Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Saz-2-2021.pdf
PDF · 129.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1Saz/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: W. F. W., nar. XX.XX.XXXX v W., štátna príslušnosť: M. J. L., W., mestská štvrť K., miniregión D. H., zastúpeného Slovenskou humanitnou radou, Budyšínska č. 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci azylu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-30-19/2021-Ž zo dňa 23.08.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Košiciach rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu, Pivonková 6, Bratislava, ČAS: MU-PO-30-19/2021-Ž zo dňa 23.08.2021 v napadnutej časti neudelenia azylu cudzincovi (žalobcovi): W. F. W., nar. XX.XX.XXXX v W., štátna príslušnosť: M. J.O. L., W., mestská štvrť K., miniregión D. H., číslo cestovného pasu: B. (uvedené z fotokópie cestovného pasu, predloženej žalobcom v priebehu administratívneho konania) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad (ďalej v texte aj: „migračný úrad“), v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o azyle“) podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutím ČAS: MU-PO-30-19/2021-Ž zo dňa 23.08.2021 (ďalej v texte aj: „napadnuté rozhodnutie“) neudelilo žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytlo žalobcovi doplnkovú ochranu v trvaní jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti označeného rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a súvisiaceho administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím príslušného správneho orgánu zo dňa 19.12.2020 bol žalobca podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte aj: „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a súčasne mu bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) citovaného zákona uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov, pričom ďalším rozhodnutím uvedeného správneho orgánu zo dňa 20.12. 2020 bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený. Následne dňa 25.02.2021 žalobca požiadal o udelenie azylu a o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu nebezpečenstva, ktoré mu má podľa jeho vyjadrenia hroziť zo strany militantného islamistického hnutia Al - Šabáb pôsobiaceho v Somálsku, ako aj z dôvodu rasizmu uplatňovaného voči menšinám v jeho domovskej krajine, kde príslušníkom jednej z nich (klan Madhebaan) má byť aj žalobca. Žalobca v tomto smere konkretizoval svoje obavy z prenasledovania v domovskej krajine uvádzajúc, že v auguste 2019 vyzdvihol na trhovisku svoju sestru, pričom v tom čase sa tam nachádzali aj vojaci koaličného vojska, na základe čoho skupina Al - Šabáb
usúdila, že je ich špiónom a dňa 19.11.2019 vtrhla k nemu domov, zastrelila jeho sestru, preto že táto pracovala na trhovisku ako predavačka, čo považuje hnutie Al - Šabáb u žien za neprípustné a žalobcu postrelila, kde sa žalobcovi podarilo z bytu utiecť, mal sa ukrývať a mala mu byť doručená od Al - Šabáb výhražná SMS správa, že keď sa vráti do svojho domu bude zabitý. Žalobca preto z obáv o svoj život dňa 28.12.2019 zo Somálska odcestoval. Migračný úrad v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že všetky skutočnosti, ktoré žalobca žiadajúci o azyl uviedol boli objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom je zrejmé, že žalobca zákonné podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky nespĺňa. Migračný úrad bol toho názoru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ani sa nepreukázalo, že by bol žalobca v domovskej krajine prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, tak ako to vyplýva z Dohovoru o právnom postavení utečencov prijatého dňa 28. júla 1951 v Ženeve (ďalej v texte aj: „Ženevský dohovor“) a zo zákona o azyle.
