Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/69/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : B. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XX, J., zastúpený JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou, Námestie hrdinov 13, Levice, proti žalovanej : Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 1.228 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 11. 2019 č.k. - 156, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22. 2. 2017 do zaplatenia, na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti (, , , ). Vo zvyšku (žalobca sa domáhal zaplatenia celkom sumy 1.228 € s príslušenstvom) žalobu zamietol; v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k zamietajúcemu výroku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-538/BAII-ODI-2012-M zo dňa 18.7.2012 vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislava II, Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II rozhodlo, že žalobca ako účastník cestnej premávky porušil pretože dňa 27.6.2012 v čase o 20,20 hod. v Bratislave na Ivánskej ceste jazdil motorovým vozidlom zn. Suzuki EVČ: Bl079BV, pričom nerešpektoval zvislé dopravné značenie B27b a odbočil na Vrakunskú cestu, keď bol zastavený a kontrolovaný hliadkou MP Ružinov a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa , za čo bola mu uložená pokuta vo výške 80 €, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dni od právoplatnosti tohto rozkazu. Z poštového peňažného poukazu Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vyplýva, že žalobca mal sumu 80 € uhradiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXX. Z potvrdenia Tatra banky a.s. zo dňa 15. 8. 2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobca dňa 25. 7. 2012 realizoval prostredníctvom služby internet banking platbu vo výške 80 € z účtu č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech účtu č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX, konštantným symbolom 0000000558 s popisom DI PZ priestupok. 2/ Z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca sp. zn. EX 3659/2014 vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR dňa 18. 9. 2014 podalo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému B. Y. nar. XX. X. XXXX, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok č.k. ORP- P-538/BAII-ODI-2012-M, ktorý vydalo Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava II dňa 18.7.2012 a povinnému bola uložená pokuta vo výške 80 €. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec dňa 24. 9. 2014 požiadal Okresný súd Bratislava V o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tento súd žiadosti

exekútora vyhovel dňa 10. 10. 2014 pod sp. zn. . Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 4. 8. 2016 súdny exekútor upovedomil žalobcu, že dňa 18. 9. 2014 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR v jeho neprospech, na vymoženie pohľadávky vo výške 80 €, jej príslušenstva vo výške 16,60 € a trov exekúcie. Z mailovej komunikácie žalobcu so súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom zo dňa 8. 8. 2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobca súdnemu exekútorovi dňa 8. 8. 2016 o 20,09 hod. oznámil, že pokutu za dopravný priestupok vo výške 80 € zo dňa 27. 6. 2012 uhradil ešte dňa 25. 7. 2012 prevodom z účtu, čo doložil výpisom z účtu Tatra banky č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXXX. Doklad o úhrade zaslal súdnemu exekútorovi v prílohe (č.l. 16 spisu). Uvedené oznámenie žaloba doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavom Jakubcom aj písomne dňa 9. 8. 2016 (č.l. 22 spisu). Žalobca dňa 10. 8. 2016 podal námietky voči exekúcii a trovám exekúcie z dôvodu, že čiastka 80 € bola uhradená bankovým prevodom v lehote uvedenej v rozkaze o uložení sankcie za priestupok (č.p. ORP -P-538/BAII-ODI-2012-M), pred začatím exekučného konania. Z poznámky v elektronickom exekučnom spise súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca sp.zn. EX 3659/2014 súd zistil, že dňa 10. 