktorá ako koncesionár projektu rýchlostnej cesty R1 nesúhlasí s umiestnením predmetnej reklamnej stavby v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, nakoľko bude v budúcnosti tvoriť prekážku pri výkone hlavných prehliadok mostov pomocou mobilnej prehliadačky).

Na základe žiadosti žalobcu bola dňa 11. 04. 2019 zástupkyni žalobcu doručená kópia spisového materiálu v predmetnej veci, vrátane rozhodnutí zo dňa 23. 11. 2018 (o zamietnutí námietky predpojatosti).

Stavebný úrad vydal pod č. 16914/2015-027-Re dňa 16. 04. 2019 rozhodnutie (štvrté v poradí), ktorým opätovne zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby (1 ks reklamnej stavby typu „Bigboard" do tvaru „V", osvetlenej, umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie M. Q. s rozmerom reklamnej plochy 9,6 x 3,6 m s identifikačným č. 96), proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 03. 06. 2019.

K odvolaniu sa vyjadrila spoločnosť GRANVIA, a. s. v podaní zo dňa 25. 06. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/034981-002 zo dňa 14. 08. 2019 podané odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Nitra č. 16914/2015-027-Re zo dňa 16. 04. 2019.

11. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania (uvedený v 1. až 9. bode tohto rozsudku), ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov postupuje primerane i podľa ust. až tohto zákona.

12. Stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby posudzuje doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu jej trvania a okrem týchto dokladov posudzuje i skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby jej trvania. Taktiež je povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom, ktorým sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami a nariadeniami, pričom v tomto prípade verejný záujem predstavuje cestný zákon. V predmetnej veci, t. j. vo veci žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území môže ohroziť verejné záujmy chránené osobitným zákonom, v tomto prípade cestným zákonom, nebolo možné vyhovieť.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako príslušný správny orgán uplatňujúci požiadavky podľa osobitného predpisu (cestného zákona) v podaní zo dňa 15. 12. 2015 oznámilo, že vzhľadom na zmenu legislatívy účinnú od 02. 01. 2015 nesúhlasí s vydaním povolenia na predĺženie doby trvania reklamnej stavby, nakoľko sa predmetná reklamná stavba nachádza v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 a v ďalšom podaní zo dňa 12. 02. 2016 ministerstvo oznámilo, že trvá na svojom nesúhlasnom stanovisku vo veci predĺženia doby trvania reklamnej stavby.

V čase, keď bola predmetná reklamná stavbou povoľovaná, t. j. 25. 10. 2012 bola účinná úprava cestného zákona, podľa ktorej sa cestné ochranné pásma nachádzali mimo zastavaného územia obce (§ 11 ods. 1), a keďže sa reklamná stavba nachádza podľa listu vlastníctva v zastavanom území obce, nenachádzala sa podľa v tej dobe platnej úpravy cestného zákona v ochrannom pásme cesty. V čase, keď stavebník podal žiadosť o predĺženie platnosti doby trvania reklamnej stavby, bola už účinná úprava cestného zákona tak, ako je platná v súčasnosti a vyplýva z nej, že reklamná stavba sa nachádza v cestnom ochrannom pásme, keďže je umiestnená mimo sídelného útvaru obce. Cestný správny orgán vydal stanovisko k umiestneniu reklamnej stavby na základe zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti žalovaný citoval ust. § 10 ods. 4 a § 11 ods. 1 cestného zákona.

13. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že poloha reklamnej stavby vzhľadom k vozovke rýchlostnej cesty R1 je zrejmá z grafickej prílohy žiadosti, ako aj z geodetického zamerania spoločnosti GRANVIA, a. s. a z týchto podkladov je podľa názoru odvolacieho orgánu možné vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť reklamnej stavby je podstatne menšia ako 100 m definovaných v ust. § 10 a § 11 cestného zákona a jeho vykonávacieho predpisu. Rovnako polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je možné identifikovať pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod., ktoré sú verejne prístupné. Úsek rýchlostnej cesty R1, pri ktorom sa uvedená reklamná stavba nachádza, bol vybudovaný ako tzv. južný obchvat mesta Nitra a dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa na ňom nenachádzajú. Túto skutočnosť konštatovala aj spoločnosť GRANVIA, a. s. vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 06. 2019. Sídelný útvar obce je pre účely cestného zákona (§ 11 ods. 1) definovaný ohraničením dopravnými značkami začiatok a koniec obce na konkrétnej komunikácií a nie je definovaný zastavaným územím obce, ktoré je možné identifikovať podľa katastra nehnuteľností. Podľa vedomostí žalovaného ako i vyššie uvedeného vyjadrenia ministerstva, predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a v území menej ako 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu, t. j. nachádza sa v ochrannom pásme cesty (pre rýchlostné cesty je podľa vykonávacieho predpisu cestného zákona ochranné pásmo 100 m) a vzťahuje sa teda na ňu ust. § 11 ods. 1 cestného zákona.

Nakoľko rýchlostná cesta R1 je zároveň medzinárodným cestným ťahom (je súčasťou európskej cesty E 571), vzťahuje sa na predmetnú reklamnú stavbu súčasne aj ust. § 10 ods. 4 cestného zákona a

jej umiestnenie je neprípustné, pričom výnimku v zmysle ust. § 11 ods. 2 (odhliadnuc od vyjadrenia ministerstva) ani nie je možné povoliť.

Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán zistil skutkový stav dostatočne spoľahlivo na to, aby bolo nepochybné, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a je umiestnená v cestnom ochrannom pásme, resp. v území definovanom v ust. § 10 ods. 4 cestného zákona.

K ďalšej námietke (spočívajúcej v tom, že rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia, pretože súčasťou podkladov, na ktoré správny orgán odkazuje je aj odkaz pod čiarou s linkom na stránku, ktorá neexistuje) žalovaný uviedol, že predmetný link sa týka informácií („mobilné zariadenie BARIN ABC 150/LS", požívané spoločnosťou GRANVIA, a. s. pri výkone prehliadok mostov), ktoré nie sú pre predmetné konanie relevantné. Žalobca ani nevyužil stanovenú možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje námietky. Po preskúmaní predloženého odvolania spolu so spisovým materiálom, žalovaný dospel k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a tento rozhodol v súlade so zákonom a vykonávacími predpismi.

