Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/122/2021

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: PP Pláž s.r.o., Betliarska 3809/22, 851 07 Bratislava - Petržalka, IČO: 52 392 252, proti žalovanému: J.M. DREVO STAV s.r.o., Hlavná 50, 941 11 Palárikovo, IČO: 52 559 831, o zaplatenie 5.854,- EUR s prísl. a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2021 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 5.854,- EUR s 5% ročnými úrokmi z omeškania od 20.04.2021 do zaplatenia. Predmetnou žalobou sa žalobca zároveň domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zložiť peňažnú sumu vo výške 5.854,- EUR do úschovy súdu, resp. alternatívnym petitom sa žalobca domáhal aby súd zakázal žalovanému scudziť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného ku dňu právoplatnosti nariadenia neodkladného opatrenia. 2/ Svoju žalobu, v časti o zaplatenie sumy 5.854,- EUR s prísl., odôvodnil tým, že dňa 19.04.2021 uzatvorili so žalovaným zmluvu o dielo podľa a nasl. (ďalej ako „“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobcu pultový prístrešok s dodaním v lehote do 19.06.2021. Dňa 19.04.2021 žalobca odovzdal žalovanému sumu 5.854,- EUR ako zálohu na kúpu materiálu k vyhotoveniu predmetného diela. V rovnaký deň, t.j. 19.04.2021, bolo zo strany žalobcu telefonicky oznámené žalovanému odstúpenie od zmluvy o dielo so žiadosťou o vrátenie zloženej zálohy, s čím žalovaný vyslovil súhlas a peniaze prisľúbil bezodkladne vrátiť. Žalobca ďalej uviedol, že komunikácia s konateľom žalovaného po odstúpení od zmluvy o dielo bola náročná, nereagoval na telefonáty, ignoroval množstvo SMS správ a tiež sa nenachádzal v sídle žalovaného. Dňa 15.07.2021 žalobca zaslal na adresu sídla žalovaného predžalobnú výzvu so žiadosťou o bezodkladné vrátenie finančných prostriedkov z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo a nedodania diela. Predmetná poštová zásielka sa vrátila ako nedoručená. Ďalej uviedol, že dňa 19.10.2021 uplynie 6 mesiacov od prvého uplatnenia si nároku na vrátenie zaplatenej zálohy u žalovaného, avšak žalovaný si svoju povinnosť ani ku dňu podania žaloby nesplnil a sumu 5.854,- EUR žalobcovi nevrátil, dielo z jeho strany dodané nebolo. Z dôvodu, že zo strany žalovaného neexistuje právny titul oprávneného nadobudnutia vlastníctva k sume 5.854,- EUR, má žalobca za to, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. 2.2/ V odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že vyvinul maximálnu snahu na vymoženie svojej pohľadávky bezodkladne po jej splatnosti, avšak neúspešne. Žalobca má zo správania žalovaného, resp. jeho konateľa a jediného spoločníka za to, že tento sa snaží rôznymi formami vyhýbať svojej zodpovednosti vrátiť žalobcovi zaplatenú zálohu. V tejto súvislosti žalobca podal trestné oznámenie pre dôvodné podozrenie z viacerých trestných činov ako napr. sprenevery, podvodu a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Žalobca ďalej poukázal aj na skutočnosť, že vzhľadom na dostupné informácie o finančných ukazovateľoch žalovaného je zrejmé, že v roku 2019 mala spoločnosť zisk 9.694,- EUR, a preto spolu s prijatou hotovosťou vo výške 5.854,- EUR musela disponovať takou finančnou hotovosťou, ktorá by postačovala na uspokojenie pohľadávky žalobcu.