V odôvodnení migračný úrad vysvetlil, že žalobca nebol nikdy v krajine pôvodu vystavený žiadnej forme prenasledovania zo strany štátnych zložiek. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o incidente spojenom s milíciami Al - Šabáb migračný úrad vyhodnotil žalobcom prezentované skutkové okolnosti dôvodiac, že príslušníci vojsk Africkej únie v Somálsku (AMISOM) štandardne zabezpečujú kontrolu nad bezpečnosťou na niektorých miestach v Somálsku a aj v meste Mogadisho, kde kontrolujú svojou prítomnosťou aj také strategické miesta akými je napr. trhovisko, ich prítomnosť nie je ničím výnimočná a na základe logickej úvahy, ktorú prezentuje žalobca, by bolo možné dospieť k celkom absurdným záverom, a síce, že všetky osoby, ktoré sa na trhovisku nachádzajú v čase prítomnosti týchto vojsk, by mali byť spolupracujúcimi špiónmi. Na základe uvedeného migračný úrad konštatoval, že žalobca nepreukázal žiadne také relevantné charakteristiky, na základe ktorých by mohli tieto neštátne zložky (Al
- Šabáb) vnímať žalobcu ako nositeľa určitého politického presvedčenia, považovaného týmto hnutím za nepriateľské. Migračný úrad tak uzavrel, že žalobca na základe nim uvádzaných dôvodov nemohol byť predmetom záujmu militantného hnutia Al - Šabáb. Migračný úrad mal za to, že žalobca svoje vyhlásenia o obave z nebezpečenstva hroziaceho jeho osobe zo strany hnutia Al - Šabáb nepodložil dôkazmi a súčasne, že na základe posúdenia jednak výpovede žalobcu ako žiadateľa o azyl, ako aj všetkých všeobecne známych informácií zhromaždených o krajine pôvodu žalobcu, nebola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žalobcu. Záver o nedostatku všeobecnej dôveryhodnosti žalobcu migračný úrad podporil nasledovnými čiastkovými úvahami: Z verejne dostupných informačných zdrojov neboli preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že by v Somálsku malo byť en bloc ženám bránené pracovať ako predavačkám na trhovisku, čo malo byť podľa vyjadrenia žalobcu výhradným dôvodom usmrtenia jeho sestry komandom Al - Šabáb. Podľa názoru migračného úradu je málo pravdepodobné, že by sa žalobcovi potom, čo do jeho bytu vtrhlo komando Al - Šabáb, zastrelilo jeho sestru a postrelilo jeho, podarilo z obydlia utiecť. Medzi žalobcom deklarovanou prítomnosťou na trhovisku v auguste 2019 a popísaným prepadnutím v jeho obydlí v novembri 2019 ubehla na prvý pohľad príliš dlhá doba (skoro tri mesiace), počas ktorej navyše nebol žalobca nijako hnutím kontaktovaný. Žalobca zdôvodnil svoj odchod zo Somálska tvrdením, že Al - Šabáb by bol spôsobilý vypátrať ho na ktoromkoľvek mieste v Somálsku, na druhej strane po spomenutom incidente v jeho byte sa mal žalobca ukrývať síce v inom obydlí no stále sa zdržiaval v meste Mogadisho. Žalobca uviedol vo svojej výpovedi (dotazníku), že školu navštevoval do roku 2006 a v roku 2009 začal pracovať, pričom v kópii cestovného dokladu, ktorý bol vystavený dňa 23.05.2019 a ktorý pre účely konania predložila právna zástupkyňa žalobcu je v kolónke zamestnanie uvedené študent.
K druhému zo žalobcom uvádzaných dôvodov, a síce k prezentovanému rasizmu podmienenému príslušnosťou žalobcu k menšinovému klanu, migračný úrad poukázal na informácie získané z verejne dostupných zdrojov a konštatoval, že všetky žalobcom prezentované znevýhodnenia (všeobecné tvrdenie, že nemá benefity ako príslušníci urodzených klanov, nemôže sa zosobášiť so ženou z vyššieho klanu, nemohol absolvovať vojenskú službu, nemohol si po otcovej smrti zmeniť meno na matkine), ktorým musel v dôsledku svojej príslušnosti k menšinovému klanu Madhebaan čeliť, nemožno považovať za takú mieru diskriminácie, ktorá by sa rovnala perzekúcii. Migračný úrad vysvetlil, že všetky tieto žalobcom popísané znevýhodnenia dané klanovou príslušnosťou nepredstavujú tak závažné konanie znamenajúce vážne porušenie jeho základných práv, ktoré by mu bránilo len z toho titulu ďalej zotrvávať v jeho domovskej krajine. Migračný úrad uzavrel, že žalobca ako príslušník špecifikovaného menšinového klanu v Somálsku nebol z titulu tejto svojej príslušnosti vystavený žiadnemu konkrétnemu konaniu, ktoré by bolo kvalifikovateľné ako prenasledovanie z rasových alebo národnostných dôvodov.
