Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobkyne: U.. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XX, F., proti žalovanému: P., so sídlom H. XX, W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 1. júna 2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie podpredsedníčky Okresného súdu F. sp. zn. Spr XXXX/XXXX zo dňa 31.03.2021, ktorým bol žalobkyni priznaný príplatok k nemocenskému za mesiac marec 2021 v sume 56,- eur.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že vykonáva na Okresnom súde F. funkciu sudkyne. Od 09.11.2020 je dlhodobo práceneschopná. Dňa 09.11.2020 požiadala okresný súd o vyplácanie príplatku k náhrade príjmu a nemocenskému, ktorý jej bol na základe rozhodnutí zo dňa 30.11.2020, 31.12.2020, 29.01.2021 a zo dňa 26.02.2021 vyplácaný v súlade s ust. , a o sudcoch a prísediacich, v znení neskorších predpisov v plnej výške. Rozhodnutím zo dňa 31.03.2021 bol žalobkyni priznaný príplatok k nemocenskému za mesiac marec 2021 v sume 56,- eur s odôvodnením, že príplatok k nemocenskému jej patrí počas pracovnej neschopnosti, avšak najdlhšie po dobu 60 dní s poukazom na o sudcoch a prísediacich, v znení účinnom od 01.0l.2021. Voči rozhodnutiu okresného súdu Spr XXXX/XX zo dňa 31.03.2021 podala v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodlo P. X. (ďalej žalovaný) ako odvolací orgán v správnom konaní, pričom mal za to, že nárok na príplatok k nemocenskému poisteniu po 01.01.2021 zanikol uplynutím 60 dní.

3. Žalobkyňa namietala právne názory žalovaného a prvoinštančného orgánu ako nesprávne, ktoré v rozpore s prechodnými ustanoveniami novely o sudcoch a prísediacich prijatej zo dňa 09.12.2020 () mali za to, že aj v prípade, ak sudca splní podmienky pre vyplácanie príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému pred 01.01.2021 a jeho nárok na jeho vyplácanie trvá kontinuálne aj po 01.01.2021, vzťahuje sa vyplácanie týchto príplatkov ust. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom od 01.01.2021, t. j. príplatky mu patria po 01.01.2021 len po dobu 60 dní.

4. Žalobkyňa poukázala na to, že práceneschopnou bola do 09.11.2020, t. j. za účinnosti pôvodného znenia zákona, podľa ktorého jej patrí príplatok za celé obdobie práceneschopnosti. Žalobkyňa uviedla,

že novela o sudcoch a prísediacich, ktorá zaviedla 60 dňové obmedzenie vyplácania príplatku, nadobudla účinnosť dňa 01.01.2021. Z prechodných ustanovení novely zákona podľa žalobkyne nevyplýva, že nový, časovo obmedzený režim poberania príplatku k náhrade príjmu alebo príplatku k nemocenskému podľa sa vzťahuje aj na dočasnú práceneschopnosť sudcu pre chorobu, ktorá nastala pred 01.01.2021. Žalobkyňa prezentovala právny názor, že koncepcia ochrany nadobudnutých práv rovnako ako pri zákaze retroaktivity nepripúšťa zmeny ex tunc a navyše nepripúšťa ani zmeny ex nunc. Naďalej garantuje aj do budúcnosti legálne nadobudnuté subjektívne právo na vyplácanie príplatku k nemocenskému, garantuje oprávnenému subjektu nedotknuteľnosť dosiahnutého právneho stavu. S inštitútom právnej istoty v právnom štáte podľa žalobkyne úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv, čo vo všeobecnosti znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu.

5. Žalobkyňa mala za to, že prechodné ustanovenia novely o sudcoch a prísediacich neobsahujú žiadne ustanovenia o retroaktivite, teda o spätnej časovej pôsobnosti vzťahujúcej sa aj na dočasnú práceneschopnosť sudcu uznanú pre chorobu alebo úraz pred dátumom 01.01.2021, na základe čoho je názoru, že ustanovenie o sudcoch a prísediacich v znení účinnom od 01.01.2021 nie je na jej prípad aplikovateľné a príplatok k nemocenskému jej patrí bez časového obmedzenia 60 dní aj po 01.01.2021, až do ukončenia dočasnej práceneschopnosti.

6. Žalobkyňa vyjadrila súhlas s názorom žalovaného, že príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému je podľa zákona o sudcoch a prísediacich viazaný nielen na dočasnú pracovnú neschopnosť, ale kumulatívne aj na náhradu príjmu, nemocenské. V tejto súvislosti poukázala na to, že aj rozhodnutie X. poisťovne, pobočky F. č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX o priznaní nemocenského bolo vydané ešte pred účinnosťou novely o sudcoch a prísediacich prijatej zo dňa 09.12.2020, a to dňa 02.12.2020. Ďalej vyjadrila názor, že prvostupňový orgán nemusí každý mesiac vydávať osobitné rozhodnutie o výške príplatku, nakoľko ide o deklaratórne rozhodnutie.