Ďalej žaloba uviedol, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že žalovaný má ku dňu 20.09.2021 dlh voči Sociálnej poisťovni vo výške 2.556,14 EUR, voči Finančnej správe vo výške 2.584,86 EUR, voči Slovenskej obchodnej inšpekcii vo výške 300,- EUR a tiež dlh voči zdravotnej poisťovni Union. Na základe uvedených skutočností sa preto žalobca obáva, že žalovaný nemá alebo nebude mať dostatok finančných prostriedkov v čase, kedy by sa v prípade úspechu v prejednávanom spore žalobca mohol začať domáhať svojich peňazí napríklad exekúciou. Žalovaný ďalej vyjadril obavu, že konateľ žalovaného zámerne postupuje pri uhrádzaní pohľadávok spoločnosti tak, aby zavinil úpadok žalovaného a tým sa neoprávnene obohatil prostriedkami z hotovostnej pokladne spoločnosti, resp. aby nedošlo k uhradeniu pohľadávok po splatnosti, čím by veriteľom žalovaného vznikla škoda. Podľa informácií žalobcu sa mal podobného konania konateľ žalovaného dopustiť aj voči iným objednávateľom (veriteľom) tým, že im nevrátil finančné prostriedky za nedodanú stavbu a podobne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v časti nariadenia neodkladného opatrenia žalobca navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa ust. a voči žalovanému z dôvodu, že exekúcia bude ohrozená a to tak, že žalovanému uloží povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 5.854,- EUR do úschovy tunajšieho súdu, resp. alternatívnym petitom sa žalobca domáhal aby súd zakázal žalovanému scudziť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného ku dňu právoplatnosti nariadenia neodkladného opatrenia. 3/ Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

4/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)

- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak)

- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)

- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).

5/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený

zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

6/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

7/ Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,

ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. ).

8/ Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje jeho opodstatnenosť na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. ).

9/ Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu žaloby, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. ).

10/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11/ Súd prvej inštancie pred vecným prejednaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal, či podaný návrh spĺňa všetky obligatórne obsahové náležitosti resp. či obsahuje nejaké vady. Po podrobnom preskúmaní návrhu dospel súd prvej inštancie k záveru, že alternatívny výrok tak ako je formulovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa formálne a obsahové náležitosti výroku. Podľa názoru súdu je nevykonateľný po materiálnej stránke pre absenciu presného vymedzenia práva a jemu zodpovedajúcej povinnosti. Právo a povinnosť vymedzené v exekučnom titule, teda aj v rozsudku súdu, musia byť presne špecifikované, čo v danom prípade nie je dodržané. Žalobca v ňom žiadnym spôsobom nešpecifikoval hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného, ktorého zákaz scudzenia navrhoval upraviť neodkladným opatrením. Takýto žalobný návrh je potom nejasný a nespĺňa podmienky vykonateľného výroku súdu. Každý exekučný titul musí byť vykonateľný nielen po formálnej stránke ( doložka vykonateľnosti opatrená na rovnopise súdneho rozhodnutia) ale aj po materiálnej stránke, čo znamená, že exekučný titul musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného ako aj presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcej povinnosti tak, aby bol vykonateľný niektorým zo spôsobov ustanovených v Exekučného poriadku. O výrokovej časti uznesenia, ktorým sa rozhoduje aj o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ) neustanovuje žiadne špeciálne náležitosti, preto je podľa potrebné primerane použiť ustanovenia o rozsudku ( ). Teória civilného procesu (napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 - ďalej len „Veľký komentár k “, k ) k formálnym a obsahovým náležitostiam výroku rozsudku a teda i uznesenia uvádza, že tento musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Táto požiadavka materiálnej vykonateľnosti zahŕňa, okrem iného, potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a lehoty na plnenie. Preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne.

11.1/ Súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný spolu so žalobou vo veci samej, a teda možno v takomto prípade uzavrieť, že tento návrh nekonzumuje vec samu, a preto nie je návrh podaním vo veci samej podľa ust. . V dôsledku uvedenej skutočnosti súd podľa ust. prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Doktrína civilného procesu (Veľký komentár k , ) v rámci výkladu k ustanoveniu uvádza, že na odstraňovanie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, nemožno aplikovať ustanovenie (a naopak toto ustanovenie možno aplikovať len ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samu, a preto je považované za podanie vo veci samej podľa ), pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa , ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu. Rovnaký právny názor bol prezentovaný aj v časopiseckej literatúre, napr. článok Števček, M.: Jeden problém a pokus o jeho riešenie (čo by na časť úpravy neodkladných opatrení v povedal Malý princ). In: Právny obzor. Roč. 99 (2016), č. 3, s. 195-203.

