Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-179-2021.pdf
PDF · 127.5 KB
Case nature
Subarea
4Cob/179/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: SIBAZ, spol. s r.o., 17. novembra 175/38, 075 01 Trebišov, IČO: 36 204 056, zastúpeného: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 31 303 064, proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, zastúpeného: JUDr. Michal Vagaš, advokát, Červenej armády 1, 036 01 Martin, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/25/2021-67 zo dňa 22.6.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/25/2021-67 zo dňa 22.6.2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalobcovi nepriznal.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 343 ods.1,2, 3, 344, 326 ods.1,2, 329 ods.1,328 ods.1, 331 ods.1 zák. č. 160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadal, aby súd zriadil záložné právo na pohľadávky žalovaného z bankového účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v D. U., pobočka zahraničnej banky (a to na súčasné aj budúce), v prospech SIBAZ, spol. s.r.o., 17. Novembra 175/38, 075 01 Trebišov, 36 204 056 na základe zmluvy o dielo týkajúcej sa polyfunkčného centra centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava medzi žalovaným a žalobcom, zo dňa 20.04.2016, a to v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške istiny 44.966,45 eur, z titulu nároku žalobcu na zaplatenie nároku podľa faktúr č. vf. 2016/74 zo dňa 12.01.2017 a vf. 2016/64 zo dňa 30.11.2016, úrokov z omeškania vo výške 15.009,23 Eur, nároku spojeného s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.884,43 Eur.
Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 08.10.2015 uzatvoril s odporcom Zmluvu o dielo č. 2015/162010/F.1124/611 (ďalej ako „Zmluva o dielo“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo - „Realizácia kontaktného zatepľovacieho systému a vonkajších omietok vrátane prípravy podkladu, montáže zakladacích, kútových, rohových a
okenných líšt, plastových chŕličov a montáže a demontáže lešenia“ pre stavbu polyfunkčné centrum Mierová - Mierová ul. Bratislava, pričom žalobca za odvedené práce vyfakturoval sumu vo výške 44.966,45 Eur, a to titulom faktúr pod označením č. vf2016/74 zo dňa 12.01.2017 a vf2016/64 zo dňa 30.11.2016. Zo strany odporcu táto suma nebola do dnešného dňa uhradená, aj keď legitímny nárok na jej vyplatenie vznikol, a preto je predmetom sporu vo veci vedenej pod sp. zn. 29Cb/22/2021 na Okresnom súde Košice I, postúpená oznámením zo dňa 29.04.2021 na Okresný súd Bratislava II. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. V roku 2016 bola na úrovni - 1.052.804,- Eur, v roku 2017 - 770.556,- Eur, v roku 2018 - 1.468.050,- Eur a v roku 2019 - 345.671,- Eur, v roku 2020 - 1.130.487,- Eur. Podnikateľské aktivity žalovaného sú postupne obmedzované, čo sa prejavuje aj v postupnom znižovaní tržieb. V roku 2020 boli tržby na úrovni 13.984,- Eur, z čoho je zrejmé, že odporca nevytvára hodnoty, z ktorých by mohol v budúcnosti splatiť svoje pohľadávky. Celkové výnosy boli v roku na najnižšej hranici v histórii žalovaného len vo výške 42.277,- Eur. O útlme svedčí aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Kým predtým mal odporca väčšie množstvo zamestnancov k januáru, v roku 2021 je to len počet 3 až 4.
Žalobca v návrhu taktiež poukázal na skutočnosť, že časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S., ako zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757 Eur, a teda bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie. Žalovaný je a bol stranou v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy.
Žalobca na záver uviedol, že existuje hrozba, že v budúcnosti sa ekonomická situácia žalovaného ešte významne zhorší a exekúcia pohľadávky žalobcu nebude možná, resp. bude neúspešná. Z uvedených účtovných závierok vyplýva, že čistá hodnota majetku žalovaného sústavne klesá, obdobne klesá výška pohľadávok žalovaného (rovnako dlhodobých, krátkodobých ako aj z obchodného styku) ako aj samotné aktíva žalovaného. Len so samotným žalobcom žalovaný vedie tri súdne konania so subdodávateľom polyfunkčného projektu v Bratislave na ulici Mierová na úhradu neuznaných prác naviac a zádržného vo výške viac ako 180.000,- Eur.
Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci, a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je namieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v ekonomických a finančných ťažkostiach žalovaného ako aj v existencii záložného práva v prospech spoločníka žalovaného vo výške 1.905.757 Eur. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca súdu predložil súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný je stabilným podnikateľským subjektom na svojom relevantnom trhu od roku 1998, so základným imaním 2,1 mil. Eur splateným v celej výške. Napriek skutočnosti, že za rok 2020 žalovaný hospodáril so stratou 1,1 mil. Eur, jeho aktíva predstavovali hodnotu 3,8 mil. Eur, vlastný kapitál 1,1 mil. Eur a na svojich odvodových a daňových povinnostiach voči štátu nemá žiadne nedoplatky. Je síce pravda, že od roku 2015 zisk aj tržby žalovaného kontinuálne klesajú, čo je skutočnosťou spôsobilou vyvolať istý stupeň obavy o budúcej bonite žalovaného, je však zároveň potrebné upozorniť, že v obdobnej situácii (vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom) sa žalovaný nachádzal aj pred rokom 2010, kedy hospodáril so stratou 1,6 mil. Eur, aby následne v roku 2014 dosiahol zisk 2,0 mil. Eur. Táto premenlivosť vyplýva z typického charakteru podnikateľského prostredia, v ktorom sa žalovaný ako podnikateľský subjekt pohybuje.
Súd zdôraznil, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v aktuálnom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter, čo sa v priebehu výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného potvrdilo už niekoľkokrát. Tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 741/2017 zo dňa 20.12.2017, podľa ktorého tvrdenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, ako aj prípadné zriadenie záložných správ v prospech ďalších osôb, samo osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Nemožno tak samotnú aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného automaticky a bez ďalších súvislostí považovať za takú, ktorá by odôvodňovala bezprostrednú obavu z jeho ďalšej existencie a ďalšej solventnosti, obzvlášť s poukazom na už vyššie uvedený stále dostatočný vlastný majetok žalovaného. Za spôsobilé objektívne vyvolať obavu z úspešnosti budúcej exekúcie by mohlo byť považované len také správanie, ktoré svojím rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou žalovaného a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského subjektu a najmä tým by bolo spôsobilé ohroziť postavenie žalobcu ako budúceho oprávneného z budúcej exekúcie. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa (žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol reálne spôsobilý vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť.
Súd skonštatoval, že žalobca súdu okrem už vyššie uvedeného konštatovania aktuálnej ekonomickej situácie žalovaného nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolať obavu z bonity, a teda solventnosti či kredibility žalovaného ako podnikateľského subjektu, ako ani skutočnosti, ktoré by preukazovali úmysel žalovaného zbavovať sa majetku na úkor žalobcu. O takýchto skutočnostiach nič nevypovedá ani aktuálny stav zamestnancov žalovaného (3-4) ako ani existencia záložného práva zriadeného v prospech jediného spoločníka a materskej spoločnosti žalovaného. V súvislosti s existenciou záložného práva súd ešte poukázal na skutočnosť, že záložné právo v prospech spoločnosti Eiffage Construction S.A.S., bolo zriadené, resp. registrované dňa 20.01.2016, teda pred viac ako piatimi rokmi. Žalobca tak o existencii záložného práva musel (alebo mohol) vedieť už v čase, keď vstupoval do právnych vzťahov so žalovaným a táto skutočnosť, jestvujúca už dlhú dobu, nemôže byť považovaná za bezprostredne ohrozujúcu vymožiteľnosť práva žalobcu.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že žalovaný by nebol schopný uhradiť pohľadávku žalobcu. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, zmätočné, a teda za nezákonné. Uviedol, že súd vo svojom Uznesení zo dňa 22.06.2021 v bode 17. až 19. odôvodnenia skonštatoval, že žalobca neosvedčil, že exekúcia, resp. plnenie zo strany žalovaného po prípadnom vydaní rozhodnutia môže byť ohrozené. Skutočnosť, že žalovaný je dlhodobo v strate, nie je podľa názoru súdu faktom, ktorým by mala byť zdôvodnená potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru súdu má ísť len o domnienky žalobcu, nakoľko ak žalovaný nedosahuje zisk a generuje iba účtovnú stratu, nemusí to byť výslovne znakom toho, že exekúcia bude ohrozená.
