Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-187-2000.pdf
PDF · 72.71 KB
Case nature
Subarea
17C/187/2000
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, proti žalovanému: TAZ a.s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, so sídlom Coburgova 84, Trnava zastúpený správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Martina Mrázová, Šoltésovej 20, Bratislava, o náhradu stratu na zárobku, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2000, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2000, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu straty na zárobku po pracovnom úraze.
2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.1999, sp. zn. 3K/105/1999, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz.
3. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.07.2001 č.k. 17C/187/2000-24 bolo konanie prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. c) zák. č. 328/91 Zb. v znení zákona č. 122/93 Zb. o konkurznom vyrovnaní.
4. V zmysle platného a účinného zákona v čase vyhlásenia konkurzu na žalovaného podľa § 14 písm. d) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) sa prerušujú súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, a ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Z uvedeného dôvodu bolo konanie v predmetnej veci prerušené do skončenia konania o konkurze.
5. Výzvou doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa 16.08.2021 a úpadcovi dňa 13.10.2021 súd vyzval správcu konkurznej podstaty aj úpadcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. Úpadca ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
6. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
7. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8. Podľa § 206j ZoKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
9. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného podľa ZKV, ktorý bol zrušený ZoKR. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020.
10. Účelom zmeny právnej úpravy ZoKR účinnej od 1.1.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020.
11. Súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn 43Cob/506/2003, zo dňa 22.7.2020: „Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa ZKV, je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých podľa ZoKR. Postup (podľa § 47 ods. 4 ZoKR) je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa ZoKR, bola by formulácia ust. § 206j ZoKR nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR aj na konania prerušené podľa prv platného ZKV a v konečnom dôsledku je možného posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2 ZoKR. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j ZoKR. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa ZoKR je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust.§ 206j ZoKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa ZKV. Účelom zmeny právnej úpravy ZoKR účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZoKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods.4 ZoKR pri súbežnom použití § 206j ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného ZKV. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania
prerušené podľa ZoKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 206j ZoKR aplikovať aj na prejednávanú vec.“ S uvedenými závermi sa súd plne stotožňuje a v celom rozsahu odkazuje na ne. Súd konanie zastavil, nakoľko v zákonom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní podaný nebol.
12. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo sporových strán vyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila. Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť. (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/10/2020 zo dňa 12.05.2020).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).