7. Žalobkyňa uviedla, že ust. o sudcoch a prísediacich, v znení účinnom od 01.01.2021, ktoré nie je retroaktívne, je aplikovateľné a vzťahuje sa výlučne na tie prípady, kedy došlo k uznaniu dočasnej práceneschopnosti sudcu pre chorobu alebo úraz po 01.01.2021 a súčasne rozhodnutie príslušnej pobočky X. F. o priznaní nemocenského bolo vydané po 01.01.2021 a nie je aplikovateľné na nároky sudcu vyplývajúce z dočasnej práceneschopnosti uznanej pred 01.01.2021 potvrdením zdravotníckeho zariadenia o dočasnej práceneschopnosti, a ak rozhodnutie príslušnej pobočky X. poisťovne bolo vydané pred 01.01.2021. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/XX zo dňa 01.06.2021 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súčasne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ), nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného k vysloveniu právneho názoru, že nárok na príplatok k nemocenskému, ktorý vznikol pred 01.01.2021, t. j. pred účinnosťou novely č. zo dňa 09.12.2020 o sudcoch a prísediacich, sa po 01.01.2021 posudzuje podľa citovaného zákona, v znení účinnom od 01.01.2021 a jeho poberanie je obmedzené dobou 60 dní.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že podstatou námietok je aplikácia účinnom po 01.01.2021. Žalovaný mal za to, že sa podrobne zaoberal nárokom na príplatok, a to tak z pohľadu splnenia podmienok pre vznik takéhoto nároku, ktorý nie je viazaný len na skutočnosť dočasnej práceneschopnosti, ale aj na vznik nároku na náhradu príjmu/nemocenského podľa osobitného predpisu, ako aj skutočnosťami odôvodňujúcimi časové obmedzenie nároku na výplatu takéhoto príplatku s poukazom na . Žalovaný zdôraznil, že vo veci žalobkyne nedošlo k zániku nároku na príplatok, tento zostal zachovaný, nová právna úprava len zmenila dĺžku jeho poberania, čím nedošlo k zmene do minulosti. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k prijatej novele zákona.

9. Žalovaný poukázal na to, že prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2021 sú obsiahnuté v , v ktorých sa nenachádza žiadna úprava osobitne dotýkajúca sa aplikácie Z uvedeného potom vyplýva, že zákonodarca nemienil osobitne upraviť právo na príplatok pre sudcov, ktorým vznikol tento nárok do 31.12.2020, a vytvárať tak priestor pre možnú diskrimináciu medzi sudcami navzájom. Preto od 01.01.2021 mal mať každý sudca, ktorý je/bude dočasne práceneschopný a vznikol mu nárok na náhradu príjmu/nemocenského podľa osobitného predpisu, nárok na príplatok počas rovnakého obdobia - najviac 60 dní. V tomto smere považoval žalovaný námietku žalobkyne o rozhodovaní v rozpore s prechodnými ustanoveniami za neopodstatnenú.

10. Žalovaný k námietkam žalobkyne o ochrane nadobudnutých práv a zákazu retroaktivity uviedol, že ustanovením účinným od 01.01.2021 nová právna úprava naďalej uznáva práva nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu (právo žalobkyne na príplatok), s tým, že s týmito právami spája odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nové práva a povinnosti. Novou právnou úpravou sa zmenila len dĺžka poberania príplatku a zároveň žiadne práva a nároky žalobkyne sa spätne nezmenili ani nezanikli. Zdôraznil, že v prípade žalobkyne nedošlo k aplikácii novelizovaného právneho predpisu spôsobom, ktorým by sa jej nárok obmedzil na 60 dní spätne (t. z. 60 dní od vzniku nároku na príplatok), práve naopak, priama aplikácia ustanovenia umožnila žalobkyni poberať tento príplatok po dobu 60 dní od účinnosti novely zákona. Poukázal na to, že uvedená právna úprava nebola vyhlásená za protiústavnú a žalovaný bol ako správny orgán jej znením viazaný. Žalovaný ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý riešil obdobnú právnu otázku.

11. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a podrobne zaoberal nárokom na príplatok, a to tak z pohľadu splnenia podmienok pre vznik takéhoto nároku, ako aj skutočnosťami odôvodňujúcimi časové obmedzenie nároku na výplatu takéhoto príplatku s poukazom na Poukázal nielen na znenie tohto ustanovenia, ale aj na dôvodovú správu, ktorá podrobne vysvetľuje dôvody pre zmenu právnej úpravy a jej legitimitu s poukazom na názor Ústavného súdu SR. Žalovaný v rozhodnutí zdôraznil, že vo veci žalobkyne nedošlo k zániku nároku na príplatok, tento zostal zachovaný, nová právna úprava len zmenila dĺžku jeho poberania, čím nedošlo k zmene do minulosti.

12. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch podanej žaloby. Mala za to, že ak jej vznikol nárok na výplatu príplatku pred 01.01.2021, tak nie je možné aplikovať znenie účinného od 01.01.2021. Podľa žalobkyne z prechodných ustanovení citovaného zákona k úpravám účinným od 01.01.2021 () nevyplýva, že nový, časovo obmedzený režim poberania príplatku k náhrade príjmu alebo príplatku k nemocenskému podľa zákona o sudcoch sa vzťahuje aj na dočasnú práceneschopnosť sudcu pre chorobu, ktorá nastala pred 01.01.2021, a ktorý do 31.12.2020 splnil všetky podmienky pre poberanie príplatku k náhrade príjmu alebo príplatku k nemocenskému. Žalobkyňa mala za to, že nemožno právnu úpravu účinnú od 01.01.2021 vzťahovať na jej prípad, kde práceneschopnosť vznikla pred uvedeným dátumom. Žalobkyňa poukázala na Nález Ústavného súdu ČSFR zo dňa 10.12.1992 sp. zn. . Žalobkyňa uviedla, že v zákone je nevyhnutné nepravú retroaktivitu výslovne stanoviť, v čom zákonodarcovi nič nebránilo, avšak tak nevykonal. Na základe uvedeného mala za to, že nemôže byť v jej prípade aplikované znenie účinné od 01.01.2021.

13. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobkyne uviedol, že je nutné rozlišovať medzi zmenou pravidiel, ktoré pochádzajú z minulosti a zmenou pravidiel do minulosti. V predmetnej veci bolo zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, ale splatné dávky, na ktoré mala žalobkyňa do účinnosti novely nárok, neboli zmenené či odobraté, čiže nové pravidlá neboli aplikované na minulosť (k tomu by došlo v prípade, ak by bola žalobkyni pozastavená výplata príplatku k 07.01.2021 z dôvodu, že v tento deň by uplynula doba 60 dní, počas ktorých tento príplatok už poberala). Nová úprava len smerom do budúcnosti priradila právnej skutočnosti iné právo, konkrétne právo na poberanie príplatku po dobu 60 dní. Žalovaný poukázal na to, že ústavnosť nepravej retroaktivity právnej normy má právomoc skúmať len ústavný súd v rámci konania o súlade právnych predpisov podľa . Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o súlade ustanovení zákonov s (podľa sú sudcovia pri výkone funkcie viazaní aj zákonom) a opačný postup by bol v rozpore s princípom legality a príkazom aplikácie zákonných právnych noriem. Podľa žalovaného v danom prípade absencia

relevantného prechodného ustanovenia, jasne deklarujúca zámer zákonodarcu okamžitej aplikácie novelizovaného znenia a neumožňovala žalovanému rozhodnúť inak, a contrario neprihliadanie na platnú a účinnú právnu úpravu v prípade žalobkyne by znamenalo nezákonnosť jeho rozhodnutia. Aplikovaním novej právnej úpravy nedošlo k spätnej zmene alebo zániku práv žalobkyne, jej právo na príplatok bolo zachované a novou právnou úpravou bola zmenená len dĺžka poberania tohto príplatku tak, ako aj v ostatných prípadoch sudcov, ktorým nárok na príplatok vznikol bezprostredne pred resp. po 01.01.2021. Taktiež nie je sporné, že žalobkyňa poberala príplatok po zákonom stanovenú dobu 60 dní od nadobudnutia účinnosti novely. Vo veci žalobkyne tak nedošlo k pozbaveniu jej ústavných práv (ako v prípade posudzovanom v náleze Ústavného súdu ČSFR zo dň 10.12.1992, sp. zn. ).

14. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ) a po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov a písomnými vyjadreniami účastníkov konania dospel k jednomyseľnému záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a žalobu, bez nariadenia pojednávania vo veci, nakoľko ani jeden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania, zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov:

15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, na základe ktorého bol žalobkyni vyplatené za mesiac marec príplatok k nemocenskému vo výške 56,- eur.

16. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným, správny súd zistil nasledovné:

- Žalobkyňa podľa potvrdenia je od 09.11.2020 dočasne pracovne neschopná.

