Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sfk-12-2024.pdf
PDF · 143.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sfk/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., IČO: 47 079 690, so sídlom v Bratislave, Sasinkova 5, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MCL, s. r. o., IČO: 50 074 369, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, za ktorú koná advokát JUDr. Ing. Matej Firický, proti žalovanému (sťažovateľ): Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenské technické múzeum, IČO: 31 297 111, so sídlom v Košiciach, Hlavná 88, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9082/9000/2020 zo dňa 20.7.2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/205/2020-117 zo dňa 27.02.2023 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/205/2020-117 zo dňa 27.02.2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. Slovenské technické múzeum (ďalej aj ako „kontrolovaný“ alebo „ďalší účastník“) vyhlásilo verejné obstarávanie na predmet zákazky „Stravovacie poukážky pre zamestnancov Slovenského technického múzea“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 37/2020 dňa 12.02.2020 pod značkou 9516-WYS.
2. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky (ďalej aj ako „PHZ“) vo výške 150.000,- eur bez DPH, išlo o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb.
3. Kontrolovaný v súťažných podkladoch v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 2 „Predmet zákazky“ v podbode 2.3 uviedol: „Predpokladaná hodnota zákazky: 180.000 EUR.“
4. Vo výzve na predkladanie ponúk zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 37/2020 dňa 12.02.2020 pod značkou 9516-WYS v oddieli II. „PREDMET ZÁKAZKY“ v bode II.1) „ROZSAH OBSTARÁVANIA“ v podbode II.1.5) „Celková predpokladaná hodnota“ však uviedol inú sumu, a to „150 000,00 EUR bez DPH“.
5. V súťažných podkladoch kontrolovaný špecifikoval ďalšie parametre zákazky, a to
- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 4 „Variantné riešenie“ v podbode 4.1 uviedol: „Neumožňuje sa predložiť variantné riešenie.“
- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 4 „Variantné riešenie“ v podbode 4.2 uviedol: „Ak súčasťou ponuky bude aj variantné riešenie, variantné riešenie nebude zaradené do vyhodnotenia a bude sa naň hľadieť akoby nebolo predložené.“
- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 10 „Vysvetľovanie“ v podbode 10.1 uviedol: „V prípade nejasností alebo potreby objasnenia informácií potrebných na vypracovanie ponuky a na preukázanie splnenia podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch, v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo inej sprievodnej dokumentácii k súťažným podkladom poskytnutej verejným obstarávateľom v lehote na predkladanie ponúk, záujemca môže požiadať o vysvetlenie podľa § 48 zákona o verejnom obstarávaní prostredníctvom systému EVO.“
- v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 12 „Zábezpeka ponuky“ v podbode 12.1 uviedol: „Zábezpeka sa nepožaduje.“
- v časti B „Opis predmetu zákazky“ bod 1 uviedol: „Predmetom zákazky je zabezpečenie stravovacích poukážok v papierovej forme pre zamestnancov STM v zmluvných stravovacích zariadeniach, supermarketoch, hypermarketoch a potravinách prevádzkovaných na území Slovenskej republiky akceptujúcich stravovacie poukážky v papierovej forme (ďalej len „poukážky“).“
- v časti B “Opis predmetu zákazky“ bod 3 kontrolovaný uviedol: „Nominálna hodnota stravovacej jednotky je minimálne 4,00 EUR.“
- v časti B „Opis predmetu zákazky“ bod 4 uviedol: „Celkové predpokladané množstvo stravovacích jednotiek odobratých ročne je cca: 22 500 ks.“
6. Žalobca podal žiadosť o nápravu a následne námietky proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným. Žalobca v konkrétnostiach
- v bode A namietal stanovenie požiadavky na predmet zákazky spôsobom, ktorý akceptuje len papierovú podobu stravných lístkov. Mal za to, že kontrolovaný v súťažných podkladoch v opise predmetu zákazky vylúčil jeden z plnohodnotných spôsobov, ktorým je možné naplniť účel obstarávaného predmetu zákazky, čím bezdôvodne a protizákonne obmedzil hospodársku súťaž. Existujú dve formy stravných poukážok - papierové stravné lístky a elektronické stravné karty. Umožnenie dosiahnutia účelu predmetnej súťaže len prostredníctvom jedného vybraného riešenia (papierové stravné lístky) má podľa jeho názoru za následok obmedzenie hospodárskej súťaže a diskrimináciu potenciálnych záujemcov/uchádzačov, ktorí by boli schopní splniť účel verejného obstarávania prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok (kariet).
- v bode B namietal nesúlad informácií týkajúcich sa stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky a považuje ich za zmätočné a porušujúce princíp transparentnosti. Vynásobením nominálnej hodnoty stravovacej jednotky 4,- eur a celkového predpokladaného množstva stravovacích jednotiek odobratých ročne 22.500 ks dospel k výsledku 180.000,- eur, a nie 150.000,- eur, ako sa uvádza na niektorých miestach v súťažných podkladoch.
- v bode C namietal podmienky vybavenia žiadostí o vysvetlenie v rozpore so zákonom. Kontrolovaný v súťažných podkladoch pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo inej sprievodnej dokumentácii odkázal na § 48 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“), ktoré sa však vzťahuje na nadlimitné a nie podlimitné zákazky. Keďže ide o podlimitnú zákazku, kontrolovaný musí pri vysvetľovaní uplatniť postup podľa § 113 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z., nie § 48 tohto zákona. Žalobca uviedol, že kontrolovaný sa v rámci zamietnutia žiadosti o nápravu vytýkaným nedostatkom vôbec nezaoberal.
