Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K3-14C-45-2007.pdf
PDF · 75.06 KB
Case nature
Subarea
K3-14C/45/2007
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., bytom vo A. C. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Kicom, advokátom so sídlom v Košiciach, Alžbetina 15, proti žalovanému: MILKCENTRUM, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Košiciach, Textilná 4, IČO: 36 184 136, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12, správca JUDr. Jana Závodská, Alžbetina 3, Košice 040 01, o neplatnosť časti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
III. P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd domáhal o neplatnosť časti kúpnej zmluvy.
2. Uznesením sp. zn. 31K/28/2012 bol dňa 24.10.2012 na majetok žalovaného vyhlásený konkurz.
3. Podľa platného a účinného zákona v čase vyhlásenia konkurzu na žalovaného podľa § 14 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „Zákon o konkurze a vyrovnaní“) sa prerušujú súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, a ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Z uvedeného dôvodu bolo konanie v predmetnej veci prerušené do skončenia konania o konkurze.
4. Výzvou tunajšieho súdu, ktorá bola doručená správcovi konkurznej podstaty dňa 26.2.2024 a úpadcovi dňa 10.3.2024, boli správca konkurznej podstaty úpadcu a úpadca vyzvaní na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. Úpadca ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Správca súdu doručil dňa 1.3.2024 vyjadrenie, že návrh na pokračovanie v konaní nepodala.
5. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
6. Podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
7. Podľa § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
8. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01. 01. 2020.
9. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 01. 2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020.
10. Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Postup (podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety účinný od 01. 01. 2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, alebo predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 01. 2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany úpadcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný
žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pri súbežnom použití § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného Zákona o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01. 01. 2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné riešiť aj oveľa staršie súdne konania za primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aplikovať aj na prejednávanú vec (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22.7.2020).
11. Na základe vyššie citovaných ustanovení a skutočností súd predmetné konanie zastavil z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní zo strany správcu a úpadcu podaný nebol.
12. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 01. 01. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo sporových strán vyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila. Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/10/2020 zo dňa 12.5.2020).
16. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie a priznal odmenu a náhradu výdavkov za predložené 2 znalecká posudky v sume 1 668,54 eur a 644,14 eur ako aj z výsluchu znalca Ing. Dlhoša na pojednávaní dňa 9.11.2011 v sume 13,29 eur, t.j. spolu 2.325,97 eur. V danom prípade žalobca navrhol vykonanie znaleckého úkonu čím vznikli výdavky, ktoré za neho znášal štát. V predmetnom konaní nemožno určiť, kto zavinil zastavenie konania a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).