- Prvostupňový správny orgán vydal dňa 31.03.2021 rozhodnutie Spr XXXX/XX, ktorým priznal žalobkyni príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti k nemocenskému za mesiac marec vo výške 56,- eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa účinného od 01.01.2021 sa príplatok k nemocenskému vypláca najdlhšie po dobu 60 dní, pričom posledným dňom, za ktorý sa príplatok vypláca v danom mesiaci je 01.03.2021.

- Voči uvedenému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila nesprávnym právnym posúdením, keď rovnako ako v žalobe mala za to, že v znení účinnom od 01.01.2021 nemal byť použitý, ale malo sa vychádzať zo znenia účinného do 31.12.2020, vzhľadom k tomu, že práceneschopnosť vznikla 09.11.2020.

- O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, zákon o sudcoch a prísediacich s účinnosťou od 1. januára 2001 vo viacerých smeroch novým spôsobom upravil postavenie sudcov, a to aj vo sfére ich sociálneho zabezpečenia. Sudcom, ktorým z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu vznikol nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské, umožnil priznať - nad rámec nárokov upravených osobitnými právnymi predpismi - príplatok k náhrade príjmu, resp. príplatok k nemocenskému. Podmienky upravujúce nárok na predmetné príplatky sú podmienky kumulatívne, t. j. tieto príplatky nemožno priznať, ak nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok. Zákonodarca modifikoval dĺžku poberania príplatku k náhrade príjmu/nemocenskému s účinnosťou od 1. januára 2021, pričom nárok, ktorý žalobkyňa podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2020 nadobudla, zostal zachovaný. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že v predmetnej veci bolo len zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, príplatok k náhrade príjmu/nemocenskému vyplatený U.. O. N. do účinnosti napadnutej novely nebol zmenený či odobratý, čiže nové pravidlo nebolo aplikované na minulosť.

17. Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským.

18. Podľa , príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému patrí sudcovi počas pracovnej neschopnosti, avšak najdlhšie po dobu 60 dní.

19. Podľa , o príplatku podľa rozhoduje osobný úrad sudcu.

20. Podľa § 98 ods. 2 zákona o sudcoch, konanie o priznanie príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti sudcu, prípadne pozostalého po sudcovi; žiadosť sa podáva na tlačive určenom ministerstvom.

21. Podľa § 98 ods. 6 zákona o sudcoch, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví alebo sa príplatok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

22. Podľa , osobný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa .

23. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním, správny súd dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili a dôsledne sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, svoje rozhodnutia náležite odôvodnili.

24. Správny súd uvádza, že spornou otázkou bola otázka právneho posúdenia nároku žalobkyne, kde žalobkyňa bola toho názoru, že ustanovenie § 93 ods. 3 zákona o sudcoch účinného od 01.01.2021 nemal byť aplikovaný na jej prípad, ale mal byť posúdený podľa predpisov platných do 31.12.2020 a príplatok mal byť vyplácaný nad dobu 60 dní.

25. Správny súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že od 01.01.2021 došlo k zmene právnej úpravy tak, že príplatok v prípade práceneschopnosti sa vypláca len po dobu 60 dní. Ďalej žalovaný správne uzavrel, že podmienky upravujúce nárok na predmetné príplatky sú podmienky kumulatívne, t. j. tieto príplatky nemožno priznať, ak nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok. Správny bol aj záver, že zákonodarca modifikoval dĺžku poberania príplatku k náhrade príjmu/nemocenskému s účinnosťou od 1. januára 2021, pričom nárok žalobkyne podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2020 zostal zachovaný, keď v predmetnej veci bolo len zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti. Príplatok k náhrade príjmu/nemocenskému vyplatený žalobkyni do účinnosti napadnutej novely nebol zmenený či odobratý, čiže nové pravidlo nebolo aplikované na minulosť.

26. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal aj s aplikáciou zákonných ustanovení ich zmyslom, výkladom účelu a s cieľom zákonodarcom prijatej zákonnej úpravy. Správne uviedol, že zákonodarca v dôvodovej správe konštatoval, že príplatky upravené v ôsmej hlave označenej ako sociálne zabezpečenie sudcov nie je možné považovať za sociálne práva, a teda zákonodarca disponuje oveľa väčšou voľnosťou a má nepomere širší priestor v smere ich možnej úpravy. Tieto príplatky, medzi ktoré je začlenený aj príplatok k náhrade príjmu/nemocenskému, nie sú plnenia poskytované zo sociálneho poistenia. Sú to dávky - ekonomické benefity - vyplácané sudcom priamo zo štátneho rozpočtu, ktoré po účinnosti novej právnej úpravy sú v tomto prípade vyplácané najdlhšie po dobu 60 dní od vzniku pracovnej neschopnosti.