7. Žalovaný rozhodnutím č. 5315-6000/2020 zo dňa 27.05.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z., pretože ich považoval za nedôvodné.
8. K námietkam sumarizovaným pod bodom A uviedol, že verejný obstarávateľ vymedzuje predmet zákazky na základe podrobného opisu s uvedením technických požiadaviek tak, aby spĺňal ním stanovený účel. Môže uviesť aj formu za predpokladu, že nediskriminuje bezdôvodne iné do úvahy prichádzajúce formy. Dôležité pre proces verejného obstarávania je poznanie možností trhu, možností jednotlivých dodávateľov, možnosti získania kompletnej dodávky a pod. Zákon č. 343/2015 Z. z. nekonkretizuje predmet zákazky, čo do obsahu a rozsahu, toto ponecháva v kompetencii verejného obstarávateľa, ktorý musí postupovať v zmysle citovaného zákona a dodržiavať princípy verejného obstarávania. Kontrolovaný tak disponoval kompetenciou definovať predmet zákazky na zabezpečenie stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok. S poukazom na znenie súťažných podkladov je zrejmé, že kontrolovaný v predmetnej verejnej súťaži nepripustil variantné riešenia v podobe elektronických kariet.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že inštitút variantných riešení by mal byť využívaný najmä v postupe zadávania zákazky inovatívnym partnerstvom; ide o fakultatívny inštitút a kontrolovaný nebol povinný ho aplikovať. Kontrolovaný tým, že nepripustil variantné riešenie zabezpečenia stravovania inak ako prostredníctvom papierových stravovacích poukážok, neporušil zákon č. 343/2015 Z. z.
10. Žalovaný doplnil, že na trhu pôsobí dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú schopné plniť predmet zákazky. Väčšina hospodárskych subjektov na trhu je schopná zabezpečiť stravovanie tak prostredníctvom stravovacích poukážok ako aj prostredníctvom elektronických kariet, a preto nemožno tvrdiť, že by kontrolovaný pripustením len jedného riešenia (stravovacích poukážok) zúžil hospodársku súťaž a bezdôvodne diskriminoval potenciálnych uchádzačov. Žalobca ako hospodársky subjekt má právo slobodne sa rozhodnúť, aký bude jeho predmet podnikania a aké služby sa rozhodne na trhu ponúkať. Nemôže byť dané za vinu kontrolovanému, že obstaráva predmet zákazky, ktorý žalobca nie je schopný realizovať, nakoľko kontrolovaný nerozhodoval o tom, v akej oblasti bude žalobca podnikať.
11. K bodu B námietok žalovaný uviedol, že PHZ sa určuje ako cena bez dane s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. V predmetnom verejnom obstarávaní PHZ predstavuje 150.000,- eur bez DPH, ide teda o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. Kontrolovaný vo výzve na predkladanie ponúk uviedol výšku PHZ 150.000,- eur bez DPH a v súťažných podkladoch výšku 180.000,- eur.
12. Na základe predloženej dokumentácie k výpočtu PHZ žalovaný zistil, že kontrolovaný v súťažných podkladoch určil PHZ ako súčin nominálnej hodnoty a počtu kusov stravných poukážok na obdobie dvoch rokov, t. j. 4 x (2x22.500) = 180.000; výsledkom je suma 180.000,- eur. Kontrolovaný v rámci toho istého dokumentu v závere uviedol sumu „PHZ v EUR bez DPH“ 150.000,- eur. Žalovaný z predloženej dokumentácie nevedel úplne posúdiť kontrolovaného výpočet PHZ v EUR bez DPH, preto pojal domnienku, že kontrolovaný ďalej postupoval pri výpočte PHZ tak, že zo sumy 180.000,- eur určil 20% DPH, t. j. 30.000,- eur alebo použil spôsob prepočtu percent, v ktorom sa celková cena vydelí číslom 1,2, čím sa kontrolovaný podľa žalovaného domnieval, že znížil celkovú cenu o 20% sadzbu DPH. Tým mal následne za to, že stanovil PHZ v hodnote 150.000,- eur ako cenu bez DPH.
13. Žalovaný k námietke pod bodom B záverom sumarizoval, že uvedené pochybenie kontrolovaného pri určení PHZ nemalo vplyv na správne určenie finančného limitu a postupu vo verejnom obstarávaní; kontrolovaný postupoval v zmysle vyhlášky úradu o finančných limitoch, nakoľko využil podlimitný postup verejného obstarávania, ktorý patrí k určenej PHZ. Kontrolovaný sa nedopustil konania, kedy by zámerne určil nižšiu hodnotu PHZ, aby sa vyhol prísnejším postupom vo verejnom obstarávaní. Najväčší vplyv na vznik vyššie uvedenej situácie má napríklad nezapočítanie nominálnej hodnoty stravnej poukážky do výpočtu PHZ, nakoľko v tomto prípade dochádza k značnému zníženiu PHZ a vyhnutiu sa príslušným finančným limitom, a teda i prísnejším postupom vo verejnom obstarávaní, k čomu v tejto situácii nedošlo. Finančný limit a prislúchajúci postup vo verejnom obstarávaní bol určený správne a neprišlo k takému porušeniu zákona č. 343/2015 Z. z., ktoré by malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vyššia PHZ by kontrolovanému umožnila stanoviť prísnejšie podmienky účasti podľa § 33 zákona č. 343/2015 Z. z.
