Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/117/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: F.. K. G., bytom N. Č.. XX, XXX XX N. K., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. , ČRZ: 157697/2019 zo dňa 07.11.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánom verejnej správy

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov (žalovaný) rozhodnutím č. , ČRZ: 157697/2019 zo dňa 07.11.2019 ako príslušný správny orgán podľa , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi.

2. Predmetom administratívneho konania označeného v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku bolo rozhodovanie žalovaného o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi v konaní pred správnym súdom vo veci správnej žaloby žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019.

3. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal citáciou na ustanovenia , , , o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a uviedol, že na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľ (žalobca) predložil fotokópiu rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, z ktorého vyplynulo, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky týmto rozhodnutím potvrdilo rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152019 zo dňa 15.04.2019, ktorým bola žalobcovi podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2019 vo výške 23,80 Eur. Na základe uvedeného potom žalovaný konštatoval, že hodnota sporu, s ktorým sa na neho žiadateľ (žalobca) obrátil je vo výške 23,80 Eur, čo predstavuje výšku dane z nehnuteľností na rok 2019 vyrubenú žiadateľovi (žalobcovi) ako daňovníkovi. Hodnota sporu tak podľa žalovaného neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú

nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t. j. sumu 520 Eur. Žalovaný preto prijal záver, že podmienka hodnoty sporu podľa ustanovenia nie je splnená a na spresnenie ďalej uviedol, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci, pričom splnením ďalších zákonných podmienok sa nezaoberal z dôvodu nutnosti ich kumulatívneho splnenia.

4. Na podporu svojej argumentácie žalovaný v rozhodnutí zo dňa 07.11.2019, , ČRZ: 157697/2019 poukázal taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2019, z odôvodnenia ktorého časť odcitoval.

II. Priebeh správneho súdneho konania

5. Správnou žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 05.12.2019 a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 09.12.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať mu úplnú náhradu trov konania. Ako dôvody, ktoré ho k tomu viedli žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, rozpor skutkového stavu, ktorý bol základom napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi, ako aj podstatné porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca taktiež dôvodil tým, že splnil všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci vrátane podmienky uvedenej v ustanovení , kedy podľa jeho názoru hodnotu sporu, vzhľadom na skutočnosť, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné vyčísliť v peniazoch. Súčasne v žalobe namieta rozpor rozhodnutia žalovaného s judikatúrou NS SR, Ústavnou judikatúrou, SR, KS v Košiciach, ako aj so

6. Z vyjadrenia žalovaného k obsahu správnej žaloby, datovaného ku dňu 15.01.2020 vyplýva jeho opätovné poukázanie na hore uvedené odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2019, ku ktorému žalovaný dopĺňa, že aj v tejto právnej veci bol žalovaný povinný zaoberať sa aj posudzovaním splnenia podmienky hodnoty sporu, keďže ju zákon stanovuje ako jednu z podmienok pre priznanie právnej pomoci. Aj napriek tomu, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152019 zo dňa 15.04.2019, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2019 vo výške 23,80 Eur, bolo možné podľa názoru žalovaného v danom prípade hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom táto hodnota neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy platnej v čase, keď bol žalovanému doručený list žalobcu o poskytnutie právnej pomoci, t. j. 520,- Eur, čím nebola splnená podmienka hodnoty sporu v zmysle Žalovaný preto považuje napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi za zákonné a v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd správnu žalobu žalobcu vo veci rozhodnutia žalovaného o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, číslo spisu zo dňa 07.11.2019, ČRZ: 157697/2019 zamietol.

7. Podaním datovaným ku dňu 05.03.2020 zaujal žalobca stanovisko k vyjadreniu žalovaného k jeho správnej žalobe. V ňom obdobne, ako aj v správnej žalobe uviedol, že žalovaný obchádza, respektíve úmyselne zavádza a zatajuje skutočnosť, že žalobca vo veci samej nežiada preskúmať výšku, sumu uvedenú v rozhodnutí žalovaného, ale zákonnosť, kde sa hodnota sporu nevyčísľuje. Žalobca taktiež uviedol, že rozhodnutie, ako aj toto vyjadrenie bolo vydané v čase vznesenej námietky zaujatosti voči správnemu orgánu. Doposiaľ o tejto námietke nebolo rozhodnuté, preto sa žalobca domnieva, že v tejto veci konal zaujatý správny orgán.

