Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/84/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: U.. O. N., A.. XX.X.XXXX, W. F., A. X. Č.. XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23579/2021/42 zo dňa 1.6.2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -78 zo dňa 21.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Žalovanému náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -78 zo dňa 21.12.2021 Krajský súd v Trenčíne ako správny súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 23579/2021/42 zo dňa 1.6.2021 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie sp.zn. zo dňa 31.3.2021.

2. Podpredsedníčka Okresného súdu Prievidza rozhodnutím sp.zn. zo dňa 31.3.2021 (ďalej prvostupňové rozhodnutie) priznala žalobkyni ako sudkyni Okresného súdu Prievidza za mesiac marec 2021 príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému vo výške 56,- eur. Konštatovala, že žalobkyňa dokladovala v mesiaci november 2020 osobnému úradu sudcu svoju dočasnú práceneschopnosť a písomnou žiadosťou požiadala osobný úrad o priznanie príplatku k náhrade príjmu a nemocenskému. Osobný úrad sudcu rozhodnutím sp.zn. zo dňa 30.11.2020 rozhodol a priznal príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému prvý krát v mesiaci november 2020. došlo k zmene o sudcoch a prísediacich tak, že príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému patrí sudcovi počas pracovnej neschopnosti, avšak najdlhšie po dobu 60 dní. Sudkyňa trvanie dočasnej práceneschopnosti aj v mesiaci marec 2021 dokladovala osobnému úradu a v tejto súvislosti požiadala o doplatok k príplatku počas trvania jej práceneschopnosti za tento mesiac. Sudkyňa má podľa novej právnej úpravy nárok na príplatok len po dobu 60 dní, nie tak, ako tomu síce bolo podľa platnej právnej úpravy času, kedy osobný úrad tento príplatok priznával a týmto posledným dňom je deň 1.3.2021 a následné dni sú nad zákonom stanovených 60 dní.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na to, že zákon o súdoch a sudcoch s účinnosťou od 1.1.2001 vo viacerých smeroch novým spôsobom upravil postavenie sudcov, a to aj vo sfére sociálneho zabezpečenia. Sudcom, ktorým z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu vznikol nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské, umožnil priznať príplatok k náhrade príjmu, resp. príplatok k nemocenskému. Podmienky je potrebné preskúmať kumulatívne a to, či je sudca uznaný pre chorobu

alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a či vznikol sudcovi nárok na nemocenské/ náhradu príjmu. Náhrada príjmu je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nemocenské je dávka, ktorá je poskytovaná poistencovi vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Vzhľadom na skutočnosť, že príplatok k náhrade príjmu/ nemocenskému je viazaný nielen na dočasnú pracovnú neschopnosť, ale kumulatívne aj na náhradu príjmu/nemocenské, nie je možné prisvedčiť právnemu názoru žalobkyne, že len samotné uznanie sudcu za dočasne pracovne neschopného zakladá nárok na predmetné príplatky, a to z dôvodu, že dočasná práceneschopnosť môže trvať aj v prípade, ak náhrada príjmu/nemocenské nie sú vyplácané. Z tohto dôvodu bolo vyplácanie príplatku časovo obmedzené do 31.12.2020. Okrem toho s účinnosťou od 1.1.2021 došlo k ďalšiemu časovému obmedzeniu poskytovania príplatku a to na 60 dní kontinuálneho vyplácania týchto príplatkov. Tieto príplatky upravené v ôsmej hlave zákona o sudcoch a prísediacich, označenej ako sociálne zabezpečenie sudcov, nie je možné považovať za sociálne práva. Ide o ekonomické benefity vyplácané sudcom priamo zo štátneho rozpočtu. Sudcovia nie sú vyňatí zo systému všeobecného sociálneho zabezpečenia, t. j. pri dočasnej pracovnej neschopnosti im aj naďalej zostáva zachovaný štandard sociálneho zabezpečenia rovnako ako aj inému povinne poistenému zamestnancovi. Nárok, ktorý žalobkyňa podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2020 nadobudla, zostal zachovaný. V predmetnej veci bolo len zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, príplatok k náhrade príjmu/nemocenskému vyplatený žalobkyni do účinnosti napadnutej novely nebol zmenený či odobratý, čiže nové pravidlo nebolo aplikované na minulosť.