14. Rozdiel vo výške PHZ uvedenej vo výzve na predkladanie ponúk (150.000,- eur bez DPH) a v súťažných podkladoch (180.000,- eur) žalovaný videl v pripočítaní hodnoty DPH. Žalovaný teda identifikoval nesúlad výšky PHZ vo výzve na predkladanie ponúk a súťažných podkladoch, čím kontrolovaný porušil § 6 zákona č. 343/2015 Z. z., avšak uvedené porušenie zákona nemalo vplyv na postup vo verejnom obstarávaní, na výšku zábezpeky a na podmienky účasti finančného a ekonomického postavenia. Vzhľadom na štádium verejného obstarávania (po vyhodnotení ponúk) toto porušenie zákona nemohlo ovplyvniť ani výsledok verejného obstarávania a nariadenie odstránenia protiprávneho stavu by sa míňalo účinku.
15. Žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené aj námietky v bode C ohľadom podmienky vybavenia žiadostí o vysvetlenie v rozpore so zákonom. Žalovaný zistil, že kontrolovaný v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z. v súťažných podkladoch v časti A „Pokyny na vypracovanie ponuky“ v bode 10 „Vysvetľovanie“ v podbode 10.1 uviedol § 48 zákona č. 343/2015 Z. z. (inštitút vysvetľovania pre nadlimitný postup), pričom predmetné verejné obstarávanie je v režime podlimitného postupu, a preto mal správne uviesť § 113 zákona č. 343/2015 Z. z. Uvedené je porušením zákona č. 343/2015 Z. z.
Nakoľko však neprišlo k využitiu tohto zákonného inštitútu zo strany uchádzačov a záujemcov, podľa žalovaného toto porušenie zákona nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vzhľadom na štádium verejného obstarávania by sa nariadenie odstránenia protiprávneho stavu míňalo účinkom.
16. Rada žalovaného rozhodnutím č. 9082-9000/2020 zo dňa 20.07.2020 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Doplnila, že v prípade poskytovania papierových stravných lístkov a elektronických kariet ide o odlišné segmenty trhu, ktoré vyplývajú z odlišností v spôsobe zavedenia, ,,sprocesovania“, evidovania, spôsobu sprostredkovania zamestnancom a následného používania samotnými zamestnancami. Z uvedeného podľa Rady žalovaného vyplýva objektívna existencia určitých výhod a nevýhod plynúcich z používania oboch typov prostriedkov na zabezpečenie stravovania zamestnancov, pričom závisí len od preferencií verejného obstarávateľa, pre aký typ prostriedku na zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov sa rozhodne. Kontrolovaný stanovením požiadavky na papierovú formu stravných poukážok vychádzal z posúdenia vlastných potrieb na zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov. Je v kompetencii verejného obstarávateľa definovať predmet zákazky tak, aby boli naplnené jeho potreby. Kontrolovaný mal v tomto prípade právo zadefinovať, akú formu stravných poukážok má v úmysle obstarať pre svojich zamestnancov, a teda nepostupoval diskriminačne, keď sa rozhodol obstarať stravné lístky v papierovej podobe. Na trhu pôsobí dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú schopné plniť daný predmet zákazky, pričom väčšina hospodárskych subjektov na trhu je schopná zabezpečiť stravovanie tak prostredníctvom stravovacích poukážok, ako aj elektronických kariet. Hospodársky subjekt má právo slobodne sa rozhodnúť, aký bude jeho predmet podnikania a aké služby sa rozhodne na trhu ponúkať a nemôže byť dávané za vinu kontrolovanému, že tento obstaráva predmet zákazky, ktorý žalobca neposkytuje.
17. Rada žalovaného k výkladu ustanovenia § 42 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. poukázala na postup podľa prílohy č. 3 k tomuto zákonu - technické požiadavky na tovar a služby na účely tohto zákona vychádzajú z technických špecifikácií, ktorými sa určujú charakteristické vlastnosti tovaru a služieb. Tieto technické požiadavky zahŕňajú najmä charakteristiky výrobkov a materiálu podľa osobitného predpisu, úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu a ďalšie požiadavky, ako je napríklad dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečenie kvality, terminológie, symbolov, balenia, označovania a etiketovania, návodu na použitie a výrobných postupov a metód v ktorejkoľvek fáze životného cyklu tovaru a služby a postupy posudzovania zhody. Ak by kontrolovaný pripustil variantné riešenia v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., plnenie predmetu zákazky prostredníctvom elektronických stravných poukážok by mohlo byť zrejme vyhodnotené ako prípustné variantné riešenie. Rada žalovaného však poukázala na to, že kontrolovaný predkladanie variantných riešení v predmetnom verejnom obstarávaní neumožnil. Verejní obstarávatelia nie sú pri definovaní opisu predmetu zákazky nútení obmedziť sa len na samotný výsledok činnosti v užšom zmysle (napríklad dosiahnutie čistoty priestorov), ale je v ich kompetencii vypracovať opis predmetu zákazky na základe svojich potrieb a preferencií, a teda aj zadefinovaním charakteristických vlastností služieb, prostredníctvom ktorých má byť účel verejného obstarávania (čistota priestorov) zabezpečený, samozrejme, rešpektujúc princíp nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi na trhu.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
18. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
19. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predmet zákazky určil kontrolovaný nediskriminačne, hoci vylúčil možnosť obstarávania stravovania pre svojich zamestnancov elektronickými stravovacími kartami. Žalobca trval na tom, že ide o diskriminačné formulovanie predmetu zákazky a neakceptoval vyjadrenie kontrolovaného, že jeho zamestnanci nemajú záujem o inú formu ako sú stravné lístky v papierovej forme, že vychádzal z reálnych požiadaviek a potrieb svojich zamestnancov a že neexistuje možnosť využívania mobilnej aplikácie v tomto segmente kombinovane. Kontrolovaný podľa jeho názoru nemôže zdôvodňovať porušenie zákona č. 343/2015 Z. z. alebo Zákonníka práce tým, že jeho zamestnanci na základe prieskumu výslovne niečo požadujú. Je nemysliteľné, aby kontrolovaný bránil
zabezpečeniu stravovacích služieb technologicky a environmentálne vyspelým spôsobom a výslovne požadoval iba papierovú formu stravovacích poukážok.