11.2/ Vzhľadom na dispozičný princíp uplatňovaný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže súd bez toho, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne určitý v obligatórnej obsahovej náležitosti - uvedení toho, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, takýto návrh vecne prejednávať. Táto náležitosť neodkladného opatrenia je totiž najpodstatnejšou z hľadiska možného vecného prejednania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodstránenie uvedenej vady podania má potom za následok procesný postup súdu spočívajúci v odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa .

11.3/ Súd prvej inštancie pre úplnosť uvádza, že i napriek skutočnostiam uvedeným v bodoch 11/, 11.1/ a 11.2/ odôvodnenia tohto uznesenia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vecne prejednal vzhľadom k tomu, že okrem uvedeného alternatívneho výroku sa žalobca návrhom domáhal aj uloženia povinnosti žalovanému podľa zložiť peňažnú sumu vo výške 5.854,- EUR do úschovy tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Takto formulovaný výrok súd prvej inštancie považoval za obsahovo správny, spĺňajúci všetky formálne aj materiálne náležitosti výroku.

12/ Po vecnom prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V prvom rade súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie , v ktorom sú formulované osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou z týchto náležitostí je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Táto náležitosť vyjadruje nielen dôkazné bremeno navrhovateľa, ale tiež bremeno tvrdenia rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako to vyplýva aj z právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1106), splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Súd prvej inštancie podrobne preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak zastáva názor, že neobsahuje žiadnu skutočnosť, že žalovaný nakladá so svojim hnuteľným alebo nehnuteľným majetok tak, aby bol prípadný výkon exekúcie ohrozený, hoci to žalobca deklaroval v podanom návrhu. V návrhu uviedol iba obavu, že konanie, resp. nekonanie konateľa žalovaného sa môže javiť ako snaha zaviniť úpadok žalovaného spôsobom, že neuhradením splatných pohľadávok spôsobí jeho insolventnosť s cieľom zabrániť uspokojenie veriteľov, čo by následne mohlo ohroziť budúci výkon exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Túto obavu žalobca odvádzal od skutočností, že žalovaný je dlžníkom v Sociálnej poisťovni, Finančnej správe a Slovenskej obchodnej inšpekcii, a informácie, že žalovaný mal v minulosti problémy s uhrádzaním splatných pohľadávok aj voči iným veriteľom. Súd prvej inštancie nepovažuje existenciu iných pohľadávok, prípadne ich vymáhanie v rámci exekúcie za skutočnosti, ktoré by osvedčovali obavu žalobcu, že exekúcia žalobcovej pohľadávky je ohrozená. Žalobca nepreukázal, že by mu zo strany žalovaného hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej

ujmy. Nepreukázal, že by žalovaný robil kroky smerujúce k prípadnému predaju hnuteľných vecí alebo nehnuteľností, ktorých vlastníkom je žalovaný, a ktorých scudzovanie navrhoval neodkladným opatrením zakázať. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčil dôvod, pre ktorý je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, nakoľko nepreukázal, že by v danom prípade hrozilo bezprostredné ohrozenie jeho práva.

12.1/ Súd prvej inštancie pre úplnosť uvádza, že v prípade ak by aj žalobca hodnoverným spôsobom osvedčil skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, by podľa názoru súdu bolo možné žalobcom navrhovaný účel neodkladného opatrenia dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podstata tohto inštitútu, podľa dôvodovej správy k , spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie považuje za ďalší z dôvodov zamietnutia žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia.

13/ Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie konštatuje, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť, pretože žalobca neosvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a v tejto súvislosti nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz svojej obavy. Žalobca nesplnil ani podmienku osvedčenia skutočnosti, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14/ Keďže neboli splnené kumulatívne všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol o neodkladnom opatrení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 15/ O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.