Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/22/2021

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v spore žalobkyne: P. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. X/C, E., zastúpená: JUDr. Timea Tóthová, advokátka so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanej: F. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. ulica XXX/XX, A., v konaní o návrhu na obnovu konania, takto

rozhodol:

I. Žaloba na obnovu konania sa o d m i e t a .

II. Žalovanej sa proti žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Zástupca žalobkyne JUDr. Timea Tóthová, advokátka so sídlom Školská 3, Nitra j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za spracovanie podaní a ich príloh v listinnej podobe vo výške 40 eur (2 x 20 eur) v zmysle pol. 20a sadzobníka súdnych poplatkov k , do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet Okresného súdu Nitra podľa priloženého platobného poukazu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „súd“) domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. . V žalobe uviedla, že Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodnutím zo dňa 19.12.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXX a XXX/X, nachádzajúce sa v kat. území A.. V rámci konania sa zisťovalo, či do dedičstva po matke žalobkyne A. G. patria nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v Mojmírovciach s poukazom na zmenu návrhu zo dňa 28.02.2013, v zmysle ktorého sa žalobkyňa domáhala svojím žalobným petitom, ktorý aj citovala v samotnej žalobe. Poznamenala, že druhoinštančný súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, podľa ktorého mala byť žalobkyňou ( účastníčkou konania) aj sestra žalobkyne, pani A.. A. E., rod. G.., nakoľko aj ona je oprávneným dedičom po ich matke. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle od. 2 , pričom v súčasnosti sa nerozlučným spoločenstvom zaoberá , na základe čoho mala byť sestra žalobkyne pribratá do konania ako intervenient. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ktorý bol citovaný v uznesení Ústavného súdu . Žalobkyňa tiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 29.06.2010. Žalobkyňa bola aktívne legitimovaná a súd tým nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala, že žalovaní nemali na nadobudnutie vlastníckeho práva žiadny titul. Nepreukázali ho počas dokazovania a do dňa podania žaloby nie je žiadnym spôsobom preukázaný. Namietala tvrdenia žalovaných v predmetnom konaní. Tvrdenia žalovaných nemali žiadnu oporu v rámci dokazovania v konaní. Žalobkyňa uviedla príkladmo nadobudnutie nehnuteľností maloletými osobami, alebo o nadobudnutí parcely, ktorá v kúpnej zmluve ani nebola uvedená ( parcela č. XXX). Skutočnosť, že parcela nebola uvedená v kúpnej zmluve, žalovaní ani neuviedli do notárskej zápisnice, pretože by

