Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-4035-2000.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Subarea
0Er/4035/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: T. W., D.. XX.XX.XXXX, N. M. V. X, O. proti povinnému: H. H., D.. X.X.XXXX, N. Z. XX, A., o vymoženie 609,48 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, pod č. EX 219/2000, o námietkach oprávneného, takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 13.2.2020 pod č. EX 219/2000 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 6. 8. 2000 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 018064*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 18. 9. 2000, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Súdny exekútor prvotné poverenie na vykonanie exekúcie prevzal dňa 4.10.2000.
2. Dňa 18.3.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že uznesením zo dňa 28.4.1999 č.k. 4K/71/1999-12 súd vyhlásil na jeho majetok konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená M.. L. U. V., C. XX, G.. Konkurzné konanie Krajský súd v Košiciach ukončil uznesením č.k. 4K/71/1999-192 zo dňa 26.1.2010, schválil konečnú správu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov správcu. Z uvedeného vyplýva, že ak správkyňa KP oslovila na vykonanie exekúcie voči povinnému v rámci jeho konkurzu, mala do ukončenia konkurzného konania aj žiadať o zrušenie exekúcie, čo zrejme nevykonala. Uviedol, že nemôže byť zodpovedný za nekompetentné a neodborné kroky správkyne. Od ukončenia konkurzu uplynula značná doba, je to viac ako 9 rokov a oprávnený by teraz mal platiť za to, čo nespravila správkyňa. On od povinného nič nežiadal, že mu je dlžný nevedel a nevie ani o aký dlh sa jedná.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 13.2.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX 219/2000, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.
5. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 28Cb/716/1994-22 zo dňa 31.10.1994, na základe ktorého bol povinný zaviazaný oprávnenému uhradiť sumu 18.361,10 Sk a trovy konania vo výške 735,- Sk, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
8. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
9. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
10. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
11. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
12. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
13. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
14. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
15. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
16. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
17. V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;
18. V zmysle § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, 2a) ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24;
19. V zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, zrušením konkurzu zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu uvedené v § 14, platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.
20. V zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.
21. Podľa § 14 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='328/1991 Zb.%252314'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zák. č. 328/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='328/1991 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) vyhlásenie konkurzu má (okrem iných účinkov) i tie účinky, že podľa písm. a) vety prvej cit. ustanovenia oprávnenie nakladať s majetkom podstaty ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu a podľa písm.c/ cit. ustanovenia súdne a iné konania podľa osobitného predpisu (okrem iných i konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku - pozn. dovolacieho súdu), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi. Súdnym konaniami začatými na návrh správcu budú všetky konania, v ktorých bude správca vymáhať plnenie v prospech konkurznej podstaty. Napr. to budú spory, v ktorých správca vymáha pohľadávky proti dlžníkom úpadcu a v ktorých je úpadca v právnej pozícii veriteľa. Rovnako to budú spory o neúčinnosť alebo neplatnosť právnych úkonov úpadcu, ktoré urobil úpadca pred vyhlásením konkurzu.
22. Súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že na oprávneného bol dňa 28.4.1999 Krajským súdom v Košiciach vyhlásený konkurz vedený pod sp.zn. 4K/71/1999. Následne dňa 30.11.2011 bol konkurz zrušený.
23. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Ustanovenie § 2 ods. 1 ZoUNEK upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017. Prvým a hlavným dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby, ak súčasne nejde o starú exekúciu uvedenú v odseku 2. Rozhodná doba je vymedzená na obdobie piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Doručenie prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (bez ohľadu na zmenu exekútora počas exekučného konania) je moment, ktorý je jednoznačne určiteľný tak z pohľadu súdu, ako aj z pohľadu exekútora. ZoUNEK mení procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie (§ 2 ods. 1) priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom ide o okolnosti uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Už samotný vznik vyššie uvedenej relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaruje (potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje) poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
24. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK.
Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
25. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Na základe uvedeného v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK došlo dňa 1.1.2020 ex lege k zastaveniu predmetnej starej exekúcie. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, neboli však podané dôvodne. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1.4.2017, preto je nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK). Súdny exekútor postupoval správne keď vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, a to z dôvodu uplynutia rozhodnej doby.
26. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v režime zákona č. 233/2019 Z. z., súd skúma iba to, či bolo predmetné upovedomenie vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami citovaného zákona, a teda či uplynula rozhodná doba na zastavenie starej exekúcie alebo nastal iný dôvod, s ktorým zákon spája zastavenie exekúcie, či nie sú v exekučnej veci dané absolútne alebo relatívne výnimky zo zastavovania starých exekúcii, či upovedomenie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a podobne. Súd sa však v námietkovom konaní nezaoberá otázkou prípadnej účelnosti a efektivity vykonávania exekúcie zo strany súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že súdu v tomto štádiu konania neprináleží hodnotiť oprávneným napádaný priebeh výkonu exekúcie.
27. Záverom súd dodáva, že exekučné konanie začaté do 31.03.2017 je ovládané dispozičným princípom. Z citovaných častí ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že v čase po vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu a to na správcu konkurznej podstaty. Preto je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca). V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. bol teda správca konkurznej podstaty osobou aktívne legitimovanou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Následne však došlo k zrušeniu konkurzu a tým aj k odvolaniu správcu. Oprávnený teda následne bol osobou oprávnenou, ktorá mohla kedykoľvek aj po zrušení konkurzu v priebehu exekučného konania zmeniť exekútora, a to aj bez uvedenia dôvodov návrhu na túto zmenu. Exekučný poriadok zároveň oprávnenému zakotvuje právo požiadať jedenkrát ročne bezodplatne o vyúčtovanie exekučného konania. Cieľom vyúčtovania exekučného konania je poskytnúť informácie o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky, o výške vymoženého plnenia, prípadne o zostatku dlžnej sumy.
28. Je tak možné konštatovať, že oprávnený sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie nezbavuje povinnosti ďalej sledovať priebeh vykonávania exekúcie. Oprávnený môže podnikať kroky voči súdnemu exekútorovi - žiadať o vyúčtovanie, podať návrh na zmenu exekútora. Využitím týchto zákonných prostriedkov mohol oprávnený do zastavenia exekúcie docieliť vymoženie pohľadávky v prípade, ak by dôvodom nevymoženia bola len nečinnosť súdneho exekútora. Súčasne je potrebné podotknúť, že zastavením exekúcie nedošlo k zániku pohľadávky a v prípade, ak má oprávnený za to, že povinný je majetný, môže si svoju pohľadávku (vrátane paušálnych trov exekúcie) uplatniť opätovným návrhom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného má súd za to, že skutočne došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, čo bolo deklarované napadnutým upovedomením o zastavení starej exekúcie.
29. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. SOho/52/2010). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
30. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto jeho námietky ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
31. Súd vydal uznesenie pod menom zákonného sudcu bez toho, aby najskôr o námietkach rozhodoval poverený vyšší súdny úradník. Tento postup je plne v súlade s najnovšou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to I. ÚS 502/2019, príp. PL. ÚS 10/2019-11, ktorá uvádza, že „že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).