14. Z týchto dôvodov potom žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, teda odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16. 04. 2019 potvrdil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. V žalobe zo dňa 28. 10. 2019, ktorá bola súdu doručená v uvedený deň, žalobca za účastníka súdneho konania označil i spoločnosť GRANVIA, a. s., ktorá bola účastníkom správneho konania.

16. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Svoju argumentáciu proti rozhodnutiam správnych orgánov žalobca zhrnul do nasledujúcich bodov:

- 1. v predmetnej veci zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko vychádzajú len zo stanoviska „dotknutého" orgánu, resp. z komunikácie medzi správnym orgánom prvého stupňa a týmto orgánom. Správne orgány nijako nevymedzili územie sídelného útvaru obce, ktoré by bolo odlišné od intravilánu obce a neuviedli ani žiadne preskúmateľné úvahy, ktorými by podporili záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Podľa žalovaného poloha reklamnej stavby má byť zrejmá z grafickej prílohy žiadosti a z geodetického zamerania spoločnosti GRANVIA, a. s. a z týchto podkladov je možné dovodiť záver o vzdialenosti podstatne menšej ako je 100 m predpokladaných ust. § 10 a ust. § 11 cestného zákona. Z predmetných dokladov (z ktorých ani jeden nebol žalobcovi doručený) nie je možné o polohe reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce vyvodiť podobný záver. Priamo z verejného registra operátu katastra je zrejmé, že parc. č. XXXX/X v katastrálnom území S. Q. sa nachádza v intraviláne (zastavanom území obce), čo je zrejmé z LV č. XXXX pre katastrálne územie M. Q.. V okolí reklamnej stavby sa nachádzajú ďalšie stavby, čo potvrdzuje, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, kde ust. § 10 ods. 4 a/alebo ust. § 11 ods. 1 cestného zákona nie sú aplikovateľné. Na danej parcele sa realizujú i ďalšie činnosti, nakoľko sú tam registrované viaceré nájmy a vecné bremená. Uvedené znamená, že správny orgán prvého stupňa skutkový stav vôbec nezisťoval a rozhodnutie žalovaného tento stav nezákonnosti len potvrdilo. V sídelnom útvare obce ochranné pásmo v zmysle ustanovení cestného zákona nemôže vzniknúť, resp. nemôže sa uplatňovať, pričom sídelný útvar obce nebol v predmetnom konaní žiadnym spôsobom ustálený. K tomuto ustáleniu nemohol prispieť ani odkaz žalovaného na mapové podklady Google maps, mapy CDB, ZB GIS, nakoľko tieto uvedené údaje neobsahujú. Z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že reklamná stavba sa má nachádzať mimo sídelného útvaru obce, pričom vo vzťahu k nevymedzeniu územia sídelného útvaru obce je irelevantné aj tvrdenie spoločnosti GRANVIA, a. s. o rýchlosti na ceste, ktoré prevzal i žalovaný. V predmetnej veci zo zákona, ani zo žiadneho

dokladu v administratívnom spise nevyplýva žiadna podoba vymedzenia sídleného útvaru obce, ktorá by žalovanému umožňovala potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko zo spisu nie je zrejmá žiadna skutočnosť, ktorá by umožňovala hovoriť o vymedzenom sídlenom útvare obce a jeho polohe k reklamnej stavbe. Nie je možné dovodiť, ako a kedy žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a v území menej ako 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu, t.j., že sa nachádza v ochrannom pásme cesty a vzťahuje sa na ňu ust. § 11 ods. 1 cestného zákona. Uvedené svedčí o tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. -2. Žalovaný sa pokúsil zhojiť vadu v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré odkazovalo na link pod čiarou, ktorý neexistoval ako obsahujúci informácie a je nepochopiteľné, ako mohol potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo vydané ako nepreskúmateľné. -3. Žalobca namietal, že žalovaný cituje veľké množstvo právnych noriem, avšak vo vzťahu k týmto normám neuvádza nič, čo by odôvodňovalo správnosť jeho postupu ako i postupu správneho orgánu prvého stupňa a čo by akýmkoľvek logickým, či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Nie je zrejmé, ani na základe ako zisteného skutkového stavu došlo k subsumpcii pod ust. § 126 stavebného zákona a ust. § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods. 1 cestného zákona, keď každé ustanovenie rieši inú situáciu. Stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR neobsahuje žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné aplikovať ust. § 10 ods. 4 a/alebo ust. § 11 ods. 1 cestného zákona, ktoré upravujú dve odlišné situácie. V prípade ust. § 10 ods. 4 cestného zákona ide o bezvýnimočný zákaz a v prípade ust. 11 ods. 1 cestného zákona sa pripúšťa výnimka v podobe záväzného stanoviska skutočne dotknutého orgánu chrániaceho záujem podľa ust. §126 stavebného zákona. V konaní nebol preukázaný skutkový základ, ktorý by umožňoval aplikovať uvedené ustanovenia cestného zákona a správne orgány ani neuviedli, pre ktorý prípad bolo vydané záväzné stanovisko. Je možné len dovodzovať, že by to malo byť k situácii regulovanej ust. § 11 ods. 1 cestného zákona, nakoľko pri ust. § 10 ods. 4 cestného zákona to nie je možné, ale správne orgány citujú obidve ustanovenia a na základe stanoviska odôvodňujú splnenie podmienok pre aplikáciu oboch ustanovení, čo nie je logicky a procesne možné. Správny orgán prvého stupňa stanovisko žiadal, ale súčasne aplikoval obidve ustanovenia cestného zákona, z čoho je zrejmé, že skutkový stav nemal spoľahlivo zistený, postupoval nesprávne a vyvodzoval neprijateľné skutkové a právne závery o neprípustnosti reklamnej stavby na danom mieste. -4. Záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, a nie potenciálne „dotknutého" orgánu. Správny orgán mal najskôr riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce, ak by mal byť rozsah tohto územia iný, než je intravilán obce a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne, na základe takto zisteného skutkového stavu, požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie. Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce a z mapy, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie stavby a dokonca priľahlá cesta v elektronickej podobe je označená kategóriou cestnej, miestnej a/ alebo účelovej komunikácie. Žiaden právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce, preto je možné pracovať buď s pojmom intravilán ako zastavané územie obce alebo správny orgán musí svoje rozhodnutie v tejto otázke presvedčivo a logicky odôvodniť, pričom v opačnom prípade ide o rozhodnutie svojvoľné. V predmetnej veci je možné vychádzať z toho, že z verejného registra vyplýva, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, ktorý je totožný s intravilánom obce alebo, že správny orgán prvého stupňa nezistil spoľahlivo skutkový stav a žalovaný toto pochybenie neodstránil. Ak z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko, ide podľa názoru žalobcu o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Takýto postup je vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti z dôkazu, ktorý môže byť žiadaný len na základe skutočnej a preukázanej existencie takej skutočnosti, ktorá nebola preukázaná žiadnym dôkazom a z verejných registrov vyplýva opak. Žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenia sídelného útvaru obce a neuviedol to ani domnelý dotknutý orgán. V tejto súvislosti označovanie dopravných značiek ako hranice sídelného útvaru obce je nenáležité, nakoľko ide o body a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne sú. Zo skutočnosti, že bolo vydané stanovisko dotknutého orgánu nemožno vyvodzovať záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídleného útvaru obce. Existencia takéhoto paaktu nemôže zbaviť správny orgán povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v súčinnosti s účastníkmi konania. Predmetné

