Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

80Ek/2931/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 697 proti povinnému: Ľ.I. Y., Q.: XX.X.C., W. U. S. C./ XX, C. XX J. Y., Z.: XX C. C. o vymoženie 652,21 EUR s príslušenstvom., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu Mierová 5216/88, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 265EX 1137/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 18.02.2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.11.2021 s prílohami: exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v nespotrebiteľskom konaní, žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.03.2019 OS Kežmarok, postúpenie veci z OS Kežmarok na OS Bratislava V zo dňa 02.04.2019, platobný predpis na zaplatenie súdneho poplatku, výzva k trvaniu žaloby, vyjadrenie k výzve zo dňa 22.10., výzva k vyjadreniu žalovaného, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.11.2021, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou zo dňa 01.10.2021.

2. Súdny exekútor uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.10.2021 bolo súdnemu exekútorovi podané na poštovú prepravu 14.10.2021 v zákonom stanovenej lehoty. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.09.2021 bolo povinnému doručené 01.10.20201. Vyjadrenie oprávneného bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 04.11.2021.

3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že: „Ako povinný sa stále domáham a trvám na zrušení rozhodcovského rozsudku, lebo som nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a ani o rozhodcovskom konaní a trvám na tom, že toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho posúdenia veci nakoľko mi nebolo umožnené sa k predmetnej veci vyjadriť. Po dlhodobom upozorňovaní na slabý signál a neustálych sľuboch o nápravu a riešenie zo strany spoločnosti Orange Slovensko a.s. ktoré stále neprichádzala, som bol nútený zmeniť' operátora. Dňa 22.2.2019 mi na veľké prekvapenie prišiel rozhodcovský rozsudok voči ktorému som dňa 19.03.2019 podal Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom Okresnom súde v Kežmarku. Dňa 3.4.2019 bolo odoslanie rozhodnutie Okresného súdu v Kežmarku o postúpení veci na Okresný súd Bratislava V. Dňa 07.06.2019 bol z Bratislavy zaslaný platobný predpis na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý som uhradil 25.6.2019. Následne 22.10.2019 mi bola doručená výzva k trvaniu podanej žaloby na ktorú som odpovedal svojim vyjadrením podaným 30.10.2019. Dňa 3.2.2020 bola súdom zaslaná výzva na písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného na ktorú som odpovedal 18.02.2020. Po doručení ,,upovedomenia o začatí exekúcie" zo dňa 30.09.2021 vznášam tento návrh, nakoľko sa v tejto veci ešte stále neuzavrelo konanie a nechápem ako mohla tá istá advokátska kancelária konať v jednej veci na dvoch rôznych okresných súdoch. Nerozumiem, ako môže rozhodca uvádzať' v bode 9. rozhodcovského rozsudku, že pristúpil k rozhodovaniu vo veci na základe písomných