20. Podľa žalobcu elektronické karty sú určené na ten istý účel ako papierové stravné lístky, t. j. na zabezpečenie stravovania zamestnancov. V administratívnom konaní predložil zoznam Akceptačných miest (cez web stránku: https://callio.ebr.services/), čím preukázal, že účel verejného obstarávania (zabezpečenie stravovania zamestnancov v súlade s § 152 Zákonníka práce) by bol dosiahnutý formou elektronických kariet aj stravných poukážok v papierovej podobe. Opodstatneným dôvodom, prečo neboli v rámci predmetu zákazky súťažené aj elektronické poukážky, by potenciálne mohla byť napríklad nemožnosť kontrolovaného ich „sprocesovať“ - túto skutočnosť však kontrolovaný nepreukázal a žalovaný ani neskúmal.
21. Definovanie predmetu zákazky je síce v kompetencii verejného obstarávateľa, no stanovenie požiadaviek na predmet zákazky nemôže byť v rozpore so základnými princípmi platnými vo verejnom obstarávaní a nesmie bezdôvodne diskriminovať iné do úvahy pripadajúce formy. Žalobca trvá na tom, že opis predmetu zákazky neoprávnene zvýhodňuje dodávateľov papierových stravných poukážok a mohol odradiť, resp. odradil od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní splniť účel verejného obstarávania prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok (kariet). Obe formy totiž slúžia na rovnaký cieľ, a to zabezpečenie stravovania zamestnancov.
22. Žalobca zdôraznil, že kontrolovaný postupoval pri vypracovaní požiadaviek na predmet zákazky v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z., keďže požiadavka na papierovú formu stravovacích poukážok nie je (analogicky) požiadavkou na funkciu alebo výkon, ale požiadavkou na formu - spôsob plnenia. Takúto podmienku žalobca považuje za bezdôvodne obmedzujúcu hospodársku súťaž a diskriminačnú, keďže požadovaný obsah, kvalitu aj rozsah plnenia dokážu hospodárske subjekty poskytnúť aj inou formou (prostredníctvom elektronických stravovacích poukážok), ako stanovil kontrolovaný.
23. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s českou judikatúrou, na ktorú poukázal v odvolaní, a aj vlastným rozhodnutím č. 14038-5000/2019 zo dňa 16.10.2019. Konanie kontrolovaného v zmysle rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Asf/20/2008 zo dňa 05.06.2008 je skrytou diskrimináciou.
24. Žalobca identifikoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v nedostatočnom odôvodnení a v absencii právnych úvah druhostupňového orgánu smerujúcich k rozhodnutiu. Rada žalovaného bola povinná sa vysporiadať so všetkými argumentmi dôležitými pre právne posúdenie veci a svoje úvahy odôvodniť. Veľká časť preskúmavaného rozhodnutia však predstavuje len citáciu z prvostupňového rozhodnutia a vyjadrenia kontrolovaného bez vlastného vyhodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. Ak odvolací orgán neprihliadol na vyjadrenia žalobcu, mal to v rozhodnutí náležite odôvodniť, čo neurobil. Žalobca preto považuje preskúmavané rozhodnutie za svojvoľné a arbitrárne a môže sa len domnievať, čo mala Rada žalovaného za preukázané a čo nie, čo je iba tvrdenie účastníka a čo je preukázaný skutkový stav.
25. Žalobca tiež žalovanému vytkol, že sa nezaoberal ani aktuálnou situáciou na trhu emitentov stravovacích poukážok a bez ďalšieho tvrdil, že na trhu bol dostatok hospodárskych subjektov, ktoré boli schopné plniť predmet zákazky. Takéto nezistenie dôvodu, na podklade ktorého žalovaný ospravedlnil konanie kontrolovaného a spochybnil argumentáciu žalobcu, nie je podľa názoru žalobcu prijateľné a dochádza tým k porušeniu zásady materiálnej pravdy. Zároveň Rada žalovaného porušila § 177 ods. 11 zákona č. 343/2015 Z. z.
26. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/205/2020-117 zo dňa 27.02.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9082/9000/2020 zo dňa 20.07.2020 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 5315-6000/2020 zo dňa 27.05.2020 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
27. Podstatu žalobných bodov identifikoval správny súd v námietke nezákonného odňatia možnosti žalobcovi zúčastniť sa verejného obstarávania vyhláseného kontrolovaným, pretože predmet
obstarávania bol konkretizovaný len ako papierové stravné lístky bez pripustenia alternatívy (napríklad v podobe elektronických stravovacích poukážok).
