Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: MARFIN S.R.L., číslo zápisu v ekonomicko - administratívnom registri Talianskej republiky: MN-161438, so sídlom Gazoldo degli Ippoliti, (MN) Via Bresciani 16, 46040, Talianska republika, zastúpený splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 956.720,36 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7C/147/2016-302 zo dňa 12.9.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutý rozsudkom súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 489, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1, § 19 ods. 3, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že firma METALCO HOLÍČ, s.r.o. si objednala v období január 2012 až apríl 2012 u žalobcu dodanie oceľového materiálu v rozsahu niekoľkonásobne prevyšujúcom dovtedy realizované jednotlivé objednávky, žalobca tovar dodal, ale firma METALCO HOLÍČ, s.r.o. za dodaný tovar nič nezaplatila. Faktúry za dodaný tovar boli vystavené celkovo v sume 956.720,36 eur vrátane DPH. Žalobcovi vyplatila príslušná poisťovňa poistné plnenie pri poistnej udalosti nezaplatenia faktúr za tovar vo výške 351.000 eur, pričom žalobca pri špecifikácii poistnej udalosti uviedol ako dlžníka spoločnosť METALCO HOLÍČ, s.r.o., nie žalovaného. Splnomocnenec žalobcu (Ing. O.) podal dňa 24.4.2012 trestné oznámenie na konateľov spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o. a do zápisnice uviedol, že od 21.2.2012 do 17.4.2012 spoločnosť MARCEGAGLIA S.p.A. dodával pre METALCO HOLÍČ, s.r.o. tovar za 956.720 eur preukazujúc výšku konkrétnymi faktúrami. Uznesením č. k. ČVS: ORP-96/OEK-SI-2012 zo dňa 26.4.2012 bolo začaté trestné stíhanie za zločin poškodzovania veriteľa spôsobiac mu škodu 629.818,50 eur. Žalobca ako poškodený doručil dňa 30.5.2012 podnet na zaistenie hnuteľných vecí podľa § 89 ods. 1 na OR PZ v Skalici. Spoločnosť METALCO GROUP s.r.o. (pôvodne METALCO HOLÍČ, s.r.o.) bola dňa 21.6.2012 vymazaná z obchodného registra bez

likvidácie zlúčením s firmou CBN-SOBRANA, s.r.o., na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz uznesením OS Bratislava I sp. zn. 3K/73/2012 z 3.5.2013. Žalobca podal listom z 4.12.2012 podnet na Krajskú prokuratúru Trnava na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa OR PZ v Skalici a Okresnej prokuratúry v Skalici. Krajská prokuratúra Trnava reagovala na podnet žalobcu, vyhodnotila podnet za dôvodný v časti nerešpektovania uloženého pokynu prokurátora realizovať zaisťovacie úkony a v liste z 17.12.2012 konštatovala predbežné vylúčenie vykonávania zaisťovacích úkonov pre účely trestného konania. Žalobca doručil žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci dňa 31.12.2015. V trestnom konaní si žalobca uplatnil škodu vo výške neuhradených faktúr celkovo vo výške 956.720,36 eur, t. j. v tej iste suma ako v tomto konaní a súd pri schválení dohody o vine a treste v rozsudku č. k. 4T/156/2015-2314 zo dňa 26.4.2016 odkázal žalobcu spolu s inými poškodenými na občianske súdne konanie. Z úradného záznamu prezídia PZ (NKA) zo dňa 8.7.2016 súd zistil, že sa rozpredával tovar (aj žalobcu ako poškodeného) do mája 2012 a žalobca doručil podnet na zaistenie hnuteľných vecí na Okresnú prokuratúru Skalica až dňa 1.6.2012.

