Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/101/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Na G. XXXX/X, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený Advokátkou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Hic, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -62 z 28. mája 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) uznesením č. k. -62 z 28. mája 2021, uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) vyplývajúceho zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 14. 01. 2016 a Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14. 01. 2016, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., a to bytu č. 9, nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici Na G. v G. so súpisným číslom stavby 1346, vchod č. 6, 3. poschodie, ktorý je postavený na parcele registra „C“ KN č. s parcelným číslom 2371, spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6590/507800, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 zo dňa 14. 01. 2016 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 14. 01. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 z 14. 01. 2016 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam z 14. 01. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , , a .

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 05. 2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam z 14. 01. 2016 a Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14. 01. 2016 formou

predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) vo vlastníctve žalobcu a nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, a to bytu č. 9, nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici Na G. v G., vchod č. 6, 3. poschodie, postavený na parcele registra „C“ KN, parcelné číslo 2371, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXXX, druh stavby 9, bytový dom, spoluvlastnícky podiel k pozemku 6590/507800, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 z 14. 01. 2016 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam z 14. 01. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil doterajším hrubo nemorálnym a úžerníckym konaním žalovaného a následne aj cielené dražobné konanie jeho obchodného partnera - spoločnosti U9, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703. Ďalej uviedol, že dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nariadenie neodkladného opatrenia považuje za jediný efektívny prostriedok na ochranu ohrozeného spotrebiteľa do času, kým súd nevykoná kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. z 18. decembra 2012 týkajúci sa dobrovoľnej dražby a zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“. Ďalej argumentoval, že Zmluva o splátkovom úvere č. 5081787433 z 14. 01. 2016 (ďalej len „Zmluva o úvere“) obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, s poukazom na (ďalej len „“), OZ, OZ, , , , , , , , o ochrane spotrebiteľa, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o ochrane spotrebiteľa. Domnieval sa, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný a z neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky, preto má naliehavý právny záujem na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa. V zmysle uvedeného sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v znení v uvedenom v odseku 1 tohto uznesenia.

5. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. 5081787433 z 14. 01. 2016 a Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam z 14. 01. 2016 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 04. 10. 2019, informatívny výpis z LV č. XXXX katastrálne územie G., Nesúhlas žalobcu s dobrovoľnou dražbou bytu v G. z 14. 10. 2019 adresovaný žalovanému a zaslaný na vedomie aj Ministerstvu spravodlivosti SR, Nesúhlas žalobcu s ohodnotením predmetu dražby a nesúhlas so znaleckým posudkom z 04. 11. 2020 adresovaný žalovanému a zaslaný na vedomie aj Ministerstvu spravodlivosti SR a Ministerstvu vnútra SR, Opakovaný nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a opakovaný nesúhlas so znaleckým posudkom z 08. 12. 2020 adresovaný žalovanému a zaslaný na vedomie aj Ministerstvu spravodlivosti SR a Ministerstvu vnútra SR, Opakovaný nesúhlas s ohodnotením predmetu dražby a so znaleckým posudkom zo dňa 23.03.2021 adresovaný žalovanému a spoločnosti U9, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703 a zaslaný na vedomie aj Ministerstvu spravodlivosti SR a Ministerstvu vnútra SR, Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR z 29. 10. 2019 k žiadosti žalobcu, Vyjadrenie spoločnosti U9, a.s., z 10. 05. 2021 k vyššie uvedeným nesúhlasom žalobcu a Oznámenie o dobrovoľnej dražbe DD 87/2021 z 11. 05. 2021 s uvedením miesta a dátumu konania dražby (15. 06. 2021 o 10:20 hod.).

6. Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere z 14. 01. 2016 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako veriteľ na základe tejto zmluvy poskytol žalobcovi ako dlžníkovi splátkový úver na bývanie pod číslo 5081787433 s výškou úveru 37 520 eur, výškou splátky 174,48 eura mesačne, počtom splátok 360 a konečnou splatnosťou úveru 16. 01. 2046. Z predloženej Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti z 14. 01. 2016 zistil, že túto zmluvu uzatvoril žalovaný s matkou žalobcu (záložcom) - pani W. X., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Ul. Na G. XXXX/X, a jej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech banky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky banky.