Odvolateľ poukázal na to, že účtovná strata žalovaného trvá dlhodobo, za zúčtovací rok 2020 sa účtovná strata prehĺbila o takmer 227 % oproti roku 2019. Zároveň žalovaný znižuje dlhodobo aj svoje aktíva v podobe majetku, ktorý vlastní a ktorý tvorí jeho aktíva. Podľa dostupných výpisov dlhodobý hmotný majetok žalovaného je vo výške 2,1 mil. Eur. Zároveň súčet finančných prostriedkov žalovaného na jeho
bankových účtoch tvorí sumu 520.915,- Eur. Peňažné prostriedky tvoriace aktíva na bankových účtoch žalovaného sú tvorené najmä neoprávneným blokovaním súm zádržného, ktoré nevypláca zhotoviteľom stavieb ako objednávateľ (investor), tak ako to je aj v prípade vo veci samej. Ak sa súd zameria na skúmanie záväzkov žalovaného, tak dospeje k tomu, že už v tomto období je plnenie pohľadávky žalobcu ohrozené. Totižto, žalovaný je dlžníkom záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. vo výške pohľadávky 1.905.757,- Eur. Zároveň jeho krátkodobé záväzky sú vo výške 2.1 mil. Eur. Po ďalšie treba uviesť, že výsledok jeho hospodárenia za uplynulé daňové obdobia je vo výške straty -6.1 mil. Eur. Ak teda súd kriticky vezme do úvahy len výšku zabezpečenej pohľadávky záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. a súčet krátkodobých záväzkov žalovaného, pasíva žalovaného, na plnenie,ktorých je zaviazaný, tvoria viac ako 4 mil. Eur, pričom jeho aktíva spolu s rezervami vo výške 209.741,- Eur dosahujú sumu 2.830.656,- Eur.
Poukázal na to, že jednou z nepoctivých obchodných stratégií žalovaného je dlhodobo neplniť svoje záväzky veriteľom, o čom svedčia minimálne 4 súdne spory žalobcu voči žalovanému, v ktorých sú vymáhané pohľadávky vo výške 269.748,40 Eur.
Sumár sporov:
1. Súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.: 22Cb/54/2021 o zaplatenie 27.924,53 Eur 2. Súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.: 54Cb/17/2021 o zaplatenie 121.236,91 Eur 3. Súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.: 26Cb/26/2021 o zaplatenie 44.966,45 Eur 4. Súdny spor vedený na Okresnom súde Banská Bystrica (upomíname konanie) o zaplatenie 75.620,71 Eur, vydaný platobný rozkaz zo dňa 25.06.2021, sp. zn.: 29Up/814/2021 Tiež zdôraznil, že obchodná praktika žalovaného v zámernom neplnení záväzkom jeho veriteľov je veľmi častá, o čom svedčí aj množstvo súdnych sporov voči žalovanému. Sumár sporov podľa sp. zn a rozsudkov v neprospech žalovaného:
1. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: 42Cb/l 74/2017 zo dňa 18.06.2020 2. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: 22Cb/202/2016 zo dňa 29.10.2018 3. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: 22Cb/29/2016 zo dňa 22.02.2017 4. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: 24Cb/324/2015 zo dňa 2924.05.2019 5. Rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: 1Cob/159/2019 zo dňa 05.03.2020 6. Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn.: 4Cob/185/2017 zo dňa 24.01.2019 7. Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn.: 1Cob/26/2018 zo dňa 13.09.2018 V tejto súvislosti uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č.k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č.k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č.k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
Poukázal na to, že nie je vôbec zrejmé, na základe akých kritérií súd postupoval, keď dospel k záveru, že nie je potrebné zabezpečovacie opatrenie nariaďovať. Rovnako mal za preukázané, že súd zohľadňoval len aktíva žalovaného, avšak jeho pasíva opomenul zohľadniť. V takom prípade vyvoláva napadnuté rozhodnutie dojem majetnosti žalovaného bez toho, aby sa súd bol seriózne zaoberal aj jeho výdavkami a záväzkami, ktoré boli súdu dokladované.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel odvolaniu v celom rozsahu, tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 04.06.2021.