tak spochybnený ich nadobúdací titul a dobrá viera. Okresný súd Nitra sa uvedeným dôkazom, resp. absenciou úkonu o oprávnenom nadobudnutí nehnuteľnosti maloletými osobami vôbec nezaoberal. Uvedené žalobkyňa v 1. rade považuje za dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohla použiť, nakoľko sa súd s touto otázkou nechcel vysporiadať. Je otázne, ako mohol mať súd za preukázané dlhodobé užívanie nehnuteľností žalovanými, keď sa svedkyne, ktoré boli uvedené v Notárskej zápisnici a svedkyne ktoré mali potvrdzovať skutočnosti uvedené v tejto zápisnici, sa k týmto skutočnostiam nevedeli vôbec vyjadriť. Podľa žalobkyne, sa tieto svedkyne sa samozrejme ani nemohli vyjadriť k daným skutočnostiam, pretože v roku 1945 mala svedkyňa W. E. iba 10 rokov a svedkyňa A. G. ešte ani nebola na svete. Ako teda mohli niečo podpisovať ? Opäť sa tu podľa názoru žalobkyne javil nesprávny postup súdu . Svedok - U. D., nar. XX.XX.XXXX sa taktiež nemohol k danej veci vyjadriť, pretože tiež nebol na svete, napriek tomu však vydal ako starosta obce pre žalovaných nepravdivé potvrdenie o užívaní sporných nehnuteľností. Keďže je príbuzným žalovaného P. K., súd takýto dôkaz mal riadne preveriť, čo sa však nestalo. Podľa žalobkyne nebol ani jeden dôkaz dostatočne preverený a teda nemohol súd spravodlivo rozhodovať. Podľa žalobkyne súd nebral ohľad na to, že bolo preukázané, že vo vlastníctve matky žalobkyne - A. G. boli ku dňu jej smrti nepochybne aj sporné nehnuteľnosti v časti, v ktorej si ich osvedčili žalovaní a v súčasnosti sú tieto na príslušných listoch vlastníctva Okresným úradom evidované ako ich vlastníctvo. Žalobkyňa ako najhlavnejší dôvod podania návrhu na obnovu konania je, že sestra žalobkyne mala byť už od začiatku pôvodného konania účastníčkou konania. Mala byť uznesením Okresného súdu Nitra pribratá do konania ako účastníčka. Žalobkyňa, aby mohla do konania pristúpiť ako účastníčka konania jej sestra, pretože mala právny záujem na danej veci. Toto právo jej však bolo odňaté. , čím bola porušená zásada spravodlivej ochrany práv strán, ako aj zásady rovnosti strán v konaní. Žalobkyňa uvedené považuje za skutočnosť, ale aj dôkaz ktorý bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Preto žalobkyňa zároveň žiadala o pribratie sestry žalobkyne do konania, ako žalobkyne v 2.) rade, ktorá môže ako účastníčka konania navrhovať dôkazy a má obdobné postavenie v konaní ako samotná žalobkyňa, resp. ako intervenienta. Samotný druhoinštančný súd vo svojom rozhodnutí potvrdil, že mala byť účastníčkou konania aj sestra žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že v tom prípade, by súd mohol dospieť k priaznivejšiemu záveru, nakoľko by mala možnosť aj ona ako účastník konania navrhovať a vykonávať dôkazy pred súdom. Žalobkyňa ako ďalší dôvod obnovy konania uviedla nový listinný dôkaz vyplývajúci z dedičského konania, ktorý nemohol účastník bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pretože aj ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa ho nemohla použiť z dôvodu, že dedičské konanie rovnako ako súdne konanie trvá takmer desaťročia a iba v mesiaci máj 2021 má byť riešené. Vznikla tu teda objektívna prekážka, na základe čoho súd nemohol tento dôkaz vykonať v pôvodnom konaní. Súd by tentokrát mal možnosť zadovážiť si celý spis dedičského konania, ktoré sa má ukončiť v mesiaci máj 2021 a teda sa tu napĺňa aj písm. b) , podľa ktorého je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa tiež poukázala na rozhodnutia pod sp. zn. R 26/2002, R 6/1968, R 19/1975, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.08.2011, sp. zn. .

2. Súd uznesením č.k. - 11 zo dňa 07.06.2021 vyzval žalobkyňu na doplnenie podania, tak, že uvedie v akom rozsahu napáda rozhodnutie, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas, dôkazy , ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať a tiež presné uvedenie, čoho sa svojim podaním domáha, tak že špecifikuje petit žaloby, ako žiada aby súd rozhodol, aby výrok rozhodnutia bol jasný, určitý a vykonateľný.

3. Žalobkyňa v doplnenom podaní žaloby na obnovu konania uviedla, že rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. napáda v celom rozsahu, dôvodom na obnovu konania sú skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú žalobkyne a predmetu pôvodného konania, ktoré neboli použité v pôvodnom konaní, poukázala na ustanovenie a . Žalobkyňa zotrvala na pôvodnom návrhu na povolenie obnovy konania, zároveň poukázala na to, že druhoinštančný súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu, podľa ktorého mala byť žalobkyňou ( účastníčkou konania ) aj sestra žalobkyne - A.. A. E., rod. G., nakoľko aj ona je oprávneným dedičom po ich matke. Žaloba na obnovu konania bola podaná včas, nakoľko nové skutočnosti vyplývajúce z dedičského konania, ktoré bolo ukončené najmenej pred 3 mesiacmi a ktorého spis bude žalobkyňa žiadať predložiť do konania, odôvodňujú poukázanie na také skutočnosti, ktoré v predchádzajúcom konaní známe neboli. Žalobkyňa disponuje dokumentami, ktoré potvrdzujú, že predmet sporu patril do vlastníctva jej matky, čo odôvodňuje záver, že vlastnícke právo k parcele č. XXX a XXX/2 by ma patriť jej a jej sestre, ktorá sa na konaní ako účastníčka zúčastniť nemohla. Podľa žalobkyne bola žaloba na obnovu konania podaná