8. K uvedenému podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný dňa 23.03.2020 a k namietnutiu svojej zaujatosti uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmanie je predmetom tohto súdneho konania bolo vydané dňa 07.11.2019 a právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo dňa 29.11.2019. Žalobca podal námietku zaujatosti voči kancelárii Centra právnej pomoci v Prešove dňa 09.12.2020 (správne asi malo byť 09.12.2019, vzhľadom na dátum vyjadrenia, pozn. správneho súdu), pričom o tejto námietke nebolo do dnešného dňa príslušným nadriadeným orgánom (riaditeľkou Centra právnej pomoci) rozhodnuté. K

ostatným tvrdeniam žalobcu sa už žalovaný nevyjadroval, nakoľko tak urobil vo svojom vyjadrení zo dňa 15.01.2020 na ktorom trvá a navrhuje súdu rozhodnúť v jeho zmysle.

9. Podľa ust. , ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

10. Zo súdneho spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 23.12.2021 so začiatkom o 9:15 hod., bolo žalobcovi doručené dňa 26.11.2021 a žalovanému dňa 05.11.2021. Možno preto s istotou konštatovať, že minimálne desaťdňová lehota na prípravu pojednávania vyplývajúca z ust. , bola tak u žalobcu, ako aj u žalovaného zachovaná.

11. Žalovaný sa pojednávania dňa 23.12.2021 nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na ňom nijakým spôsobom nezdôvodnil. Pokiaľ ide o žalobcu, tento v liste doručenom Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.12.2021 ako dôvod svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že cit.: „Od 25.11. platí zákaz vychádzania a núdzový stav. Vláda SR uznesením č. 695/2021 Z. z. zo dňa 24.11.2021 v súvislosti s článkom 5 ods. 1 ústavného , dňom 25.11.2021 na obdobie 90 dní na postihnutom území, ktorým je celé územie Slovenskej republiky vyhlásila núdzový stav. V období vyhláseného núdzového stavu môžu súdy vykonávať pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu (, ods. 1 písm. a) o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej infekčnej ľudskej choroby COVID - 19 a Justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.“ K týmto žalobcom uvádzaným skutočnostiam sa správny súd vyjadril v odpovedi odoslanej žalobcovi dňa 20.12.2021, kde zároveň uviedol, že ich ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní nemôže akceptovať. Správny súd na spresnenie svojho postoja k neuznaniu dôvodov žalobcu na neúčasti na pojednávaní, ako dôvodov relevantných uvádza, že Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 695 zo dňa 24. novembra 2021 v súlade s čl. 5 ods. 1 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhlásila dňom 25. novembra 2021 na obdobie 90 dní (do 23.02.2022 vrátane) na postihnutom území, ktorým je celé územie Slovenskej republiky, núdzový stav. Vláda Slovenskej republiky zároveň uznesením č. 735 zo dňa 8. decembra 2021 okrem iného obmedzila podľa čl. 5 ods. 4 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 10. decembra 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do 9. januára 2022, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje v čase od 05.00 hod. do 20.00 hod. na cestu na pojednávanie, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a cestu späť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 23.12.2021 mohol zúčastniť, nakoľko cesta na toto pojednávanie, ako aj cesta z neho, predstavovala výnimku z obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Na zodpovedanie otázky či správny súd mohol vykonať pojednávanie vo veci správnej žaloby žalobcu, je potrebné uviesť, že nevyhnutný rozsah výkonu súdnych pojednávaní počas núdzového stavu upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , v zmysle znenia ust. , Podľa znenia jej ustanovenia , sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Správna žaloba žalobcu bola na Krajský súd v Košiciach doručená dňa 09.12.2019 a z hľadiska dĺžky konania o nej sa jedná o vec spadajúcu do kategórie vecí reštančných, teda takých, ktorých vybavovanie je pre súdy prioritou. Správny súd taktiež pripomína, že ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, účelom ktorého je odstránenie stavu právnej neistoty, neprináleží len žalobcovi, ale súd musí dbať o to, aby toto právo zostalo zachované aj druhému účastníkovi konania, ktorým je v tomto prípade žalovaný. Napokon povinnosť správneho súdu pokračovať v začatom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá mu vyplýva z ust. , veta prvá . Preto po zohľadnení všetkých uvedených faktorov, Krajský súd v Košiciach vyhodnotil vec vedenú u neho pod sp. zn. , ako takú, ktorá neznesie odklad a pojednávanie v nej bolo možné z tohto dôvodu vykonať. V tomto duchu sa niesla aj odpoveď Krajského súdu v Košiciach žalobcovi, ktorou tento reagoval na žalobcove dôvody neúčasti na pojednávaní dňa 23.12.2021. Aj napriek tomu, že žalobca, ako už bolo vyššie spomenuté prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 26.11.2021, ospravedlnenie z