28. Vlastnú argumentáciu k žalobným bodom správny súd inicioval poukazom na ustanovenie § 152 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania, ktoré ukladalo zamestnávateľom povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, ak zamestnanec odpracoval viac ako štyri hodiny. Túto povinnosť zamestnávateľ splnil najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo keď zabezpečil stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
29. Správny súd zdôraznil, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie v prípade, ak ho nezabezpečuje sám vo vlastnom stravovacom zaradení, je viazaná na názor jeho zamestnancov na formu “platidla” za stravovanie. Ak sa jeho zamestnanci vyjadria, že majú záujem o papierové stravovacie poukážky, lebo ich prijímajú tie stravovacie zariadenia, ktoré zamestnanci navštevujú, nemá logický význam, aby zamestnávateľ obstarával elektronické stravovacie poukážky, keď ich zamestnanci nebudú využívať, čím sa sťaží, resp. môže až znemožniť splnenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z ustanovenia § 152 Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu má podľa správneho súdu stanovisko kontrolovaného, že pri určovaní predmetu verejného obstarávania vychádzal z potrieb jeho zamestnancov, racionálny základ a neporušuje zákon č. 343/2015 Z. z. ani Zákonník práce.
30. Správny súd na základe uvedeného nedospel k záveru o diskriminácii žalobcu v preskúmavanom verejnom obstarávaní, ak žalobca neposkytuje papierové stravovacie poukážky, ale len elektronické stravovacie poukážky, pretože bolo jeho vlastným rozhodnutím, aký predmet činnosti bude v rámci podnikania vykonávať a aké produkty alebo služby bude na trhu ponúkať.
31. Na druhej strane správny súd považoval za dôvodnú námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia námietok žalobcu vo vzťahu k zmätočne uvádzanej PHZ - ceny obstarávaných stravných lístkov a námietku proti nesprávnemu zákonnému odkazu pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo inej sprievodnej dokumentácie.
32. Podľa názoru správneho súdu pochybenie spočívajúce v tom, že kontrolovaný uviedol v súťažných podkladoch PHZ v sume 150.000,- eur bez DPH a na inom mieste v tých istých súťažných podkladoch uviedol PHZ v sume 180.000,- eur bez DPH, malo vplyv na celkové podmienky verejného obstarávania, pretože vytvorilo zmätočný obraz o finančnom limite obstarávanej zákazky. Podmienka finančného limitu je dôležitá pre určenie zákazky a aj pre stanovenie kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým býva cena. Záujemcovia mali v takomto prípade sťažené možnosti zúčastniť sa konkrétneho verejného obstarávania vzhľadom na zmätočnosť určenej PHZ, a teda aj vzhľadom na finančné limity verejného obstarávateľa ako rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ktoré mohol použiť ako cenu za obstarávaný predmet zákazky. Ak žalovaný toto pochybenie kontrolovaného identifikoval a sám nevedel s istotou určiť, ako kontrolovaný postupoval pri výpočte PHZ, bolo podľa správneho súdu namieste v tejto časti vyhovieť námietkam žalobcu.
33. Ďalším pochybením kontrolovaného podľa správneho súdu bolo nesprávne uvedenie zákonného ustanovenia pri inštitúte vysvetľovania informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo inej sprievodnej dokumentácii. V súťažných podkladoch bol uvedený odkaz na ustanovenie § 48 zákona č. 343/2015 Z. z., ktoré sa aplikuje pri vysvetľovaní pri nadlimitných zákazkách. Verejné obstarávanie však bolo vyhlásené na predmet podlimitnej zákazky „Stravovacie poukážky pre zamestnancov Slovenského technického múzea“, pri ktorom sa aplikuje § 113 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z. Žalovaný túto chybu identifikoval, avšak nakoľko neprišlo k využitiu tohto zákonného inštitútu zo strany niektorého z uchádzačov/záujemcov, nemalo podľa žalovaného toto porušenie zákona vplyv na výsledok verejného obstarávania a vzhľadom na štádium verejného obstarávania by sa nariadenie odstránenia protiprávneho stavu míňalo účinkom.
34. Správny súd s uvedeným názorom žalovaného nesúhlasil, majúc za to, že nevyužitie inštitútu vysvetľovania informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo v inej sprievodnej dokumentácii nemôže ospravedlniť pochybenie kontrolovaného v súťažných podkladoch, kedy nesprávne odkázal na iné ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. Dotknuté ustanovenia upravujú odlišné postupy (vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách a vysvetlenie informácií vo výzve na predkladanie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v inej sprievodnej dokumentácii pri podlimitných zákazkách) a lehoty na vysvetlenie (šesť dní pred uplynutím lehoty na preukázanie splnenia podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách, resp. štyri dni, ak sa použije zrýchlený postup, a tri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk pri podlimitných zákazkách). Ich cieľom je zachovanie procesných aj hmotných práv uchádzačov v procese verejného obstarávania. Uvedené pochybenie je podstatné a v spojení s najzávažnejšou chybou týkajúcou sa zmätočného určenia PHZ vzbudzuje pochybnosti o správnosti súťažných podkladov v časti určenia PHZ, ceny obstarávanej zákazky a definovania podlimitnej/nadlimitnej zákazky. Zmätočnosť určenia PHZ v rozpore s § 6 zákona č. 343/2015 Z. z. ako aj nesprávne označenie právnej normy k vysvetleniu informácií pre nadlimitné zákazky, hoci by malo ísť o podlimitnú zákazku, svedčia podľa správneho súdu o chybne vyhlásenom verejnom obstarávaní, pričom nedošlo k náprave pochybení na základe podanej žiadosti o nápravu ani na základe námietok.
35. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie aj preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP, uložiac mu v ďalšom konaní vec opätovne posúdiť, zamerať sa na riadne zistenie skutkového stavu veci a vo veci rozhodnúť.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
36. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Správny súd napadnutým rozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom napadnutý rozsudok neposkytuje vysvetlenie zásadných dôvodov podstatných pre rozhodnutie správneho súdu.
37. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti predovšetkým upozornil na obsah žalobných námietok, ktoré sa podľa neho všetky vzťahovali len k prvému z bodov namietaných v správnom konaní (bod A), týkajúcemu sa diskriminačne zvoleného/označeného predmetu verejného obstarávania, keď žalobca v správnej žalobe namietal len diskrimináciu spočívajúcu v tom, že kontrolovaný akceptoval iba papierovú formu stravných lístkov, bez pripustenia variantných/alternatívnych foriem zabezpečenia stravovania externými dodávateľmi. Sťažovateľ pripomenul, že vo vzťahu k tomuto žalobnému bodu sa správny súd stotožnil s právnym názorom sťažovateľa a vyhodnotil ho ako nedôvodný.
38. V ďalšej časti rozsudku sa však správny súd podľa sťažovateľa dopustil nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci a v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď rozhodol zjavne ultra petitum. Tým, že do právneho diskurzu vedeného v rámci správneho súdneho konania, bez opory v obsahu správnej žaloby, vtiahol aj námietku týkajúcu sa zmätočne uvádzanej PHZ pri súhrnnej cene obstarávaných stravných lístkov a námietku nesprávneho zákonného odkazu pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo inej sprievodnej dokumentácii, postupoval správny súd podľa sťažovateľa v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 SSP. Týmto postupom tiež porušil zásadu kontradiktórnosti, keďže sťažovateľ vo vyjadrení v správnej žalobe argumentoval striktne k obsahu správnej žaloby, teda iba k otázke, či stanovením predmetu zákazky s limitáciou iba na papierovú formu stravných poukážok došlo alebo nedošlo zo strany kontrolovaného k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, predovšetkým k porušeniu princípu nediskriminácie. Sťažovateľ sa počas správneho súdneho konania nemohol vyjadrovať k dôvodom, na základe ktorých následne prekvapivo správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie. Keďže nielen zákon, ale ani ustálená rozhodovacia prax neumožňuje správnemu súdu rozhodnúť v prípade všeobecnej správnej žaloby nad rámec žalobných bodov (5Sžp/17/2011, 2Sžp/23/2011, 5Sžfk/47/2019, 2Sžf/75/2015, ...), je napadnutým rozsudkom daný aj kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.
39. Naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP identifikoval sťažovateľ v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre nedostatok dôvodov, čím bolo porušené právo
účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Správny súd žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, aký vplyv na výsledok verejného obstarávania malo alebo by mohlo mať zmätočné uvedenie výšky PHZ a teda na základe akého dôvodu mal sťažovateľ vyhovieť námietkam žalobcu. Obdobne to platí aj pri vade uvedenia nesprávneho ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z., kde sťažovateľovi v napadnutom rozsudku chýba vysvetlenie správneho súdu, ako takéto konanie (pochybenie) verejného obstarávateľa mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Strohé konštatovanie o zmätočnosti nemožno považovať za riadne, presvedčivé a preskúmateľné odôvodnenie rozsudku. Správny súd nielenže neobjasnil, na základe akých skutočností dospel k presvedčeniu, že úrad mal námietkam vyhovieť, zároveň neobjasnil, na základe čoho posudzoval aj tie skutočnosti, ktoré v správnej žalobe neboli namietané a ku ktorým sa tak sťažovateľ v správnom súdnom konaní nemal možnosť vyjadriť. V spojení s povinnosťou viazanosti právnym názorom správneho súdu, ktorý však nebol zrozumiteľne vyjadrený a zdôvodnený, je sťažovateľ v stave absencie vedomosti o tom, akým spôsobom by sa mal vysporiadať s tvrdeniami ohľadne nesprávneho stanovenia PHZ a uvedenia nesprávneho ustanovenia zákona pri vysvetľovaní informácií v súťažných podkladoch alebo v inej sprievodnej dokumentácii.
40. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Prezentoval názor, že rozsah žaloby je potrebné vnímať ako vymedzenie a určenie rozhodnutí správnych orgánov, ktorých sa má prieskum v správnom súdnictve týkať. Zo správnej žaloby jasne vyplýva, voči ktorým konkrétnym rozhodnutiam smeruje, ktoré požadoval zrušiť. Konkretizáciou týchto rozhodnutí žalobca vymedzil a nastavil rozsah správnej žaloby a z toho plynúci rozsah prieskumnej povinnosti správneho súdu. Keďže správny súd v správnom súdnom konaní nepreskúmaval iné rozhodnutia, ako tie, ktoré rozsudkom zrušil, nie je podľa žalobcu možné uvažovať o tom, že by prekročil rozsah správnej žaloby vymedzený žalobcom.
41. Sťažovateľ podľa žalobcu nesprávne interpretuje viazanosť správneho sudu žalobnými dôvodmi. Danú povinnosť správneho sudu totiž nie je možne vnímať tak, že správny súd sa izolovane zameria iba presne na také znenie definície žalobných dôvodov, ako v správnej žalobe popíše a uvedenie žalobca. O prekročenie rozsahu žalobných dôvodov by sa jednalo v prípade, ak by správny sud posudzoval zákonnosť administratívnych rozhodnutí z iného dôvodu uvedeného v § 191 SSP, ako z toho, ktorý žalobca uviedol v podanej žalobe. K takémuto postupu však v tomto prípade nedošlo.