8. 2016 bola do elektronického exekučného spisu vložená správa od C.. I. C., že platba žalobcu sa nachádzala medzi nepriradenými platbami, nakoľko povinný ju uhradil z účtu majiteľa : F. N. K.. Uvedenej situácii by predišiel, keby do správy pre adresáta napísal: „pokuta Y. B.". Pokuta je uhradená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z vyúčtovania exekučného konania súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca sp.zn. EX 3659/2014 zo dňa 11. 8. 2016 súd zistil, že uvedená exekúcia bola ukončená upustením od exekúcie, trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil vo výške 0 €. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec listom zo dňa 11. 8. 2016 vrátil Okresnému súdu Bratislava V poverenie na vykonanie exekúcie. 3/ Z listinných dôkazov v spise ďalej vyplynulo, že zálohovou faktúrou č. 162454 zo dňa 12. 8. 2016 Slovenská komora exekútorov vyúčtovala žalobcovi ako odberateľovi, predplatenie kreditu (poplatok)

- portál Q..sk vo výške 6 €, splatný 1. 9. 2016 na účet IBAN: 0012 8645 9005, VS: 162454, KS: 0308. Z potvrdenia o transakcii zo dňa 5.4.2019 a 8.4.2019 vydaného Tatra Bankou a.s. súd zistil, že na bežnom účte žalobcu bola dňa 12. 8. 2016 zúčtovaná transakcia odoslaná platba na účet príjemcu: W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, E.: XXXXXX, T.: XXXX, s popisom faktúra č. 162454. Z podnetu/request Tatra banky a.s. zo dňa 9. 8. 2016 súd zistil, že žalobca požiadal P. J. S..D.. o vystavanie potvrdenia k platbe z už neexistujúceho účtu XXXXXXXXXX, na ktorom bol v danom čase disponentom, k platbe z 25. 7.2012, účet príjemcu : XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, suma 80 €, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, poznámka DI PZ priestupok. Náklady spojené s vystavením tohto potvrdenia sú vo výške 15 €. Klient súhlasil s ich výškou a zúčtovaním. V prípade, že nebude možné zúčtovať náklady na ťarchu bežného účtu, klient sa zaviazal ich uhradiť pri prevzatí vystaveného potvrdenia. Z potvrdenia P. J. a.s. zo dňa 8. 4. 2019 súd zistil, že za vystavenie potvrdenia zo dňa 15. 8. 2016 evidovaného pod č. 34727/16 neboli klientovi zúčtované žiadne náklady spojené s jeho vystavením na základe obchodného rozhodnutia banky (klient je v prémiovej starostlivosti). Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií zo dňa 15. 8. 2016 súd prvej inštancie zistil indikátory platnej exekúcie voči žalobcovi ako povinnému, na základe poverenia udeleného na výkon exekúcie, ktoré dňa 10. 10. 2014 udelil Okresný súd Bratislava V pod sp.zn. súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, sp. zn. EX 3659/2014, na vymoženie 80 €. Z dodatku č. 3 k zmluve o spolupráci zo dňa 31. 1. 2008 uzavretej medzi Slovenskou produkčnou a.s. a Ladislavom Hívešom - Roxy film & video dňa 3. 8. 201 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na odmene za poskytnuté služby v zmysle tejto zmluvy vo výške 9 € za 1 hodinu poskytovania služieb a 33,20 € za pohotovosť v čase od 20,00 - 8,00 hod. Z evidencie pohľadávok, účtovné obdobie 2016, Ladislav Híveš - Roxy film & video súd zistil, že Ladislav Híveš - Roxy film & video mal v roku 2016 okrem Slovenskej produkčnej a.s. aj iných partnerov, a k 31. 12. 2016 mal pohľadávky vo výške 31.899,70 € z toho uhradených 31.629,70 €. Podľa súhrnu faktúr za rok 2016 Roxy film & video, mal tento podnikateľský subjekt takéto faktúry: január 1.786 €, február 360 € - Švajčiarsko súkromné, marec 2.617 €, apríl 2.406 €, máj 2.143,20 €, jún 1.260 € - dovolenka, júl 1.634,50 € - dovolenka, august 1.736 € - exekučné konanie, september 2.650 €, október 1.613 €, november 2.902 €, december 2.033 €, spolu 23.140,70 €. 4/ Žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa zo dňa 27. 1. 2017 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Ministerstva vnútra SR podľa Za nesprávny úradný potup označil vedenie exekučného konania na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II č.p. ORP-P-538/BAII-ODI-2012-M o vymoženie už uhradenej sankcie vo výške 80 € a trov oprávneného. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 21 €, ktorá mu vznikla v sume 15 € za vystavenie potvrdenia o úhrade vymáhanej pohľadávky a v sume 6 € za poplatok za vstup do portálu Q..sk, nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 207 €, ktorý mu vznikol tým, že cca 23