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že úspech návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá pripravenosť navrhovateľa presvedčiť súd o podstate a výške nároku, zároveň o dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Berúc v úvahu špecifickosť konania o tomto návrhu z pohľadu dokazovania, potrebné je osvedčiť prinajmenšom : a) hodnovernosť nároku v jeho samotnej podstate, čo znamená hodnoverne preukázať, že nárok žalobcu je dôvodný; b) hodnovernosť nároku v požadovanej výške, čo znamená hodnoverne preukázať, že požadovaná výška nárokuje dôvodná; c) obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Hodnovernosť podstaty nároku žalobca nepreukázal dostatočne. Javí sa, že žalobca vychádzal z presvedčenia, že okresný súd vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude v rámci splnenia predpokladov podľa § 132 CSP vychádzať z tvrdení, dôkazov a listín, predložených v rámci žaloby (OS KEI, neskôr OS BA II). Tento postup však zákon neumožňuje. Naopak, zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (§ 326 ods. 1 v znení § 344 CSP), avšak rovnako aj všeobecné náležitosti žaloby podľa ust. § 132 CSP (pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh + opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy). Žalobca však len v dvoch všeobecných odsekoch konštatuje existenciu faktúry, zároveň skutočnosť, že nebola uhradená. Pre poriadok žalovaný uvádza, že nárok uplatnený žalobcom v sporovej veci (aktuálne Okresný súd Bratislava II, sp. zn.: 26Cb/26/2021, predtým Okresný súd Košice I, sp. zn.: 29Cb/22Z2021), rozporuje v celej výške, označuje ho ako nedôvodný a trvá na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
Hodnovernosť výšky nároku žalobca nepreukázal dostatočne. Žalobca sa v návrhu síce odvolal na listiny (faktúry), avšak v znení bodu 2. vyššie je vylúčené, aby žalobca osvedčil výšku nároku v prípade, ak nedostatočne osvedčil samotnú podstatu nároku. Jedná sa o nesplnenie zákonnej podmienky podľa ust. § 326 ods. 2, v znení § 344 CSP a teda, návrh neobsahuje všeobecné náležitosti žaloby podľa ust. § 132 CSP. Obavu, že exekúcia bude ohrozená, žalobca podporil tvrdeniami a listinami, ktorých obsah reflektuje na hospodárske výsledky spoločnosti žalovaného v predchádzajúcom období, ako aj informáciami o záložnom práve.
Hodnovernosť obavy žalobcu o tom, že exekúcia bude ohrozená alebo zmarená, potrebné je podľa názoru žalovaného preukázať takými úkonmi alebo správaním žalobcu, z ktorého možno hodnoverne ustáliť ohrozenosť exekúcie. Obava o výkon rozhodnutia je namieste v prípade, ak sa osoba „do budúcna“ povinná, zbavuje majetku a/ alebo majetkových práv, prípadne tieto zaťažuje tak, že budúci výkon rozhodnutia neprinesie predpokladaný výsledok. Ústavný súd SR pre daný postup ustálil, že „okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne“ a „Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie Žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (Rozhodnutie Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 741/2017-20). Argumenty žalobcu ako počet zamestnancov, obrat spoločnosti, kladný či záporný hospodársky výsledok, nie sú okolnosti, z existencie ktorých možno odvodiť zaver o ohrození exekúcie. Jedná sa o výsledok prirodzených faktorov podnikateľského prostredia, relevantného trhu a interných rozhodnutí spoločností žalovaného. Rovnako záložné právo, na ktoré poukazuje žalobca, nie je dôkazom, a ani inak nepodporuje záver o ohrození exekúcie. Jedná sa o podnikateľský nástroj, ktorý zákonným spôsobom slúži podnikateľskému zámeru.
V tomto prípade zdôraznil, že predmetné záložné právo bolo zriadené, resp. registrované v mesiaci január 2016, a teda žalobca v čase uzavretia záväzku (zmluvy o dielo), ktorého sa žalovaná pohľadávka
týka, vedel (mal vedieť - mohol vedieť) o jeho existencii. Z povahy veci sa teda nemôže jednať o skutočnosť, hodnoverne osvedčujúcu obavu z ohrozenia exekúcie. Rovnako považoval za potrebné uviesť, že predmetná zabezpečená pohľadávka bola už v roku 2018 zo strany žalovaného riadne uhradená a predmetné záložné právo „ex lege“ zaniklo, čo žalovaný preukazuje priloženým emailom z účtovného oddelenia. Zápis v NCRzp preto nie je aktuálny a ani inak relevantný v tejto veci.
S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v bode 2. až 4. vyššie, žalovaný zastáva názor, že žalobca hodnoverne nepreukázal ani jeden z predpokladov, ktorých existencia môže svedčiť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Rozhodnutie okresného súdu o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne rozhodnutie, ktorým okresný súd tento návrh žalobcu zamietol, je preto správne.
K odvolaniu žalobcu zo dňa 30.06.2021, vo veci návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný ďalej uviedol, že odvolanie žalobcu nespĺňa predpoklady § 363 CSP. V obsahu odvolania nie sú definované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 CSP. Všeobecné formulácie ako „nepreskúmateľnosť“, „zmätočnosť“, prípadne „nezákonnosť“, nie sú určiteľné kategórie vo vzťahu k ust. § 363 CSP a § 365 CSP a z ich obsahu nie je možne bez pochybnosti ustáliť, ktoré konkrétne odvolacie dôvody mal žalobca na mysli. V zmysle uvedeného žalovaný zastáva názor, že je daný dôvod na postup podľa ust. § 386 písm. d) CSP a teda, dôvod na odmietnutie odvolania žalobcu.
Čo sa týka žalobcom prednesených tvrdení a dôkazov, žalobca reflektuje na tvrdenia, ktoré uviedol v návrhu. Z uvedeného dôvodu žalovaný trvá na vyjadrení k ich existencii a dôvodnosti tak, ako uviedol v bode 2. až 4. vyššie tohto vyjadrenia, a to v časti ekonomických ukazovateľov, personálnej obsadenosti spoločnosti žalovaného, záložného práva.
Jedná sa o prekvapujúci a predovšetkým nelogický záver žalobcu. Jedná sa o súdne konania, ktorých žalobcom je práve žalobca v tejto právnej veci a týkajú sa rovnakého stavebného projektu. Namiesto situácie, aby sa žalobca, ak trvá na nárokoch, správal procesne racionálne a hospodárne, koná presne opačne. Žalobca nárok žaluje v niekoľkých konaniach, pričom tento postup evokuje špekulatívnosť na strane žalobcu, osobitne s ohľadom na vývoj v týchto sporoch, a teda aj dispozíciu v ďalšom postupe. Žalovanému nie je zrejmé, ako možno stotožniť žalobcom tvrdenú „nepoctivú obchodnú stratégiu“ na strane žalovaného, s rozhodnutím žalobcu žalovať nárok namiesto jednou, či dvoma žalobami, žalobami štyrmi alebo piatimi. K ďalším súdnym konaniam, na ktoré odkazuje žalobca na strane 4 odvolania žalovaný uvádza, že sa jedná o všeobecnú, neadresnú a predovšetkým zmätočnú argumentáciu. V prvom rade platí, že sa jedná o rozhodnutia nižších súdov, v niektorých prípadoch o rozhodnutia prvostupňové, napadnuté riadnym opravným prostriedkom. Žalovaný poukázal aj na fakt, že ak by išlo aj o publikované „R“ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne o zmeňujúce rozhodnutia odvolacích súdov s právnou argumentáciu odvolacieho súdu, platí pravidlo, že strana argumentuje právnou vetou výkladu rozhodujúceho predpisu, zmluvy, prípadne súborom názorov súdu na rozhodujúcu problematiku, vždy však tak, aby bolo zrejmé, prečo má súd na dané rozhodnutie prihliadať, prípadne prečo by bolo spravodlivé aplikovať právny názor vyšších súdov. Nič z uvedeného v žalobcom použitej argumentácii nie je. Snaha žalobcu jednoduchým spôsobom stotožniť žalovaného v tomto spore so stranou v inej sporovej veci, a týmto spôsobom vplývať na vývoj v tunajšej veci, svedčí skôr o dôkaznej núdzi, ako o skutočnom presvedčení.
Na základe doposiaľ uvedených skutočností žalovaný zastáva názor, že odvolanie žalobcu zo dňa 30.06.2021 nespĺňa predpoklady podľa ust. § 363 CSP, čo zakladá dôvod na postup podľa ust. § 386 CSP, teda odmietnutie odvolania odvolacím súdom.