V tomto kontexte poukázal migračný úrad na špecifikovaný materiál Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v zmysle interpretácie ktorého je skupinová diferenciácia prítomná vo väčšej alebo menšej miere vo všetkých ľudských spoločenstvách, pričom osoby, ktoré z titulu svojej príslušnosti k určitej skupine majú menej priaznivé postavenie, sa automaticky nestávajú obeťami prenasledovania, pretože iba v špecifických situáciách sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou, kde ide o prípady diskriminačných opatrení s veľmi závažnými dôsledkami pre postihnutú osobu.
3. Správnou žalobou zo dňa 29.09.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej v texte aj: „krajský súd“) dňa 05.10.2021 sa žalobca cestou zvoleného zástupcu domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia migračného úradu a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. V dôvodoch správnej žaloby žalobca argumentuje, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v časti neudelenia azylu, pretože podľa jeho názoru migračný úrad vec nesprávne právne posúdil a skutkový stav, ktorý vzal migračný úrad za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca je presvedčený, že v jeho prípade boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania, jednak z dôvodu militantným hnutím Al - Šabáb pripisovaného politického presvedčenia a tiež z rasových dôvodov, a to aj so zreteľom do budúcna. Žalobca uvádza, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.
Pokiaľ ide o prvý z prezentovaných žalobných bodov (nesprávne právne posúdenie veci) poukazuje žalobca na ustanovenie § 19a ods. 6 zákona o azyle, podľa ktorého sa pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania, ako aj na ustanovenie § 2 písm. d) citovaného zákona, podľa ktorého sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušenie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia. V nadväznosti na to žalobca dôvodí, že v jeho prípade boli splnené všetky podstatné náležitosti tohto zákonného ustanovenia, keďže uňho došlo k závažnému a opakovanému konaniu, keď bol postrelený on samotný, bola zastrelená jeho sestra a následne mu bolo prostredníctvom SMS správy vyhrážané smrťou, a to zo strany hnutia Al - Šabáb, ktoré považuje žalobcu za špióna pracujúceho pre AMISOM. Podľa žalobcu nemožno mať pochybnosti o tom, že bolo konanie označeného hnutia politicky motivované, a to z toho dôvodu, že hnutie pripisuje žalobcovi podporu nepriateľských štátnych zložiek. K úvahám napadnutého rozhodnutia migračného úradu predkladá žalobca svoju protiargumentáciu. Vysvetľuje v nej, že migračným úradom namietaný časový (trojmesačný) odstup inkriminovaných udalostí (prítomnosť žalobcu na trhovisku a následný útok v obydlí žalobcu) podľa neho nijako neznižuje závažnosť okolnosti, a síce tej okolnosti, že sa hnutie pokúsilo žalobcu usmrtiť z dôvodu pripisovaniu mu istej podpory štátnych zložiek. Žalobca uvádza, že síce nespochybňuje tvrdenie migračného úradu, že sú vojaci provládnych vojsk bežne prítomní na jednotlivých strategických miestach v meste Mogadisho a teda by bolo možné v zmysle žalobcovej argumentácie považovať každú osobu zdržujúcu sa v ich prítomnosti, napr. na trhovisku za špióna, žalobca však dôvodí, že nevie ovplyvniť zmýšľanie militantov z dotknutého hnutia, na základe ktorého práve jeho identifikovali ako špióna. Žalobca ďalej poukazuje na úvahu migračného úradu prezentovanú v napadnutom rozhodnutí, že vo výhražnej