Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-149-2014.pdf
PDF · 129.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., C. XX, zast. V.. Ladislav Poloma, advokát, Nové Zámky, Turecká 24, IČO: 42 130 204, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal náhrady škody v sume 9804,51 €, ktorú žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Nové Zámky platobným rozkazom č. XRO/XX/XXXX zo dňa 3.2.2005 uložil T. B. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3319,39 eur a úroky z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 do zaplatenia. Keďže povinná predmetnú sumu s príslušenstvom neuhradila, žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi M. so sídlom Nové D., V. bašta XX a to na základe vyššie uvedeného platobného rozkazu pričom uvedený exekútor exekučné konanie voči povinnej T. B. viedol pod č. EX XX/XXXX. V žalobe uviedol, že povinná T. B. zomrela 31.5.2007 pričom dedičstvo po nej nadobudli V. K. a V. K. a preto exekútor pokračoval v exekúcii proti dedičom povinnej a rozhodol sa túto vykonať predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. A.. N. dňa X.X.XXXX bol Okresnému súdu Nové Zámky predložený návrh exekútora na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností vydražiteľovi T. T. za najvyššie podanie 18.600,- eur pričom Okresný súd Nové Zámky uznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Emilom Vančíkom zo dňa 6.7.2009 pri dražbe nehnuteľností vydražiteľovi T. T. keďže na udelenie príklepu a jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky. V žalobe žalobca tiež uviedol, že v čase začatia exekúcie boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, ktorá udelila súhlas s predajom predmetných nehnuteľností dňa 6.11.2006. Žalobca uviedol, že poskytol súdnemu exekútorovi maximálnu možnú súčinnosť za účelom úspešného ukončenia exekučného konania, ktorého cieľom malo byť uspokojenie pohľadávky žalobcu avšak súdny exekútor v dôsledku viacerých pochybení na svojej strane zmaril schválenie príklepu zo dňa 6.7.2009 na dražbe predmetných nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že exekútor po vydaní uznesenia č. 14Er/400/2005-14 zostal absolútne nečinný hoci konajúci súd v uvedenom uznesení uviedol, ako má exekútor ďalej postupovať aby úspešne vymohol pohľadávku žalobcu. Uviedol, že Slovenská sporiteľňa svoju pohľadávku voči T. B. postúpila na spoločnosť Omikron Trading Limited pričom táto spoločnosť pristúpila k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. A. a dražobná spoločnosť Dražby a aukcie s.r.o. na dobrovoľnej dražbe dňa 30.3.2012 vydražila v prospech tretej osoby za najvyššie podanie 18.000,- eur pričom vydražená suma 10.000,- eur nepostačovala ani na
pokrytie pohľadávky spoločnosti Omikron a teda do notárskej úschovy nebol uložený žiadny výťažok dražby. Žalobca ďalej uviedol, že v čase vykonania exekúcie predajom nehnuteľností v roku 2009 mali predmetné nehnuteľnosti v spoluvlastníctve T. B. trhovú hodnotu, ktorá by postačovala na pokrytie zostatku zabezpečovanej pohľadávky Slovenskej sporiteľne ako i pohľadávky žalobcu keďže súdny exekútor nehnuteľnosti vydražil za najvyššie podanie 18.600,- eur. Okresný súd Nové Zámky však uznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil uvedený príklep exekútora udelený pri dražbe nehnuteľností keďže na udelenie príklepu a jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky a to výlučne z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora, ktorý následne zostal v celej veci absolútne nečinným až pokiaľ sa 2.4.2012 od spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o. nedozvedel, že spoločnosti Omikron Trading Limited predala nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe za najvyššie podanie 10.000,- eur čo však nepostačovalo ani na pokrytie pohľadávky uvedenej spoločnosti ako oprávneného zo záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach a teda ani na pokrytie pohľadávky žalobcu. Ďalej uviedol, že ak by exekútor postupoval správne a exekúciu nehnuteľnosti vykonal v roku 2009 riadne, keď najvyššie podanie predstavovalo 18.600,- eur, pohľadávka žalobcu by bola bez akýchkoľvek pochybností uspokojená. Z uvedených skutočností je teda nepochybné, že uvedený exekútor nesprávnym úradným postupom zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu a spôsobil mu škodu v celkovej sume 9.804,51 eur, ktorá pozostáva z istiny 3.319,39 eur, trov konania v sume 416,78 eur a kapitalizovaného 15,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 do 12.6.2014 čo predstavuje sumu 6.068,34 eur. Žalobca v žalobe poukázal na § 33 ods. 1 zákona č. 233/95 Z.z. ako i ust. § 2 písmeno b), § 3 ods. 1 písmeno d), § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3, § 9 ods. 