neúčasti na ňom doručil súdu až 15.12.2021, čím značne zúžil časový priestor súdu, aby tento mohol žalobcovi s dostatočným predstihom pred dňom konania pojednávania (23.12.2021) na ním uvádzané dôvody neúčasti na pojednávaní odpovedať. Urobil tak aj napriek tomu, že vyhlásenie núdzového stavu, čo žalobca uviedol ako jediný dôvod svojej neúčasti na pojednávaní konanom dňa 23.12.2021, bolo účinné od 25.11.2021, čiže skôr, ako žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie na deň 23.12.2021. V tejto súvislosti správny súd dáva žalobcovi do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve a podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn. , Nález Ústavného súdu ).

12. Súčasťou podania, ktorým sa žalobca ospravedlnil z pojednávania nariadeného na deň 23.12.2021 bolo aj „vznesenie námietky zaujatosti“ voči predsedníčke senátu JUDr. Dane Bystrianskej, čo žalobca odôvodnil jej členstvom v senáte JUDr. Pavla Naďa, terajšieho predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý podľa názoru žalobcu vydával viac ako kontroverzné, nekompatibilné rozhodnutia v zhode so žalovaným. Keďže zákonná úprava vylúčenia sudcov obsiahnutá v presne definuje, čo je a naopak čo nie je dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (ust. a ) a keďže za dôvodom vylúčenia predsedníčky senátu Krajského súdu v Košiciach 8S JUDr. Dany Bystrianskej z prejednávania a rozhodovania tejto veci videl žalobca výlučne rozhodovaciu činnosť, na ktorej sa JUDr. Dana Bystrianská ako členka bývalého senátu Krajského súdu v Košiciach 7S podieľala, teda činnosť pri ktorej sa prejavuje samotný výkon súdnictva, správny súd nezhliadol žalobcom namietanú zaujatosť predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej za opodstatnenú. Z tohto dôvodu preto Krajský súd v Košiciach žalobcom vznesenú námietku zaujatosti predsedníčky senátu 8S JUDr. Dany Bystrianskej nepredložil na posúdenie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ust. ). Je nepredstaviteľné, aby bol sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci žalobcu len preto, že v iných veciach toho istého žalobcu bolo rozhodnuté spôsobom, ktorý tomuto žalobcovi nevyhovuje, resp. ktorý podrobil kritike, čo napokon potvrdzuje aj ustálená súdna prax.

13. Preto aj keď sa pojednávania konaného dňa 23.12.2021 nezúčastnili žalobca ani žalovaný, Krajský súd v Košiciach vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti (ust. ), pričom rozsudok vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa 23.12.2021.

14. Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v konaní podľa ust. a nasl. () preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ktorý tento predložil správnemu súdu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

15. Podľa ust. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, sa tento zákon vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ""), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa ust. má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde

o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

17. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý mal správny súd v tejto veci k dispozícii vyplýva, že žalobca v pozícii žiadateľa adresoval žalovanému podanie s dátumom 23.09.2019 obsahom, ktorého bola jeho „žiadosť o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov vo veci správnej žaloby“ proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Banská Bystrica. Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorú žalobca na určenom tlačive vyplnil a doručil žalovanému dňa 05.11.2019, konkrétne z tej jej časti, ktorá sa venuje opisu okolnostiam sporu, ako aj z priloženého rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152019 zo dňa 15.04.2019, ktorým bola žalobcovi ako daňovému subjektu podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2019 v sume 23,80 Eur.

18. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či je možné termín „hodnota sporu“, od výšky ktorého sa napokon odvíja aj splnenie podmienok na rozhodovanie vo veci priznania/nepriznania právnej pomoci žalovaným, brať do úvahy aj v prípade konania o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, tak ako sa to stalo v tomto prípade.