7. Z výpisu LV č. XXXX, katastrálne územie G. súd prvej inštancie zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. 9, nachádzajúceho sa v bytovom dome na Ul. Na G. v G., vchod č. 6, na základe darovacej zmluvy č. Le-148/15-Hil z 21. 03. 2016 (). Z predmetného výpisu ďalej zistil, že v časti „C - Ťarchy“ je zapísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 14. 01. 2016 v prospech žalovaného - spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653.

8. Z predloženého Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 87/2021 z 11. 05. 2021 okresný súd zistil, že na deň 15. 06. 2021 so začiatkom o 10:20 hod. je v Hoteli Dastan na Ul. M. R. Štefánika 470/69 v Leviciach naplánovaný dražobníkom - spoločnosťou U9, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, termín dobrovoľnej dražby pre navrhovateľa - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (žalovaného), pričom predmetom dražby sú vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

9. Keďže žalovaný už vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby hrozí, že bude ohrozené vlastnícke právo žalobcu. Pretože výkon záložného práva žalovaným umožňuje vlastnou aktivitou dosiahnuť faktické uspokojenie svojich nárokov, jedinou formou ochrany spotrebiteľa a v tomto prípade rovnako záložcu - žalobcu, je možnosť súdneho prieskumu oprávnenosti konania záložného veriteľa, záložného dlžníka a dražobnej spoločnosti. Zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného sú oveľa menšie v porovnaní s reálnou hrozbou straty vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti.

10. Súd prvej inštancie posudzujúc dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je daná naliehavá potreba upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu, a teda že žalobca preukázal základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, preukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Na základe vyššie uvedeného a príslušných zákonných ustanovení si tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

11. Zároveň uložil žalobcovi v zmysle až 3 povinnosť na podanie žaloby proti žalovanému o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzavretej medzi žalobcom a žalovaným tak, ako uviedol v druhom odseku výroku uznesenia, pričom určil dobu na podanie žaloby vo veci samej na 30 dní, pretože ju považoval za primeranú. Ak žalobca žalobu v lehote nepodá, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , pretože žalobca bol v konaní úspešný. Zároveň uviedol, že o výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alebo alternatívne, aby ho odmietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil s poukazom na , , , , , , a . Namietal, že napadnuté uznesenie je prejavom absolútnej svojvôle, a to takej intenzity, že popiera základné práva žalovaného, nielen práva na spravodlivý proces, ale aj právo na nestranného zákonného sudcu. Zdôraznil, že mu nebolo umožnené sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť, hoci návrh bol podaný dňa 19. 05. 2021 a napádané rozhodnutie bolo vydané 28. 05. 2021. Doručené mu neboli ani prílohy uvedeného návrhu. Uvedené mu bráni efektívne a relevantne sa brániť voči nariadenému neodkladnému opatreniu, keďže nevie, aký bol obsah návrhu a ktoré listiny boli reálne predložené a predovšetkým ktoré tvrdenia z návrhu sa nimi osvedčovali. Uvedená skutočnosť predstavuje zásah do zaručených základných práv odvolateľa.

14. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania musí byť podmienené absolútne výnimočnými a nepredpokladateľnými (náhlymi) okolnosťami a hrozbou okamžitej, bezprostrednej a ťažko napraviteľnej ujmy, hrozbou, ktorá zabraňuje okamžitému podaniu samotného meritórneho návrhu (žaloby), ktorou sa má žalobca možnosť domáhať sa ochrany svojho údajného nároku, ktorému sa má poskytovať ochrana. Predmetné zmluvy boli uzatvorené v r. 2016, výkon záložného práva bol oznámený úkonom z 04. 10. 2019, navrhovateľ šikanózne podáva neúplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v máji 2021, viac ako 5 rokov po uzatvorení predmetných zmlúv a viac ako 1,5 roka po oznámení začatia výkonu záložného práva a je tak zrejmé, že v prípade okolností odôvodňujúcich návrh nejde o okolnosti náhle, nepredvídané a neočakávané. Dodal, že dlžník nepredložili žiadny dokument, z ktorého by vyplývalo, že splácal riadne a včas.

15. O tom, akú mieru protiprávnosti a arbitrárnosti dosahuje postup a rozhodovanie súdu dostatočne vypovedá napr. i obsah výroku II,, kedy súd nielenže neozrejmuje najzákladnejšiu skutočnosť, čo, ktorá náhla okolnosť, okolnosť z r. 2021, bránila navrhovateľovi podať žalobu o neplatnosť zmlúv z r. 2016 v čase od roku 2016, nepochybne nejde o okolnosti náhle, neočakávané a nepredvídateľné, ale navyše ukladá povinnosť protiprávnu, lebo konanie s takýmto predmetom je v rozpore s kogentnými právnymi predpismi i ustálenou rozhodovacou praxou NS SR a ÚS SR a zároveň zjavne o materiálne nevykonateľný petit, keď nielenže úplne absentuje riadne označenie strán, ale je i reálne nesplniteľné, keďže ukladá povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam z 14. 01. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, hoci v bode 18. odôvodnenia sa uvádza, že Z predloženej Záložnej zmluvy k nehnuteľnosti z 14. 01. 2016 súd zistil, že túto zmluvu uzatvoril žalovaný s matkou žalobcu (záložcom) - pani W.u, rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Ul. Na G. XXXX/X, a jej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech banky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky banky, t. j. záložná zmluva vôbec nebola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Záložná zmluva bola navyše ako platná posúdená pri rozhodovaní orgánu katastra o povolení vkladu záložného práva.

16. Podstatou konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytváranie nejakého „časového priestoru“ navrhovateľovi, bez akéhokoľvek skúmania opodstatnenosti nároku a len na základe jeho alebo neexistujúcich alebo zjavne nepravdivých a nesprávnych skutočností, či tvrdení, ktoré nie sú osvedčené s vysokou mierou pravdepodobnosti - aplikácia takejto premisy by znamenala, že by ktokoľvek zmaril akýkoľvek výkon práva podaním akejkoľvek žaloby - takýto výklad je protiústavný a zasahuje do základných práv žalovaného (, 46 , uvedený postup je i porušením , 2, 152 ).

17. Z predloženého listu vlastníctva vyplýva existencia záložného práva, s čím sa podľa a , ktoré sú kogentnými právnymi normami, spája záložnému veriteľovi právo toto záložné právo za účelom uspokojenia tejto pohľadávky vykonať. Za uvedenej situácie je absolútne nepochopiteľný a protizákonný postup súdu, ktorý namiesto ochrany práva chráni protiprávny stav a zakazuje záložnému veriteľovi vykonať právo priznané mu kogentnými právnymi normami. Výkon záložného práva je vyvolaný potrebou nápravy následkov protiprávneho konania obligačného dlžníka, ktorý neplnil svoje povinnosti, neodkladné opatrenie nemôže zakazovať zásah, ktorý nie je dôsledkom protiprávneho úkonu. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie NS SR sp. zn. z 16. apríla 2009 a rozsudok NS ČR sp. zn. z 27. novembra 2000. Zakazovať konanie, ktoré je výkonom zákonného oprávnenia záložného veriteľa vyplývajúceho z ius cogens, je ničím neodôvodnenou ľubovôľou, ktorá je v priamom rozpore s ustanoveniami právneho poriadku.

18. Okrem iného poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, k výkladu , uverejnené v Zbierke Stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 1/2016 pod č. 2, t. j. R 2/2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. januára 2019.

19. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov, keď absentuje relevantné odôvodnenie a rozhodnutie je v priamom rozpore s judikatúrou NS SR. Z rozhodnutia nie je možné zistiť z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín / prostriedkov osvedčenia označených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel súd k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia, o. i. vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti nároku.

20. Poukázal na to, že žaloba a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú dvoma odlišnými a samostatnými procesnými podaniami, náležitosti ktorých sú reglementované osobitnými procesnými normami ( a ), pričom o oboch podaniach rozhoduje súd separátne, oddelene a vydáva osobitné rozhodnutie, ktorým na takéto procesné podanie reaguje. Nie je zrejmé, čím žalobca relevantne a zákonne hmotnoprávne a procesnoprávne odôvodňuje to, čoho sa domáha, keďže vecne sa „argumentácia“ žalobcu požadovaného rozhodnutia netýka. Konanie žalobcu je konaním protiprávnym, konaním v rozpore s dobrými mravmi, resp. šikanóznym výkonom práva, pričom toto konanie sa snaží „odôvodniť“ nepravdivými, neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami a ako také nemôže takéto konanie požívať akúkoľvek právnu ochranu. Uviedol, že obligačný dlžník

je dlhodobo v omeškaní s plnením svojich povinností vyplývajúcich a súvisiacich s právnym vzťahom založeným úverovou zmluvou s žalovaným ako veriteľom.

21. Uvedené skutočnosti nasvedčujú nezákonnosti napadnutého uznesenia. V tomto smere poukázal na to, že neurčitosť a nemožnosť návrhu rozhodnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má za následok postup podľa . Súd aj napriek uvedenému meritórne rozhodoval, pričom bolo jeho povinnosťou návrh odmietnuť.

22. Ďalej poznamenal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je materiálne nevykonateľné, pretože súd rozhodoval v rozpore s explicitnou zákonnou úpravou - ultra petitum. Žalobca neuviedol žiaden návrh, o ktorom by sa malo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať, ale uviedol len návrhy rozhodnutia (aj to neurčité, nevykonateľné a právne vadné), ktorým sa má rozhodnúť o podanej žalobe. Ak súd rozhoduje o návrhu, ktorý nikto v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nenavrhol, rozhoduje spôsobom ultra petitum, teda nezákonne. Výrok má byť formulovaný určito, jasne, výstižne, zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný. Žalobcovia neuviedli, ktorého záložného práva sa žiadajú zdržať. Záložné právo musí byť identifikované V - číslom a jeho predmetom, označením zálohu, pričom toto označenie musí byť dostatočne určité. Predmetný návrh uvedené označenie záložného práva neobsahuje, preto je vylúčené, aby išlo o dostatočne určitý návrh. Vzhľadom k tomu, že sa vykonáva záložné právo z katastra nehnuteľností a nevykonáva sa záložné právo podľa zmluvy, musí sa záložné právo identifikovať V - identifikátorom konania, v ktorom vzniklo. Žalobca sa taktiež domáhajú uloženia povinnosti zdržania sa výkonu záložné práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže a prenajatím nehnuteľnosti, hoci v návrhu uvádza tvrdenia vzťahujúc sa výlučne k spôsobu výkonu záložné práva speňažením na dobrovoľnej dražbe, t. j. spôsob, ktorý je odlišný od obsahu návrhu, keďže dobrovoľnou dražbou sa nerealizuje predaj nehnuteľnosti a nejde o zmluvu.

23. Okrem iného namietal posúdenie predmetnej úverovej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podliehajúcou právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch (). Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je vylúčená ustanovením , keďže určenie neplatnosti zmluvy o úvere nevyplýva z osobitného predpisu. Tak takáto žaloba prípustná nie je. S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa , v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná úverová zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere s ohľadom na o spotrebiteľských úveroch, o. i. nie je zmluvou podľa uvedeného ustanovenia taká, ktorej predmetom je úver, splnenie ktorého je zabezpečené záložným právom. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. V zmysle ustanovenia ZDD, účinného od 01. 06. 2014: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V zmysle ustanovenia ZDD osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. V zmysle ustanovenia : „Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného bráva vyznačí v katastri nehnuteľností.“ V zmysle ustanovenia ZDD ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. V zmysle ustanovenia : „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.“ Z uvedených právnych ustanovení práve vyplýva, že tu existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitostí domôcť ochrany svojho právneho postavenia a stav sa obnovuje spätne, ex tunc, t. j. k času pred vykonaním dražby. Za uvedeného stavu sú tvrdenia navrhovateľa o akomsi ireverzibilnom stave bez akejkoľvek opory v reálnej právnej úprave, je to presne naopak. Za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ( ZDD), uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť tuto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť.

24. Namietal, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu arbitrárne a nespĺňa základné ústavnoprávne požiadavky naň kladené. Súd prvej inštancie vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré neobsahuje zákonné náležitosti, nie sú v ňom osvedčenie tvrdenia žalobcov a navyše nie daná ani aktívna vecná legitimácia nariadil neodkladné opatrenie, čím porušil ústavné práva žalovaného v 1. rade. Konanie súdu prvej inštancie považoval za svojvoľné, nemajúce oporu v platnej legislatíve. Na podporu svojich tvrdení poukázal na niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR. Opätovne poukázal na to, že podstatou záložného práva a jeho uhradzovacej funkcie je, že ak zabezpečovaný záväzok nie je splnený, dochádza k tomu, že záložné právo sa vykoná, čo môže mať za následok prechod vlastníckeho práva, nie je však zrejmé, čo odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, navyše voči niekomu, kto nie je záložca. Neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana proti protiprávnemu úkonu, nie voči výkonu práva. Ujma odôvodňujúca možnosť neodkladné opatrenie nariadiť je dôsledkom proti právneho úkonu, nie úkonu podľa práva. Ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR . Zdôraznil, že vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby, ani vykonanie dražby nijako do faktického stavu užívania (hoci aj obydlia) nezasahuje, ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, pričom môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný obnoví sa stav ex tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti až následne, po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu vyprataniu nehnuteľnosti.

25. Záverom uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím prvoinštančného súdu o trovách konania, pretože súd v tomto štádiu konania vôbec nevie, kto bol vo veci úspešný, pretože uvedené vyplynie až z výsledku konania vo veci samej. s poukazom na uvedené skutočnosti navrhol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alebo alternatívne odmietnuť.

26. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, uvádzajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Nesúhlasil so žalovaným vymenovaným porušením základnej podstaty materiálneho právneho štátu. Veriteľ úmyselne formuluje do svojich adhéznych zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné podmienky žalobca nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Vzhľadom na uvedené musí súd prvej inštancie ex offo posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky a zistil, či sa žalobca neoprávnene neobohatil na úkor žalobcu. V ďalšom citoval , a o dobrovoľných dražbách. Do pozornosti odvolacieho súdu dal aj dôvodovú správu k , ktorým sa mení a dopĺňa S poukazom na citované ustanovenia požiadal žalobca žalovaného o Vyhlásenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa má navrhovať výkon záložného práva nehnuteľnosti žalobcu. Svoju argumentáciu podporil rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Od žalovaného zároveň žiadal aj kvitanciu, či už o úplnom alebo len čiastočnom plnení dlhu, ktorý rovnako tak, ako vyššie uvádzané Vyhlásenie mu žalovaný doposiaľ nedoručil. Žalovaného požiadal o možnosť plniť dlh v splátkach tak, aby to bolo v súlade s platnou právnou úpravou a v súlade s SR, a Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade so zákonmi účinnými v čase podpísania spotrebiteľskej zmluvnej dokumentácie. Ďalej citoval , a . Záverom uviedol, že povinnosťou veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Uvedená povinnosť vyplýva z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnaká povinnosť vyplýva aj z o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následkom nesplnenia tejto povinnosti je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

28. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z obsahu súdneho spisu

zistil, že žalobca neodkladné opatrenie doručil súdu prvej inštancie dňa 19. 05. 2021. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) vyplývajúceho zo Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 14. 01. 2016 a Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14. 01. 2016, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., a to bytu č. 9, nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici Na G. v G. so súpisným číslom stavby XXXX, vchod č. 6, 3. poschodie, ktorý je postavený na parcele registra „C“ KN č. s parcelným číslom 2371, spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6590/507800, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 zo dňa 14. 01. 2016 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 14. 01. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a druhým výrokom uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787433 z 14. 01. 2016 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam z 14. 01. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 29.1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 29.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ). 30.1. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 30.2. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 30.3 Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 30.4. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 30.5 Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 30.6 Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 30.7. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . 30.8. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 30.9. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 31.1. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 31.2. Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 31.3. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom na dražbe podľa

osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 32.1. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k preskúmaniu odvolania žalovaného zisťoval na Okresnom súde Levice, či si žalobca splnil povinnosť uloženú mu neodkladným opatrením podať žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5081787432 z 14. 01. 2016 a Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam z 14. 01. 2016. Dopytom na Okresný súd Levice odvolací súd zistil, že žalobca dňa 29. 06. 2021 doručil žalobca žalobu tak, ako mu to uložil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení a toto konanie je vedené pod sp. zn. . 32.2. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ). 33.1. Odvolací súd z rozsiahleho odvolania zistil, že žalovaný namietal spojenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so žalobou vo veci samej, keď odvolateľ dôvodil, že ide o dva samostatné úkony, a teda dve odlišné veci, v dôsledku čoho každá mala byť zapísaná samostatne pod svojou spisovou značkou. Porušením uvedeného postupu podľa neho vznikajú pochybnosti o tom, že vec bola pridelená náhodným výberom. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené námietky žalovaného poznamenáva, že žalobca doručil súdu prvej inštancie len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a povinnosť podať žalobu vo veci samej bola žalobcovi uložená až napadnutým uznesením, preto je uvedená námietka žalovaného neopodstatnená. 33.2. Konštatuje, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyčítať jasne a zreteľne, čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha, a teda súd prvej inštancie správne nezistil dôvod na odmietnutie podaného návrhu z dôvodu, že by tento návrh neobsahoval ani len všeobecné náležitosti vyplývajúce z . 33.3. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia nepovažoval za dôvodnú ani námietku ohľadom porušení práv žalovaného tým, že súd prvej inštancie nedoručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami. V tomto smere je potrebné poukázať na veta prvá, vychádzajúc z ktorej súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s citovaným ustanovením a odvolací súd mu nemôže vytknúť žiadne pochybenie. 33.4. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje podstatné náležitosti, v dôsledku čoho súd prvej inštancie mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. Z obsahu návrhu spolu s navrhovaným výrokom rozhodnutia je možné dospieť k záveru, že žalobca spochybňuje nárok žalovaného ako veriteľa úveru na zaplatenie pohľadávky, ktorej uspokojenie chce žalovaný dosiahnuť výkonom záložného práva podľa záložnej zmluvy uzavretej v súvislosti s poskytnutým úverom a navrhovaným neodkladným opatrením mieni žalobca zabrániť žalovanému vo výkone záložného práva. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. 09. 2010, ktoré je aplikovateľné aj po zmene procesnoprávneho predpisu, podľa ktorého súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupuje, požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo čoho sa žalobca domáha neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. Odvolací súd je toho názoru, že toto rozhodnutie a názor z neho vyplývajúci je možné vzťahovať aj k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia meritórne rozhodol a návrh podľa neodmietol. 33.5. Pokiaľ ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú namietol žalovaný, odvolací súd poznamenáva, že i keď žalobca nebol účastníkom záložnej zmluvy, uzavretej len medzi záložcom

(matka žalobcu) a záložným veriteľom (žalovaným), je možné žalovanému na základe návrhu žalobcov uložiť povinnosti uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, Vzhľadom na to, že žalobcovi vzniká právo podať žalobu o určenie neplatnosti dražby ako dotknutej osobe výkonom dražby, je potrebné mu v širšom zmysle priznať aj právo na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súvisiaceho so zdržaním sa povinnosti výkonu dražby. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že žalobca ako účastník Zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (ktorej účastníkom fakticky žalobca nebol, ale právne je už on záložným dlžníkom) má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa môže domáhať zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a poskytnutia bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. 34.1. V nadväznosti na namietané nariadené neodkladné opatrenie súdom prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). 34.2. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 35. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné

vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu. 36. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mal súd uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľností a ani jej časti, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej z dôvodu, že záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva vychádzajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 14. 01. 2016 a Zmluvy o splátkovom úvere č. 508787433 z 14. 01. 2016. 37. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v , pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 38.1. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Za vecne správny považuje záver prvoinštančného súdu, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov najmä s poukazom na to, že žalovaný už vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čím bude ohrozené vlastnícke právo žalobcu . Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 14. 01. 2016 vyplýva, že vlastníkom sporných nehnuteľností a je L. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom G., Na G. XXXX/X, a účastníkom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je pôvodná vlastníčka W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Na G. XXXX/X, ktorá založila byt v prospech žalobcu (svojho syna), ktorý uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5081787433 dňa 14. 01. 2016. Dôvodnosť podaného návrhu súd prvej inštancie videl aj v skutočnosti, že výkon záložného práva podľa tvrdení žalobcov už reálne začal. 38.2. Odvolací súd sa s uvedeným posúdením súdu prvej inštancie stotožňuje, pretože z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno dospieť k záveru, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodil tým, že podmienky uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere sú neprijateľné, pretože neboli individuálne dojednané, a teda ich ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Uvádzal, že žalovaný už vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby bytu č. 9, nachádzajúceho sa v bytovom dome v G., ul. O., zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. G., vlastníkom ktorého je žalobca. 39. Súd prvej inštancie z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 87/2021 zo dňa 11. 05. 2021 zistil, že na deň 15. 06. 2021 o 10:20 hod. v Hoteli Dastan na ul. M. R. Štefánika č. 470/69 v Leviciach je dražobníkom - U9, a. s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, naplánovaný termín dobrovoľnej dražby pre žalovaného, a teda, že výkon záložného práva žalovaným umožňuje vlastnou aktivitou dosiahnuť faktické uspokojenie svojich nárokov a jedinou formou ochrany spotrebiteľa - žalobcu, ktorý je zároveň záložcom, je možnosť súdneho prieskumu oprávnenosti konania záložného veriteľa, záložného dlžníka a dražobnej spoločnosti. Poukázal na to, že je daná naliehavá potreba upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu a že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného sú oveľa menšie v porovnaní s reálnou hrozbou straty vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti. 40. Dobrovoľná dražba, ktorá je upravená v o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov ,predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorý umožňuje vykonať ustanovenie a je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne subjekt odlišný od nezávislého súdu, teda akciová spoločnosť žalovaný a aj dražbu vykoná ďalšia od súdu odlišná obchodná spoločnosť, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

41. Za situácie, keď žalobca poukazuje na neprijateľné podmienky dojednané v Zmluve o splátkovom úvere č. 5081787433 zo dňa 14. 01. 2016, kedy výkonom záložného práva žalovaného by došlo k strate práva žalobcu na obydlie, je nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnené, a to dovtedy, kým sa v súdnom konaní o určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere a Zmluvy o záložnom práve nezistí, či je v súlade so zákonom, aby sa záložné právo vykonalo týmto spôsobom. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie v danej situácii považoval za podstatné poskytnutie ochrany vlastníckeho práva žalobcu, v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu záveru o osvedčení podaného návrhu. V uvedenej veci žalobca svoj nárok osvedčil tým, že výkonom záložného práva žalovaným ako záložným veriteľom podľa Záložnej zmluvy je jeho vlastnícke právo k bytu, ktorý tvorí zároveň obydlie žalobcu, ohrozené, v dôsledku čoho konaním žalovaného hrozí žalobcovi nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z tohto dôvodu dočasne upravil pomery strán sporu, aby sa v ich vzájomných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav. Zároveň uviedol, že otázka určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere Záložnej zmluvy v napadnutej časti bude vyriešená v konaní vo veci samej. V danej veci ide o dočasnú úpravu pomerov strán do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom je zachované postavenie záložného veriteľa - žalovaného, ktoré v prípade neúspechu žalobcu v spore bude naďalej zachované, avšak v prípade úspechu žalobcu by práve konaním žalovaného mohla byť výrazným spôsobom sťažená ochrana vlastníckeho práva žalobcu k bytu, ktorý má byť premetom dražby. 42. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).