1 a 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že sa obrátil dňa 11.1.2013 na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom uvedené ministerstvo odpovedalo na žiadosť žalobcu listom zo dňa 12.9.2013, v ktorom oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť vyhodnotilo ako bezpredmetnú a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za ukončené. S takýmto záverom žalobca nesúhlasí keďže je nepochybné, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorý spočíval v nedodržaní zákonom predpísaných náležitostí, Okresný súd Nové Zámky neschválil príklep exekútora udelený pri dražbe nehnuteľností, keďže na udelenie príklepu a jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora. Poukázal na to, že ak by súdny exekútor postupoval správne, okresný súd by v roku 2009 schválil príklep exekútora o najvyššom podaní v sume 18.600,- eur, čo by postačovalo na pokrytie zostatku zabezpečovanej pohľadávky žalobcu ako i banky. Uviedol, že i keď predmetná nehnuteľnosť bola vydražená v roku 2012 na dobrovoľnej dražbe za najvyššie podanie v sume 10.000,- eur, nepostačovalo to ani na pokrytie pohľadávky žalobcu ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby spoločnosti Omikron Trading Limited. Súčasne uviedol, že žalobca sa o vzniku škody dozvedel 2.4.2012 keď mu bolo doručené oznámenie spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že nehnuteľnosti boli vydražené za 10.000,- eur pričom táto suma nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby a do notárskej úschovy nebol uložený žiaden výťažok dražby. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu o dohodu o zániku vecného bremena zo dňa 13.10.2000, spísanú notárkou JUDr. V. A., so sídlom Nové Zámky, Bjornsonova 2, upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka EX č. XX/ XXXX zo dňa 30.5.2005, zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností zo dňa 6.7.2009, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009, oznámenie spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., Martin zo dňa 2.4.2012 o dražbe nehnuteľností, notársku zápisnicu spísanú notárom JUDr. K. so sídlom Martin, ktorým bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnej dražby zo dňa 30.3.2012, oznámenie o dražbe, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.1.2013, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 12.7.2013.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý obsahuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že vznik škody na strane žalobcu je preukázaný, pričom škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Ušlý zisk je v podstate ušlím majetkovým prospechom a spočíva v nevzniknutom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné keby nedošlo k škodovej udalosti očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí pričom poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a škoda
musí existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku existuje. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. XXCdo/XXXX/XXXX, v ktorom sa uvádza, že vznik škody na strane veriteľa predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi je neuspokojené, resp. že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou... nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť voči štátu úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol by nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby. V uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že zodpovednosť štátu je daná len v prípade, ak v príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom sa právo voči dlžníkovi stalo takticky nevymožiteľné a je vylúčené aby bolo uspokojené iným spôsobom. uviedol tiež, že zo žaloby nie je zrejmé či predmetná exekúcia stále prebieha alebo či bola skončená jedným zo spôsobom, ktorý predpokladá exekučný poriadok. Ak teda exekúcia na majetok povinných stále prebieha, pohľadávka žalobcu je v stále v procese vymáhania a nie je možné ustáliť, že je definitívne nevymožiteľná. Mal za to, že škoda na strane žalobcu doposiaľ nevznikla a teda žaloba je podaná predčasne a teda ak existuje zákonná možnosť žalobcu vymôcť si pohľadávku v exekučnom konaní, nie je možné nárok na náhradu škody uplatňovať podľa zákona 514/2003 Z.z. Uviedol tiež, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť keďže v danej veci žalovaný nie je pasívne legitimovaným a zároveň uviedol, že v danom prípade nemožno konštatovať, že došlo k splneniu predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Napokon žiadal aby konajúci súd v teoretickom prípade úspešnosti žalobcu určil v rozsudku 30 dňovú lehotu na plnenie a to z dôvodu administratívno časovej náročnosti úhrady ako i schvaľovacím procesom úhrady u žalovaného.