stanovisko nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože je možné ho žiadať len v prípade, ak sa preukáže, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídleného útvaru obce. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného útvaru obce odlišný od intravilánu, teda nie je zrejmé, či má ísť o priamky, alebo krivky medzi bodmi a ani domnelý dotknutý orgán v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné a preskúmateľné úvahy. -5. Domnelý dotknutý orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili hranice sídleného útvaru obce. Správne orgány nedospeli na základe vykonaného dokazovania k žiadnemu skutkovému zisteniu o tom, že by sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce, ktorý ani nevymedzili. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo žalobcu na spravodlivé konanie, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň reagovať. Takýto postup správneho orgánu sa nazýva svojvôľa a rozhodnutia založené na takomto postupe sa nazývajú arbitrárne, keď zabraňujú účastníkovi konania predniesť podstatnú argumentáciu a tým vytvárajú predpoklady a možnosť správneho orgánu sa s takouto argumentáciou v rozhodnutí nevysporiadať, čo je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu. -6. Žalovaný sa vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Žalobca namietal predpojatosť zamestnancov obce ako i ďalších osôb, o ktorých sa domnieva, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa, resp. zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo právomoci správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné, v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom. Žalobca uvedené namietal aj v odvolaní a žalovaný sa s týmto žiadnym spôsobom nevysporiadal, okrem zmieňovania rozhodnutia primátora mesta o zamietnutí námietky predpojatosti, ktoré je však nepreskúmateľné a nepochopiteľné. Je potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu, resp. štatutárny orgán obce aj javili ako nestranní a nezaujatí v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/alebo priamo k nemu samotnému, nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté. Nie je možné, aby zamestnanci obce zabezpečujúci činnosť správneho orgánu prvého stupňa oslovovali iných zmluvných partnerov žalobcu, aby títo ukončili zmluvné súkromno-právne vzťahy a podieľali sa na vytváraní a zmene skutkového stavu vo veciach, ktoré potom rozhoduje správny orgán prvého stupňa, ktorého činnosť majú zabezpečovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy takéto osoby. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich veci žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala proti všetkým osobám, ktoré konajú vo vzťahu k žalobcovi, vrátane primátora, ktorý podpisoval (v súčinnosti s označenými zamestnancami útvaru hlavného architekta) listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti základnými predpokladmi pre organizačné a formálne zabezpečenie rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa pri skúmaní jeho zákonnosti, má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jeho nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa (J.. P.. K., V.. T.), ale o zamestnancov obce nezaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konania a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Spôsob vybavenia námietky predpojatosti zo strany správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného je materiálne nepreskúmateľný. V tejto súvislosti žalobca označil listy, ktoré predložil ako prílohu žaloby a z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že J.. P.. K. a V.. T. nie sú organizačne zamestnancami obce zabezpečujúcimi chod stavebného úradu, ale zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosti Útvaru hlavného architekta. Uvedené je možné posúdiť ako nespĺňanie predpokladov týchto osôb podľa ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona, keď predpokladom je nielen osobitný kvalifikačný predpoklad, ale aj trvalé organizačné zaradenie, ktoré osobitnému kvalifikačnému predpokladu korešponduje. Menovaní boli v čase prejednávania veci, ako i v čase odosielania listov, zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta a nemôžu byť teda zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť

stavebného úradu. Informácia o organizačnom zaradení bola poskytnutá mestom Nitra podľa inému subjektu, avšak z predložených listov je zrejmé, že menovaní konali za Útvar hlavného architekta mesta Nitra a rovnako primátor konal tak, že vyzýval na ukončenie zmluvných vzťahov žalobcu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a takisto i žalovaného nemôže byť zákonné, pretože vo veci konali neoprávnené a predpojaté osoby a správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami odvolateľa v zákonnom rozsahu, hoci mal o nich vedomosť, nekonal podľa ust. správneho poriadku a nevylúčil predpojaté osoby z činnosti správneho orgánu v danej veci. Žalovaný tieto vady žiadnym spôsobom nezhojil a v žiadnej podobe a preskúmateľným spôsobom nereagoval na materiálny obsah námietok, ani na organizačné zabezpečenie činnosti správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k prejednávanej veci z úradnej povinnosti.

17. Ďalej žalobca v závere žaloby namietal porušenie jeho procesných práv tvrdiac, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

18. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/034981-002 zo dňa 14. 08. 2019 i rozhodnutie stavebného úradu, t. j. Mesta Nitra č. 16914/2015-027-Re zo dňa 16. 04. 2019 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16. 03. 2020. Uviedol, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom chráneným osobitným predpisom, t. j. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

20. Obsah pojmu zastavané územie obce nie je totožný s pojmom sídelný útvar obce vymedzeným pre účely cestného zákona. Sídelný útvar obce je pre účely cestného zákona definovaný ohraničením dopravnými značkami začiatok a koniec obce na konkrétnej komunikácii, čiže pre účely cestného zákona sídelný útvar obce nie je definovaný plochou, ani iným geometrickým útvarom, ako tvrdí žalobca. Sídelný útvar obce pre účely cestného zákona nie je definovaný ani zastavaným územím, ktoré je možné identifikovať podľa katastra nehnuteľností. V čase, kedy bola predmetná reklamná stavba povoľovaná, t. j. 25. 10. 2012 bola účinná úprava cestného zákona, podľa ktorej sa cestné ochranné pásma nachádzajú mimo zastavaného územia obce (ust. § 11 ods. 1) a keďže sa reklamná stavba nachádza podľa listu vlastníctva v zastavanom území obce, nenachádzala sa podľa v tej dobe platnej úpravy cestného zákona v ochrannom pásme cesty. Žalobca doložil do konania stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22. 06. 2012, v ktorom bolo konštatované, že reklamná stavba sa nachádza v zastavanom územní, na ktoré sa nevzťahuje cestné ochranné pásmo, a preto je umiestnenie reklamnej stavby mimo jeho dotknutých záujmov.

V čase, keď žalobca podal žiadosť o predĺženie platnosti doby trvania reklamnej stavby, bola už účinná úprava cestného zákona tak, ako je platná v súčasnosti a zo skutkového stavu vyplýva, že reklamná stavba je umiestnená mimo sídelného útvaru obce a v rozpore s ust. § 10 ods. 4 cestného zákona, ako aj s ust. § 11 ods. 1 cestného zákona, čo potvrdzuje stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 15. 12. 2015 a z dôvodu, že reklamná stavba je umiestnená v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, ministerstvo nesúhlasí s predĺžením doby platnosti trvania reklamnej stavby.

Skutočnosť, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce možno jednoznačne preukázať pomocou mapových podkladov Google maps a mapy CDB, pomocou ktorých je možné identifikovať polohu dopravných značiek na príslušnej cestnej komunikácii ako aj polohu reklamnej stavby vo vzťahu k týmto značkám. To, že sa predmetná reklamná stavba nachádza vo vzdialenosti podstatne menšej ako 100 m od osi priľahlého jazdného pruhu, je evidentné z grafickej prílohy žiadosti a úplne presne identifikovateľné zo zamerania zo dňa 13. 05. 2016, ktorý predložila spoločnosť GRANVIA, a. s. Zo záverov uvedeného zamerania navyše vyplýva rozpor so stavebným povolením, nakoľko stavebník nedodržal v stavebnom povolení stanovenú minimálnu vzdialenosť 10 m od priľahlej strany mosta a najbližšej hrany reklamnej stavby. Dodržanie uvedenej vzdialenosti bolo jednou z podmienok záväzného stanoviska Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru odboru dopravnej polície zo dňa 11. 10. 2012, ktoré bolo predložené v stavebnom konaní.

Spoločnosť GRANVIA, a. s. je poverená vykonávať správu, prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty R1 a v podaní zo dňa 25. 06. 2019 opätovne vyjadrila nesúhlas s umiestnením reklamnej stavby v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1.

Podľa názoru žalovaného správny orgán zistil skutkový stav dostatočne spoľahlivo na to, aby bolo nepochybné, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a je umiestnená v cestnom ochrannom pásme. Správny orgán prvého stupňa umožnil žalobcovi riadnymi procesnými úkonmi uplatniť jeho procesné právo navrhovať dôkazy, resp. vyjadrovať sa k podkladom a spôsobu zisťovania dôkazov, ale žalobca toto svoje procesné právo nevyužil.

21. K námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu voči spoločnosti žalobcu žalovaný uviedol, že o tejto námietke, ktorú žalobca uplatnil, rozhodol primátor mesta tak, že ju zamietol.

22. Výkon agendy staveného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy je zaradený do organizačnej štruktúry obecného/mestského úradu na základe rozhodnutia obce podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru. Výkon agendy stavebného úradu pre reklamné stavby ako prenesený výkon štátnej správy je zaradený do organizačnej štruktúry Mestského úradu v Nitre v rámci Organizačného poriadku zverejneného na internetovej stránke mesta Nitra. Podľa čl. 22 Organizačného poriadku Mestského úradu v Nitre znení dodatku č. 1 - č. 20 Útvar hlavného architekta zabezpečuje výkon prenesených úloh štátnej správy podľa osobitných predpisov a člení sa na referát urbanizmu a architektúry a referát dopravného urbanizmu a inžinieringu. Referát urbanizmu a architektúry Útvaru hlavného architekta vykonáva činnosť a vedie agendu všeobecného stavebného poriadku pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených stavebným zákonom na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. J.. P.. P. K. a V.. Q. T. sú zamestnancami stavebného úradu Mesta Nitra, ktorý je organizačne začlenený na Útvar hlavného architekta - referát urbanizmu a architektúry, pričom obaja majú osvedčenie o získaní kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného poriadku.

23. Žalovaný bol toho názoru, že jeho postupom, ako aj postupom správneho orgánu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé a preukázateľné, z akého dôvodu považuje námietky účastníka konania za nedôvodné, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

24. Žalobca v podanej žalobe označil za účastníka konania spoločnosť GRANVIA, a. s., ktorá na výzvu súdu zo dňa 15. 01. 2020 na vyjadrenie sa k žalobe nereagovala.

25. Uznesením č.k. -87 zo dňa 27. 05. 2020 súd pribral za účastníka konania Rímskokatolícku cirkev Biskupstvo Nitra, ktorá bola účastníkom administratívneho konania. Ani tento účastník konania nereagoval na výzvu súdu zo dňa 13. 07. 2020 na vyjadrenie sa k žalobe.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP"), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 08. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16. 04. 2019 (čoho sa žalobca taktiež domáhal v zmysle ust. ) je potrebné zrušiť podľa s ust. (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 04. 11. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

27. Podľa , , , , , , , , , o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj cestný zákon) účinnom do 30. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a/ ministerstvo, b/ okresné úrady v sídlach krajov, c/ okresné úrady. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie d/ rozhoduje o zaradení pozemných komunikácií do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva ( ), e/ určuje triedy a dopravný charakter jednotlivých cestných ťahov, f/ zabezpečuje centrálnu technickú evidenciu pozemných komunikácií (ďalej len "centrálna evidencia"), g/ vykonáva štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest, p/ riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi v sídle kraja, okresnými úradmi a obcami ako prenesený výkon štátnej správy, Na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) (ods. 6) Cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.1f) (ods. 7) Cestný správny orgán určuje používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľuje vyhradené parkoviská podľa odseku 3 písm. q) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.1f) (ods. 8) Cestný správny orgán môže povoliť zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 písm. b) na základe záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov,1f) v ktorého miestnej pôsobnosti sa zvláštne užívanie pozemných komunikácií začína. (ods. 9)

Podľa § 3a ods. 1 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo.

Podľa § 3d ods. 1, 5 písm. a/, ods. 8 vyššie citovaného zákona, diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu 2cba) (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu. Správu pozemných komunikácií vykonávajú, a/ ak ide o diaľnice, rýchlostné cesty a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť, 2ba) Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu.

Podľa § 10 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Na odvrátenie takého ohrozenia uloží príslušný cestný správny orgán po dohode so zúčastnenými orgánmi nevyhnutné opatrenia; pritom môže byť tiež rozhodnuté po predchádzajúcom upozornení toho, kto ohrozenie vyvolal, o tom, že potrebné opatrenia sa vykonávajú na jeho náklad. Na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby. 3) Mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.

Podľa § 11 ods. 1, 2 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia. V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. 2ab) _______________________ 2ab) v znení

28. Podľa , , , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

29. Podľa , vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností a prevádzkovatelia všetkých výrobných, stavebných, hospodárskych a iných činností nesmú diaľnice, cesty a miestne komunikácie a premávku na nich ohrozovať najmä pri e/ stavebnej činnosti každého druhu. Bez predchádzajúceho súhlasu cestného správneho orgánu je zakázaná akákoľvek stavebná činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty a miestne komunikácie alebo premávku na nich alebo ktorá by realizáciou a umiestnením stavieb bránila v potrebnej modernizácii dotknutého úseku komunikácie, sťažovala strojovú údržbu alebo zhoršovala podmienky bezpečnej a plynulej premávky na komunikáciách.

Podľa § 15 ods. 1, 2, 3 písm. a/ vyššie citovanej vyhlášky, cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov. 10) Hranice územia zastavaného alebo územia určeného na súvislé zastavanie vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie, inak túto hranicu určí podľa skutočného stavu súvislého zastavania Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s okresným národným výborom, ak ide o diaľnice, okresný národný výbor po prerokovaní s krajským národným výborom a miestnym národným výborom, ak ide o cesty, a miestny národný výbor, ak ide o miestne komunikácie. Príslušný cestný správny orgán

pritom prihliadne na to, či súvislé zastavanie je po oboch stranách komunikácie rovnako ďaleko či sa celkom alebo sčasti obmedzuje len na jednu jej stranu; stavebné medzery až do 200 metrov spravidla neprerušujú súvislé zastavanie. Hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti a/ 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako rýchlostná komunikácia.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a/, ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, v cestných ochranných pásmach je zakázané a/ vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby. Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udieľa príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa podáva už v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie. Povolením výnimok nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky.

30. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj stavebný zákon) účinnom v čase rozhodovania žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 60 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 6 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje

stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3, 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a ods. 1 písm. a/, ods. 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na

základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15a) Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

31. Podľa , vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

Podľa § 15 ods. 2, 3 písm. a/, b/ vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa pripojí a/ dokumentácia obsahujúca návrh informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jednoduchý náčrt jeho umiestnenia v primeranej mierke v dvoch vyhotoveniach, b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Ak je to vzhľadom k umiestneniu alebo ku konštrukčnému riešeniu informačného, reklamného a propagačného zariadenia potrebné, v žiadosti sa ďalej uvedie alebo sa k nej pripojí a/ náčrt alebo fotografia nehnuteľnosti alebo aj jej okolia, ktoré preukazujú vhodnosť začlenenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia do priestoru a jeho výtvarné riešenie, b/ technický opis konštrukčného riešenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jeho inštalácie vrátane údajov o vhodnosti použitých materiálov z hľadiska bezpečnosti, stability a mechanickej odolnosti nosnej konštrukcie a jej upevnenia; ak ide o svetelné zariadenie, technický opis spôsobu jeho napojenia na elektrické vedenie,

32. Podľa , vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a

o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom do 29. 02. 2020, informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov. 55) _____________________ 55) Napríklad , v znení neskorších predpisov, o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

33. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , , , veta prvá , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

34. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe (II. časť žaloby, body 1. až 6. ) a v III. časti tohto rozsudku posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 04. 09. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby špecifikovanej ako reklamná stavba typu bigboard do tvaru „V" o rozmeroch plochy 9,6 x 3,6 m, osvetlená, umiestnená na parc. č. XXXX/X registra C KN v katastrálnom území M. Q., a to do 31. 10. 2018, resp. do 31. 12. 2021.

35. V podanej žalobe žalobca okrem iného namietal i to, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou predpojatosti, ktorú vzniesol proti zamestnancom stavebného úradu, ktorí vybavovali jeho veci, pričom uviedol i čísla podaní, ktoré boli zaslané jeho obchodným partnerom zo strany stavebného úradu, resp. jeho zamestnancov a z tohto konania vyvodzoval, že zamestnanci stavebného úradu vo vzťahu k nemu konajú predpojato.

K tejto námietke je potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nachádza podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 s označením „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania". Z tohto podania možno vyvodiť, že žalobca v konaní pred stavebným úradom (správnym orgánom prvého stupňa) namietal predpojatosť všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach, v ktorých je účastníkom, najmä predpojatosť J.. P.. P. K. a V.. Q. T.. Ako dôvod námietky žalobca uviedol, že od svojich obchodných partnerov, ktorí mu prenajímajú pozemky sa dozvedel, že mesto Nitra konajúce prostredníctvom uvedených zamestnancov ich kontaktuje a vyzýva na ukončenie nájomných zmlúv so žalobcom. O námietke predpojatosti podanej žalobcom proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä J.. P.. P. K. a V.. Q. T. bolo rozhodnuté príslušným orgánom dňa 30. 10. 2017 tak, že bola zamietnutá a rozhodnutie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 23. 11. 2017.

O tej istej námietke predpojatosti príslušný orgán opakovane rozhodol, a to rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2018 tak, že námietku podanú žalobcom dňa 29. 09. 2017 proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä J.. P.. P. K. zamietol a ďalším rozhodnutím zo dňa 23. 11. 2018 rozhodol tak, že námietku predpojatosti podanú žalobcom dňa 29. 09. 2017 proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä V.. Q. T. taktiež zamietol. Predmetné rozhodnutia boli žalobcovi, resp. jeho zástupkyni doručované a je na nich vyznačená právoplatnosť dňom 11. 12. 2018. O námietke predpojatosti vznesenej žalobcom bolo teda riadne rozhodnuté (dokonca opakovane) a žalobcovi boli tieto rozhodnutia doručené, čo vyplýva z jeho tvrdení v žalobe o tom, že správny orgán prvého stupňa sa s námietkou zaujatosti vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom. Správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný k tejto námietke vyjadroval v žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. sa ňou zaoberal, najmä keď žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 03. 06. 2019 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16. 04. 2019 (ale ani v predchádzajúcich odvolaniach proti predchádzajúcim rozhodnutiam stavebného úradu) žiadnym spôsobom námietku predpojatosti neuplatnil. Pokiaľ sa žalobca ako účastník správneho konania domnieval, že príslušný správny orgán pri rozhodovaní o ním vznesenej námietke predpojatosti zamestnancov nepostupoval v súlade so zákonom, mohol túto skutočnosť namietať v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu, t. j. proti rozhodnutiu zo dňa 16. 04. 2019, čo žalobca neurobil.

V predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že zákon nelimituje podanie námietky predpojatosti vydaním prvostupňového rozhodnutia. Námietku predpojatosti je možné uplatniť aj v odvolacom konaní, pričom rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosť zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel a v prípade, ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní, je povinnosťou správneho orgánu v súlade s ust. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov o tejto námietke rozhodnúť. Podľa názoru súdu potom žalovaný postupoval správne a nemal dôvod sa s námietkou predpojatosti a rozhodnutím o nej zaoberať vo svojom rozhodnutí, nakoľko žalobca v odvolacom konaní námietku predpojatosti nevzniesol a nenamietal ani spôsob, akým bolo o nej príslušným správnym orgánom rozhodnuté. Tvrdenia žalobcu v žalobe ohľadne námietky predpojatosti nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko táto námietka, resp. spôsob konania zamestnancov stavebného úradu neboli vôbec predmetom odvolacieho konania a v tejto časti potom správny súd považoval žalobu za dôvodnú.

36. Po oboznámení sa s ďalšími žalobnými námietkami, s obsahom administratívneho spisu, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, ako i s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 16. 04. 2019 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. 08. 2019 však správny súd dospel k záveru, že dôvodné sú námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a z tohto dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť.

K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto sa v celej žalobe opakujú a ich podstatou je tvrdenie, že nebolo žiadnym spôsobom vymedzené územie sídelného útvaru obce (mesta Nitra), že nebolo preukázané, že stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce, že správny orgán si vyžiadal stanovisko príslušného orgánu bez toho, aby predtým vymedzil, či sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce alebo mimo neho, pričom práve toto bolo podľa žalobcu rozhodujúce pre ďalší postup a rozhodnutie v predmetnej veci.

Správny súd k týmto námietkam uvádza nasledovné zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a závery, ktoré s poukazom na relevantnú právnu úpravu (uvedenú v 27. až 32. bode tohto rozsudku) z týchto zistení vyvodil.

Z ust. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2012 (teda i v čase vydania rozhodnutia zo dňa 25. 10. 2012, na základe ktorého bola predmetná reklamná stavba žalobcu uvedená v 34. bode tohto rozsudku vybudovaná) vyplýva, že v cestných ochranných pásmach ciest je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich a príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom.

V ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) je uvedené, že v cestných ochranných pásmach je výslovne zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby, pričom v zmysle ust. tejto vyhlášky, výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udeľuje príslušný cestný správny orgán a možno ich povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie.

Za účinnosti uvedenej právnej úpravy bola na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území M. Q. v roku 2012 vybudovaná predmetná reklamná stavba na základe rozhodnutia stavebného úradu (mesto Nitra) č. - 004 -La zo dňa 25. 10. 2012, v ktorom boli stanovené podmienky na jej výstavbu. Z tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že reklamná stavba mala byť umiestnená popri komunikácii R1 pri dodržaní tam uvedených vzdialeností. Zo stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22. 06. 2012 vyplýva, že podľa územného plánu, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a doplneného zmenami a doplnkami č. 2 uznesením č. 921/08-MZ zo dňa 26. 06. 2008 je umiestnenie predmetných reklamných zariadení (teda i reklamnej stavby na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území M. Q. v blízkosti rýchlostnej cesty R1) navrhnuté v súvisle zastavanom území, na ktoré sa nevzťahuje cestné ochranné pásmo, a teda umiestnenie reklamných zariadení je mimo dotknutých záujmov ministerstva.

Pred uplynutím doby, na ktorú bolo umiestnenie reklamného zariadenia povolené (do 31. 12. 2015), žalobca žiadosťou zo dňa 04. 09. 2015, doručenou stavebnému úradu dňa 08. 09. 2015, požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Ako prílohu svojej žiadosti zo dňa 04. 09. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby pripojil okrem iného i vyššie uvedené rozhodnutie stavebného úradu (mesto Nitra) č. - 004 -La zo dňa 25. 10. 2012, fotosnímku reklamnej stavby v lokalite a list vlastníctva č. XXXX zo dňa 13. 08. 2015 pre katastrálne územie M. Q., z ktorého vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/X (vodné plochy) je umiestnený v zastavanom území obce.