správe, ktorú mali militanti žalobcovi doručiť, nebol uvedený motív ich vyhrážky, teda poukaz na akýkoľvek dôvod takéhoto ich konania, žalobca má za to, že zo všetkých ním uvádzaných skutočností (usmrtenie sestry žalobcu a pokus o usmrtenie žalobcu) jednoznačne vyplýva, že Al - Šabáb vyhodnotilo žalobcu ako svoj cieľ, teda ako svojho politického oponenta podporujúceho vládu. V tomto smere odkazuje žalobca na dostupné dôveryhodné zdroje informácií, z ktorých vyplýva, že terčom útokov Al - Šabáb v Somálsku sú civilisti napojení na vládu, ktorí sú považovaní za špiónov, kde Al - Šabáb takúto činnosť trestá najprísnejším trestom - smrťou, pričom podloženie takýchto obvinení dôkazmi bežne absentuje a tieto popravy sú využívané ako prostriedok k zastrašeniu populácie v snahe získať nad populáciou kontrolu. Čiastkové závery migračného úradu vedúce ku konečnému záveru o nedostatku všeobecnej dôveryhodnosti žalobcu, žalobca spochybňuje nasledovnými argumentmi. Migračný úrad konštatoval, že zo žiadnych verejne dostupných zdrojov informácií nevyplýva, že by ženy v Somálsku nemohli en bloc pracovať ako predavačky na trhu, čo malo byť podľa tvrdení žalobcu výhradným dôvodom usmrtenia jeho sestry Al - Šabáb. Žalobca naproti tomu poukazuje na informácie z verejných zdrojov, ktoré potvrdzujú, že jedným z cieľov uvedenej organizácie je zavedenie drakonickej verzie islamského právneho systému šaria, ktorý uznáva dominanciu muža v spoločnosti a ženám vo všeobecnosti nepriznáva všetky základné práva a diskriminuje ich v rôznych oblastiach života (obmedzenie prístupu k vzdelaniu, obmedzenie slobodnej
voľby povolania a rôzne obmedzenia v sociálnych právach). K záveru migračného úradu, že je málo pravdepodobné, že by sa žalobcovi po tom, čo do jeho obydlia vtrhlo komando Al - Šabáb a zastrelilo jeho sestru, podarilo utiecť, žalobca namieta že ide o subjektívny názor migračného úradu, ktorý nie je podložený relevantnými dôkazmi či hlbšou analýzou. Žalobca k ďalšiemu zo záverov migračného úradu uvádza, že je irelevantná tá skutočnosť, že Al - Šabáb vykonal útok v jeho obydlí až s odstupom troch mesiacov od momentu, keď bol videný na trhovisku, ďalej že je celkom logické, že ho hnutie pred útokom nekontaktovalo, pretože v opačnom prípade by žalobca utiekol skôr, ako by k útoku došlo. Žalobca spochybňuje aj úvahu migračného úradu, že je nelogické, v prípade ak bol žalobca hnutím sledovaný, že by ho toto nedokázalo vypátrať na inom mieste v meste Mogadisho, na ktorom sa po útoku mal ukrývať, keď navyše žalobca ešte pred svojim odchodom z krajiny mal spolu s matkou predávať pozemok, teda neostával v bezpečí. Žalobca dôvodí, že medzi útokom a jeho odchodom z krajiny uplynula doba iba necelých dvoch mesiacov, preto považuje názor migračného úradu, že je nepredstaviteľné, že by ho Al - Šabáb nedokázal po útoku vypátrať, za čisto subjektívny a nepodložený. K predaju pozemku dôvodí, že išlo pozemok patriaci jeho matke a teda ho predávala ona. Žalobca považuje dôvody napadnutého rozhodnutia, ktorými bola spochybnená jeho dôveryhodnosť za vágne a účelovo vymyslené, nelogické. Žalobca na podporu svojich argumentov odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte aj „najvyšší súd“) zakotvujúcu niektoré špecifické princípy, ktorými sa má proces dokazovania v tzv. azylových konaniach riadiť (rozsudky sp. zn. 1Sža/15/2008 z 19. augusta 2008; sp. zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013 a sp. zn. 1Sžak/5/2020 z 30. júna 2020).
