Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-179-2021.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Subarea
5Co/179/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcu J.. R. P., V.. XX.X.XXXX, Y., N. XX, zastúpeného ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., IČO: 45946868, Košice, Floriánska 19, proti žalovanej K. J., V.. XX.X.XXXX, Y., N. XX, v konaní o zriadenie vecného bremena, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 7C/148/2021 - 61 z 10.11.2021 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým uznesením I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a II. o trovách neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
2.1.Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie (ďalej aj „súd“) 25.10.2021 domáha, aby súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. Y., obci Ploské, okrese Košice - okolie, a to pozemky, KNC parcely: parc. č. 739/176 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 739/46 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 737/102 - orná pôda, parc. č. 737/54 - orná pôda, parc. č. 739/177 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 739/178 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 739/179 - zastavaná plocha a nádvorie v prospech vlastníka nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. 1022 ako stavba - ovčín súp. č. 75 postavená na parcele 739/41 a stavba - ošipáreň súp. č. XX postavaná na parcele č. 729/42 lebo je držiteľom hore uvedených stavieb ovčína a ošipárne, ktoré sa nachádzajú v areáli hospodárskeho dvora a postavené na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalobca má aktuálne prístup k predmetným nehnuteľnostiam len zospodu cez parcely 739/3, 738/2 a 737/7, avšak vchod do predmetnej nehnuteľnosti je umiestnený práve na pozemkoch žalovanej, ktorá sa snaží predmetné pozemky predať. 2.2.Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu 26.10.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanej previesť, zaťažiť alebo inak scudziť nehnuteľnosti - pozemky v kat. území Y., obci Ploské, okrese Košice - okolie evidované na liste vlastníctva č. XXXX, uvedené v odseku 1 odôvodnenia uznesenia, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zriadenie vecného bremena medzi žalobcom a žalovanou vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 7C/148/2021. Zároveň žiadal priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.3.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnil tým, že po udelení príklepu na dražbe sa fakticky ujal držby nehnuteľností v kat. území Y., evidovaných na LV č. XXXX, stavieb súp. č. XX - ovčín na parcele č. 739/41 a súp. č. 74 - ošipáreň na parcele č. 729/42, pričom čaká iba na schválenie príklepu súdneho exekútora príslušným súdom (Okresný súd Rožňava sp. zn. 35Er/2562/2016). Žalovaná sa snaží predmetné pozemky predať.
2.4.Súd konštatoval, že žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil listinné dôkazy: výpisy z LV č. XXXX D. XXXX k. ú. Y., zápisnicu o udelení príklepu na dražbe nehnuteľností spísanú súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, PhD., sp. zn. EX 305/2020-25 z 2.9.2021, situačnú mapu, inzerát o predaji pozemkov, trestné oznámenie z 11.10.2021 a citujúc znenie § 324 ods.1, § 325 ods.1,2 písm. c) a d), § 329 ods.2 CSP a zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanej previesť, zaťažiť alebo inak scudziť pozemky evidované na LV č. XXXX v k. ú. Y., obci Ploské, okrese Košice - okolie uvedené v ods.1 odôvodnenia tohto uznesenia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez tieto pozemky v prospech vlastníka stavieb súp. č. XX a súp. č. XX zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Y., nakoľko žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, keďže sám uviedol, že prístup k hore uvedeným stavbám má cez parcely 739/3, 738/2 a 737/7, čo korešponduje s kópiou katastrálnej mapy k. ú. Ploské vytvorenej súdom cez katastrálny portál, z ktorej bolo zároveň zistené, že parcela č. 738/2 je miestna komunikácia. Žalobca neosvedčil ani tvrdenie, že je držiteľom stavby ovčína súp. č. XX, keďže ako vydražiteľovi bol súdnym exekútorom ohľadom predmetnej nehnuteľnosti udelený príklep Y. Z., nie žalobcovi. Ďalším dôvodom, prečo súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol je ten, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena in rem, nie in persona a v kontexte uvedeného by žalobcom navrhované neodkladné opatrenie nedôvodne obmedzilo žalovanú ako vlastníčku nehnuteľností - pozemkov v nakladaní s nimi. Pokiaľ aj žalobca predložil súdu inzeráty o predaji pozemkov v k. ú. Y. prostredníctvom realitnej kancelárie, ide o pozemky s výmerou 644 m2, čo podľa výpisu z LV č. XXXX môžu byť parcely 737/96, 737/97, 737/98 a 737/99, ku ktorým sa žalobca nedomáha zriadenia vecného bremena. Otázny, z hľadiska konania v súlade s dobrými mravmi, je aj postup žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdí, že má záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť v stavbách, ktoré nadobudol príklepom v dražbe, avšak doposiaľ nie je vedený ako ich vlastník, keďže príklep exekútora nebol schválený súdom, a ktoré ako tvrdí sú súčasťou poľnohospodárskeho dvora, avšak už nemieni odkúpiť pozemky stavbami zastavané resp. pozemky, cez ktoré má možnosť komfortnejšieho prístupu k stavbám, ak ako tvrdí sú na predaj, ale žiada zriadiť formou vecného bremena právo prechodu a prejazdu cez tieto pozemky, čím ich svojim spôsobom znehodnotí a zníži ich trhovú hodnotu. Otázne je, či takého konanie, ktoré sa súdu javí ako špekulatívne, môže požívať právnu ochranu. Záverom súd poukázal na to, že pokiaľ žalobca predložil súdu trestné oznámenie z 11.10.2021, predmetnou listinou neosvedčil, že trestné oznámenie aj podal príslušnému orgánu, preto pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd na predmetnú listinu neprihliadal. 2.5.O trovách neodkladného opatrenia bude s poukazom na § 262 ods.1 CSP rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
3.1.Žalobca napadol uznesenie včas podaným odvolaním z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. h/, f/ s poukazom na § 357 písm. d/, § 359, § 362 ods.1 CSP. 3.2.Odvolanie argumentoval tým, že nesúhlasí s napadaným rozhodnutím, nakoľko vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia. Poukázal na to, že vzťah žalobcu a žalovanej podrobne opísal v podanom návrhu, že skutková situácia tohto vzťahu hovorí o tom, že žalobca ako úspešný vydražiteľ na exekučnej dražbe stal sa v zmysle § 150 Exekučného poriadku držiteľom (ujal sa držby) konkrétnej nehnuteľnosti, a čaká na potvrdenie príklepu na dražbe. Svoju aktívnu legitimáciu odvádza od reálneho ujatia sa držby v zmysle Exekučného poriadku. 3.3.Nehnuteľnosť, ktorej držby sa ujal sa nachádza na cudzích pozemkoch, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z uvedeného dôvodu inicioval konanie o zriadenie vecného bremena pre účely prístupu k tejto nehnuteľnosti. 3.4.Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa domáhal zákazu disponovania s pozemkami žalovanej a to preto, že táto ich predáva a existuje potreba usporiadania vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a to zriadením vecného bremena tak, ako sa domáhal v podanej žalobe. 3.5.V napádanom rozhodnutí súd argumentačné pasáže, ktoré sú v priamom rozpore s obsahom žaloby vo veci samej ako aj podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ignoruje. 3.6.Napádané uznesenie v sebe obsahuje rovnako argumentačné časti, ktoré celkom logicky nemajú žiadnu väzbu na prejednávanú vec ako ani na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 3.7.Napádané uznesenie dokonca obsahuje také vady, ktoré v priamom smere spochybňujú obsah predložených dôkazov a to argumentácia súdu o tom, že žalobca sa nestal vydražiteľom predmetnej budovy resp., že to nevyplýva zo zápisnice o exekučnej dražbe hoci zápisnice z exekučnej dražby explicitne potvrdzuje túto skutočnosť a túto skutočnosť potvrdzuje samotný súd v inej napádanej časti
uznesenia bod 4. Hľadajúc akýkoľvek zmysel takýchto argumentov odvolateľ vidí jedinú možnosť a to zámenu nehnuteľnosti zo strany súdu, o ktorú sa v skutočnosti jedná a ktorá je predmetom sporu. 