4. Vecne argumentoval tým, že právo žalobcu na náhradu škody sa premlčalo za tri roky od dňa podania trestného oznámenia 24.4.2012, t. j. k premlčaniu došlo najneskôr 24.4.2015, pritom žalobca žiadal o predbežné prejednanie žalovanú listom doručeným jej 31.12.2015 a žalobu doručil na súd prvej inštancie dňa 1.6.2016. Žalobca nepreukázal svedeckými výpoveďami Ing. O. a JUDr. T., že by sa v skladoch, z ktorých bol robený a prehrávaný videozáznam, nachádzal všetok materiál len žalobcu, za ktorý si uplatnili škodu v sume 956.720,36 eur. Svedok JUDr. T., tvrdil, že materiálu bola plná hala a Ing. O., že na zázname videl asi 80 % tovaru. Súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s otázkou príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu. Zo skutkových okolností prípadu mal preukázané, že k škode primárne došlo nezaplatením faktúr dodávateľovi tovaru a preto nenastala zodpovednosť štátu za škodu (rozsudok NS ČR z 26.4.2007, sp. zn. 25 Cdo 915/2005). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na Princípy európskeho deliktného práva (PETL), ktoré právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu a podľa ktorých princípov, ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, tak následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy (uznesenie NS SR z 31.1.2012, sp. zn. 6M Cdo 11/2010). Súd prvej inštancie mal preukázané, že primárne škoda vznikla žalobcovi nezaplatením tovaru spoločnosťou METALCO HOLÍČ, s.r.o. (tovaru dodávaného v množstvách, aké pred tým nikdy nedovážal) a preto ani nemohol prihliadať na okolnosti nezaistenia materiálu orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ ide o predpoklad príčinnej súvislosti, vyžaduje sa aby bol v logickom slede (nexus) nesprávny úradný postup a vznik škody. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala plynúť dňa 24.4.2012, považuje za nesprávny. Žalobca sa dňa 24.4.2012 dozvedel iba o škode, ktorá bola spôsobená trestným činom (páchateľmi). V tomto konaní si však uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Tvrdenie, že žalobca sa dozvedel o škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní spôsobom ešte skôr, ako vôbec začali konať, je nesprávnym skutkovým zistením. Okrem toho sa súd prvej inštancie nesprávne domnieval, že škoda primárne vznikla nezaplatením ceny tovaru spoločnosťou METALCO HOLÍČ, s.r.o., v dôsledku čoho nemohol prihliadať na okolnosti nezaistenia materiálu orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobca si však proti žalovanej neuplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezaplatením faktúr, ale škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom by vôbec nevznikla v prípade, ak by došlo k riadnemu zaisteniu tovaru žalobcu v trestnom konaní a jeho vráteniu po skončení trestného konania. K vráteniu tovaru však nedošlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní, za ktorý zodpovedá žalovaná. Súd prvej inštancie dospel k absurdnému právnemu záveru, podľa ktorého v prípade, ak škoda bola spôsobená trestným činom súvisiacim s nezaplatením faktúr, poškodený trestným činom nie je oprávnený domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu. Podľa záverov súdu prvej inštancie k vzniku škody a k splneniu predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu malo teda dôjsť ešte pred tým, ako orgány činné v trestnom konaní vôbec začali vykonávať prvé úkony trestného konania. Vznesená námietka premlčania je nedôvodná a nepreukázaná a súd prvej inštancie preto na

ňu nemal vôbec prihliadať. Aj keď zákon nestanovuje konkrétne predpoklady na uplatnenie námietky premlčania, na to, aby mohla byť táto námietka považovaná za relevantnú z hľadiska procesných požiadaviek, ju namietajúci musí preukázať vlastnými dôkazmi, resp. musí vyplývať z nesporných dôkazov predložených druhou stranou, čo však žalovaná neurobila. Nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky premlčania súvisí predovšetkým s nesprávnym právnym posúdením okamihu vzniku nároku na náhradu škody a okamihu začatia plynutia premlčacej lehoty. Nárok na náhradu škody vzniká splnením všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, medzi ktoré patria nesprávny úradný postup a vznik škody, medzi ktorými je príčinná súvislosť. Medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody musí byť nesporný vzťah príčiny a následku. To znamená, že bez toho, aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nemôže vzniknúť škoda. Škoda totiž môže vzniknúť súbežne s porušením právnej povinnosti (s nesprávnym úradným postupom) alebo následne. Nemôže však za žiadnych okolností vzniknúť skôr, ako dôjde k samotnému nesprávnemu úradnému postupu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že najskorší termín, kedy sa žalobca dozvedel o nesprávnom úradnom postupe orgánov činných v trestnom konaní je list Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 17.12.2012, doručený advokátovi žalobcu dňa 2.1.2013. Nárok nie je premlčaný ani v prípade, ak by sa premlčacia lehota začala počítať od 2.1.2013 (nárok na predbežné prerokovanie bol podaný 30.12.2015). Súd prvej inštancie námietku premlčania nesprávne právne posúdil a nesprávne žalobu z tohto dôvodu zamietol. Nárok žalobcu, uplatnený v súlade s príslušnými právnymi predpismi, premlčaný nie je. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 956.720,36 eur.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že v rámci konania už upozornila, že žalobca uvádza rôzne okamihy (dátumy), ktoré žalobca prezentoval v konaní ako okamih, kedy sa dozvedel o škode. Žalovaná dostatočným spôsobom v konaní zdôvodnila, prečo považuje nárok žalobcu za premlčaný, a preto i súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za premlčaný v súlade so vznesenou námietku premlčania. V predmetnom konaní požadoval žalobca od žalovanej náhradu istiny vo výške 956.720,36 eur. Z trestného spisu pod ČVS: ORP-96/OEK-SI-2012 vyplýva, že v trestnom konaní si žalobca uplatnil škodu vo výške neuhradených faktúr, t. j. sumu 956.720,36 eur. Žalobca v predmetnom konaní ako dôkaz preukazujúci škodu predložil uvedené faktúry. Sám žalobca v rámci prebiehajúceho konania uviedol, že za škodu považuje sumy uvedené vo faktúrach, resp. uviedol, že škoda bola presne vyčíslená a ustálená aj v trestnom konaní a zodpovedá hodnote odcudzeného materiálu. Z uvedeného vyplýva, že istina, ktorá je predmetnom konania sa rovná úhrnu súm uvedených vo faktúrach a o uvedenej výške (škode) mal žalobca vedomosť minimálne od 24.04.2012. Žalovaná opätovne zdôrazňuje, že pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je jediným predpokladom len okamih kedy sa poškodený dozvedel o škode. Právo žalobcu na náhradu škody je v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. premlčané. Žalovaná zastáva názor, že neboli naplnené základné zákonné predpoklady na vznik jej zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci, keďže škoda bola žalobcovi spôsobená trestným činom. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

8. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že vznesená námietka premlčania je neodôvodnená a nepreukázaná. To, že súd prvej inštancie nedokáže ustáliť začatie plynutia premlčacej lehoty, nemôže žalovaná, ako tá, kto námietku premlčania (bez ďalšieho nedôvodne) uplatnila, vytýkať žalobcovi. Práve naopak, dôkazné bremeno v danej súvislosti plne zaťažuje žalovanú ako sporovú stranu, ktorá z tejto námietky vyvodzuje svoj procesný úspech. Žalobca zdôrazňuje, že subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu upravujú obdobne ZZŠVM aj OZ. Obidva predpisy totožne vymedzujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody (teda nesprávny úradný postup) a samotný vznik škody. Na začatie plynutia ktorejkoľvek z premlčacích lehôt sa vyžaduje nielen vznik škody, ale aj právne kvalifikovaná udalosť, ktorá viedla k vzniku škody - premlčacia lehota začína plynúť v tom momente, v ktorom dôjde k ich spojeniu (súčasne). Ak sa škoda uplatňuje ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, nie je reálne možné, aby premlčacia lehota začala plynúť ešte skôr, ako k samotnému nesprávnemu úradnému postupu vôbec došlo. Žalovaná pristupuje k preukázaniu predpokladov a dôvodnosti námietky premlčania tendenčne s účelovo. Na jednej strane poukazuje na všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, na druhej strane ad absurdum tvrdí, že na preukázanie nároku na náhradu škody postačuje vedomosť o výške škody. Je potrebné zdôrazniť, žalobca nepodával trestné oznámenie s vidinou uplatňovania nároku na náhradu škody voči štátu. Práve naopak predpokladal, že primárna škoda spôsobená trestným činom bude na základe zákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní reparovaná. K

tomu však nedošlo a paradoxne bola žalobcovi nesprávnym úradným postupom orgánov štátnej moci spôsobená ďalšia sekundárna škoda. Domáha sa, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

9. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že vznesená námietka premlčania je neodôvodnená a nepreukázaná. Žalovaná dostatočným spôsobom v konaní zdôvodnila, prečo považuje nárok žalobcu za premlčaný. V plnom rozsahu sa pridržiava svojich ústnych prednesov ako aj písomných vyjadrení zaslaných v danej právnej veci. Zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu škody v sume 956.720,36 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

13. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobu zamietnuť. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav v zmysle ustanovenia § 215 Civilného sporového poriadku, vec tiež správne právne posúdil, keď na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými podmienkami, ktoré musia byť splnené na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci a v napadnutom rozsudku vyložil, z akého dôvodu zákonom požadované predpoklady pre vznik tejto zodpovednosti v danom prípade neboli naplnené. Pre nutnosť vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

14. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobe i v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, žalobca sa domáha nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nečinnosťou vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, Odbor kriminálnej polície, ppl. Mgr. U. H., keď v rozpore s pokynom prokurátora Okresnej prokuratúry v Skalici zo dňa 5.6.2012 nezaistila vypátraný tovar vo výlučnom vlastníctve žalobcu a nestalo sa tak ani na priamy pokyn Krajskej prokuratúry v Trnave vydaného na základe podnetu žalobcu, a preto v priamej príčinnej súvislosti s nevykonaním zaisťovacích úkonov podľa § 89 a nasl. Trestného poriadku tak vznikla žalobcovi škoda vo výške 956.720,36 eur. Nezaistený tovar (oceľový materiál) žalobca na základe objednávok v období od januára 2012 do apríla 2012 dodal obchodnej spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o., avšak napriek jeho opakovaným výzvam mu kúpna cena nebola ani čiastočne zaplatená. Škoda vo výške 956.720,36 eur, ktorej zaplatenia od žalovanej sa žalobca domáha v konaní, zodpovedá faktúram za tovar dodaný žalobcom obchodnej spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o..

15. Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda.

16. Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je okolnosť, že orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci sa dopustí nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu.

17. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne (kumulatívne) troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, nakoľko bez tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v civilnom sporovom konaní.

18. Spornou bola v prejednávanej veci otázka existencie príčinnej súvislosti ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

19. „Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre

takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 zo dňa 31.1.2012). “

20. „Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 zo dňa 18.1.2012).“

21. „O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, teda ak je preukázané, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škody môže byť iná okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez nej by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila iná - na právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 915/2005 zo dňa 26.4.2007). “

22. „Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody

- damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda, ani samotné porušenie právnej povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno [teda poškodeného (sťažovateľov)], čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 29.1.2009).“

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a teoretické východiská odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi ujmou žalobcu a postupom orgánov činných v trestnom konaní. Odvolací súd považuje za opodstatnené závery súdu prvej inštancie, že nezaplatenie kúpnej ceny žalobcovi za dodaný oceľový materiál obchodnej spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o., vylučovalo príčinnú súvislosť medzi neskorším postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Skalici spočívajúcom v nezaistení oceľového materiálu a ujmou žalobcu. Vzhľadom na tento postup vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, by ujma na strane žalobcu vznikla aj keby žalobca nepodal trestné oznámenie na konateľov obchodnej spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o., na základe ktorého bolo následne začaté trestné stíhanie za zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. b) Trestného zákona a aj keby žalobca nepodal podnet na zaistenie hnuteľných vecí v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá mala za následok vznik ujmy žalobcu spočívajúcu v nezaplatení kúpnej ceny za dodaný tovar obchodnej spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o., tak bolo fyzickými osobami spáchanie zločinu poškodzovania veriteľa. Táto

príčina bola daná, t. j. pôsobila, aj keby nebolo odhalené, kto je páchateľom trestného činu. Preto bola výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobcovi označenú ujmu, čo zároveň vylučuje ako príčinu vzniku tejto ujmy postup orgánov činných v trestnom konaní spočívajúci v nezaistení tovaru dodaného žalobcom obchodnej spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o. a nezaplateného obchodnou spoločnosťou METALCO HOLÍČ, s.r.o. žalobcovi.

24. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. V prípade, ak by bola sledovaná po pomyslenej logickej a časovej osi nadväznosť jednotlivých javov v prejednávanom prípade a posudzovaná príčinná súvislosť medzi nimi, odvolací súd zastáva názor, že k vzniku škody u žalobcu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní ale v priamej príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou P. O. (konateľa obchodnej spoločnosti METALCO HOLÍČ, s.r.o.), H. S., W. G. a U. G., za ktorú boli trestne stíhaní a odsúdení (viď rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 4T/156/2015-2314 zo dňa 26.4.2016). Pre nenaplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci súd prvej inštancie správne podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

25. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie poukazujúc na to, že škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom by mu nevznikla v prípade, ak by došlo k riadnemu zaisteniu tovaru žalobcu v trestnom konaní a jeho vráteniu po skončení trestného konania. Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu je daná iba vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, čo s poukazom na vyššie uvedené v konaní preukázané nebolo. Preto odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nebola dôvodná.

26. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

29. Nenaplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, tak boli dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu. Z úpravy inštitútu premlčania v civilnom práve je zrejmé, že sa premlčiava právo. Pokiaľ právo neexistuje, nemá sa čo premlčať alebo naopak, aby sa právo mohlo premlčať, musí existovať. Preto pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré sa týkajú premlčania, odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovi v dôsledku absencie

zákonných predpokladov na priznanie náhrady škody nevzniklo právo, je preto úplne nadbytočné zaoberať sa otázkou posúdenia vznesenej námietky premlčania (teda ďalším dôvodom, pre ktorý by nebolo možné žalobcovi priznať uplatnený nárok), keďže neexistujúce právo sa nemôže premlčať.

30. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

31. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane vecne správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .