Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sfk/18/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: FERRO CORE, a.s. v likvidácii, so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 45 680 949, konajúca prostredníctvom likvidátora Jaroslava Wiegera, Špitálska 2214/20, 811 08 Bratislava, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100355864/2020 zo dňa 5. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. -72 zo dňa 11. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. -72 zo dňa 11. decembra 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobkyne kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia marec, august až december 2011, o ktorej výsledkoch vyhotovil protokol č. 101482988/2017 zo dňa 4. júla 2017 (ďalej len „protokol“). Na strane 6 až 8 protokolu je vypísaný zoznam úkonov vykonaných správcom dane počas daňovej kontroly, vrátane všetkých žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) a odpovedí na nich. V protokole sú tiež uvedené dôvody, ktoré viedli k jednotlivým MVI a zistenia z nich (str. 16, 28, 29, 42, 56, 59, 60, 72-74, 77-78 a iné). 2. Správca dane rozhodnutím č. 101950227/2019 zo dňa 15. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobkyni rozdiel dane v sume 479.189,82 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011, nepriznal žalobkyni za toto obdobie nadmerný odpočet 260.189,20 EUR a vyrubil jej daň v sume 219.000,62 EUR. Rozdiel dane na úhradu bol 479.189,82 EUR. V prvostupňovom rozhodnutí sa správca dane zaoberal MVI týkajúcou sa sporného zdaňovacieho obdobia - str. 5 až 7 prvostupňového rozhodnutia. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 100355864/2020 zo dňa 5. februára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) v plnom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný na str. 3 - 4 rozhodnutia zhrnul všetky úkony MVI, odpovede na nich, odôvodnil dĺžku prerušení daňovej kontroly a konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote. Na str. 9 - 10 žalovaného rozhodnutia sa vysporiadal aj s dôvodmi zákonnosti prerušenia daňovej kontroly. II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodov podľa , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). 5. V konkrétnostiach namietala, že rozhodnutia orgánov finančnej správy spolu s vykonaným dokazovaním boli vydané tendenčne v neprospech žalobkyne. Namietla, že navrhla vypočuť pána D. Q., vedúceho pobočky Martin, ktorý mal mať vedomosť o osobách vykonávajúcich nakladanie tovaru v prevádzke, výsluch Bohuša Jurkoviča, konateľa spoločnosti Waren Transport, s.r.o. a Miroslava Moulisa, konateľa spoločnosti CifinPrint CZ s.r.o., pričom orgány finančnej správy žiadny z týchto relevantných dôkazov nevykonali. Následne žalobkyňa rozsiahlo citovala z komentárovej spisby k o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. ) a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, vo veci C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012 a vo veci C-285/11 zo dňa 6. decembra 2012 bez bližšieho vysvetlenia, ako s predmetnou vecou súvisia. 6. Poukazujúc na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie žalobkyňa zhrňujúco namietala, že právo na odpočítanie dane jej môže byť odoprené len v prípade daňového podvodu, z administratívneho spisu však nevyplýva, že by jej bol daňový podvod preukázaný. Závery orgánov finančnej správy preto podľa žalobkyne nie sú podložené dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise. Správca dane podľa žalobkyne neuviedol konkrétny skutkový stav týkajúci sa obchodov medzi FERRO CORE, a.s. a Smart invest, spol. s r.o., teda či spochybňuje ich uskutočnenie alebo nie. Len vo všeobecnosti podľa žalobkyne popisuje, že sa správcovi dane nepodarilo na základe zaslania predvolania vypočuť bývalého konateľa pána Pavla Mackovčáka. A to napriek tomu, že žalobkyňa žiadala o zabezpečenie tohto svedka predvedením. K obchodom so spoločnosťou LIROST, s.r.o. žalobkyňa uviedla, že boli vykonané tak, ako ich deklarovala, čo bolo potvrdené spoločnosťou LIROST, s.r.o. a vykonanie prepravy potvrdil tiež prepravca pán Martin Pechar - Pechar trans. K obchodom so spoločnosťou ALDAT CZ, s.r.o. uviedla rovnako, že boli vykonané tak, ako deklarovala a v prípade pochybností žiadala vykonať výsluch pána D. Q. a pani Aleny Pohajdovej (konateľky spoločnosti ALDAT CZ, s.r.o.). Tieto dôkazy správca dane nevykonal. 7. Zhrňujúco žalobkyňa v správnej žalobe konštatovala, že závery orgánov finančnej správy sú nekonkrétne, všeobecné a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalobkyňa vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k celému nároku podľa rozhodnutí orgánov finančnej správy. 8. Čo sa týka dĺžky daňovej kontroly, žalobkyňa namietala, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI bolo nezákonné, keďže vykonaná MVI presahovala dĺžku podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Súčasne namietala, že v administratívnom spise obsiahnutý materiál nie je dostatočný, keďže z neho nevyplýva presný termín podania žiadostí o MVI a ich reálne doručenie. Spis podľa žalobkyne nie je žurnalizovaný, chýba obsah spisu s uvedením založenia jednotlivých dokumentov do spisu, spis nie je celistvý a rôzne dožiadania sú obsiahnuté v spisoch pri kontrolách za iné zdaňovacie obdobia. Preto žalobkyňa zastávala názor, že dĺžka daňovej kontroly trvala dlhšie, ako je zákonné maximum. 9. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. -72 zo dňa 11. decembra 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Správny súd uviedol všeobecné judikatúrne východiská pri preskúmavaní rozhodnutí týkajúcich sa daňových oprávnení. K námietke prekročenia zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu prekročenia lehoty na MVI poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 30. septembra 2021 vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého č. 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty neustanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. V tejto časti námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú. 11. Na druhej strane však správny súd zdôraznil, že správca dane nemôže rezignovať na riadne odôvodnenie prerušenia daňovej kontroly a dĺžku trvania tohto prerušenia. Správny súd poukázal na účel zákonnej limitácie daňovej kontroly a následky jej prerušenia. Poukazujúc a rozsiahlo citujúc rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. zo dňa 13. februára 2019, sp. zn. zo dňa 20. januára 2021) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. zo dňa 27. marca 2024) akcentoval potrebu skúmania účelnosti a nevyhnutnosti dôvodov na prerušenie daňovej kontroly, vrátane jej prerušenia z dôvodu MVI.