3.8.Nakoľko ide o budovu, ktorá je súčasťou hospodárskeho dvora a táto musí byť aj v súčasnosti s využívaním celého hospodárskeho dvora ako celku využívaná, žalobca žiada vo veci samej zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na nasledujúcich parcelách, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a ktoré sú ako parcely súčasťou vyššie vymedzeného hospodárskeho dvora. a. Pozemok - parcela č. 739/176 registrovaná na parcele registra „C“, evidovanom na LV č. XXXX pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.. b. Pozemok - parcela č. 739/46 registrovaná na parcele registra „C“, evidovanom na LV č. XXXX pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.. c. Pozemok - parcela č. 737/102 registrovaná na parcele registra „C“, evidovanom na LV č. XXXX pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.. d. Pozemok - parcela č. 737/54 registrovaná na parcele registra „C“, evidovanom na LV č. XXXX pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.. e. Pozemok - parcela č. 739/177 registrovaná na parcele registra „C“, evidovanom na LV č. XXXX pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.. f. Pozemok - parcela č. 739/178 registrovaná na parcele registra „C“, evidovanom na LV č. XXXX pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.. g. Pozemok - parcela č. 739/179registrovaná na parcele registra „C“, evidovanom na LV č. XXXX pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.. 3.9.Podotkol, že prístup k tejto budove musí byť možný z každej strany a z celého hospodárskeho dvora nakoľko bez toho, by stratil hospodársky dvor ako celok svoje opodstatnenie. To, že pozemky sú vo vlastníctve žalovanej a sú súčasťou hospodárskeho dvora je preukázané predmetným znením listu vlastníctva. 3.10.Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal zákazu disponovania žalovanou s pozemkami, ktoré sú súčasťou hospodárskeho dvora nakoľko tá ich cestou realitnej kancelárie predáva, čo žalobca aj preukázal a týmto návrhom sa snaží zabrániť zásahom a ujmám jednak na svojej strane, kedy bude konfrontovaný s novými vlastníkmi v rovnakej veci a rovnako zásahom na strane tretích osôb, ktoré o žalobe vo veci samej a súvisiacom spore medzi žalobcom a žalovanou nevedia. Preto inicioval konanie o zápise informatívnej poznámky na LV o existencii tohto sporu. 3.11.Z pohľadu odvolateľa je nepochopiteľné, ako súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k zákazu disponovania s pozemkami, ktoré žalovaná reálne predáva bez informácie o stave nehnuteľnosti argumentáciou, že žalobca má prístup k predmetnej budove z inej strany, a tým konštatovať neosvedčenie potreby vydania neodkladného opatrenia. Vec prístupu k budove predsa bude predmetom konania vo veci samej ako aj jeho rozsahu. Navyše samotná skutočnosť, že žalobca má k budove prístup z inej strany neznamená, že neexistuje potreba zriadenia vecného bremena, nakoľko budova stojí na cudzích (žalovanej) pozemkoch. Takouto argumentáciou súd prejudikuje - navyše nesprávne, obsah rozhodovania vo veci samej. Zriadenie vecného bremena za odplatu v prospech vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti je inštitútom, ktorým sa usporiadavajú typologicky takéto vzťahy, ako aj vzťah žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti stojacej na cudzích pozemkoch. Opäť len podotkol, že sa to stane predmetom posudzovania vo veci samej. 3.12.Absurdným je tvrdenie súdu, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena in rem nie in persona. Odvolateľ uvádza, že samotné toto tvrdenie je tak arbitrárne a nepreskúmateľné, že odvolateľ mu s vynaložením všetkej snahy ani neporozumel. Dochádza v ňom k zrejmému zmiešavaniu nárokov, o ktorých súd koná vo veci samej usporiadanie vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a nárokov, ktorým sa domáha v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz prevodu pozemkov a disponovania s nimi). 3.13.Arbitrárne je rozhodnutie aj v časti, v ktorej tvrdí, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a pretože žalobca sa síce stal vydražiteľom budovy stojacej na cudzom pozemku chce žalobou vo veci samej usporiadať vzťah so žalovanou zriadením vecného bremena, ale súd prichádza s absolútne arbitrárnym a nekonzistentným argumentom, že žalobca nemieni odkúpiť ďalšie pozemky, cez ktoré by mal konfrontnejší prístup k stavbe, v ktorej sa stal vydražiteľom. Argumentácia súdu v tomto rozsahu je z pohľadu odvolateľa absurdným „nadsluhovaním“ súdu o úvahách o tom, čo by mal a čo by nemal žalobca robiť ignorujúc samotnú skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorej sa žalobca stal vydražiteľom a ktorej reálnej držby sa ujal sa nachádza na cudzích pozemkoch vo vlastníctve žalovanej, ktoré žalovaná chce predať. Ak predmetná argumentácia mala byť prejavom toho, že súd sa týmto