3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 5C/149/2014-279 zo dňa 12.7.2019 rozhodol tak, že žalobe voči žalovanému v II. rade ( žalobu voči žalovanému v rade I. zamietol ) a uviedol, že Súd mal zároveň za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal vznik škody v sume 9.804,51 eur pričom táto škoda pozostáva zo sumy istiny 3.319,39 eur, ktorá bola predmetom exekúcie, z trov konania v sume 416,78 eur, ktoré boli taktiež predmetom exekúcie a ktoré boli priznané platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky č. 9RO/49/04 a tiež z kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 15,50 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 od 12.6.2014 v sume 6.068,34 eur. Konajúci súd mal za to, že uvedená škoda žalobcovi vznikla, keďže exekučné konanie z dôvodu nesprávneho úradného postupu povereného exekútora nebolo doposiaľ ukončené pričom z vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia ako náhradníka po JUDr. Emilovi M. zo dňa 25.4.2019 vyplýva, že v exekúcii nie je možné pokračovať keďže nemá k dispozícii spis JUDr. Emila M. č. EX 37/2005. Konajúci súd má za to, že vzhľadom na uvedené aj z dôvodu, že chýba exekučný spis JUDr. Emila M. možno konštatovať, že exekúcia ani nebude ukončená tak, aby došlo k vymoženiu sumy, ktorá je predmetom exekúcie. Súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná včas v 3 ročnej premlčacej dobe podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže žaloba sa o škode dozvedel dňa 2.4.2012 keď mu bolo doručené oznámenie spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že nehnuteľnosti boli vydražené za 10.000,- eur pričom táto suma nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby a do notárskej úschovy nebol uložený žiaden výťažok dražby pričom žaloba bola podaná dňa 24.6.2014. Zároveň súd mal za to, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, a to podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. keďže nárok na náhradu škody bol prerokovaný žalovaným dňa 12.7.2013 s tým, že žalovaný v 2. rade považoval žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.1.2013 za nedôvodnú. Zároveň súd mal za preukázané, že bola splnená ďalšie podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom povereného súdneho exekútora, ktorý tak ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nové D. č. 14Er/400/2005, nepostupoval pri dražbe nehnuteľnosti dňa 6.7.2009 v súlade so zákonom a teda zmaril účel dražby, ktorej výsledkom malo byť speňaženie majetku povinného a uspokojenie pohľadávky žalobcu ako oprávneného. Z uvedených dôvodov súd s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písmeno d) a §4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobe voči žalovanému v 2. rade vyhovel.
4. Krajský súd Nitra uznesením 6Co/162/2019-318 zo dňa 28.10.2020 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ( vo výrokoch I. a IV. týkajúcich sa pôvodne žalovaného v I. rade je konanie právoplatne skončené ), poukázal na skutočnosti uvedené v bodoch tohto rozsudku 16 - 19 a uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca preukázal a uniesol dôkazné bremeno k vzniku škody v sume 9.804,51 eura. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie považuje za
predčasný, pretože súd prvej inštancie sa doposiaľ nevysporiadal s námietkou žalovaného a s jeho argumentáciou, že žalobca si vymáha uvedenú pohľadávku tak v exekučnom konaní, ako aj v konaní o náhradu škody a svoje rozhodnutie v tejto časti náležite neodôvodnil, čím ho robí nepreskúmateľným. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť voči štátu uplatnený úspešne len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Vznik škody bez ďalšieho nemožno spojovať s neukončeným exekučným konaním. Rozhodujúce je tu skutkové zistenie, že žalobca preukázateľne už nemôže voči svojmu dlžníkovi sa úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre priznanie náhrady škody a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody nesprávnym úradným postupom povereného súdneho exekútora, ktorý nepostupoval pri dražbe nehnuteľností v súlade so zákonom a teda zmaril účel dražby, ktorej výsledkom malo byť speňaženie majetku povinného a uspokojenie jeho pohľadávky. V tomto smere odvolací súd podotýka, že z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/400/2015 vyplýva, že exekučný súd neschválil príklep udelený súdnym exekútorom, pretože na oddelenie príklepu a jeho schválenia neboli splnené zákonné podmienky. Príklep nebol schválený najmä z dôvodu, že nehnuteľnosti uvedené v dražobnej vyhláške boli dražené v celosti, pričom však exekúcia nemala byť vykonávaná predajom nehnuteľností v celosti, keďže povinná vlastnila len polovicu dražených nehnuteľností. Zo skutkového stavu ďalej vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, ktorá mala na nehnuteľnostiach záložné právo v poradí prednostné pred žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že ak by aj úspešnom priebehu dražby v rámci exekučného konania by bola pohľadávka žalobcu uspokojovaná až po uspokojení pohľadávky záložného veriteľa a po uspokojení trov exekúcie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že v prípade, ak by bola dražba vykonaná zákonným spôsobom, t. j. predmetom dražby, by bola len polovica nehnuteľností, tak by aj najvyššie podanie bolo o 50% nižšie, čiže maximálne 9.000 - 10.000 eur. Je zrejmé, že táto suma by po uspokojení trov exekúcie nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky prednostného veriteľa a preto sa súd prvej inštancie mal zaoberať tým, čo bolo primárnou príčinou žalobcom tvrdenej majetkovej škody, či nesprávny úradný postup súdneho exekútora, alebo nízka hodnota draženej nehnuteľnosti. Pri takto stanovenej cene nehnuteľnosti je odôvodnený záver, že ani v prípade správne vedenej exekúcie by žalobca nebol v exekučnom konaní uspokojený a preto nemožno konštatovať, že medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora existuje príčinná súvislosti. Odôvodnenie príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym právnym postupom a vznikom škody zo strany súdu v rozsudku je absolútne nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko sa súd v odôvodnení nezaoberal dostatočne s preukázaním príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Slovenská komora exekútorov podaním zo dňa 8.4.2015 oznámila konajúcemu súdu, že výkon funkcie súdneho exekútora JUDr. Z. M. zanikol dňom 26.3.2014 a za jeho náhradníka bol vymenovaný súdny exekútor JUDr. Q. K., so sídlom X., M. XXX.