V čase povolenia výstavby predmetnej reklamnej stavby, t. j. v októbri 2012 platilo ust. , , (ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií) a ust. až 6 (cestné ochranné pásma) o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znené neskorších predpisov, pričom k zmene právnej úpravy uvedených ustanovení cestného , ktorým sa mení a dopĺňa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (vrátane cestného zákona) s účinnosťou od 02. 01. 2015. reagoval na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy a sprísnil jej zákonnú reguláciu, pričom okrem iného prekvalifikoval doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby. Zároveň boli týmto zákonom upravené i súvisiace právne predpisy, a to cestný zákon, v ktorom sa sprísnili podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy.

V zmysle ust. § 10 ods. 3, 4 cestného zákon v znení účinnom od 02. 01. 2015 a taktiež i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby a mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, taktiež zakázané umiestňovanie reklamných stavieb, pričom tento zákaz sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Z dôvodovej správy k ust. § 10 ods. 4 vyplýva, že sa zakazuje umiestňovanie reklamných stavieb pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlo a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, a to v území až 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, cesty pre motorové vozidlá alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Zákaz sa vzťahuje na územie mimo sídelných útvarov obce (alebo mesta), pričom sídelný útvar je na tieto účely územie, ktoré je ohraničené dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce (alebo mesta). Tento zákaz sa nevzťahuje na označenia stavby alebo plnia iné informačné funkcie súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom.

V dôvodovej správe k ust. § 11 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom od 02. 01. 2015 sa uvádza: „precizovanie právnej úpravy v nadväznosti na novú úpravu § 10 ods. 4 v nadväznosti na definíciu súvisle zastavaného územia na účely určenia cestného ochranného pásma sa upresňuje § 11 ods. 1 tak, že ochranné pásma vznikajú len mimo obcí (mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce) a mimo súvisle zastavaného územia".

Z vyššie uvedeného vyplýva, že od 02. 01. 2015 platí právna úprava, v zmysle ktorej je na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch zakázané umiestňovať reklamné stavby a ich umiestňovanie je zakázané i mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce v území 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel.

Na úpravu zakotvenú v cestnom zákone odkazuje i ust. vyhl. č. (ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), v zmysle ktorého v ochrannom pásme pozemnej komunikácie sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov (medzi nimi je príkladmo vymenovaný i cestný zákon).

37. Podľa názoru správneho súdu bolo v predmetnej veci podstatné zistiť, kde je reklamná stavba umiestnená, či je to v sídelnom útvare obce (pozemok, na ktorom je stavba umiestnená sa podľa LV č. XXXX zo dňa 13. 08. 2015 nachádza v zastavanom území obce, čo vyplýva i zo stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 22. 06 2012), kde nie sú vytvorené cestné ochranné pásma diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce, kde je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, zakázané umiestňovať reklamné stavby. Uvedené zistenie bolo dôležité pre ďalší postup správneho orgánu i vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2012, kedy bola reklamná stavba vybudovaná, cestné ochranné pásma slúžili na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo súvisle zastavaného územia (teda v súvisle zastavanom území sa ochranné pásma nevytvárali) a cestný zákon nepoznal pojem sídelný útvar.

Možno len súhlasiť s tvrdením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v jeho podaní zo dňa 15. 12. 2015 (označenom ako „žiadosť o vyjadrenie k umiestneniu reklamných stavieb (RS)" - odpoveď) v tom, že konanie o umiestnení predmetnej stavby bolo ukončené v roku 2012 a do nového konania, ktoré sa začalo v roku 2015 nemôžu byť použité doklady, ktoré vplyvom zmeny legislatívy už nie sú v platnosti.

I vzhľadom na zmenu právnej úpravy oproti stavu v roku 2012 bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa zistiť skutočný stav veci v zmysle ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku (ktorý sa vzťahuje na predmetné správne konanie) tak, aby bolo možné jednoznačne preukázať a konštatovať, či sa predmetná reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce (mesta Nitra), resp. mimo tohto sídelného útvaru a v cestnom ochrannom pásme. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 15. 12. 2015 uviedlo, že reklamné stavby (medzi nimi i reklamná stavba na parc. č. XXXX/X v katastrálnom území M. Q.) sú umiestnené v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1 a nesúhlasí s vydaním povolenia na predĺženie lehoty pre reklamné stavby. K tvrdeniu o tom, že reklamná stavba sa nachádza v cestnom ochrannom pásme nebolo vykonané žiadne dokazovanie a nebol predložený žiadny dôkaz, resp. žiadny takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza, na čo poukazoval i žalobca v podanej žalobe. Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako príslušný ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie v zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. g/ cestného zákon v znení účinnom do 30. 11. 2019 (teda i v čase rozhodovania žalovaného) vykonáva štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest, pričom do tejto jeho kompetencie patrí i povoľovanie výnimiek zo zákazu alebo obmedzenia činnosti, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich, a to v odôvodnených prípadoch záväzným stanoviskom podľa ust. § 11 ods. 2 cestného zákona. Uvedené však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť skutočný stav veci v takom rozsahu, aby bolo možné na základe neho rozhodnúť.

Z námietok žalobcu v žalobe a z tvrdení žalovaného v odôvodnení jeho rozhodntuia ako i vo vyjadrení k žalobe vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bolo a ostalo sporné, či ide o stavbu umiestnenú v sídelnom útvare obce alebo mimo sídelného útvaru obce v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1, kde je umiestnenie reklamnej stavby zakázané. Na odstránenie tohto sporu bolo podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie zadovážením si listinných dokladov, preukazujúcich umiestnenie reklamnej stavby v lokalite.

Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keď napriek svojej povinnosti zistiť úplne skutočný stav veci, takto nepostupoval. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o stotožnení miesta osadenia reklamnej stavby vo vzťahu k označeniu začiatku, resp. konca sídelného útvaru obce, čo namietal i žalobca, a to už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rovnako tak namietal i vzdialenosť reklamnej stavby od osi vozovky s tým, že správne orgány si nezadovážili dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie. Správny súd má za to, že zo strany správnych orgánov nebolo žiadnym spôsobom zadokumentované (aspoň to nevyplýva z administratívneho spisu), že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a že je vo vzdialenosti menšej ako 100 m od osi priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1 (v zmysle ust. vyhl. č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách), a teda v jej ochrannom pásme. Žalobca v podanom odvolaní na tieto skutočnosti poukazoval, napriek tomu sa žalovaný týmito námietkami nezaoberal. Vo svojom rozhodnutí žalovaný citoval právne predpisy, popísal priebeh administratívneho konania, uviedol obsah odvolania žalobcu a k jeho námietkam len konštatoval, že v danom prípade sa predmetná reklamná stavba nachádza v ochrannom pásem rýchlostnej cesty R1 a cestný správny orgán vydal stanovisko k jej umiestneniu na základe zisteného skutkového stavu a že poloha reklamnej stavby vzhľadom k vozovke rýchlostnej cesty je zrejmá z grafickej prílohy žiadosti ako i z geodetického zamerania spoločnosti GRANVIA, a. s. a z týchto podkladov možno vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť reklamnej stavby je podstatne menšia ako 100 m definovaných v ust. a cestného zákona a jeho vykonávacieho predpisu. Z jeho rozhodnutia však nevyplýva, na základe čoho konštatuje tento stav, ak sa v administratívnom spise nenachádzajú žiadne dôkazy o osadení reklamnej stavby (okrem jednej fotografie, ktorú pripojil žalobca k svojej žiadosti), ani grafická príloha k žiadosti žalobcu. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na geodetické zameranie spoločnosti GRANVIA, a. s., k tomu správny súd uvádza, že táto spoločnosť predložila žalovanému ako prílohu svojho podania zo dňa 13. 05. 2016 dve geodetické zamerania, ktoré ale neboli súčasťou spisu správneho orgánu prvého stupňa (nie sú v ňom ani žurnalizované) a žalobca v žalobe namietal, že mu neboli zaslané ako súčasť kópie administratívneho spisu, o zaslanie ktorého žiadal.

Za tejto dôkaznej situácie, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, považuje správny súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci za opodstatnené. Skutočný stav (ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku), na základe ktorého správny orgán vydal rozhodnutie, musí byť známy nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, ale musí byť jednoznačne zadokumentovaný v spise tak, aby nevznikali o ňom pochybnosti. Žalobca v podanej žalobe namietal postup správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorí bez vykonania miestneho zisťovania a zadováženia relevantných dôkazov konštatovali, že predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce, pričom on tvrdil opak. Len paušálny odkaz na mapové podklady Google maps a na iné nemôže postačovať na zistenie osadenia reklamnej stavby a pre úplné zistenie skutočného stavu veci. Túto námietku žalobcu považuje správny súd za plne dôvodnú. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k záveru, že reklamná stavba je umiestnená, resp. osadená mimo sídelného útvaru obce a v území do 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1. Uvedené nevyplýva zo žiadnej listiny, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu a s ktorou by bol žalobca oboznámený. Napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť namietal, žalovaný žiadnym spôsobom na uvedenú námietku nereagoval, nedoplnil dokazovanie o listiny preukazujúce osadenie reklamnej stavby vo vzťahu k hraniciam sídelného útvaru obce a jej vzdialenosti od osi jazdného pásu a len skonštatoval tvrdenia správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby uviedol, na základe čoho k takémuto tvrdeniu dospel. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , podľa ktorého „okrem popisu skutkových zistení, má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania a na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom,

ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy".

Správny súd má za to, že správne orgány v danom prípade boli povinné úplne zistiť skutočný stav veci, najmä osadenie reklamnej stavby vo vzťahu k podmienkam stanoveným v právnej norme, podľa ktorej v konaní o žiadosti žalobcu o predĺženie doby trvania reklamnej stavby rozhodovali. Pokiaľ však žalobca namietal tvrdenia správnych orgánov o tom, že reklamná stavba je umiestnená mimo sídelného útvaru obce ako i jej vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty, bolo potrebné sa s touto jeho námietkou vysporiadať a vykonať dokazovanie, ktoré je v kompetencii správneho orgánu prvého stupňa, teda zadovážiť dostatok listinných dôkazov, ktoré budú vo vzťahu k zistenému skutočnému stavu veci jednoznačné. Skutočný stav veci musí byť zrejmý nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci koná, ale aj účastníkom správneho konania a následne i správnemu súdu, inak nie je možné vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správnym súdom.

38. S poukazom na vyššie uvedené, keď žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi, súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 08. 2019 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16. 04. 2019 (čo žalobca žiadal) podľa ust. (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) v spojení s ust. a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. .

39. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v predmetnej veci vykonať riadne dokazovanie za účelom zistenia, či sa predmetná reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, resp. mimo sídelného útvaru obce a v takom prípade, či sú dodržané vzdialenosti v zmysle ust. , cestného zákona, resp. vzdialenosti stanovené v ust. vyhl. č. , vrátane zistenia, aké sú tieto vzdialenosti. V súvislosti s potrebou zisťovania, či sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, resp. mimo neho a v akých vzdialenostiach bude potrebné popri zadovážení relevantných listinných podkladov zvážiť i vykonanie miestneho zisťovania, resp. ohliadky (pri dodržaní procesného predpisu, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje), pokiaľ by to malo prispieť k riadnemu a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Správny orgán prvého stupňa so zistenými skutočnosťami a vykonanými dôkazmi oboznámi žalobcu, vyzve ho na vyjadrenie sa k nim v určenej lehote, vysporiada sa s prípadnými návrhmi, resp. námietkami žalobcu (v prípade, že ich žalobca podá) a následne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

40. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. ). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

42. Ďalším účastníkom konania (GRANVIA, a. s., Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra) súd náhradu trov konania nepriznal, a to podľa ust. , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov. Žalobca v podanej žalobe za účastníka konania označil spoločnosť GRANVIA, a. s. a v priebehu súdneho konania súd pribral za účastníka konania Rímskokatolícku cirkev Biskupstvo Nitra ako vlastníka pozemku, na ktorom sa predmetná reklamná stavba nachádza. Správny súd obom týmto účastníkom konania zaslal žalobu s výzvou zo dňa 15. 01. 2020 (GRANVIA, a. s.), resp. zo dňa 13. 07. 2020 (Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra) na vyjadrenie sa k nej s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. ). Ani jeden z týchto účastníkov vyjadrenie k žalobe nepodal.

43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 2 : 1, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.