hodín strávil preukazovaním nedôvodnosti exekúcie (cesta na poštu a späť, príprava podkladov, osobná návšteva Č. 2x za účelom získania podkladov, osobná návšteva v P. J. a.s. za účelom získania podkladov

- 23 hodín x 9€/hod., podľa zmluvy dohodnutej s tretími osobami) a nárok na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 € z dôvodu, že minimálne od 15. 8. 2016 bol evidovaný v centrálnom registri exekúcii, i keď mu listom zo dňa 11. 8. 2016 súdny exekútor oznámil upustenie od exekúcie, pričom tento zápis do uvedeného registra voči jeho osobe vyvolal stav, že v danom čase nemohol požiadať o úver, že záznam o jeho osobe ako osobe „neplatiča" je trvalý, že bola poškodená jeho občianska česť, ľudská dôstojnosť a jeho meno ako podnikateľa aj fyzickej osoby. Ujmu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vzhľadom na závažnosť jej následkov na jeho súkromný a spoločenský život, označil za závažnú. Listom zo dňa 20.2.2017 Ministerstvo vnútra SR žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť z dôvodu, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Konkrétne namietal nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou a nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy. 5/ Žalobca sa v predmetom konaní, po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 15 €, domáhal nároku na náhradu škody vo výške 6 €, nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 207 € (23 hodím x 9 €/hod.) a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 €, podľa z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý označil vedenie exekučného konania na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II č.p. ORP-P-538/BAII-ODI-2012-M o vymoženie už skôr uhradenej pokuty vo výške 80 € a trov oprávneného. 6/ Štát podľa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok: príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu, poškodenému vznikla škoda a škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom. 7/ Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-538/BAII-ODI-2012-M zo dňa 18.7.2012 vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislava II, mal za preukázané, že OR PZ Bratislava II uvedeným rozhodnutím dňa 18. 7. 2012 uznalo žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa a bola mu uložená pokuta vo výške 80 €, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dni od právoplatnosti tohto rozkazu. Potvrdením Tatra banky a.s. zo dňa 15. 8. 2016, mal za preukázané, že žalobca vyššie uloženú pokutu uhradil ešte dňa 27. 7. 2012 prostredníctvom služby internet banking platbu z účtu č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX, konštantným symbolom XXXXXXXXXX a s popisom DI PZ priestupok. Pripojeným spisom súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca sp. zn. EX 3659/2014 mal za preukázané, že Ministerstvo vnútra SR dňa 18.9.2014, t.j. po úhrade uloženej pokuty, podalo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi návrh na vykonanie exekúcie voči žalobcovi na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozkazu o uložení sankcie za priestupok č.k. ORP-P-538/BAII-ODI-2012-M vydaného Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava II dňa 18.7.2012 na vymoženie istiny 80 € a trov exekúcie. Podľa názoru súdu podaním návrhu na vykonanie exekúcie voči žalobcovi na vymoženie už uhradenej pokuty došlo zo strany Ministerstva vnútra SR k nesprávnemu úradnému postupu, čo žalovaný v konaní ani nenamietal. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal prvú podmienku zodpovednosti štátu podľa , a to neprávny úradný postup Ministerstva vnútra SR. 8/ Následne súd prvej inštancie v konaní skúmal kumulatívne splnenie ďalších podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, teda vznik škody, ušlého zisku, nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi škodou, ušlým ziskom, nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom Ministerstva vnútra SR. 9/ Žalobca za škodu, ktorá mu vznikla neprávnym úradným postupom Ministerstva vnútra SR označil sumu 6 €, ktorá mu vznikla úhradou zálohovej faktúry č. 162454 zo dňa 12.8.2016 vystavenou Slovenskou komorou exekútorov za predplatenie kreditu (poplatku) - portál cre.sk. Súdny exekútor upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 4. 8. 2016, upovedomil žalobcu, že začalo exekučné konanie v prospech oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR v jeho neprospech, na vymoženie pohľadávky vo výške 80 €, jej príslušenstva vo výške 16,60 € a trov exekúcie. Mailovou komunikáciou žalobcu so súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom zo dňa 8. 8. 2016, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca už dňa 8. 8. 2016 o 20,09 hod. súdnemu exekútorovi oznámil, že pokutu za dopravný priestupok vo výške 80 € zo dňa 27. 6. 2012 uhradil dňa 25. 7. 2012 prevodom z účtu, čo doložil výpisom z účtu P. J. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXXX. Vyúčtovaním exekučného konania súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca sp.zn. EX 3659/2014 zo dňa 11. 8. 2016, mal súd za preukázané, že exekúcia voči žalobcovi bola dňa 10. 8. 2016 ukončená upustením od exekúcie, preto podľa názoru súdu škoda vo výške 6 € za predplatenie kreditu (poplatku) - portál cre.sk dňa 12. 8. 2016, teda po

ukončení exekúcie, nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Ministerstva vnútra SR; z uvedeného dôvodu žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 6 € zamietol. 10/ Žalobca za ušlý zisk, ktorý mu vznikol neprávnym úradným postupom Ministerstva vnútra SR označil sumu 207 €, ako náhradu za čas, ktorý strávil preukazovaním neopodstatnenosti exekúcie, kedy nemohol v plnom rozsahu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť pre obchodného partnera. Výšku ušlého zisku vyčíslil za 23 hodín, ktoré strávil absolvovaním osobnej návštevy v P. J. a.s. za účelom získania potvrdenia o úhrade vymáhanej pohľadávky, absolvovaním dvoch osobných návštev v Č. a.s. za účelom získania podkladov k exekučnému konaniu, spisovaním námietok proti exekúcii, absolvovaní cesty na poštu a späť, emailovou komunikáciou so súdnym exekútorom, a to vo výške 9 €/hod., ako odmenu, ktorú mal ako podnikateľ dohodnutú v zmluve o spolupráci so svojim obchodným partnerom Slovenskou produkčnou a.s. Podľa názoru prvoinštančného súdu takto uplatnený nárok nie je dôvodný, pretože žalobca sa v predmetnom konaní domáhal nároku na náhradu škody podľa ako fyzická osoba, a preto si nemôže uplatňovať ušlý zisk právnickej osoby Ladislav Híveš - Roxy film & video, čo je z právneho hľadiska iný subjekt. Navyše je rozsah uplatneného nároku za ušlý zisk vyčíslený v rozsahu 23 hodín, čo predstavuje 3 pracovné dni, neprimeraný, pretože súd na základe vykonaného dokazovania, mailovou komunikáciou žalobcu so súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom zo dňa 8. 8. 2016, mal za preukázané, že žalobca už dňa 8. 8. 2016 o 20,09 hod. súdnemu exekútorovi oznámil, že pokutu za dopravný priestupok vo výške 80 € zo dňa 27. 6. 2012 uhradil dňa 25. 7. 2012 a zaslal mu doklad o úhrade. Preto keď žalobca podnetom/request zo dňa 9. 8. 2016 žiadal banku o vystavenie potvrdenia k uvedenej platbe, išlo podľa názoru súdu o nadbytočné konanie; na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti o zapletenie ušlého zisku. 11/ Nemajetková ujma v peniazoch z titulu nesprávneho úradného postupu sa podľa uhrádza iba v prípade ak ju nie je možné uspokojiť inak. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 1.000 €, pretože minimálne od 15. 8. 2016 bol evidovaný v centrálnom registri exekúcií a tento zápis vyvolal taký stav, že v danom čase nemohol požiadať o úver od bankovej inštitúcie a záznam o jeho osobe ako „neplatičovi" je trvalý. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uplatňoval aj z dôvodu, že nedôvodná exekúcia mala priamy dopad na spôsob a kvalitu jeho života v danom čase, na jeho spoločenský a pracovný život, došlo k poškodeniu jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a jeho dobrého mena či už ako podnikateľa alebo fyzickej osoby. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade je možné ujmu žalobcu uspokojiť inak ako v peniazoch a to výmazom z registra exekúcií, pretože evidencia v tomto registri nemá trvalý charakter ako tvrdil žalobca. Podľa vyhl. výmaz údajov v centrálnom registri exekúcií ak bola exekúcia skončená, vykoná exekútor v lehote do 14 dní odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skončení exekúcie. V danom prípade exekučné konanie voči žalobcovi začalo dňa 4. 8. 2016 upovedomením o začatí exekúcie a bolo skončené upustením od exekúcie dňa 10. 8. 2016. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že počas evidencie v centrálnom registri exekúcií nemohol požiadať o úver od bankovej inštitúcie, v konaní nepreukázal, že by z tohto dôvodu skutočne bola zmarená nejaká jeho žiadosť o poskytnutie úveru. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 € nie je v súlade s , podľa ktorého sa výška nemajetkovej ujmy určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žalobca ale v konaní nepreukázal, že by evidenciou v centrálnom registri exekúcií, resp. neprávnym úradným postupom Ministerstva vnútra SR vedením exekučného konania na vymoženie už skôr uhradenej pokuty, mali priamy dopad na spôsob a kvalitu jeho života v danom čase, na jeho spoločenský a pracovný život, že by došlo k poškodeniu jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a jeho dobrého mena, tak ako to tvrdil v podanej žalobe. Na tieto tvrdenia nenavrhol ani žiadane dokazovanie. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol. 12/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. 13/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne na zmenu napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie a prizná mu tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , písm. d/, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj písm. h/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca poukazoval na to, že súd prvej inštancie konštatoval splnenie prvej podmienky vzniku zodpovednosti štátu podľa

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a síce nesprávny úradný postup Ministerstva vnútra SR. Ďalej ale dospel k záveru, že škoda vo výške 6 € za predplatenie kreditu (poplatku) - portál cre.sk dňa 12. 8. 2016, t.j. po ukončení exekúcie, nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom MV SR. Žalobca naďalej v odvolaní trval na tom, že vzhľadom na nezákonne začatú exekúciu chcel prostredníctvom uvedeného registra získať aktuálne informácie o jej priebehu a preveriť si postup súdneho exekútora. Príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom žalobca vidí v tom, že ak by nebol nedôvodne podaný návrh na vykonanie exekúcie, nevznikla by potreba preverovania priebehu tejto exekúcie. Navyše súdny exekútor vydal vyúčtovanie exekučného konania až dňa 11. 8. 2016, ktoré bolo následne potrebné ešte doručiť účastníkom konania; nahliadnutie do registra preto nemožno považovať za nadbytočné. 14/ Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosť jeho žaloby čo do uplatnenia ušlého zisku. V jeho prípade či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu Ladislav Híveš - Roxy film & video, stále ide o jeden a ten istý právny subjekt, ktorý je nositeľom tých istých práv a povinností. podnikateľskú činnosť vykonával ako fyzická osoba - podnikateľ, zapísaný do živnostenského registra a nie prostredníctvom obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri. Výkon podnikateľskej činnosti ním, ako fyzickej osoby, je zrejmý aj z predloženého dodatku č. 3 k zmluve o spolupráci zo dňa 31. 1. 