Pre prípad, že odvolací súd posúdi odvolanie žalobcu ako dostatočné z pohľadu ust. § 363 CSP v znení § 365 CSP, žalovaný zastáva názor, že žalobca neosvedčil hodnovernosť nároku v jeho podstate, hodnovernosť nároku v tvrdenej výške, a predovšetkým, neosvedčil ohrozenosť exekúcie. Na základe uvedeného žalobca neosvedčil dôvody pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako v návrhu žiada, na základe čoho žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.06.2021, sp. zn.: 26Cb/25/2021, ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako vecne správne.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s
dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
16. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
17. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
18. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. CSP v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú podanie návrhu na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie
záložného práva, ktorý bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, ale aj iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo môže ovplyvniť jeho majetkové pomery. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť.
19. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne.
20. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či žalobca osvedčil potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Musia byť teda osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému samá poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje ekonomickými a finančnými ťažkosťami žalovaného, ktorý sa dlhodobo nachádza v strate, ktorá každý rok narastá. Neodkladnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia vyplýva aj zo skutočnosti, že časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S., ako zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757 Eur, a teda bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie. Žalovaný je a bol stranou v niekoľkých súdnych sporoch, pričom na dané spory si nevytvoril rezervy.
22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci súdom, ktorý vec správne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ako už zdôraznil súd, ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, ale aj iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo môže ovplyvniť jeho majetkové pomery. Jedine zrejmý zámer žalovaného ako povinného ukrátiť veriteľa (žalobcu), ktorý by vyplýval z jeho úkonov týkajúcich sa majetku, by bol
reálne spôsobilý vyvolať potrebu poskytnutia okamžitej súdnej ochrany záujmov oprávneného, ktoré by bez takéhoto súdneho zásahu mohli celkom zjavne utrpieť. Ani tvrdenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, ako aj prípadné zriadenie záložných správ v prospech ďalších osôb, samo osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného neosvedčil žiadnymi dôkazmi, a súd v tomto štádiu konania sám dokazovanie nevykonáva. Je teda na žalobcovi, aby hodnoverne osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, čo neurobil. Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Taktiež sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu o tom, že nemožno tak samotnú aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného automaticky a bez ďalších súvislostí považovať za takú, ktorá by odôvodňovala bezprostrednú obavu z jeho ďalšej existencie a ďalšej solventnosti, a to vzhľadom na stále dostatočný vlastný majetok žalovaného. Za spôsobilé objektívne vyvolať obavu z úspešnosti budúcej exekúcie by mohlo byť považované len také správanie, ktoré svojím rozsahom, bezprostrednosťou, ekonomickou situáciou žalovaného a protihodnotou má alebo môže mať zásadný vplyv na jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského subjektu a najmä tým by bolo spôsobilé ohroziť postavenie žalobcu ako budúceho oprávneného z budúcej exekúcie. Nebolo preukázané, že žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k zmareniu svojej povinnosti alebo jej výraznému sťaženiu. Taktiež skutočnosť, že sú voči žalovanému vedené viaceré súdne konania neznamená osvedčenie nutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
23. K tvrdeniu žalovaného, že odvolanie žalobcu nespĺňa predpoklady § 363 CSP a v obsahu odvolania nie sú definované odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že žalobca neuvádza § 365 CSP, z obsahu odvolania odvolacie dôvody vyplývajú, a preto nie je dôvod na postup podľa § 386 písm. d) CSP.
24. K tvrdeniu žalobcu, že časť majetku žalovaného je založená v prospech Eiffage Construction S.A.S. ako zabezpečenie peňažnej pohľadávky s výškou istiny 1.905.757 Eur, a bez súhlasu tejto spoločnosti nemusí byť k dispozícii na uhradenie dlhu zodpovedajúcemu odplate v prípade exekúcie, žalovaný k vyjadreniu k odvolaniu predložil mail (č.l. 92) spoločnosti v prospech Eiffage Construction S.A.S., z ktorého vyplýva, že predmetná pohľadávka bola už v roku 2018 uhradená.
25. Keďže po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd, t.j., že v preskúmavanej veci žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, napadnuté uznesenie súdu potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).