4. Správny súd v napadnutom rozsudku riešil právnu otázku, či v prípade žalobkyne malo byť ustanovenie účinného od 1.1.2021 aplikované aj na prípad žalobkyne, alebo jej prípad mal byť posúdený podľa predpisov platných do 31.12.2020 a príplatok jej mal byť vyplácaný nad dobu 60 dní. Mal za to, že právny názor žalovaného je správny. Hoci novela účinná od 1.1.2021 vo vzťahu k neobsahuje prechodné ustanovenia, uvedené ustanovenie dopadá na všetky právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou a ktoré sa týmto ustanovením budú spravovať do budúcnosti. Neuvedenie prechodného ustanovenia má rovnaký dopad na právne vzťahy ako uvedenie právnej úpravy, ktoré uvádzala, že zákon sa vzťahuje na obsah právnych vzťahov vzniknutých pred jeho účinnosťou (nie však na vznik), nakoľko uvedené plynie z toho, že prechodné ustanovenie v tomto prípade neboli uvedené. Naopak, možno povedať, že ak by zákonodarca chcel zachovať práva žalobkyne na príplatok po účinnosti zákona, tak by uvedenú skutočnosť v zákone v jeho prechodných ustanoveniach jednoznačne uviedol. V danej veci sa aplikuje právna úprava účinná od 1.1.2021 na právny vzťah vzniknutý do 31.12.2020 a to v rámci novostanovených pravidiel. Prvostupňový správny orgán je povinný priebežne sledovať a vyhodnocovať splnenie všetkých podmienok rozhodných pre vyplácanie príplatku v rozhodnom čase. Ak zistí, že sa zmenili podmienky nároku na príplatok, je povinný uvedené skutočnosti zohľadniť a rozhodnúť o zmene tak, ako to urobil v tomto prípade, nakoľko príplatok je splatný spolu s platom.

5. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Podľa nej novelizácia účinná od 1.1.2021 nie je aplikovateľná na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou. Pokiaľ nie sú v uvedenom zákone prechodné ustanovenia o aplikácii tejto novely, potom sa nemôže na právne vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou aplikovať, inak by bola retroaktívna. Bolo by to v rozpore s koncepciou ochrany nadobudnutých práv, ktorá garantuje aj do budúcnosti legálne nadobudnuté subjektívne právo na vyplácanie príplatku k nemocenskému. Z neexistencie prechodných ustanovení žalobkyňa dôvodila, že toto ustanovenie neobsahuje znaky nepravej retroaktivity a nie je ho možné použiť na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČSFR sp.zn. . Vychádzajúc z neho použitie retroaktivity sa musí v príslušnom zákone výslovne stanoviť. V opačnom prípade retroaktivitu novšieho právneho predpisu nemožno vôbec použiť a nemožno ju nahradiť ani výkladom. V danom prípade v novele účinnej od 1.1.2021 chýbajú výslovné pozitívne intertemporálne ustanovenia o aplikácii tejto úpravy na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely. Zákonodarcovi nič nebránilo, aby túto odchýlku výslovným pozitívnym intertemporálnym ustanovením upravil v tejto novele, čo sa však nestalo. V danom prípade teda retroaktivitu novšieho právneho predpisu nemožno vôbec použiť a nemožno ju nahradiť ani výkladom súdu, pretože by to bolo v rozpore so zákonom a rovnako aj s SR. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 4.4.2022. Uviedol, že v predmetnej veci bolo zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, ale splatné dávky, na ktoré mala žalobkyňa do účinnosti novely nárok, neboli zmenené či odobraté, čiže nové pravidlá neboli aplikované na minulosť. V danom prípade absencia relevantného prechodného ustanovenia, jasne deklarujúca zámer zákonodarcu okamžitej aplikácie novelizovaného znenia, neumožňovala žalovanému rozhodnúť inak, a contrario neprihliadanie na platnú a účinnú právnu úpravu v prípade žalobkyne by znamenalo nezákonnosť jeho rozhodnutia. Žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a obsahom kasačnej sťažnosti, ktorej dôvodmi bol kasačný súd viazaný ( ) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná z nasledovných dôvodov:

8. Predmetom preskúmavania správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podpredsedníčky Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.3.2022, ktorým priznala žalobkyni ako sudkyni za mesiac marec 2021 príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému podľa , v znení účinnom od 1.1.2021 vo výške 56,- eur. Skutkovo bolo zistené, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práce neschopnú od 9. novembra 2020, odkedy jej bol rozhodnutím zo dňa 30.11.2020 priznaný príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému. Tento príplatok poberala v zmysle v znení účinnom do 31.12.2020. Po účinnosti novely citovaného od 1.1.2021 jej bol vyplatený príplatok za mesiace január a február 2021 a v mesiaci marec 2021 len za deň 1.3.2021 tak, že v súhrne od 1.1.2021 jej bolo vyplatených na príplatku celkovo 60 dní. Žalobkyňa aj naďalej bola uznaná za práceneschopnú a vyslovila právny názor, že príplatok k nemocenskému jej patrí aj za nasledujúce obdobie po uplynutí 60tich dní od účinnosti novely Naopak žalovaný vyslovil názor, že nárok, ktorý žalobkyňa nadobudla do 31.12.2020 jej zostal zachovaný, avšak v predmetnej veci bolo zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, a od 1.1.2021 jej patrí príplatok podľa nového pravidla účinného od 1.1.2021.

9. Podľa v znení neskorších predpisov ak je sudca uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a vznikol mu nárok na náhradu príjmu 20) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, 20a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. 20) o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 20a) o sociálnom poistení. Podľa cit zákona v znení účinnom ku dňu 4.6.2021 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému patrí sudcovi počas pracovnej neschopnosti, avšak najdlhšie po dobu 60 dní. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 4.6.2021 zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia50) (ďalej len ""). Podľa prvá veta citovaného zákona zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa cit. zákona nemocenské sa poskytuje za dni.

10. Príplatok k náhrade príjmu a nemocenskému zakotvený v v znení neskorších predpisov upravuje jeden z nárokov sudcov tvoriacich ako celok sociálne zabezpečenie sudcov. Jedná sa o ekonomické benefity vyplácané sudcom zo štátneho rozpočtu, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v konkrétnom ustanovení, tu v cit. zákona. Ustanovenie cit. zákona ustanovuje rovnaké podmienky v čase vzniku pracovnej neschopnosti žalobkyne (9.11.2020), aj ku dňu 1.3.2021, kedy jej naposledy bol priznaný uvedený príplatok. Jeho znenie odkazom na osobitné

predpisy striktne rozlišuje medzi dvoma platbami: náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa a nemocenským podľa o soc. poistení.

11. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti nie je dávkou sociálneho zabezpečenia vyplácanou Sociálnou poisťovňou, ale predstavuje náhradu príjmu, ktorú poskytuje v stanovenom rozsahu zamestnávateľ za obdobie od prvého do desiateho dňa trvania pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nemocenské je naopak dávkou sociálneho poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa od jedenásteho dňa trvania práceneschopnosti, najviac po dobu jedného roka jej trvania. Ide o dva rôzne inštitúty, ktoré sa spravujú podmienkami stanovenými dvoma rôznymi zákonmi.

12. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyni bola náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa v rozsahu desiatich dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vyplatená osobným úradom. Žalobkyňa namietala len priznanie príplatku k nemocenskému vyplácanému podľa o sociálnom poistení, a to za obdobie po uplynutí 60 dní od účinnosti novelizácie

13. Čo sa týka priznania príplatku k nemocenskému, tento nepochybne patrí iba vtedy, ak bol sudcovi priznaný nárok na nemocenské. V tomto ohľade sa kasačný súd stotožnil s názorom žalovaného, že príplatok k nemocenskému je viazaný nielen na dočasnú pracovnú neschopnosť, ale kumulatívne aj na nemocenské. Vznik nároku na príplatok k nemocenskému sa tak jednoznačne viaže na deň vzniku nároku na nemocenské. V tejto súvislosti je dôležité zistenie, akým spôsobom vzniká nárok na nemocenské. Ustanovenie ustanovuje, že nemocenské sa poskytuje za dni. Teda nárok na nemocenské vzniká jednotlivo každý deň, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky. Potom však aj príplatok k nemocenskému vzniká denne a jeho výška závisí (okrem iného) od výšky poskytovaného nemocenského v tento deň. Uvedené vyplýva priamo z dikcie

14. Je potom potrebné skonštatovať, že jednotlivé nároky na príplatok k nemocenskému vznikajú denne a nie je možné stotožniť sa s názorom žalobkyne, že jej nárok ako celok vznikol v deň vzniku pracovnej neschopnosti, teda v novembri 2020. Splatnosť príplatku je daná splatnosťou platu ( z.č. ), čo však nemá vplyv na samotný vznik nároku na príplatok. Pokiaľ osobný úrad vyplácal žalobkyni príplatok do konca roku 2020, riadil sa ustanoveniami v znení účinnom v čase vzniku jednotlivých nárokov do 31.12.2020. Po účinnosti účinnej od 1.1.2021 sa nároky na príplatok k nemocenskému vzniknuté od tohto dňa riadia touto právnou úpravou a preto osobný úrad nepochybil, keď hmotnoprávne podmienky nárokov na príplatok vzniknutých od 1.1.2021 posudzoval podľa tejto právnej úpravy a žalobkyni priznal príplatok len za dobu 60 dní, ako to vyplýva z cit. zákona.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že v jej prípade nie je možné aplikovať § 93 ods. 3 zákona č. 385/200 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2021. Je nesprávny záver, z ktorého vychádzala žalobkyňa, že jej nárok na príplatok k nemocenskému vznikol pred účinnosťou tejto novelizácie. Ako bolo vyššie vysvetlené, jednotlivé nároky na príplatok vznikajú denne tak, ako vzniká nárok na nemocenské. Preto tie nároky, ktoré vznikli do 31.12.2020 boli správne posudzované v zmysle právnej úpravy účinnej do tohto dátumu a nároky vzniknuté od 1.1.2021 boli správne posudzované už podľa novej právnej úpravy. Nová právna úprava nepôsobí retroaktívne, pretože nároky vzniknuté pred jej účinnosťou do 31.12.2020 sú posudzované podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2020.

16. Čo sa týka námietky absencie konkrétneho prechodného ustanovenia pre potrebu aplikácie novej právnej úpravy účinnej od 1.1.2021, práve vzhľadom na to, že prechodné ustanovenie nebolo zákonodarcom upravené, platí všeobecné pravidlo, že nová právna úprava platí len na právne vzťahy vzniknuté od momentu jej účinnosti. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď na nároky žalobkyne na príplatok k nemocenskému sa aplikovala právna úprava účinná v čase vzniku týchto nárokov. V prejednávanej veci nie je použiteľný nález Ústavného súdu ČSFR sp. zn. , ktorý sa zaoberá problematikou účinnosti nového zákona na už existujúce vzťahy. V prípade žalobkyne bol nárok na príplatok k nemocenskému viazaný na deň vzniku nároku na nemocenské. Tie nárok), ktoré vznikli pred účinnosťou novelizácie § 93, boli posudzované v čase vzniku týchto jednotlivých nárokov podľa starej právnej úpravy, a naopak nároky viazané na deň vzniku nároku na nemocenské po 1.1.2021 už

boli posudzované podľa právnej úpravy účinnej po tomto dátume. V danom prípade otázka retroaktivity nehrá žiadnu úlohu, keďže nová právna úprava sa vzťahuje výlučne len na nároky, ktoré aj vznikli za jej účinnosti.

17. Nedôvodná je aj námietka žalobkyne, že preskúmavaným rozhodnutím je zasiahnuté do jej legálne nadobudnutých subjektívnych práv na vyplácanie príplatku k nemocenskému do budúcnosti. Ak žalobkyni bol príplatok v určitej výške priznaný v momente uznania jej práceneschopnosti, neznamená to, že tento nárok jej patrí automaticky aj v ďalšom období jej práceneschopnosti. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že o príplatku má povinnosť správny orgán rozhodnúť vždy, keď sa zmenia podmienky rozhodné pre nárok alebo výšku nároku.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto rozsudok správneho súdu vyhodnotil ako vecne správny. Sťažnostné námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietnuť.

19. O nároku náhradu trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa a contrario v spojení s . Žalovaný bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu trov kasačného konania. Súd mu však náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie . Žalobkyňa ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov kasačného konania ( a contrario v spojení s ).

20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.