včas aj z dôvodu, že sa podala do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa ako dôkaz, ktorými má preukázať dôvodnosť žaloby navrhla, aby súd pribral do konania ako účastníčku konania sestru žalobkyne, ktorej bolo právo zúčastniť sa na konaní ako účastníčka konania odopreté a bola vypočutá iba ako svedkyňa, bez možnosti navrhovať dôkazy. Žalobkyňa v konaní žiadala aby súd určil, že nebohá A. G., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom A. č. XXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností: parc. č. XXX, v k.ú. A. o výmere 169 m2 a parc. č. XXX/X v k.ú. A. o výmere 212 m2.

4. Súd konanie uznesením č.k. - 46 zo dňa 03.09.2021 voči žalovanému v 1.) rade zastavil, pretože lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, žalovaný v 1.) rade zomrel pred podaním žaloby.

5. Žalovaná v 2. rade k návrhu žalobkyne na obnovu konania uviedla, že absentujú akékoľvek dôvody na obnovu konania. Všetky dôkazy, ktoré žalobkyňa mohla a chcela v pôvodnom konaní predložiť už predložila. Dôvody obnovy konania ako ich teraz žalobkyňa predkladá podľa nej vôbec neobstoja, nakoľko dedičské konanie po matke žalobkyni mohlo byť už dávno skončené, ešte v roku 1996. Žiadny dôvod a už vôbec nie prebiehajúce súdne konania až od roku 2008 na OS Nitra nemohli byť príčinou neukončenia dedičského konania. Bola to žalobkyňa, ktorá spôsobila zbytočné prieťahy v dedičskom konaní po jej matke sp. zn. , . Dedičské rozhodnutie podľa údajov na internete bolo zapísané na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore po 25 rokoch od úmrtia matky žalobkyni pod č. Z 5191/2021, pod položkou výkazu zmien č. 362/2021. V žalobe a priložených dôkazov žalovanej v 2.) rade chýba dedičské rozhodnutie po matke č D 552/1996, v ktorom je uvedené ako sa zákonné dedičky dohodli ohľadom majetku poručiteľky v kat. území Mojmírovce. Po nahliadnutí do katastrálneho portálu je evidovaná na nehnuteľnostiach po poručiteľke v kat. území Mojmírovce práve sestra žalobkyne. Pokiaľ sestra žalobkyne nebola účastníčkou uvedených súdnych konaní, nie je možné zhojiť tento nedostatok a už vôbec neprichádza do úvahy dodatočne, prostredníctvom obnovy konania. Kvôli tejto skutočnosti všeobecné súdy pôvodné žaloby zamietli, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nenavrhla pribrať do konania sestru. Žalovaná v 2. rade tiež uviedla, že zvažuje podanie na Centrum právnej pomoci , aby boli opätovne preverené majetkové pomery žalobkyni, aby CPP predložila žalobkyňa dedičské rozhodnutie po matke a teda ako je poriešená v konečnom dôsledku výplata zákonného dedičského podielu v prospech žalobkyni, či bezodplatne, alebo odplatne a ak odplatne v akej výške. Žalobu na obnovu konania žiada v celom rozsahu zamietnuť , nakoľko nie sú splnené podmienky na jej povolenie tak to vyžaduje ustanovenie . Nie sú tu žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny žalobkyňa nemohla použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky argumenty uvádzané v žalobe a v doplnenom podaní žaloby o povolenie obnovy konania sú v tomto štádiu právoplatne skončenej veci irelevantné.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

7. Podľa , žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Podľa , , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

9. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

10. Podľa , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná.

11. Žalobu na obnovu konania zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky, teda použiteľné voči rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti. Žaloba na obnovu konania je prípustná len voči rozhodnutiam, ktorými bolo konanie ukončené a ktorými bolo súčasne rozhodnuté vo veci samej. Takýto zásah možno pripustiť skutočne len vo výnimočných prípadoch. Nie je viazaná na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia. V praxi súdov je žaloba na obnovu konania v porovnaní s ostatnými opravnými prostriedkami požívaná zriedkavo. Jej osobitosť vyplýva zo samotnej povahy tohto opravného prostriedku, ktorý nevedie k preskúmaniu predchádzajúceho napádaného rozhodnutia, ale k jeho odstráneniu a priebehu konania nového. Ide teda len o akési ďalšie štádium predchádzajúceho konania a nie o začatie procesu nového. Návrhom možno smerovať tak voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ako i rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ je predmetom rozhodnutie odvolacieho súdu, možno žalobu podať buď len proti jeho rozhodnutiu, alebo tiež proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Dôvody žaloby na obnovu konania sú zákonom vymedzené taxatívne, jej podanie z iného dôvodu nie je možné pripustiť. Dôvody žaloby na obnovu konania musia byť v návrhu uvedené presne, a ak ich má navrhovateľ niekoľko, je potrebné uviesť ich zároveň všetky. reguluje žalobu na obnovu konania ad generalia a komplexne. V kontexte komunitárneho práva i medzinárodných dohovorov a judikatúry ESĽP žaloba na obnovu konania nie je vnímaná ako bežne prípustný opravný prostriedok, ale skôr ako špecifický prostriedok obrany. 12. Zákon stanovuje ako objektívnu podmienku prípustnosti návrhu na obnovu konania zachovanie zákonných lehôt, ktoré na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt a to subjektívnej a objektívnej lehoty. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času tzv. subjektívneho momentu, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je trojročná, a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania podaný len v prípadoch uvedených v . Subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej lehoty. Zachovanie lehôt je povinný preukázať účastník, ktorý obnovu konania navrhuje. Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť, ani ich zmeškanie odpustiť ( ), zmeškanie ktorejkoľvek z nich, má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania, ako prejavu dominancie princípu právnej istoty sporových strán a nevyhnutne musí bez ďalšieho viesť k postupu podľa (odmietnutiu žaloby na obnovu konania ako oneskorene podanej). 13. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne. Podľa novej právnej úpravy je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch, ešte predtým ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. Nová právna úprava pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby zjavne vyplýva, že je nedôvodná ( t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle ustanovenia ). 14. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. 15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý ma povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a je jednou zo záruk právnej istoty. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť

v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí ak existuje niektorý z dôvodov taxatívne uvedených v . Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa musí návrh opierať, lehoty počas ktorých musí byť návrh na obnovu podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu. 16. Z obsahu návrhu vyplynulo, že žalobkyňa sa domáha obnovy konania sp. zn. . Súd po preskúmaní žaloby na obnovu konania zistil, že návrh neobsahoval všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom a preto súd žalobkyňu uznesením č.k. - 11 z 07.06.2021 vyzval aby doplnila svoje podanie tak, že uvedie v akom rozsahu napáda rozhodnutie, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať a presné uvedenie čoho sa svojim podaním domáha, tak že špecifikuje petit žaloby. Žalobkyňa na výzvu súdu síce doplnila podanie, avšak podľa názoru súdu nedoplnila podanie takým spôsobom, aby odstránila vady svojho podania. V tejto súvislosti súd nepochybne uvádza, že žalobkyňa absolútne nediferencuje, čo je obsahom konania na obnovu konania, ktoré konanie je prvou fázou obnovy konania a až po jej povolení sa pokračuje v pôvodnom konaní. Aj z uvedeného žalobného petitu je zrejmé, že žalobkyňa žiada už pokračovať rovno v pôvodnom konaní. Žalobný petit má takisto podľa názoru vady, pretože je nevykonateľný a o takomto petite nemôže súd v tomto konaní rozhodovať. Súd okrem toho uvádza nasledovné skutočnosti. Subjekt uplatňujúci nový dôkaz musí jednoznačne preukázať, kedy sa o tomto dôkaze dozvedel. Svedčia o tom i náležitosti žaloby na obnovu konania ( ) medzi ktorými sú i tvrdenia o skutočnostiach preukazujúcich včasnosť podania žaloby. Inak, pri akceptovaní názoru odvolateľa, by bola zákonná lehota obsolentná/formálna a fakticky neaplikovateľná, t.j. strany sporu by túto zákonnú podmienku jednoducho obišli akýmkoľvek nepreukázaným tvrdením o okamihu získania relevantnej vedomosti, čo zároveň nekorešponduje charakteru obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Je teda nesprávna konštrukcia predostretá odvolateľom a to že súd musí preukázať, že žaloba bola oneskorená. Naopak, aplikovanej norme zodpovedá výklad, v zmysle ktorého žalobca, t.j. ten, čo tvrdí včasnosť žaloby na obnovu konania, musí túto včasnosť aj preukázať (uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 30.03.2017. Zo žaloby, ako aj jej doplnenia nie je možné zistiť takúto skutočnosť, pričom uvedené nedostatky vo svojej podstate zakladajú potrebu aplikácie podľa písmeno d) . Súd tiež okrajovo uvádza, že žalobkyňa v návrhu na obnovu konania neuviedla proti ktorému rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje, pričom táto skutočnosť, je jedna z osobitných náležitosti podania takéhoto návrhu v zmysle a hoci ju súd na túto skutočnosť nevyzýval v uznesení na odstránenie vád podania, žalobkyňa je v konaní zastúpená a právny zástupca ako osoba znalá práva mala túto skutočnosť, ktorú zákon vyžaduje v návrhu uviesť. Aj napriek tejto skutočnosti je celkom zrejmé, že návrh žaloba nespĺňa podmienky kladené na žalobu na obnovu konania, preto súd vzhliadol dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania podľa vyššie uvedeného ustanovenia. 17. Okrem toho, podľa názoru súdu žiadna zo skutočností, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva nespĺňa požiadavku takých dôkazov a skutočností, aké predpokladá ustanovenie a . Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. To znamená, že iný senát toho istého súdu prvej inštancie nie je v žiadnom prípade oprávnený posudzovať zákonnosť a vady konania vedeného v inom senáte. Žalobkyňa v celom návrhu namieta absenciu správneho právneho posúdenia, ktorá skutočnosť však nepatrí medzi dôvody na obnovu konania. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Žalobkyňa v podstate svojej žaloby na obnovu konania poukazuje podľa názoru súdu len na vecnú nesprávnosť rozsudku a nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorým dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyni nesvedčí aktívna legitimácia v konaní z dôvodu ktorého žalobu zamietol, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Ak by takéto dôvody mohli zakladať dôvodnosť podania návrhu na obnovu konania, tak tým pádom, by takmer každé rozhodnutie súdu bolo napadnuteľné žalobou na obnovu konania. Žalobkyňa ako smerodajný dôvod, ktorým argumentovala dôvodnosť podaného návrhu na obnovu konania, uviedla, že sestra žalobkyne mala byť už od začiatku pôvodného konania účastníčkou konania, pretože ako účastník konania by mala tiež právo navrhovať dôkazy, ktoré by súd mohol vykonať, čím bola porušená zásada spravodlivej ochrany práv strán. Súd ale v danej súvislosti uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa podala návrh na pripustenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobkyne, v dôsledku tohto bola v konaní neúspešná a jej žaloba bola zamietnutá, hoci bola od podania žaloby ako aj v priebehu celého konania zastúpená