Vo vzťahu k druhému formulovanému žalobnému bodu (skutkový stav, ktorý vzal migračný úrad za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom) žalobca dôvodí, že je irelevantné, že doposiaľ z titulu svojej menšinovej príslušnosti nečelil takej miere diskriminácie, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako prenasledovanie z rasových či národnostných dôvodov. Podľa jeho názoru migračný úrad nezohľadnil množstvo informácií o krajine jeho pôvodu, ktoré vypovedajú o tom, že v Somálsku dochádza k systematickej rasovej diskriminácii príslušníkov kmeňa Madhebaan, kde sú príslušníci (okrem iných) aj tohto kmeňa objektom porušovania ľudských práv a diskriminácie v rôznych oblastiach života, keďže čelia hospodárskej diskriminácii, ich jazyk a kultúra nie sú akceptované, pričom klanové politické násilie zamerané voči menšinovým klanom, ktoré nemajú k dispozícii vlastné ozbrojené milície, zahŕňa násilné útoky na civilné osady, vraždy z pomsty, beztrestné drancovanie pôdy a majetku, únosy za účelom výkupného a ďalšie násilné ataky. V tomto kontexte žalobca opätovne poukazuje na potrebu aplikácie pravidla “benefit of doubt“.
4. K správnej žalobe zaujal stanovisko migračný úrad a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 21.10.2021 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a navrhuje jej zamietnutie. V stanovisku zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a pripomenul, že v uvedenom rozhodnutí vychádzal predovšetkým z tvrdení, ktoré žalobca prezentoval na pohovore vykonanom dňa 07.04.2021 a tiež zo všeobecne dostupných informácií o krajine pôvodu žalobcu, ktoré boli pre tieto účely zadovážené odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu a ktoré sú súčasťou príslušného administratívneho spisu. Poznamenal, že žalobca o azyl požiadal až potom, čo mu hrozilo administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Zdôraznil, že v intenciách Ženevského dohovoru na to, aby mohol byť žalobca posudzovaný ako utečenec by museli byť splnené súčasne tak subjektívny, ako aj objektívny prvok opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania hnutím Al - Šabáb. Podľa vyjadrenia migračného úradu však v prípade žalobcu absentuje naplnenie objektívneho prvku, keďže v azylovom konaní nebolo preukázané, že by mal mať určité politické presvedčenie, resp. charakteristiku, na základe ktorej by mu mohla byť prisudzovaná akákoľvek politická orientácia zo strany neštátnych subjektov. Migračný úrad k otázke prenasledovania žalobcu z dôvodov rasových daných jeho údajnou príslušnosťou k menšinovému klanu uviedol, že v krajine pôvodu nečelil žalobca takej miere diskriminácie, ktorá by mohla byť považovaná za takúto formu diskriminácie.
5. Konanie o správnej žalobe vo veci azylu upravuje Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v ust. § 206 až § 220. Keďže žalobca v správnej žalobe a migračný úrad (žalovaný) vo vyjadrení k nej súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, správny súd konštatoval, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 SSP. Preto v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP bolo dňa 23.12.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach vyvesené oznámenie, že dňa 03.01.2022 o 13.00 hodine bude v pojednávacej miestnosti č. 201 na 2. poschodí, v tejto veci verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 03.01.2022 vyplýva,
že bolo konštatované dodržanie lehoty piatich dní od oznámenia verejného vyhlásenia rozsudku a bol vyhlásený rozsudok, ktorým správny súd správnej žalobe vo veci azylu podľa ust. § 220 SSP vyhovel a napadnuté rozhodnutie migračného úradu v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi zrušil, pretože po jej preskúmaní dospel k záveru, že táto je dôvodná.
6. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 216 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 191 ods. 4, veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 191 ods. 6, veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
7. Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle sa považuje za pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
8. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné judikatúrne východiská, ktoré sú štandardne v azylových konaniach uplatňované a bolo potrebné ich zohľadniť aj v posudzovanej veci žalobcu:
Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04. 2013 - R 110/2013).
Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/17/2014 zo dňa 29.07.2014) a že ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenosť strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).
V mnohých prípadoch musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie je ani žiadateľ, ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom. V takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva preto dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).
Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdeným dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nesmú byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach,
ktoré správny orgán rozpozná (rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012 a sp. zn. 1Sža/15/2008 zo dňa 19.08.2008).
Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8SaZ/1/2017 zo dňa 16.06.2017).
9. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia migračného úradu, ako aj z obsahu súvisiaceho administratívneho spisu (pohovor so žalobcom vykonaný dňa 07.04.2021) vyplýva, že žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike v prvom rade zdôvodnil opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu zo strany neštátneho subjektu, a síce islamistického hnutia Al - Šabáb, ktoré sťažovateľovi pripisuje postavenie špióna spolupracujúceho s provládnymi silami Somálska. Migračný úrad bol naproti tomu toho názoru, že žalobca nepreukázal žiadne také relevantné charakteristiky, na základe ktorých by mohli tieto neštátne zložky vnímať žalobcu ako nositeľa určitého politického presvedčenia považovaného hnutím Al - Šabáb za nepriateľské. Žalobca na podporu uvedeného dôvodu predostrel v administratívnom azylovom konaní tvrdenie o konkrétnom incidente, a síce o fyzickom útoku na neho, ako aj na jeho sestru, vykonanom komandom Al
- Šabáb priamo v jeho vlastnom obydlí, ktorý je podľa názoru žalobcu relevantným dôkazom toho, že je mu týmto hnutím prisudzované postavenie zradcu spolupracujúceho s provládnymi silami. Migračný úrad predmetné tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodné a skonštatoval, že žalobca na základe ním uvádzaných dôvodov (prítomnosť na trhovisku v čase, keď sa na trhovisku nachádzali aj vojaci AMISOM) nemohol byť predmetom záujmu militantného hnutia Al - Šabáb. Záver o nedostatku všeobecnej dôveryhodnosti žalobcu oprel migračný úrad o viaceré úvahy, medzi ktorými bol poukaz na nezrovnalosti medzi tvrdením žalobcu ohľadne jeho postavenia v domovskej krajine pred odchodom z nej, keď mal žalobca podľa svojho vlastného vyjadrenia pracovať ako stavebný robotník, pričom ním predložený cestovný doklad vydaný v uvedenom čase obsahuje údaj, podľa ktorého mal byť žalobca študentom.
10. Krajský súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na ustálenú judikatúru prezentovanú v bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku a konštatuje, že posudzovaná vec žalobcu je klasickým prípadom dôkaznej núdze, ktorá je pre konania o medzinárodnej ochrane mnohokrát charakteristická. V popísanom stave dôkaznej núdze, keď ani žiadateľ a ani správny orgán nie sú schopní doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie žiadnym presvedčivým dôkazom, zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa o azyl a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k udalosti, tak ako žiadateľ vypovedal naozaj došlo (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015).V prípade žalobcu je tak k dispozícii iba jeho vlastná výpoveď, ktorou by mohol žalobca preukázať pravdivosť predneseného tvrdenia o prenasledovaní jeho osoby hnutím Al - Šabáb, resp. tvrdenia o udalostiach fyzického útoku vykonaného v obydlí sťažovateľa hnutím Al - Šabáb. Správny súd na tomto mieste pripomína už spomínanú zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, kde v zmysle predmetnej zásady vyplýva pre správny orgán povinnosť vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Súd má za to, že sa žalovaný uvedenou požiadavkou dôsledne neriadil, informácie žalobcu o incidente v jeho obydlí sú len rámcové a chýba dostatočne detailná výpoveď podrobne popisujúca priebeh zmieňovanej udalosti takým spôsobom, aby bolo možné posúdiť dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu o tom, že bol voči nemu (a jeho sestre) vykonaný fyzický útok, na základe čoho by bolo možné vyvodiť, že sa žalobca stal sa cieľom záujmu tejto teroristickej skupiny, ktorá je v Somálsku bezpochyby prítomná a ňou vykonávané útoky voči civilnému obyvateľstvu realizované v snahe získať si kontrolu nad populáciou a vplyv v tejto krajine sú všeobecne známou skutočnosťou potvrdenou aj obsahom administratívneho spisu žalovaného.