42. Svoju argumentáciu žalobca podporil odkazom na komentárovú literatúru (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1420-1421), podľa ktorej „dovolací súd je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne. Nie je však viazaný právnym názorom dovolateľa, teda tým, v čom spočíva nesprávnosť. Jedine dovolací súd je oprávnený uskutočniť interpretáciu právneho predpisu, to znamená, že môže vyhovieť dovolaniu aj v prípade, ak právne posúdenie veci odvolacím súdom považuje za nesprávne, ale z iných právnych dôvodov, ako uviedol dovolateľ.“
43. Obdobné závery podľa žalobcu vyplývajú aj zo súdnej praxe. V zmysle rozhodnutia Ústavného sudu SR zo dňa 07.06.2016, sp. zn. III. US 357/2016 platí, že „Občiansky súdny poriadok však neustanovuje, že pri vyvracaní dôvodnosti jednotlivých žalobných dôvodov súd v správnom súdnictve nesmie použiť právnu argumentáciu žalobcom v žalobe nespomínanú. Ak súd takto bude postupovať, neznamená to, že sa zaoberá dôvodom, ktorý žalobca v žalobe nepredniesol. Pritom od neho nemožno požadovať, aby sa vyhýbal vhodnému, priliehavému a zrozumiteľnému pojmosloviu a relevantnému právnemu inštrumentáriu len preto, lebo ho žalobca v žalobe nespomína. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu medzi argumentáciou správneho orgánu, ktorého postup a rozhodnutie je predmetom prieskumu, a súdom v správnom súdnictve. (...) Fakt, že krajský súd i najvyšší súd vniesli do prejednávanej daňovej kauzy v rámci súdneho prieskumu právoplatného daňového rozhodnutia „nádych“ zneužitia práva v právnom hodnotení relevantných skutočností, nemôže podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru, podľa ktorého došlo k porušeniu viazanosti správneho súdu žalobnými dôvodmi alebo k porušeniu zásady „iudex ne eat petita partium“. Mimochodom k predmetnej zásade najvyšší súd v napadnutom rozsudku výstižne poukázal na jej podstatu reflektujúcu konfiguráciu žalobného petitu, nie dôvodov žaloby.“
44. Ku kasačnej námietke odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu žalobca uviedol, že sťažovateľ neoznačil žiadne konkrétne rozhodnutie, ktoré by bolo zverejnené ako súdne rozhodnutie zásadného významu v Zbierke a od ktorého by sa správny súd v napadnutom rozsudku mal odkloniť.
45. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
46. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
47. Kľúčovou otázkou, k zodpovedaniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo, či správny súd rozhodol nad rámec žalobných bodov uplatnených a konkrétne vyjadrených žalobcom v správnej žalobe, čím sa mal dopustiť vady nesprávneho právneho posúdenia veci.
48. V súvislostiach nastavených spornou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v predmetnej veci ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP. Správne súdnictvo je oproti iným typom súdnictva špecifické tým, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, nie je pre neho štandardne typická ani plná jurisdikcia (až na niektoré výnimky, o ktoré v tejto veci nejde), ale jeho činnosť sa sústredí na ex post prieskum zákonnosti rozhodnutí alebo iných aktov a postupov orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Z takéhoto charakteru správneho súdnictva vyplývajú aj ďalšie obmedzenia - osobitne viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a neprípustnosť rozširovania a dopĺňania správnej žaloby o ďalšie žalobné návrhy a žalobné body - dôvody po uplynutí lehoty na podanie správnej žalobe (§ 183 SSP). Tieto limity neplatia len pre žalobcu, ale aj pre správny súd. Preskúmavanie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nad rámec žalobných bodov a bez adekvátnej argumentácie o prípustnosti takéhoto postupu predstavuje neprípustný súdny aktivizmus, ktorý je v rozpore so zákonom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/15/2023 zo dňa 25. apríla 2024, bod 95).
49. Nadväzujúc na uvedené východiská sa kasačný súd v intenciách kasačnej sťažnosti podrobne oboznámil so správnou žalobou a v zhode s názorom sťažovateľa musí konštatovať, že žalobné námietky sa skutočne vzťahovali len k prvému z bodov namietaných v správnom konaní (bod A), týkajúcemu sa diskriminačne zvoleného/označeného predmetu verejného obstarávania. V konkrétnostiach žalobca v správnej žalobe argumentoval, že:
- požiadavka na papierovú formu stravovacích poukážok nie je požiadavkou na funkciu alebo výkon, ale požiadavkou na formu/spôsob plnenia, čo je podmienka obmedzujúca hospodársku súťaž a vedie ku skrytej diskriminácii (str. 9),
- zabezpečenie stravovania prostredníctvom elektronických stravných poukážok nekladie na verejných obstarávateľov dodatočné personálne alebo materiálne požiadavky (str. 7),
- preukázal pokrytie akceptačnými miestami prijímajúcimi elektronické stravovacie karty minimálne v takom rozsahu, v akom to požadoval kontrolovaný obstarávateľ v súťažných podkladoch (str. 7),
- zotrvávaním na požiadavke výlučne papierovej formy stravovacích poukážok kontrolovaný a žalovaný bránia zabezpečeniu stravovacích služieb technologicky a environmentálne vyspelým spôsobom,
- využívanie elektronických stravovacích kariet prináša so sebou zjednodušenie administratívy v porovnaní s klasickými papierovými stravovacími poukážkami (str. 7),
- žalovaný nedostatočne prihliadol, resp. nezaoberal sa aktuálnou situáciou na trhu emitentov stravovacích poukážok (str. 12).
50. Aj z uvedených kasačným súdom sumarizovaných jednotlivých argumentačných vetiev správnej žaloby vyplýva, že žalobca v správnej žalobe namietal v podstate len diskrimináciu svoju ako podnikateľského subjektu pôsobiaceho na trhu s elektronickými stravovacími kartami, spočívajúcu v tom, že verejný obstarávateľ mal úmysel akceptovať iba papierovú formu stravných poukážok, bez pripustenia variantných/alternatívnych foriem zabezpečenia stravovania externými dodávateľmi.