27. K námietke žalobkyne, že osobný úrad nie je povinný vydávať každý mesiac osobitné rozhodnutie, nakoľko toto je deklaratórne správny súd uvádza, že tento právny názor nie je správny, nakoľko § 97 zákona o sudcoch výslovne ustanovuje, že osobný úrad rozhodne. Správny súd má za to, že z § 97 a § 98 zákona o sudcoch vyplýva potreba rozhodnúť o nároku a prípadne opätovne rozhodnúť v prípade zmeny okolností (koniec práceneschopnosti, uplynutie 60 dní od vzniku nároku). Ďalej k námietke o potrebe aplikácii právnej úpravy platnej do 31.12.2020, nakoľko k prijatému zákona o sudcoch neboli prijaté prechodné ustanovenia správny súd uvádza, že táto je rovnako nedôvodná. Správny súd konštatuje, že v , sa nenachádza žiadna úprava osobitne dotýkajúca sa aplikácie , a teda uvedené ustanovenie dopadá na všetky právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, a ktoré sa týmto ustanovením budú spravovať do budúcnosti. Uvedená prax zákonodarcu je bežná, kedy tento prijíma zákonné normy, ktorými sa následne spravujú aj právne vzťahu vzniknuté pred účinnosťou takto prijatých právnych noriem. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že zákonodarca je povinný precizovať právny predpis pozitívnou enumeráciou v takomto prípade. Neuvedenie prechodného ustanovenia má rovnaký dopad na právne vzťahy, ako uvedenie právnej úpravy, ktorá by uvádzala, že zákon sa vzťahuje na obsah právnych vzťahov vzniknutých pred jeho účinnosťou (nie však na vznik), nakoľko uvedené plynie z toho, že prechodné ustanovenia v tomto prípade neboli uvedené. Naopak možno povedať, že ak

by zákonodarca chcel zachovať práva žalobkyne na príplatok po účinnosti zákona, tak by uvedenú skutočnosť v zákone v jeho prechodných ustanoveniach jednoznačne uviedol. Neprijatím prechodných ustanovení zákonodarca jednoznačne upravil právo na príplatok pre sudcov, ktorým vznikol tento nárok do 31.12.2020 rovnako ako sudcom, ktorým takýto nárok vznikol od 01.01.2021 uznaním za dočasne práceneschopného, a to nárokom na príplatok počas obdobia najviac 60 dní od účinnosti zákona. Správny súd je toho názoru, že v danej veci sa aplikuje právna úprava účinná od 01.01.2021 na právny vzťah vzniknutý do 31.12.2020, a to v rámci novostanovených pravidiel. Správny súd má za to, že v tomto prípade šlo o nepravú retroaktivitu, ktorá však nebránila zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do existujúcich právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a zmeniť ich režim, keď právnemu vzťahu vzniknutému za skoršej právnej úpravy priznala odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah (rozsah), čím však nepôsobila do minulosti. Je dôležité si uvedomiť, že prvostupňový správny orgán je povinný priebežne sledovať a vyhodnocovať splnenie všetkých podmienok rozhodných pre vyplácanie príplatku v rozhodnom čase. Ak zistí, že sa zmenili podmienky nároku na príplatok je povinný uvedené skutočnosti zohľadniť a rozhodnúť o zmene, tak ako to urobil v tomto prípade, nakoľko príplatok je splatný spolu s platom. Správny súd poznamenáva, že mohli nastať aj iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pozastavenie vyplácania príplatku, ako len uplynutie 60 dní.

28. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. , v ktorom bol vyjadrený právny názor: „K možnému zásahu objektívnym právom do subjektívnych - nadobudnutých práv do budúcnosti je nutné uviesť, že vymedzenie konkrétneho subjektívneho nadobudnutého práva je interpretačnou otázkou. Nepochybne je nadobudnutým právom nárok na konkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však nedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok vo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by nebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci však nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne z charakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie“, s ktorým sa plne stotožňuje, a ktorý je plne aplikovateľný na prejednávanú vec.

29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý žalovaný a prvostupňový orgán zo zistených skutkových okolností urobili, ako aj právne posúdenie, ktoré vykonali, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami zákona o sudcoch. Žalobkyňou tvrdené žalobné námietky nie sú dôvodné a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné, obsahuje riadne odôvodnenie, ako aj správne právne posúdenie. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto s poukazom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa vyššie citovaného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.

31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní pred súdom žiadne trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.