konaním nebude zaoberať, lebo žalobca má odkúpiť iné pozemky, cez ktoré má prístup k stavbe, potom je to zreteľné odmietnutie spravodlivosti a ignorácia predmetu konania zo strany súdu. 3.14.Rovnako absurdná je argumentácia súdu, že zistil, že žalobca nespomína v návrhu parcelu, ktorá je miestna komunikácia. Z pohľadu žalobcu ide absolútne o arbitrárnu úvahu bez reálneho vzťahu k predmetu sporu. Ak súd považuje za špekulatívne to, že vzťah vlastníka budovy a iného vlastníka pozemku sa usporadúva zriadením vecného bremena, potom odvolateľ nerozumie požiadavke iura novit curia, ktorá má byť pre rozhodovanie konajúceho súdu automatická. 3.15.Odvolateľ napáda predmetné uznesenie, nakoľko všetky vyššie uvedené skutočnosti zreteľne preukazujú, že konajúci súd sa dopustil 1. skutkových, 2. právnych vád, 3. vyhodnocovacieho procesu, zamenil nároky, o ktorých má rozhodovať vo veci samej s 4. nárokmi, o ktorých mal rozhodovať pri nariadení neodkladného opatrenia, 5. v mnohých častiach poprel explicitné znenie predložených dôkazov, 6. skutkové informácie nesprávne vyhodnotil, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým vec nesprávne právne vyhodnotil. 3.16.V kontexte uvedeného možno konštatovať, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nerozhodol a odôvodnením sa ani nevysporiadal s tým titulom, na základe čoho nevydal zákaz nakladania s majetkom v zmysle žalobného návrhu. 3.17.Uznesenie tak ako bolo vydané a tak ako bolo odôvodnené je neakceptovateľnou svojvôľou posudzovania veci prezentujúc argumentáciu, ktorá sa netýka posudzovaného nároku, je ignoráciou obsahu predložených dôkazov a nemôže existovať záujem na jeho zachovaní, resp. jeho nezmenení prípadne nezrušení. Podľa názoru odvolateľa došlo v tomto prípade k odmietnutiu spravodlivosti, nakoľko súd sa absolútne nezaoberal tým, čím sa zaoberať mal. 3.18.Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd usporiadal vzťahy medzi žalobcom a žalovanou tak, že napádané rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmení a to vydaním neodkladného opatrenia. I. Žalovanej sa zakazuje previesť, zaťažiť, alebo inak scudziť nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX ako
- pozemok (zastavaná plocha a nádvorie) - parcela č. 739/176 registrovaná na parcele registra „C“ pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.,
- pozemok (zastavaná plocha a nádvorie) - parcela č. 739/46 registrovaná na parcele registra „C“, pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.,
- pozemok (orná pôda) - parcela č. 737/102 registrovaná na parcele registra „C“, pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.,
- pozemok (orná pôda) - parcela č. 737/54 registrovaná na parcele registra „C“, pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.É.,
- pozemok (zastavaná plocha a nádvorie) - parcela č. 739/177 registrovaná na parcele registra „C“, pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.,
- pozemok (zastavaná plocha a nádvorie) - parcela č. 739/178 registrovaná na parcele registra „C“, pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y.,
- pozemok (zastavaná plocha a nádvorie) - parcela č. 739/179 registrovaná na parcele registra „C“, pre Okres Košice okolie, obec Ploské, Katastrálne územie: Y., to až do právoplatného skončenia súdneho konania o zriadenie vecného bremena medzi žalobcom, a žalovanou vedeným na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 7C/148/2021. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Alternatívne uznesenie okresného súdu zrušuje a vracia mu vec na ďalšie konanie II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu voči napadnutému uzneseniu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.1.Žalobca v odvolaní výslovne neoznačil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) ale tento z obsahu odvolania vyplynul a spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 5.2.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 5.3.Žalobca odvolací dôvod vidí v tom, že súd sa opomenul vysporiadať s relevantnými skutočnosťami, uznesenie v sebe obsahuje argumentačné časti, ktoré celkom logicky nemajú žiadnu väzbu na prejednávanú vec ako ani na podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahuje také vady, ktoré v priamom smere spochybňujú obsah predložených dôkazov a to argumentácia súdu o tom, že žalobca sa nestal vydražiteľom predmetnej budovy, odvolateľ vidí jedinú možnosť a to zámenu nehnuteľnosti zo strany súdu, o ktorú sa v skutočnosti jedná a ktorá je predmetom sporu, argumentácia súdu, že zistil, že žalobca nespomína v návrhu parcelu, ktorá je miestna komunikácia a z pohľadu žalobcu ide absolútne o arbitrárnu úvahu bez reálneho vzťahu k predmetu sporu. 5.4.Arbitrárnosť sa definuje ako extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax), nerešpektovanie kogentnej normy (interpretáciu), ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, hodnotenie dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. 5.5.Odôvodnenie rozhodnutia je preskúmateľné, riadne odôvodnené a bez prvkov arbitrárnosti. 5.6.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010, v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010) ako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. i. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008, z ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie. 5.7.Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
6.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
6.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
7.1.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
8.Odvolací súd skúmal, či pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené všetky zákonné podmienky, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán.
9.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11.1.Podľa § 325 ods.2 písm.c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 11.2.Podľa § 325 ods.2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12.Podľa § 326 ods.1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13.Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14.Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15.Podľa § 330 ods.1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
17.Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné v prípade vydania rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo sporovej strany ohrozené.
18.Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.
19.1.Odvolací súd, totožne s názorom súdu prvej inštancie, zaujíma stanovisko, že nie je splnený predpoklad naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy, nepopísal, v čom mu bezprostredne hrozí ujma. Keď žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu vzhliada v možnom predaji pozemkov, na ktorých žiada zriadiť vecné bremeno, vôbec nepopísal ako by prípadný predaj novému vlastníkovi ako ujma alebo hrozba reálne vznikne jemu. 19.2.Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že otázka prístupu k budove žalobcu, bude predmetom dokazovania vo veci samej, ktorej predmetom je zriadenie vecného bremena k popísaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej. 19.3.Navrhovaným neodkladným opatrením žalobca žiada, aby žalovaná nenakladala s určitými právami týkajúcimi sa nehnuteľností, ktoré sú v jej vlastníctve, na ktoré žalobca vo veci samej žiada zriadiť vecné bremeno a ktoré žalovaná má v úmysle predať. 19.4.Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície.
20.1.Odvolací súd je toho názoru, že predajom týchto nehnuteľností, žalobcovi nehrozí žiadna ujma, ani zhoršenie jeho postavenia, lebo tak ako správne prvoinštančný súd konštatoval, vecné bremeno, ktoré žalobca žiada zriadiť v konaní vo veci samej je spojené s vlastníctvom k nehnuteľnosti (in rem). Povinnosť vyplývajúca z vecného bremena nie je viazaná na osobu žalovanej a jeho zriadením prechádzajú povinnosti z vecného bremena na právnych nástupcov (na ďalšieho vlastníka) spolu s nehnuteľnosťou, teda ak žalobcovi vznikol nárok na zriadenie vecného bremena v ňom požadovanom rozsahu, z hmotnoprávneho hľadiska nie je podstatné, kto bude v čase zriadenia jeho vlastníkom. Nejde o vecné bremeno, viažuce sa na osobu (in personam, napr. právo doživotného bývania alebo užívania nehnuteľnosti), ktoré smrťou oprávnenej osoby zaniká. 20.2.Odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je preukázaná akútna a nevyhnutná potreba úpravy vzťahov medzi stranami sporu, t.j. nebolo preukázané, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov sporových strán, by bolo právo žalobcu ohrozené. 20.3.Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo nad rámec prípustnosti k obmedzeniu práv žalovanej vyplývajúcich jej z vlastníctva k popísaným nehnuteľnostiam.
21.O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie (§ 262 ods.1 CSP).
22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).