2008, v ktorom je jasne uvedené jeho označenie ako podnikateľa - fyzickej osoby, zapísanej v živnostenskom registri, č. živ. registra 105-29147. Pri jeho obchodnom mene (ktoré tvorí meno a priezvisko a dodatok) nie je uvedený dôvetok označujúci formu obchodnej spoločnosti prostredníctvom ktorej by bola podnikateľská činnosť vykonávaná. Súd prvej inštancie teda nerozlišoval dostatočne medzi právnymi pojmami fyzická osoba a právnická osoba. namieta preto nesprávne právne posúdenie jeho právneho postavenia a tým aj uplatnenia nároku na ušlý zisk. Fyzická osoba predstavuje osobu, ktorá vystupuje sama za seba, spôsobilosť na právne úkony získava plnoletosťou. Najbežnejšou formou podnikania fyzických osôb je prevádzkovanie živnosti, ktoré upravuje Zn. o živnostenskom podnikaní. Živnosť je v zákona definovaná v prípade fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činná osoba, ručiaca celým svojím majetkom pri vykonávaní podnikania. fyzická osoba sa stáva podnikateľom pridelením identifikačného čísla, jej právny status sa však tým nemení, t.j. naďalej zostáva tým istým nositeľom práv a povinností ako pred vznikom podnikateľského oprávnenia. Na rozdiel od živnosti je právnická osoba organizáciou osôb alebo majetku, zriadenou na nejaký účel; na jej zriadenie je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, prípadne iná právna skutočnosť. Právnická osoba má vlastnú právnu subjektivitu, odlišnú od právnej subjektivity fyzických osôb, ktoré sa na jej zriadení alebo vykonávaní jej činnosti podieľajú. Z predloženého dodatku č. 3 k zmluve o spolupráci zo dňa 31. 1. 2008 je zrejmé, že žalobca nemá postavenie právnickej osoby. Žalobca v odvolaní trval aj na tom, že ním uvedený rozsah času, ktorý strávil svojou obranou proti nezákonnej exekúcii, je adekvátny, nakoľko návštevy bánk (Č., P.) spisovanie podaní (mailové podania, odpoveď exekútorovi, námietka proti exekúcii), vyhľadávanie právneho poradenstva pri spisovaní námietok, podávanie zásielok na poštovú prepravu sa uskutočňovalo v pracovné dni, tieto úkony nenastali samé od seba. Podnikanie samostatne zárobkovo činnej osoby nemá pevne stanovenú pracovnú dobu, túto si určuje po dohode s objednávateľom práce. Vyčíslenú hodnotu práce žalobca dokladoval len jednou zo zmlúv uzavretou s objednávateľom práce; súdu predložil evidenciu pohľadávok a súhrn faktúr za r. 2016, z ktorých je zrejmé, že v mesiaci august 2016 jeho príjem poklesol o ušlý zisk oproti predchádzajúcim mesiacom. Ušlý zisk vo výške 9 € za hodinu si žalobca uplatnil ako minimálny, nakoľko vykonával kameramanské práce aj u iných obchodných partnerov, pri ktorých dosahoval ešte ďalší príjem; tieto skutočnosti ale súd vôbec nebral do úvahy. Ním uplatnený ušlý zisk vo výške 207 € zodpovedá uvedenému času a hodnote práce. 15/ Súd vyhodnotil jeho podnety banke zo dňa 9. 8. 2016 ako nadbytočné konanie, žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že exekúcia bola ukončená upustením až dňa 11. 8. 2016; na základe jeho mailového podania zo dňa 8. 8. 2016 k ukončeniu exekúcie nedošlo. Bolo nutné z jeho strany podať námietky proti exekúcii a pripojiť k nim relevantné potvrdenie od banky. V prípade nemajetkovej ujmy dospel súd prvej inštancie k záveru, že túto je možné uspokojiť aj inak ako peniazmi, a to uskutočnením výmazu z registra exekúcií. Podľa žalobcu je ale možné vyvodiť závažnosť ujmy už zo samotného faktu evidencie jeho osoby v centrálnom registri exekúcií v súvislosti s nezákonnou exekúciou, ako aj blokáciou účtov v bankách. Uvedené nepravdivé informácie boli nepochybne spôsobilé vyvolať u tretích osôb dojem, že nie je schopný plniť si svoje záväzky. Už samotným začatím nezákonnej exekúcie bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu bez ohľadu na trvalý charakter registrácie. Jeho účty v peňažných ústavoch boli blokované, on teda blokáciu musel nutne riešiť, či už osobnou návštevou alebo písomnými podaniami. Nedôvodná exekúcia tak mala priamy dopad na spôsob a kvalitu jeho života v danom čase, na jeho spoločenský a pracovný život. Vzniknutý stav mu spôsobil stresujúce chvíle.

Nejde pritom len o jeho subjektívne pocity, ale o stav, ktorý by objektívne pociťovala každá iná osoba, ktorá by sa v danej situácii ocitla. Žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 18. 2. 2010, podľa ktorého v prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. 16/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdiť ako vecne správny. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie; zdôraznil, že v danej veci je žalobcom p. B. Y. ako fyzická osoba a nie živnostník : Ladislav Híveš

- Roxy film & video, a preto nemôže požadovať náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy, z dôvodu, že bolo údajne poškodené dobré meno B. Y. ako podnikateľa. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predpokladá kumulatívne naplnenie hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti za škodu (nesprávny úradný postup, škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou), s tým, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí objektívne existovať; musí byť s istotou preukázaná, keď dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca nepreukázal škodu, nemajetkovú ujmu, ani príčinnú súvislosť. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 7. 2018, sp. zn. . 17/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania), podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 18/ Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť. 19/ Podľa účinného v čase nesprávneho úradného postupu (dňa 18.9.2014 Ministerstvo vnútra SR podalo návrh na vykonanie exekúcie uvedený v odseku 13.) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . 20/ Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 21/ Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a 11. 22/ Podľa , zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. 23/ Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 24/ Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 25/ Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 26/ Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 27/ Podľa , výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. 28/ Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle , . Prvoinštančný súd vec tiež správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná kumulatívna existencia základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o naplnení prvého zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a síce o existencii nesprávneho úradného postupu, z dôvodov, ktoré súd podrobne rozoberá v odôvodnení svojho rozsudku, osobitne v jeho bode 34. 29/ Ako už na to poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vyžaduje naplnenie troch zákonných predpokladov vzniku tohto druhu zodpovednosti, a to : 1/ existenciu nesprávneho úradného postupu, 2/ existenciu škody (nemajetkovej ujmy) a napokon 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (nemajetkovej ujmy). Zároveň platí, že všetky tri spomínané zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne (t.j. súčasne), čo zároveň znamená, že pokiaľ chýba hoci len jeden z uvedených zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, zodpovednosť v zmysle titulom nesprávneho úradného postupu ( cit. zákona) nevznikne. V konaní aj podľa názoru odvolacieho súdu niet sporu o tom, že k nesprávnemu úradnému postupu Ministerstva vnútra SR v prípade žalobcu došlo, tým, že ministerstvo podalo návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú žalobca ( dávno ) uhradil. 30/ Žalobca sa domáhal náhrady škody jednak vecnej, v sume 6 €, titulom uhradenia faktúry za predplatenie kreditu (poplatku) - portál cre.sk; ďalej ušlého zisku v sume 207 €, ako náhradu za čas, ktorý stratil tým, že zadovažoval podklady, písal námietky, či podania, tiež vykonaním osobných návštev v bankách, aby preukázal nedôvodnosť proti nemu vedenej exekúcie, a kedy sa teda nemohol venovať výkonu svojej podnikateľskej činnosti; napokon žiadal priznať mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 €, čo odôvodňoval tým, že evidenciou v centrálnom registri exekúcií nemohol v danom čase požiadať o úver, že jeho záznam ako o „neplatičovi“ je trvalý, žalobca tiež tvrdil, že nedôvodná exekúcia mala priamy negatívny dopad na spôsob a kvalitu jeho života, a to ako spoločenského, tak aj pracovného, došlo k poškodeniu jeho dobrého mena či už ako podnikateľa alebo fyzickej osoby, bola poškodená jeho občianska česť, ľudská dôstojnosť. 31/ V prípade uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 6 € (za predplatenie kreditu) z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po tom, ako súdny exekútor JUDr. Jakubec upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 4. 8. 2016 upovedomil žalobcu (povinného) o tom, že voči nemu začalo exekučné konanie, žalobca dňa 8. 8. 2016 mailom (o 20,06 hod.) exekútora informoval o tom, že pokutu za dopravný priestupok uhradil ešte dňa 25. 7. 2012 prevodom z účtu, čo aj doložil výpisom z P., č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX. Následne dňa 10. 8. 2016 exekútor upustil od exekúcie, čo plynie z vyúčtovania exekučného konania súdnym exekútorom JUDr. Jakubcom sp. zn. EX 3659/2014 zo dňa 11. 8. 2016. Potom nie je preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodou vo výške 6 € a nesprávnym úradným postupom ministerstva, nakoľko dňa 12. 8. 2016 už bola exekúcia zo strany exekútora ukončená. nevymedzuje pojem príčinnej súvislosti; túto otázku je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. V podstate predstavuje objasnenie

príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody). Nakoľko však voči žalobcovi (ako povinnému) nedôvodne vedené exekučné konanie (predstavujúce zo strany ministerstva nesprávny úradný postup) už bolo k uvedenému dňu ukončené (nesprávny úradný postup ministerstva už nepretrvával), škoda vo výške 6 € za predplatenie kreditu už nemohla byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom (nemohla byť jeho dôsledkom). 32/ V prípade náhrady ušlého zisku, ktorý si žalobca uplatňoval vo výške 207 €, je nutné pripomenúť, že žalobca si výšku ušlého zisku vyvodzoval ako náhradu za čas (celkom v rozsahu 23 hodín, á 9 €/hod. ), ktorý v podstate stratil tým, že sa venoval preukazovaniu nedôvodnosti proti nemu vedenej exekúcie, pričom náhradu za takto stratený čas vyčísľoval ako sumu, ktorá mu ušla ako fyzickej osobe

- podnikateľovi; žalobca teda ušlý zisk vyčísľoval ako stratu, ktorú utrpel ako podnikateľ. Žalobca však v danej veci žaluje ako fyzická osoba - nepodnikateľ, z ktorého dôvodu mu nemožno z titulu ušlého zisku priznať náhradu takej straty, o ktorej tvrdí, že o ňu prišiel ako podnikateľ; s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd rovnako stotožnil, keď považoval v zhode so súdom prvej inštancie za významné rozlišovať medzi žalobcom v postavení (súkromnej) fyzickej osoby, nepodnikateľom a medzi fyzickou osobou - podnikateľom. Žalobca v konaní vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ a ako takému mu aj mohol vzniknúť ušlý zisk, avšak z iného titulu (typickým príkladom môže byť strata úrokov z neuložených finančných prostriedkov na bankovom účte nepodnikateľa), avšak nie z dôvodu straty času, ktorý reálne ako nepodnikateľ nemohol venovať podnikaniu. Ani nárok na náhradu ušlého zisku preto nebolo možné žalobcovi priznať. 33/ Pokiaľ ide o nárok žalobcu na priznanie mu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 €, podľa rozhodovacej praxe nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnej integrity poškodeného, vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Rozhodovanie súdu o priznaní konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania zameraného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje poškodeného (tu žalobcu). Súdom stanovená výška náhrady nemajetkovej ujmy by mala byť primeraná spôsobenej ujme. Z toho plynie, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť len zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez ohľadu na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života poškodeného, bez ohľadu na závažnosť utrpenej ujmy a okolnosti, za akých k ujme došlo (§17 ods. 3 cit. zák.). Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že žalobca neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktorými by preukázal vznik konkrétnych nepriaznivých následkov nesprávneho úradného postupu; právo na priznanie nemajetkovej ujmy nevzniká už len zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, t.j. automaticky. V prípade, že o nemajetkovej ujme rozhoduje ESĽP alebo vnútroštátny ústavný súd, tieto súdy sa vôbec nemusia zaoberať dokazovaním ohľadom výšky morálnej ujmy - výšku v takýchto prípadoch nie je nutné preukazovať, ale priznáva sa automaticky. Pri aplikácii ale nastáva iná situácia - priznanie nemajetkovej ujmy nastupuje až v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

- potom pre priznanie nemajetkovej ujmy je nutné prihliadať na osobu poškodeného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje; závažnosť vzniknutej ujmy sa posudzuje vzhľadom na okolnosti, za ktorých k nej došlo, ako aj vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho súkromnom živote, prípadne v spoločenskom postavení, a to podľa noriem súkromného práva (porovnaj uznesenie ÚS SR sp. zn. ). Žalobca žiadne negatívne dôsledky vyvolané evidenciou v centrálnom registri exekúcií na jeho osobný, pracovný, spoločenský život, alebo na jeho česť, či dôstojnosť, či dobré meno nepreukázal, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, z ktorého dôvodu nebolo možné vyhovieť jeho žalobe ani v tomto nároku. 34/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa , ako vecne správny potvrdil, keď v podrobnostiach odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. 35/ O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd na základe ust. , v spojení s , ; žalovanej ako úspešnej strane v spore vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

36/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).