podkladov založených v spise, ktorý počtom i obsahom považuje za dostatočné, ak nemal ani jedno vyjadrenie povinného. Preto nemal vôbec vedomosť' ako k tejto situácii došlo a že nie ja, ale spoločnosť' Orange porušila podmienky zmluvy keďže sa zaviazala poskytovať' mi svoje služby na čo som ich niekoľkokrát opakovane upozornil a žiadal o vyriešenie problému týkajúceho sa signálu. Nakoľko som sa v tomto čase rozhodcovského konania o ktorom som nemal ani tušenie, nenachádzal som sa na území Slovenskej republiky, bol som na 14 dňovej dovolenke v Egypte, ktorá sa nám predlžila o 4 dni a potom hneď u brata v Prahe odkiaľ sme sa vrátili 6.11. . Vyjadril som sa k tomu už v Žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku podaného dňa 19.03.2019, naďalej trvám na svojom vyjadrení. Neviem kto sedí v advokátskej kancelárii Bobák, Bollová a spol., s.r.o., ale tu by som sa pozastavil nad vyjadreniami zo dňa 17.12.2019 kde sú evidentne rozpory čo som zistil aj ja ako laik. Ďalej sa pýtam, ako je možné, že táto advokátska kancelária podala žiadosť o vymoženie pohľadávky na súd do Banskej Bystrice keď vie, že v tejto veci prebieha konanie na zrušenie rozhodcovského rozsudku ktorý vydal pán Mgr. Andrej Gundel na Okresnom súde v Bratislave V pod číslom sp.zn ku ktorému táto kancelária podávala vyjadrene l7 .12.2019 z ktorého uvádzam: Žalovaný mi za to, že Žaloba bola podaná oneskorene, pretože nebola žalobcom podaná na príslušnom súde v lehote 60 dní (podotýkam rozpor s vyjadrením Okresného súdu, ten uvádza vo svojom vyjadrení z 15.10.2019 ,,len" 2 mesiace ) dni od doručenia rozhodcovského rozsudku (doručený 22.02.2019)... Postupoval som na základe informácii poskytnutých kanceláriou rozhodcovského súdu, ďalej podľa tlačív stiahnutých zo stránky ministerstva, a overil som si to pred podaním aj na podateľni Okresného súdu v Kežmarku. Postupoval som podľa § 45 odst.1 pism. b, g zákona 355/2014, kde v predtlačenej žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku' (podal som ju osobne 19.03.2019 na Okresný súd v Kežmarku, ktorú potom, neviem prečo poslali 3.4.2019 na súd Bratislava V) sa v poučení uvádza, že žaloba podáva na Okresný súd v obvode bydliska do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku. Takže žaloba bola podaná včas a aj na príslušnom súde. Keďže ma Okresný súd Bratislava V vyzval dna 15.10.2019 na základe uplynutia prekluzívnej dvoj mesačnej doby o vyjadrenie, ktoré som poslal 27.10.2019 a objasnil v ňom celú genézu, mám za to, že pokračovaním súdu v tomto spore je táto námietka neopodstatnená. Nakoľko Okresný súd v Kežmarku podľa elektronickej pečiatky zo dňa 03.04.2019 odoslal postúpenie veci na Okresný súd Bratislava V, ako je možné, že tento súd tvrdí vo výzve zo dňa 15.10.2019, že mu bola Žaloba postúpená 23.04.2019 ??? Tak, či tak, bolo podanie doručené na 60-ty deň. Dňa 07.06,2019 mi bol zaslaný platobný predpis na zaplatenie správneho poplatku vo výške 331,50 Eur a 99,50 Eur čo som zaplatil 25.06.2019. Tu by som chcel podotknúť, že mi nejde o tie peniaze (čom som zaplatil súdu, mohol som vyrovnať nespravodlivo z pozície monopolu, vymáhanú čiastku), ale o spravodlivosť a pravdu. Vždy sa snažím veci riešiť a nikdy sa k problémom nestaviam chrbtom a klamstvom ako oni. To dosvedčujú aj moje vyjadrenia v tomto konaní. Žalovaný nemal v zmluvnom vzťahu .... na základe poskytnutých informácii som podal návrh na zrušenie kde som aj označil NESPOTREBITETSKÉ RK. Keďže som si to overoval a mal potvrdené ako z kancelárie rozhodcu, tak aj z podateľne súdu, podal som tento návrh. Nie som síce právnik, ale myslím si, že každý by mal mat' možnosť sa aspoň vyjadriť k problému, ktorý sa ho týka a nie byť bez akéhokoľvek upovedomenia odsúdený či už ako človek , alebo podnikateľský subjekt. Keďže si myslím, že som bol aj v tomto prípade, či už vedome, alebo nevedome zavedený pracovníkmi týchto inštitúcii a súd by mal byť objektívny, žiadam o zrušenie tohto rozsudku a navrhujem aby súd zrušil tento jednostranný rozhodcovský rozsudok ku ktorému som sa nemal ani možnosť vyjadriť. Nakoľko mi nešlo a ani nejde o peniaze (zaplatil som už viac na poplatkoch ako bola dlžoba a telefónne účty platím aj naďalej ešte vo vyšších čiastkach), ale skôr o spravodlivosť a nastavenie zodpovednosti monopolných spoločnosti aby tiež niesli zodpovednosť za služby ktoré platíme a nemôžeme využívať. Z tohto dôvodu mi je nejasné, prečo odo mňa vymáhajú nimi stanovenú dlžnú sumu, keďže mi nevedeli a po urgenciách a reklamáciách, sa mi okrem poskytnutej zľavy ani nesnažili nijako pomôcť. Mal som záujem o vyriešenie tohto nedorozumenia a veril som, že sa nájde vhodné riešenie, ale po laxnom prístupe zo stany pracovníkov Orangeu som bol pre hromadiace sa sťažnosti pristúpiť' k inému operátorovi. Žalovaný má za to že nedošlo k naplneniu..... Tu mám za to, že podľa tohto zákona , odst.l, pism. g bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (). Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v termíne a to 19.03.2019 a to postúpením Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 3.4.2019 bola vám doručená dňa 23.04.2019 som neporušil dobu podania a keďže bola porušená zásada rovnosti a tak som sa nemohol vyjadriť k predmetnej záležitosti, došlo k naplneniu zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhujem, aby súd zrušil tento rozsudok a priznal žalobcovi, spoločnosti Orange, náhradu trov konania a aj nemajetkovú ujmu.“

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že: „Spoločnosť Orange Slovensko a. s. postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v súdnom konaní. Námietky povinného proti smerujú proti už ukončenému súdnemu konaniu ktoré bolo ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, preto ho oprávnený nemá dôvod spochybňovať. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu“.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom: Mgr. Andrej Gundel, dňa 18.01.2019, sp. zn.: 998/18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2019 a vykonateľnosť dňa 26.02.2019. Súd uvádza, že v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskej veci. V zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku platí, že exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

10. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27.09.2021 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu Mierová 5216/88, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 265EX 1137/21.

11. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: : „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku,

účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. “

13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: : „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“

14. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: : „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“

15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, platí, že súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, tieto sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že exekučný titul napadol žalobou avšak na nepríslušnom Okresnom súde Kežmarok ktorý žalobu následne postúpil na príslušný Okresný súd Bratislava V. Okresný súd Bratislava V výzvou sp.zn.: zo dňa 15.10.2019 povinnému oznámil, že podanú žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklad jeho vykonateľnosti považuje za zjavne bezdôvodnú, že bola podaná na nepríslušnom súde a príslušnému súdu bola doručená až po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty ustanovenej v o rozhodcovskom konaní. K uvedenému súd uvádza, že povinný nepreukázal, že by došlo k zrušeniu exekučného titulu a nepreukázal ani to, že by došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu. Samotné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie.

16. Súd poukazuje na skutočnosť, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd taktiež uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

18. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.