19. Aj keď je pravda, že úlohou správneho súdu v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení prípadne iných zásahov orgánov verejnej správy, ako aj postupu ktorý im predchádzal, je posudzovať, či orgán verejnej správy mal právomoc a príslušnosť na konanie, či si tento zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či vo veci dostatočne ustálil skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi, neznamená to, že možno všeobecne konštatovať, že hodnotu konania v správnom súdnictve nemožno nikdy vyčísliť, obzvlášť ak je to racionálne odôvodniteľné vzhľadom na skutkové okolnosti preskúmavanej veci. Základným predmetom tohto typu ,,sporu“ (konania), je ako už bolo vyššie spomenuté, preskúmavanie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, jeho sekundárnym aspektom je však vyčíslené peňažné plnenie v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, čo je v tomto prípade daň z nehnuteľností na rok 2019 vo výške 23,80 Eur. Tieto skutočnosti nie je možné vnímať izolovane, práve naopak, treba sa sústrediť na obidva tieto aspekty. Na praktickú ilustráciu uvedenej situácie správny súd uvádza, že ak by bol žalobca v konaní, v ktorom žiadal žalovaného poskytnúť mu právnu pomoc (konanie o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 493332/2019 zo dňa 04.09.2019) úspešný a toto rozhodnutie by bolo správnym súdom vyhodnotené ako nezákonné a zrušené, nespôsobilo by to žalobcovi úbytok na jeho majetku vo výške 23,80 Eur, ale ak by naopak žalobca v tomto konaní úspešný nebol, k úbytku na jeho majetku vo výške 23,80 Eur by došlo, nakoľko by k uloženiu povinnosti žalobcovi zaplatiť daň z nehnuteľností na rok 2019 vo výške 23,80 Eur došlo zákonným spôsobom. Je preto smerodajné, či žalobca bol v konečnom dôsledku výrokom rozhodnutia zaviazaný k peňažnému plneniu, alebo nie. Vyrubenú daň z nehnuteľností na rok 2019 vo výške 23,80 Eur, možno preto na účely aplikácie , považovať za hodnotu sporu. O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno podľa názoru správneho súdu hovoriť aj v konaniach pred správnym súdom. Napokon striktný formalizmus pri rozhodovaní by v žiadnom prípade neodzrkadľoval požiadavku materiálnej ochrany zákonnosti.

20. Správny súd v súvislosti s vyhodnocovaním termínu „hodnota sporu“ na účely posudzovania splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci vo veciach správneho súdnictva, poukazuje takisto na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.06.2019, z ktorého vyberá: „ v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „Spor". Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc" podľa je vo všeobecnosti pod pojmom „spor" možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania. ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor" preto

nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu". V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v , a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch.“

21. K námietke žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného nie je spomenutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.09.2017 správny súd uvádza, že je vecou úvahy orgánu verejnej správy, na ktorú judikatúru sa vo svojom rozhodnutí odvolá, prípadne ktorú aj doslovne uvedie v jeho odôvodnení ako relevantnú, každopádne je ale nesporné, že rozsudok sp. zn. , z ktorého žalovaný cituje v odôvodnení svojho rozhodnutia, je novším rozsudkom ako rozsudok sp. zn. .

22. Pokiaľ ide o poznámku žalobcu, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktorý sa odvoláva žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí „vo svojom odôvodnení uvádza hodnotu sporu trestného konania vo veci náhrady trov trestného konania“ a on (žalobca) nežiadal o právnu pomoc v trestnom konaní, preto ani nie je dôvod na aplikáciu tohto rozsudku, správny súd k nej uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sa témy náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody (nie trov trestného konania) dotýka len okrajovo a len v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , avšak aj v tomto prípade sa jednalo o správny súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy (Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže) č. GR ZVJS -48 -30/31 -2013 zo dňa 16.09.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o povinnosti navrhovateľa uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur. Je preto irelevantné, či predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy uložil povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľnosti, ako v prípade žalobcu, alebo zaplatiť trovy výkonu trestu odňatia slobody, pretože rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie nároku na poskytnutie právnej pomoci je v tomto prípade hodnota uloženej povinnosti.

23. Správny súd v súvislosti s hodnotou sporu, v ktorom sa žalobca domáhal poskytnutia právnej pomoci žalovaným, dáva do pozornosti aj prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15.03.2016, sp. zn. ) pri bagateľných sporoch, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky takéto spory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, kedy sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje Ústavný súd ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu. Aplikujúc názor Ústavného súdu SR na predmetné konanie možno konštatovať, že postup a rozhodnutie žalovaného sa nevymyká ani z medzí zákonnej úpravy a ani judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.

24. Správny súd preto na záver konštatuje, že žalovaný keď nevyhovel žiadosti žalobcu na priznanie právnej pomoci, postupoval zákonným spôsobom a správne vyhodnotil nesplnenie jednej zo zákonných podmienok, potrebných na poskytnutie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania podľa ust. a , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

26. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.