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s odkazom na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP, podľa ktorého správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi, krajský súd konštatuje existenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia migračného úradu v časti týkajúcej sa neudeleniu azylu žalobcovi, ktorým je zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy spôsobom nedostačujúcim na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Žalovaný tak v ďalšom konaní zopakuje, resp. doplní pohovor so žalobcom v duchu hore uvedených požiadaviek, v ktorom bude potrebné okrem získania podrobného popisu žalobcom tvrdeného útoku v jeho obydlí, konfrontovať žalobcu s nezrovnalosťami jeho výpovede ohľadne jeho profesného
postavenia, kde obsah výpovede nekorešponduje s údajmi uvedenými v predloženom cestovnom doklade (podľa dokladu mal byť žalobca v čase odchodu z krajiny študentom).
12. Žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike v druhom rade zdôvodnil opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu pre jeho príslušnosť k menšinovému klanu, teda z dôvodu rasovej diskriminácie a s ňou spojeného rizika možného rodového násilia. V tomto kontexte žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Krajský súd sa v uvedenom smere s námietkami žalobcu stotožňuje. Migračnému úradu totiž možno vytknúť, že informácie o krajine pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté, nezohľadnil komplexne tak, aby mohol byť skutkový stav zistený presne. Krajský súd konštatuje, že migračný úrad v tomto smere vykonané dôkazy hodnotil selektívne, resp. selektívne vyberal informácie o krajine pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté, bez toho, aby zohľadnil tie, ktoré sú v prospech tvrdenia žalobcu o možnom prenasledovaní žalobcu v budúcnosti na základe jeho príslušnosti k špecifikovanému menšinovému klanu (napr. str. 19 prvý odsek, str. 20 tretí odsek Polytematickej správy o krajine vypracovanej odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu; str. 5 druhý a tretí odsek Stanoviska Slovenskej humanitnej rady zo dňa 02.06.2021). Ďalším dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia migračného úradu v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi je teda aj zistená skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal migračný úrad za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Bude teda úlohou žalovaného v ďalšom konaní komplexne sa zaoberať situáciou v krajine pôvodu žalobcu, a to nielen z hľadiska správ, ktorými disponoval v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu o azyl, ale zároveň doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti týkajúce sa prípadnej podstatnej zmeny okolností situácie v krajine pôvodu, ktorá nastala po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného o neudelení azylu. V tomto kontexte upriamuje správny súd pozornosť na Uznesenie Európskeho parlamentu zo dňa 25.11.2021 o situácii v Somálsku (2021/2981(RSP), kde tento pod bodom F uvedeného uznesenia upozornil na to, že v Somálsku „zraniteľné skupiny sú naďalej hlavným terčom zneužívania a násilia vrátane žien, detí, starších ľudí, vnútorne vysídlených osôb, LGBTQ osôb a iných menšín; keďže stále vo veľkom rozsahu dochádza k beztrestnému sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, ako aj násiliu súvisiacemu s konfliktom, a to najmä v oblastiach konfliktu“.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia migračného úradu (žalovaného), tejto správnej žalobe postupom podľa ust. § 220 SSP vyhovel, napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude zistené skutočnosti posúdiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, doplniť ich o ďalšie dokazovanie, a až na základe všetkých týchto zistení urobiť záver a rozhodnúť o žiadosti žalobcu o udelenie azylu. 14. Vo veci náhrady trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.