7. Z prípisu JUDr. Kapronczaia zo dňa 24.9.2021 súd zistil, že exekúcia EX XXXXX/XXXX nie je skončená a že v exekučnom konaní opakovane súdny exekútor žiadal o zmenu na strane povinných, o ktorej súd dosiaľ nerozhodol a bez toho nie je možné prelustrovať majetok povinných.
8. Z oznámenia JUDr. Jozefa Kapronczaia zo dňa 31.1.2018 vyplýva, že tento nedisponuje úradným spisom JUDr. Emila Vančíka č. EX XX/XXXX, keďže tento sa nenachádzal v sídle exekútorského úradu JUDr. Emila Vančíka.
9. Z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 4.5.2018 vyplýva, že exekučný spis odvolaného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka EX č. XX/XXXX sa nenachádza na Slovenskej komore exekútorov. Zároveň z oznámenia JUDr. Emila Vančíka zo dňa 4.1.2018 vyplýva, že spisovú agendu po ňom prevzal JUDr. Kapronczai, pričom v čase jeho pôsobenia bol spis predložený Ministerstvu spravodlivosti SR, resp. Slovenskej komore exekútorov.
10. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 14Er/400/2005 súd zistil, že v čase preberania exekučnej agendy súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka sa originál spisu v sídle exekútorského úradu
nenachádzal a náhradník súdneho exekútora žiadal súd o poskytnutie všetkých listín za účelom vykonania rekonštrukcie spisu.
11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.
14. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
15. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona čestne, zodpovedne a svedomito; exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov. Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona bez zbytočných prieťahov; za tým účelom je povinný zamestnávať dostatočný počet zamestnancov a spĺňať materiálne a technické podmienky umožňujúce riadny výkon exekučnej činnosti.
16. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť ( bez ohľadu na zavinenie ), ktorej sa nemožno zbaviť, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 zákona a je založený na súčasnom ( kumulatívnom ) splnení troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
17. Zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z. z. obdobne ako v pôvodnej právnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zák. č. 58/1969 Zb.) neposkytol definíciu pojmu nesprávny úradný postup a len príkladmo uviedol, že za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Všeobecne a v súlade s ustálenom súdnou praxou možno však nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu orgánu verenej moci, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie je spravidla možné upraviť v právnom predpise do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorene
vydané rozhodnutie v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu verejnej moci alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote, alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ orgán verejnej moci zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môže byť hodnotené len ako škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím a preto za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané neskôr v inej podobe, či za iných okolností (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/115/2010). V tomto smere možno tiež uviesť, že strana sporu, v ktorom bolo vydané príslušné rozhodnutie, môže namietať pochybenie orgánu štátu pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo pri ich hodnotení v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu, pričom orgán príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku následne posúdi, či došlo k namietanému pochybeniu. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jeden z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu, tento zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takýmto chybným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu verejnej moci zo vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
18. Zák. č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
19. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák. č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. Právna teória sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 5Cdo/126/2009, 6NCdo/11/2010 a 8Cdo/112/2017) dospel k záveru, že príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednosti skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba podobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná bola. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; a jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je, alebo nie je. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno závislo na neobmedzenej kauzalite atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamo spôsobenia príčiny na následok“, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane, pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu podstatnú.
20. Zo skutočností uvedených v žalobe a tvrdených v konaní žalobcom, súd uzavrel, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že súdom ustanovený súdny exekútor JUDr Vančík, resp. jeho náhradník konali spôsobom, že exekúcia dosiaľ nie je skončená, resp. že nekonali tak ako konať mali. Nešlo o tvrdenie, že by škoda mala byť spôsobená tým, že ak by bola dražba vykonaná zákonným spôsobom, t. j. predmetom dražby by bola len polovica nehnuteľnosti, dá sa prezumovať, že aj najvyššie podanie by bolo o 50% nižšie, t. j. maximálne približne 9.000 až 10.000 eur. Na základe týchto faktov má za to, že žalobca svoj nárok na náhradu škody nezaložil na nízkej hodnote draženej nehnuteľnosti ale na tom, že škoda mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom exekútora.
21. Zo zhodných vyjadrení strán sporu o priebehu exekúcie 14Er/400/2005 a zo správ súdnych exekútorov uvedených vyššie ( ktoré ich podporujú ), súd aj napriek skutočnosti, že nemá k dispozícii tento exekučný spis, má za nesporne preukázané, že uvedená exekúcia začala na základe exekučného titulu, ktorým bol Okresného súdu Nové Zámky č. 9RO/49/04 zo dňa 3.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.3.2005, dňa 15.4.2005 bolo vydané pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie a následne poverený exekútor vykonal dňa 6.7.2009 dražbu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 253 k.ú. A., pričom konajúcemu súdu predložil návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností zo dňa 5.8.2009. Exekučný súd uznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil príklep udelený súdnym exekútorom dňa 6.7.2009 pri dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. A. keďže na udelenie príklepu o jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky a to výlučne z dôvodu nesprávneho postupu konajúceho exekútora JUDr. Emila M. a preto, že nehnuteľnosti uvedené v dražobnej vyhláške boli dražené v celosti, pričom však exekúcia nemala byť vykonávaná predajom nehnuteľností v celosti, keďže povinná vlastnila len polovicu dražených nehnuteľností, pričom predmetné nehnuteľnosti mali byť predané len čo sa týka spoluvlastníckeho podielu T. B.. Zároveň taktiež v exekučnom príkaze podiel, na ktorý je vedená exekúcia uvedený nebol vôbec. Exekúcia sa teda nemohla vykonávať predajom nehnuteľností v celosti, keďže druhým spoluvlastníkom v pomere 1 k celku bol Q. B., ktorý tento svoj podiel nadobudol darovacou zmluvou a preto tento podiel nemohol patriť podľa § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako ďalší dôvod neschválenia príklepu bolo uvedené, že po smrti Ruženy B. už súdny exekútor nikoho o začatí exekúcie predajom dražených nehnuteľností v celosti neupovedomil, neupovedomil nikoho ani o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností v celosti a nevydal ani exekučný príkaz a neučinil tak ani voči dedičom poručiteľky T. B. a to V. K. a V. B., hoci im dourčoval následne písomnosti. Súdny exekútor tiež v dražobnej vyhláške neviedol žiadnych vlastníkov dražených nehnuteľností ani ich spoluvlastnícke podiely. Súdny exekútor ani neriešil kto je právnym nástupcom po poručiteľke T. B.. Uvedená exekúcia podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kampronczaia ( náhradníka po JUDr. Vančíkovi ) zo dňa 24.9.2021 súd zistil, že exekúcia nie je skončená a že v exekučnom konaní opakovane súdny exekútor žiadal o zmenu na strane povinných, o ktorej súd dosiaľ nerozhodol a bez toho nie je možné prelustrovať majetok povinných.
22. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného ( na ktoré dôvody vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal i odvolací súd ) o tom, že zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu je daná len v prípade, ak v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu sa právo voči dlžníkovi stalo fakticky nevymožiteľné a je vylúčené, aby bolo uspokojené iným spôsobom. Pokiaľ existuje zákonná možnosť žalobcu vymôcť pohľadávku v exekučnom konaní, nie je možné si nárok uplatňovať v konaní o náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. , pričom žalobca si ako oprávnený aj v súčasnosti vymáha svoju pohľadávku voči povinným. Za tejto situácie si žalobca vymáhal rovnakú pohľadávku jednak v exekučnom konaní a rovnako aj v tomto konaní o náhradu škody, pričom ak by bol úspešný v oboch prípadoch, došlo by z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu.
23. Z vykonaného dokazovania má súd aj za situácie, že nemá k dispozícii úplný exekučný spis EX 40037/2005 uzavrel, že exekúcia 14Er/400/2005 prebieha od 15.4.2005 ( t.j. viac než 16 rokov ) a dosiaľ nie je skončená. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorene vydané rozhodnutie v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky
nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu verejnej moci alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote, alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je zrejmé, že trvanie exekúcie v období 16 rokov už samé o sebe a nie ešte v prípade, že exekúcia ani po takom čase nie je skončená, vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora a to bez ohľadu na to z akého dôvodu k tomu došlo. Je nesporné, že takto vykonávaná exekúcia z pohľadu dĺžky jej konania i absencie úkonov v nej vykonávaných je neprimerane dlhá a že súdny exekútor JUDr. Vančík v nej konal v rozpore s povinnosťami exekútora uvedenými v § 29 ods. 1 - 3 ExP.
24. Je teda zrejmé, že v danom prípade konaním, resp. nekonaním súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka došlo k nesprávnemu a nezákonnému úradnému postupu, ktorý viedol k tomu, že došlo k strate exekučného spisu a že prieťahmi v konaní spôsobil, že dodnes nie je exekúcia skončená, ako aj to, že neexistuje kompletný exekučný spis EX 40037/2005, čo komplikuje jej skončenie. Uvedené je nepochybne porušením povinností exekútora a možno ním zdôvodniť prvý z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Zb. - nesprávny úradný postup.
25. V ďalšom však je potrebné uviesť, že naplnenie ďalšieho zo zákonných predpokladov, ktorým je vznik škody tak ako si ju uplatnil žalobca ( t.j. v sume 9804,51 €, ktorá má zodpovedať výške jeho majetkovej škody, ktorá mu mala vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom vzniknúť, súd nezistil. Je nesporné, že uvedená exekúcia, hoci už 16 rokov a s minimálnym progresom, stále prebieha a preto je nutné konštatovať, že je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že jeho škoda sa rovná sume, ktorá mala byť a dosiaľ nebola v jeho prospech vymožená vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, nemôže byť ( aspoň nie v tomto štádiu exekučného konania ) pravdivá. Zákon č. 514/2003 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Súd však konštatuje, že nezistil žiadne zistenie ujmy v majetkovej sfére žalobcu, ktorá by objektívne bola vyjadriteľná v peniazoch, pretože v prebiehajúcej exekúcii a je treba súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že exekúcia na majetok povinných stále prebieha, pohľadávka žalobcu je v stále v procese vymáhania a nie je možné ustáliť, že je definitívne nevymožiteľná a aj s tým, že škoda na strane žalobcu tak ako bola tvrdená doposiaľ nevznikla a teda žaloba je podaná predčasne a teda ak existuje zákonná možnosť žalobcu vymôcť si pohľadávku v exekučnom konaní, nie je možné nárok na náhradu škody uplatňovať podľa zákona 514/2003 Zb..
26. Je podľa názoru súdu nepochybné, že žalobcovi škoda spôsobom a v rozsahu aký tvrdil, vzniknúť nemohla. Súd pripúšťa, že žalobcovi mohla vzniknúť škoda morálna ( nemajetková ), avšak náhrady takej sa žalobca v tomto konaní nedomáhal.
27. Ide pritom o kumulatívne dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, teda dôvody, ktoré musia byť splnené súčasne. Pokiaľ nebol naplnený už druhý z nich ( vznik škody v rozsahu a spôsobom, ktorý žalobca tvrdil ), je nepochybné, že nemôže byť splnený ani posledný z nich a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
28. Z uvedeného vyplýva, že nie sú splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody ( uvedené v bode 16 tohto rozsudku ). Je tomu tak preto, že pri nenaplnení čo i len jedného z predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb., ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik takého nároku a s poukazom na to súd žalobu zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.