Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/74/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: ROSE INVEST, s.r.o., Dopravná 0/2 Košice - Juh, IČO: 46 703 195, zastúpený AK JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickewiczova 2, Bratislava, proti žalovanej: L.. Z. Š., D.. X. X. XXXX, N. R. Y. XXXX/X, N., zastúpená AK Hovan a Hospůdka s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.916,25 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. 1. 2020 č.k.

- 364, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.916,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.07.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.916,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 14.07.2017 na tom základe, že žalovaná v období od 28.07.2015 do 14.06.2016 prenajímala nehnuteľnosť byt č. XX na X. poschodí, v G., na A. Č.. X, čím užívala tento byt nad rámec spoluvlastníckeho podielu a to bez poskytnutia akejkoľvek finančnej náhrady právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti MERNO LTD, hoci tento bol v žalovanom období podielovým spoluvlastníkom bytu v ideálnej polovici. Podľa žalobcu sa tým žalovaná bezdôvodne obohatila, pretože napriek výzve mu nevyplatila polovicu nájomného, za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v žalovanom období, po 182,50 € mesačne. Aktívnu legitimáciu v spore žalobca preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2017 uzavretou medzi spoločnosťou MERNO LTD a žalobcom. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, namietala, že žalobca nadobudol pohľadávku od cyperskej spoločnosti, za ktorou stojí brat žalovanej L.. M. G.Á., ktorý bol spoluvlastníkom predmetného bytu na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 05.11.2013. Menovaný sa žiadnym spôsobom nezaujímal o nehnuteľnosť, neužíval ju, nepodieľal sa na nákladoch spojených s udržiavaním bytu. Nakoľko obaja spoluvlastníci, súrodenci, byt neužívali, starala sa oň iba žalovaná, rozhodli sa nehnuteľnosť predať. Žalovaná uviedla, že s bratom L.. M. G. uzavreli dňa 15.08.2016 Dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej L.. M. G. vyhlásil, že voči žalovanej nemá žiadne pohľadávky titulom prenájmu nehnuteľnosti a že sú medzi nimi vyporiadané všetky vzájomné finančné, právne, iné záväzky a pohľadávky, prípadne iné nároky vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a strany dohody si tieto nebudú ani v budúcnosti voči sebe uplatňovať.

Podľa názoru žalovanej uplatňovaný nárok nemôže požívať právnu ochranu, keď M. G.Á., jej brat, už pri podpise kúpnej zmluvy nekonal poctivo, keď na jednej strane dával vyhlásenia o dohode, o vzdaní sa akýchkoľvek ďalších nárokov, svoje nároky premietol do požiadavky väčšej kúpnej ceny, ktorá mu pripadla z kúpnej ceny nehnuteľnosti napriek rovnosti podielov a na druhej strane si teraz prostredníctvom cyperských spoločností uplatňuje údajné bezdôvodné obohatenie. Uviedla, že hoci kúpnopredajná zmluva zo dňa 20.05.2016 bola uzatvorená medzi O.. F. Y. a ňou ako predávajúcou, O.. F. Y. bol iba „nastrčenou osobou“, pretože za všetkým stál jej brat, čo sa prejavilo i v tom, že ona za predaj svojho spoluvlastníckeho podielu dostala 27 000 € a O.. Y. sumu 32 400 €.

2/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná s bratom L.. M. G. sa stali na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 05.11.213 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti bytu č.XX, na X.poschodí obytného domu v G. na X.. A. X, každý v 1-ici. L.. M. G. bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v období od 5.11.2013 do 27.07.2015, následne svoj podiel na nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.2015 spoločnosti MERNO LTD. Spoločnosť MERNO LTD bola podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti od 28.07.2015 do 14.06.2016. Táto spoločnosť následne predala svoj spoluvlastnícky podiel O.. F. Y. kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2016.