právnym zástupcom. Žalobkyňa svoju sestru v rámci dokazovania navrhla vypočuť len ako svedkyňu v konaní, žalobu podala sama žalobkyňa, v priebehu konania, pričom nenavrhla jej vstup do konania. Žalobkyňa ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináležia výlučne žalobkyni. Žalobkyňa rozhoduje o existencii sporu a je na jej vôli, či podá návrh na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu ako i rozsah žalovaného nároku a teda len samotná žalobkyňa bola oprávnená na podanie návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania. Z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania má práve žalobca a súd nemôže takýto nedostatok odstrániť z úradnej povinnosti, resp. žalobkyňu v tomto smere poučiť. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a to aj vtedy, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta a v prípade zistenia nedostatku vecnej legitimácie súd žalobu zamietne. Podľa názoru súdu žalobkyňa prispôsobila argumentáciu žaloby na obnovu konania odôvodneniu rozsudku v konaní pod sp. zn. , ktorým bola žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie, pretože žalobkyňa ako jeden z hlavných dôvodov na obnovu konania uvádza skutočnosť, že sestra žalobkyne mala byť od začiatku pôvodného konania účastníčkou v konaní. Zo žalobkyňou namietaných skutočností vyplýva, že argumentácia sa týka predovšetkým jej sestry a dôvodov pre ktoré súd v konaní zamietol žalobu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade je irelevantné, či dedičské konanie bolo ukončené, resp. nebolo, nakoľko v konaní sa neúspech žalobkyni odvíjal najmä z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a tiež aj z dôvodu, že bolo preukázané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalovanými, ktorí ho nadobudli vydržaním, čo súd konštatoval v konaní v odseku 29. Jediným dôvodom, prečo žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania je podľa názoru súdu jej subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. (v ktorom už rozhodoval aj Krajský súd v Nitre, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky). Medzi princíp legitímneho očakávania, ani princíp právnej istoty rozhodne nepatrí rozhodovanie podľa vôle, dojmov a názorov účastníkov, preto si žalobkyňa musí nepochybne uvedomiť, že ani prípadná diskrepancia jej názoru s právnou realitou nemôže v žiadnom prípade slúžiť ako nástroj na podanie žaloby na obnovu konania. S poukazom na uvedené súd zistil aj ďalší dôvod na odmietnutie žaloby (okrem dôvodu podľa písmeno d) ) a to podľa , ergo zjavnú nedôvodnosť žaloby, ktorej cieľom nie je obnova konania, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ako aj postupu konania vedeného na Okresnom súde Nitra, sp. zn. , ktoré mu predchádzalo (z obsahu podanej žaloby), ktorú ingerenciu má však len odvolací, aj dovolací súd. 18. V návrhu na obnovu konania, ako aj v jeho doplnení žalobkyňou uvádzané skutočnosti nezakladajú dôvod na prípustnosť obnovy konania, hoci na výzvu súdu žalobkyňa reagovala podaním, ale svoj návrh nedoplnila v potrebnom smere o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť návrhu na obnovu konania a preto súd v zmysle v spojení s písm. e) návrh na obnovu konania odmietol. 19. Súd osobitne nerozhodoval o pribratí sestry žalobkyne (ktorá by mala vystupovať ako žalobkyňa v 2.) rade), ktorý procesný návrh je súčasťou žaloby, pretože o takomto návrhu sa môže rozhodnúť len v klasickom sporovom konaní, nie v konaní o povolenie obnovy konania. Aj z navrhovaného žalobného petitu je zrejmé, že žalobkyňa už priamo rieši konanie , preto pri zohľadnení zmyslu, účelu a koncepcie inštitútu obnovy konania o takomto návrhu súd ani nemohol rozhodovať, keďže celkom evidentne smeroval do vyššie označeného konania. Aj z tohto návrhu potom vyplýva, že žalobkyňa namieta len právne posúdenie, ktorá skutočnosť nie je spomenutá v , čo len potvrdzuje nedôvodnosť žaloby na obnovu konania. 20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. V zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách konania v prípade odmietnutia podania. Odmietnutie podania by však po procesnej stránke bolo možné považovať za neúspech žalobcu v konaní. Na uvedenom základe súd pomocou analógie legis ( Základných princípov ) o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle v spojení s . Súd by mal priznať žalovanej ako úspešnej strane v zmysle ustanovenia v konaní nárok na náhradu trov konania, avšak zo spisu vyplýva, že žalovanej v uvedenom konaní žiadne trovy konania

nevznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd nezistil žiadne okolnosti podľa , ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

23. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom;42g) to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.

24. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“), súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

25. Podľa , poplatníkom je ten, kto je povinný doručovať podania do elektronickej schránky súdu.

26. Podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov k , súdny poplatok za spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného súdu inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu je 20 eur za podanie vrátane jeho príloh.

27. Pretože zástupca žalobkyne vykonáva advokáciu ako fyzická osoba je povinný komunikovať so súdom elektronicky, pričom napriek tejto skutočnosti podal žalobu na obnovu konania, ako aj podanie, ktorým reagoval na odstránenie vád podania v listinnej podobe, v dôsledku čoho súd uložil právnemu zástupcovi žalobkyne povinnosť zaplatiť úhradu súdneho poplatku podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 40 eur a to za 2 podania v listinnej podobe (2 x 20 eur), ktoré mal podať výlučne elektronicky.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre ( písmeno c) ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.