51. Kasačný súd pripomína, že žalobný bod namietajúci proti diskriminácii vyhodnotil správny súd ako nedôvodný, t. j. neidentifikoval jeho spôsobilosť dosiahnuť zrušenie preskúmavaného rozhodnutia na podklade argumentácie žalobcu použitej v správnej žalobe.
52. Správny súd však podľa kasačného súdu pochybil, ak preskúmavané rozhodnutie zrušil na základe dôvodov, ktoré žalobca v správnej žalobe výslovne neuvádzal a ich existenciu nie je možné vyvodiť ani z obsahovej analýzy správnej žaloby. Kasačný súd dáva do pozornosti, že ani sám správny súd pri opise podstatného obsahu žalobných bodov v napadnutom rozsudku (pozri body 5. až 13. napadnutého rozsudku) neuvádza, že by žalobca správnou žalobou brojil aj proti nesprávnemu posúdeniu jeho námietok týkajúcich sa zmätočne uvádzanej ceny obstarávaných stravných lístkov (PHZ) a nesprávneho zákonného odkazu pri vysvetľovaní informácií uvedených v súťažných podkladoch alebo v inej sprievodnej dokumentácii. Na ďalšom mieste, v časti identifikácie a opisu spornej otázky, správny súd v napadnutom rozsudku zo správnej žaloby abstrahuje len námietku nezákonného odňatia možnosti žalobcovi zúčastniť sa verejného obstarávania vyhláseného kontrolovaným z dôvodu, že predmet zákazky bol konkretizovaný ako papierové stravné lístky bez možnosti alternatívy. Ak teda žalobca aj podľa vnímania samotného správneho súdu nenamietal tie dôvody, na základe ktorých správny súd preskúmavané rozhodnutie zrušil, vytvára následný postup správneho súdu a rezultát tohto postupu - napadnutý rozsudok a dôvody, na ktorých je založený - vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorej dôsledkom je nevyhnutnosť zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu.
53. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu k žalobnému bodu namietajúcemu proti diskriminácii žalobcu spôsobenej akceptovaním len papierovej formy stravovacích poukážok. Správny súd korektne svoju argumentáciu založil na výklade účelu ustanovenia § 152 Zákonníka práce v znení účinnom v čase vyhlásenia verejného obstarávania. Podľa kasačného súdu nie je bez významu a ani to nemožno považovať za samoúčelné, že realizácia povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie v prípade, ak ho nezabezpečuje sám vo vlastnom stravovacom zaradení, sa odvíjala od názoru jeho zamestnancov na formu “platidla” v prípadoch externe zabezpečovaného stravovania. Ak sa zamestnanci vyjadrili, že majú záujem o papierové stravovacie poukážky, lebo ich prijímajú tie stravovacie zariadenia, ktoré preferujú a navštevujú, nemalo logický význam, aby zamestnávateľ obstarával elektronické stravovacie poukážky, ak vopred vedel, že ich zamestnanci nebudú využívať, čím by nielen svojim zamestnancom, ale najmä sám sebe, sťažil, resp. mohol až znemožniť splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 152 Zákonníka práce. Kontrolovaný preto postupoval v medziach zákona, keď ako zamestnávateľ pretavil vôľu a názor svojich zamestnancov na podstatu a formu zabezpečenia ich stravovania do predmetu verejného obstarávania.
54. Kasačný súd sa tiež stotožňuje s názorom správneho súdu, že bolo vlastným rozhodnutím žalobcu pri vstupe na trh emitentov stravovacích poukážok, akým podnikateľským smerom bude orientovať svoj business model, t. j. predmet podnikania a akým obsahom ho naplní. To, že sa vydal určitou konkrétnou cestou a rozhodol sa pôsobiť na platforme emitenta len elektronických stravovacích poukážok, bolo jeho vedomým dobrovoľným rozhodnutím o redukovanom rozsahu a špecifickej forme jeho pôsobenia na predmetnom trhu v dobe, kedy papierovú formu stravovacích poukážok zďaleka nebolo možné považovať za definitívne prekonanú. Kasačnému súdu je známy následný legislatívny vývoj v uvedenej oblasti aj aktuálny právny stav, avšak hodnotiac vec podľa právneho stavu platného v čase vyhlásenia verejného obstarávania je potrebné uzavrieť, že išlo o legálnu a vecne plnohodnotnú, v istých zamestnaneckých kolektívoch dokonca preferovanú alternatívu, akou zamestnávatelia mohli splniť svoje povinnosti voči zamestnancom vyplývajúce im z ustanovenia § 152 Zákonníka práce, prihliadajúc na názor zamestnancov.
55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná, nakoľko sa správny súd ním prezentovanými dôvodmi zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia dopustil vady nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd si bol vedomý, že v uvedenej veci, kedy kasačné konanie začalo dňa 26.06.2023 podaním kasačnej sťažnosti, nemohol postupovať podľa ustanovenia § 462 ods. 3 SSP, účinného až od 01.07.2023, podľa ktorého ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom a správny súd ho zrušil, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne. Vzhľadom k uvedenému nezostávalo kasačnému súdu iné, ako postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave ako právnemu nástupcovi Krajského súdu v Bratislave vo veciach správneho súdnictva (§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
56. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať podľa právneho názoru kasačného súdu vyjadreného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku (§ 469 SSP).
57. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.