3/ V období od 02.01.2015 žalovaná prenajímala predmetný byt tretej osobe za sumu 365 € mesačne. Prenájom bytu trval aj v období, kedy bola spoločnosť MERNO LTD spoluvlastníkom nehnuteľnosti, teda v období od 28.07.2015 do 14.06.2016. Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala. Namietala ale, že aj za touto spoločnosťou stojí jej brat L.. M. G., ktorý sa s ňou dohodol písomne vo forme Dohody o vyporiadaní, a teda nárok, ktorý si uplatňuje žalobca, je vlastne nárokom L.. M. G., čo je v rozpore s touto dohodou. Dohodu o urovnaní zo dňa 15.08.2016 uzavrel a podpísal L.. M. G. ako fyzická osoba a niet v nej žiadnej zmienky o tom, že ju podpisuje aj ako konateľ, či vlastník alebo právnická osoba nejakej cyperskej spoločnosti. Nakoľko L.. M. G. bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v období od 05.11.2013 do 27.07.2015, súd prvej inštancie mal za to, že toto urovnanie sa týka prípadných nárokov vzniknutých z prenájmu nehnuteľnosti tretím osobám v čase, kedy on bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti a týka sa tak urovnania vzťahov medzi nimi. Uvedené vyplýva i zo samotného znenia v čl. II. bod 1. písm. a/, v ktorom L.. M. G. vyhlásil, že nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanej titulom prenájmu nehnuteľnosti, resp. jej užívania tretími osobami. V čase podpisu dohody už L.. M.D. G. nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

4/ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2017 uzavretou medzi spoločnosťou MERNO LTD, so sídlom na Cypre, zastúpenej A.. I. Z. a žalobcom, bola postúpená pohľadávka voči žalovanej v sume 1.916,25 €, ako suma zodpovedajúca polovici nájomného, za prenájom vyššie špecifikovaného bytu za obdobie od 28.07.2015 do 15.06.2016. Žalovaná žiadnym dôkazom nepreukázala, ako tvrdí, že za všetkými prevodmi spoluvlastníckeho podielu je jej brat a to ani vo firme MERNO LTD. Nakoľko išlo o spoločnosť registrovanú v Cyperskej republike, žalovaná nedokázala zabezpečiť dôkaz o tom, že v tejto spoločnosti pôsobí jej brat ani v akej pozícii. V konaní žalovaná navrhovala vypočuť svedkov, ktorí mohli potvrdiť, že aj v čase, keď spoluvlastnícky podiel nepatril L.. G.F., tento riešil aj za spoločnosť MERNO LTD záležitosti týkajúce sa bytu. Svedkyňa G. L. potvrdila, že v byte bývala ako nájomca od 02.01.2015 až do času, kým byt neodkúpila do svojho vlastníctva od O.. Y. a žalovanej (kúpna zmluva zo dňa 15.08.2016). Uviedla, že v súvislosti s nájmom bytu sa stretla s A..I. G., ktorá údajne zastupovala spoločnosť MERNO LTD, mala i kľúče od bytu. Svedok L.. O.Š. W. potvrdil, že v byte býval ako nájomca, nespomenul si presne v ktorom období ani to, s kým nájomnú zmluvu uzavrel. Uviedol, že platil mesačne nájomné v hotovosti k rukám nejakej pani. Vypovedal, že L.. M. G. pozná, stretol ho pri rokovaní ohľadne kúpy predmetného bytu, nakoľko mal záujem ho odkúpiť, nevedel sa však vyjadriť, či ľudia s ktorými sa stretol v súvislosti s nájmom bytu, boli zástupcami spoločnosti MERNO LTD. Na otázku súdu, či zaplatil niekomu v hotovosti sumu 2000 Eur ako nejakú náhradu za užívanie bytu uviedol, že určite ju nezaplatil, avšak na opakovanom výsluchu uviedol, že ju zaplatil ako depozit na kúpu bytu bezhotovostným prevodom na účet pani G.. Uviedol, že ohľadne depozitu na byt sa stretol s L.. G. a tento tiež riešil obsah kúpnej zmluvy. Vypovedal, že p. G. vystupovala ako zástupca spoločnosti MERNO LTD a L.. M. G. bol konateľom. Svedkyňa L.. M. Š. vypovedala, že bola sprostredkovateľom kúpy predmetného bytu, keď ju ako budúci kupujúci G. L. oslovila, čo bolo asi v decembri 2016. Predávajúcimi mala byť žalovaná a spoločnosť MERNO LTD. Uviedla, že iba 1x sa stretla s L.. M. G. pri overovaní podpisu za spoločnosť MERNO LTD. Keďže na kúpu bytu banka kupujúcej poskytovala hypotekárny úver, muselo byť pri podpise Kúpnej zmluvy jasné, kto je konateľom cyperskej spoločnosti MERNO LTD a

ním bol „nejaký grék“. Z tohto dôvodu následne spoločnosť MERNO LTD predala svoj podiel O.. F. Y. ako fyzickej osobe, aby táto zmluva bola „prechodná“ pre banku, čo jej oznámila p. G., s ktorou komunikovala ako so zástupcom L.. G.. Uviedla, tiež, že mailom komunikovala s L.. M. G., ktorý brzdil celý proces predaja bytu a vyjadril sa, že sa nebude naťahovať pre 32 000 Eur. Spomenula, že realitná kancelária Diamond reality komunikovala vo veci predaja bytu so žalovanou a mailom s L.. M. G. ohľadne ceny podielu na nehnuteľnosti a rozdielnu cenu si určili oni. Uviedla tiež, že ju oslovili aj vtedajší nájomcovia G. L. V. O. W. o pomoc, nakoľko sa im ozval L.. G. a chcel od nich sumu 2.000 € ako ušlý zisk z nájomného, ktorú sumu pán W. zaplatil. Vypovedala tiež, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy boli prítomní žalovaná, L.. M. G., G. L. a ona.

5/ Súd prvej inštancie skúmal, či nárok uplatňovaný žalobcom je uplatnením náhrady vyplývajúcej z § 137 ods. 1 Obč. zák., alebo je nárokom, vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, teda z plnenia bez právneho dôvodu. Svoje rozhodnutie následne po právnej stránke oprel o ust. § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 123 Obč. zák. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide už o užívanie spoločnej veci. V prípade ak sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípade o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. , v spojení s , . Súd prvej inštancie teda po právnej stránke vec nesubsumoval nárok pod ust. Obč. zák., poukazujúc na to, že záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého zvláštna právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje k rovnakému cieľu. Právo podielového spoluvlastníka podieľať na úžitku zo spoločnej veci v rozsahu svojho podielu, resp. právo na peňažnú náhradu za časť (hodnotu) tohto úžitku v rozsahu zodpovedajúcemu jeho podielu v prípade, ak tento úžitok nemožno rozdeliť, čo je aj v danom prípade, t.j. v prípade užívania spoločného bytu treťou osobou, je právom vyplývajúcim z právneho vzťahu spoluvlastníctva, a to z ust. Obč. zák., v spojení s Obč. zák. Tým je vylúčená možnosť posudzovania tohto práva ako práva zo záväzku bezdôvodného obohatenia a požadovaný nárok nie je nárokom vzniknutým bezdôvodným obohatením na strane žalovanej.

6/ Žalovaná prenajala spoločnú nehnuteľnosť - byt, nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Je irelevantné, že žalovaná a spoločnosť MERNO LTD byt fakticky neužívali. Aj za takýchto okolností má nárok druhý spoluvlastník na zaplatenie finančnej náhrady. Dohoda o urovnaní zo dňa 15.08.2016 riešila vzájomné vzťahy medzi pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to žalovanou a L.. M. G. a nie so spoločnosťou MERNO LTD. Pokiaľ žalovaná argumentovala svojimi výdavkami vloženými do nehnuteľnosti a tým, že L.. G. sa na nich nepodieľal, mala dostatok právnych možností domáhať sa príspevkov na tieto náklady od neho. Rovnako sama podpísala a vzdala sa predkupného práva k bytu a v kúpnej zmluve zo dňa 15.08.2016 si určila cenu za svoj spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie v danej veci posúdil všetky skutkové okolnosti prípadu, nadobudnutie spoluvlastníctva k bytu, a postupné prevody spoluvlastníckeho podielu právnych predchodcov žalobcu. Žalovaná nerozporovala prevody vlastníctva podielu svojho brata L.. M. G., teda kúpnu zmluvu zo dňa 05.03.2015, ktorou previedol vlastníctvo podielu na spoločnosť MERNO LTD, ani kúpnu zmluvu zo dňa 20.05.2016, ktorou táto spoločnosť previedla vlastníctvo podielu na O.. F. Y.. Svoju obranu zakladala na existencii dohody o urovnaní zo dňa 15.08.2016 uzavretej medzi žalobkyňou a L.. M. G., na základe ktorej si mali zmluvné strany urovnať a vyporiadať všetky vzájomné finančné, právne, iné záväzky a pohľadávky, prípadne iné nároky vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že strany dohody si tieto nebudú voči sebe uplatňovať ani v budúcnosti.

7/ Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu, ako právneho nástupcu spoločnosti MERNO LTD, ktorým sa ako podielový spoluvlastník bytu domáha peňažnej náhrady za užívanie jeho podielu na spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu, je dôvodný. Právny predchodca žalobcu bol v období 28.07.2015 do 16.06.2016 spoluvlastníkom bytu v jednej polovici a preto súd s poukazom na vyššie úvahy priznal žalobcovi náhradu v sume 182,50 € mesačne za obdobie od 28.07.2015 do 16.06.2016, teda za 10,5 mesiaca prenajímania bytu žalovanou tretím osobám (182,50 € x 10,5 = 1.916,25 € ). Žalovaná prenajímala byt za sumu 365 € mesačne, pričom na jej spoluvlastnícky podiel rovnajúci sa ideálnej polovici na nehnuteľnosti bola mesačne suma 182,50 € a je teda povinná žalovanú sumu pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel spoločnosti MERNO LTD žalobcovi ako postupcovi vyplatiť. Žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa Obč. zák. a nar. vlády SR č. v platnom znení vo výške 5 %

ročne z dlžnej sumy od 14.07.2017, teda odo dňa, kedy bola žalovanej doručená predžalobná výzva zo dňa 19.06.2017, ktorou žalobca vyzval žalovanú na bezodkladné zaplatenie pohľadávky. Žalovaná si predmetnú výzvu v odbernej lehote nevyzdvihla, zásielka sa vrátila 14.07.2017 ako nevyzdvihnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktorý mu súd prvej inštancie priznal na základe , v spojení s , .

8/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny odvolacím súdom tak, že zamietne žalobu, alebo jeho zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná poukazovala na to, že súd prvej inštancie vec neposúdil podľa § 451 ods. 1 Obč. zák, ale ako právo vyplývajúce z právneho vzťahu spoluvlastníctva podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 123 Obč. zák. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní počúval žalobcu, k veci pristúpil čisto formálne, bez toho, aby akceptoval a zhodnotil vzájomné súvislosti jednotlivých tvrdení a dátumov. Súd prvej inštancie sa tak odklonil od a základného princípu, na ktorom spočíva civilné sporové konanie v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného úroku a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. rovnako podľa nej nerešpektoval ust. . Súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz - výsluch L.. M. G., ktorý podpisoval dohodu o urovnaní so žalovanou a ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, tento L.. M. G. vystupoval v mene spoločnosti MERNO LTD; žalovaná preto trvala na tom, že dohoda sa vzťahovala na fyzické osoby. ak by súd výsluch svedka vykonal, mohlo dôjsť k ustáleniu vzájomného prejavu vôle pri podpise tejto dohody a teda k odstráneniu nesprávneho posúdenia skutkového stavu veci súdom. pokiaľ súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal, mal v rozhodnutí uviesť úvahy, ktorými sa pri tom spravoval. Ďalej žalovaná poukazovala na ust. , Obč. zák. a uvádzala, že pokiaľ súd odmietol vykonať uvedený dôkaz a neodstránil rozpory na to nadväzujúce, ako prejav vôle dohodu o urovnaní zo dňa 15.8.2016 vykladať na základe len tých vykonaných dôkazov, tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

9/ V čase, kedy došlo k uzatvoreniu Dohody o urovnaní, predmetom ktorého bolo a je zrejmé, že vlastnil spoluvlastnícky podiel k bytu O.. F. Y., ktorý ho nadobudol od spoločnosti MERNO LTD (vklad povolený dňa 15.6.2016), ktorý predtým dňa 20.5.2016 nadobudol od L.. M. G.. Spoločnosť MERNO LTD pri predaji zastupovala na základe plnej moci zo dňa 16.12.2015 I. G., tá istá I. G., ktorá aj podľa výpovede realitnej maklérky a svedkyne L.. M. Š., bola blízkou spolupracovníčkou L.. M.na G.. Rovnako ďalší svedkovia L.. O. W. a G. L. vypovedali o tom, že kontaktnou a blízkou osobou A.. G. bola I. G.. Je navyše nesporným faktom, že L.. G. pri prvom predaji bytu ešte spolu so žalovanou ponechal si tzv. depozit vo výške 2.000 € ako kompenzáciu za nájomné, čo potvrdil vo svojej výpovedi svedok W. a podľa kúpnej zmluvy aj cena podielu za spoluvlastnícky podiel u žalovanej bola 27.000 € oproti 32.400 € v prospech brata žalovanej G.. Žalovaná trvala na tom, že postup právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti MERNO LTD so sídlom na Cypre nemôže požívať právnu ochranu. Za MERNO LTD vždy konal L.. M. G., žalovaná o tom nikdy nepochybovala a vyplýva to aj z nepriamych dôkazov, ktoré súdu predložila (výpisy z obchodného registra ohľadom ďalších firiem L.. M. G., emailová komunikácia, výpovede svedkov). Osoba L.. G., potom čo previedla spoluvlastnícky podiel na MERNO LTD, potom na O.. Y., následne uskutoční predaj pôvodnému nájomcovi G. L. - to všetko preto, lebo financujúca banka má problém dohľadať vlastníka tejto Cyperskej spoločnosti, a preto L.. M. G. vec rýchlo rieši a posúva svoj podiel na O.. Y. a až ten následne na nájomcu, banke prekáža zastretá vlastnícka štruktúra spoločnosti MERNO LTD, súdu v tomto konaní nie. Žalovaná zdôraznila, že napriek niekoľkým predajom spoluvlastníckeho podielu L.. G., tento byt nakoniec odkúpil nájomca bytu, ktorý platil nájomné, ktoré je predmetom tohto konania. L.. G. po tom, ako získal kompenzáciu za užívanie jeho podielu, žiada cestou žalobcu, na ktorého postúpil svoju údajnú pohľadávku od svojej sestry - žalovanej - ešte ďalšie peniaze a hoci sú z dôkazov uvádzané väzby zreteľné, súd takýto nárok napadnutým rozsudkom prizná. Tento postup v konečnom dôsledku len podporuje špekulatívny prístup L.. G., ktorý stojí v pozadí všetkých transakcií pri predaji spoluvlastníckeho podielu bytu. V čase, kedy je podielovým spoluvlastníkom bytu spoločnosť MERNO LTD, L.. G. podpisuje Dohodu o urovnaní a tiež príjme vyhlásenie žalovanej o

vzdaní sa predkupného práva na spoluvlastnícky podiel. Starostlivosť o byt po celú dobu zabezpečovala žalovaná, L.. G. a ani jeho právni nástupcovia o byt nikdy nejavili záujem, nájomné, ktoré žalovaná získala, použila na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu a tento údajný príjem aj zdanila. Zotrvala na svojom tvrdení o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.

10/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu, že Dohoda o urovnaní, ktorú žalovaná uzatvorila s L.. M.D. G., neriešila jej vzťahy so spoločnosťou MERNO LTD. Vzhľadom na jasne a určito vymedzený prejav vôle účastníkov písomnej Dohody o urovnaní (žalovanej a L.. G. ) by ani svedeckým výsluchom L.. G., ktorý navrhovala vykonať žalovaná, nemohlo dôjsť k tak širokému „výkladu“ tejto Dohody o urovnaní, a síce, že Dohoda sa vzťahuje aj na právneho predchodcu žalobcu - spoločnosť MERNO LTD. V texte Dohody o urovnaní bol jasne a zreteľne vyjadrený úmysel zmluvných strán - že zaväzuje výlučne subjekty v nej uvedené (čl. III ods. 1 písm. b/ Dohody); aplikácia akýchkoľvek výkladových pravidiel s účelom rozšírenia jej subjektov zo strany žalovanej nemá žiadne právne opodstatnenie. Pokiaľ by účastníci Dohody o urovnaní mali záujem, aby sa Dohoda vzťahovala aj na tretí subjekt (spoločnosť MERNO LTD), nepochybne by túto skutočnosť v texte Dohody o urovnaní reflektovali. Žalobca dodal, že súd prvej inštancie neodmietol vykonať výsluch svedka L.. G., tohto predvolal, tento svedok sa ale na pojednávanie nedostavil; žalovaná ďalej na jeho opätovnom predvolaní netrvala. Avšak ani prípadný výsluch svedka L.. G. by na vecnej správnosti rozsudku nič nezmenil, vzhľadom na obsah súdu predloženej Dohody o urovnaní.

11/ Na vyjadrenie žalobcu podala žalovaná odvolaciu repliku (č.l. 394 spisu), v ktorej zotrvala na dôvodoch svojho odvolania, na tom, že cyperská spoločnosť MERNO LTD je spoločnosťou L.. M. G.. Je jedno, kto je formálne spoluvlastníkom nehnuteľnosti, či spoločnosť MERNO LTD, alebo A.. Y., koncovým užívateľom a príjemcom peňazí je L.. M. G.. Tieto fakty potvrdili vypočutí svedkovia, vyplýva to aj zo súdu predložených listín.

12/ Na odvolaciu repliku podal žalobca odvolaciu dupliku (č.l. 400 spisu), v ktorej uviedol, že žalovaná opätovne uvádza tú istú argumentáciu, a to že žalovaná označuje L.. G. za koncového užívateľa spoločnosti MERNO LTD, v dôsledku čoho sa podľa žalovanej Dohoda o urovnaní zo dňa 15.8.2016 uzavretá medzi žalovanou a L.. G. vzťahuje aj na spoločnosť MERNO LTD. Súd prvej inštancie však správne skonštatoval, že Dohoda o urovnaní vzťahov medzi žalovanou a spoločnosťou MERNO LTD netýkala.

13/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a teda náležite zistil skutkový stav v zmysle , vec tiež posúdil správne po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, na akých dôvodoch založil svoje rozhodnutie, v súlade s ust. . Skutočnosť, že sa žalovaná s právnymi závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

15/ Predovšetkým súd prvej inštancie správne podradil uplatňovaný nárok pod ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 Obč. zák., z ktorých vyplýva, že obsahom spoluvlastníckeho práva je o.i. aj oprávnenie spoluvlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje aj mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka , ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nutno zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden ( alebo viacerí z nich ) ju užívajú, nemožno dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu - právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícka podiel, vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach

k spoločnej veci je totiž podiel ideálny (teda nie reálne vymedzený). Nemožno preto vydeliť, čo je výlučne podielom jedného a čo výlučným podielom druhého spoluvlastníka. Preto ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva v osobitne upravený. V prípade, že sa podieloví spoluvlastníci nedohodli o spôsobe užívania spoločnej veci, alebo o jej náhrade, ide o nárok vyplývajúci z ust. Obč. zák., v spojení s Obč. zák. Zároveň tento nárok nemožno kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia; tento nemožno rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. V prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je totiž splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia - nejde ani o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda ani o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, ani plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.5.2000, sp. zn. ).

16/ V posudzovanej veci je nesporné, že v rozhodnom období boli žalovaná ako aj spoločnosť MERNO LTD podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti každý v ideálnej polovici, pričom žalovaná označenú nehnuteľnosť (byt č. XX/X.poschodie v G., A. Č.. X) prenajímala, ale spoločnosti MERNO LTD za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcu časť získaného nájomného ( v 1-ici ) neodovzdala. Svoju pohľadávku previedla spoločnosť MERNO LTD na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2017. Spoločnosť MERNO LTD bola podielovým spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti v období od 28.7.2015 do 14.6.2016, za ktoré obdobie žalobca (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok) uplatňuje svoj nárok na nájomné, zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu. Žalovaného obdobia sa teda Dohoda o urovnaní zo dňa 15.8.2016, ktorú uzavrela žalovaná s pôvodným spoluvlastníkom - svojím bratom L.. M. G. - netýkala; Dohoda o urovnaní totiž riešila vzájomné nevyriešené vzťahy medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi, žalovanou a jej bratom, jej predmetom neboli (a ani nemohli byť) nároky vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu žalovanej a spoločnosti MERNO LTD (t.j. obdobia od 28.7.2015 do 14.6.2016). Ani prípadné personálne prepojenie L.. G. so žalobcom by nič nemenilo na skutočnosti, že L.. M. G. a žalobca, či predchádzajúci spoluvlastník nehnuteľnosti spoločnosť MERNO LTD sú po právnej stránke úplne samostatné (a teda odlišné) právne subjekty, ktoré nemožno zamieňať, resp. stotožňovať.

17/ Ako je zrejmé, z obsahu odvolania žalovanej, táto vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, teda nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. V zmysle , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. T.j. súd nemusí vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, spočíva výlučne na súde. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, na akých vykonaných dôkazovch založil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na predložené dôkazy - predovšetkým listinnej povahy - sa návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom L.. M. G. ako svedka javí byť ako nadbytočný a z hľadiska konania ako nehospodárny.

18/ Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie ( porovnaj , , , , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie ( napr. , , , , ).

19/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, podľa , .

20/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).