12. Za kľúčové pre svoje rozhodnutie pritom považoval správny súd rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. septembra 2021, kde kasačný súd uviedol, že ak celková dĺžka daňovej kontroly (aj s prerušeniami) presahuje jeden rok, orgány finančnej správy by mali odôvodniť záver, prečo sú toho názoru, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote (teda uviesť dôvody prerušenia, vykonaných dožiadaní, odpovede na ne, či boli podkladom rozhodnutia alebo aké úkony vykonávali v záujme ukončenia daňovej kontroly). 13. Správny súd bol toho názoru, že žalovaný nedal žiadnu relevantnú odpoveď na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní, ktoré sa týkali prerušenia daňovej kontroly. Len všeobecne poukázal na § 61 Daňového poriadku. Takého vysporiadanie sa s námietkou žalobkyne však podľa správneho súdu nie je dostatočné. Z prvostupňového rozhodnutia podľa správneho súdu nevyplýva napr. obsah konečnej odpovede na MVI doručenej dňa 7. decembra 2016, v ktorej žiadal o preverenie prepravy tovaru do Českej republiky. Tento nedostatok nezhojil ani žalovaný. Rovnako z prvostupňového rozhodnutia, rozhodnutia žalovaného a ani z administratívneho spisu nevyplýva, či medzi čiastkovou odpoveďou z 14. marca 2016 a zo 7. decembra 2017 bola doručená aj iná odpoveď, či a aké úkony na urgovanie odpovede vykonal. Správnemu súdu nebolo ani zrejmé, aká odpoveď bola dňa 7. decembra 2017 správcovi dane doručená a či sa týkala prepravy tovaru. V tomto kontexte je preto podľa správneho súdu potrebné nahliadať aj na účelnosť opakovaného prerušenia daňovej kontroly od 26. januára 2017 do 13. júna 2017. Toto opakované prerušenie pritom sledovalo obdobné otázky, ako prvé prerušenie. Žalovaný je, podľa názoru správneho súdu, povinný dať odpoveď na otázku, aké odpovede a kedy správca dane dostal na žiadosti o MVI, či boli podkladom rozhodnutia a či správca dane konal v záujme ukončenia prerušenia kontroly. Tieto skutočnosti však v preskúmavaných rozhodnutiach nie sú uvedené a rozhodnutie žalovaného je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 14. Správny súd tiež vyjadril názor, že rozhodnutie žalovaného v niektorých častiach nezrozumiteľne a mätúco obsahuje odkaz na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa daňového podvodu, no dôvodom na určenie rozdielu DPH a nepriznanie nároku na odpočet je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (nepreukázanie realizovania dodania tovaru zo strany žalobkyne). Hoci žalobkyňa tento žalobný bod v žalobe výslovne neartikulovala, uviedla v nej, že závery žalovaného sú nekonkrétne a všeobecné. 15. Na záver správny súd dodal, že žalobkyňa nespochybnila v žalobe presun dôkazného bremena podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku zo správcu dane na žalobkyňu. Dokazovanie na vnútroštátnej úrovni bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, avšak rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené vo vzťahu k použitiu odpovedí na žiadosti o MVI a vo vzťahu k účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly. III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 16. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Žalovaný sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že by rozhodnutia orgánov verejnej správy boli nedostatočne odôvodnené. Žalovaný odcitoval svoje odôvodnenie, ktoré uviedol k prerušeniu daňovej kontroly a jej dĺžke na str. 3 - 4 a 9 - 10 žalovaného rozhodnutia. Zdôraznil, že v zdaňovacom období marec 2011 správca dane neuznal žalobkyni len daňové oprávnenia týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodaní pre spoločnosť LIROST, s.r.o., kde prepravu zabezpečoval Martin Pechara - Pechar trans, Česká republika. Ako súčasť súvisiaceho spisového materiálu preto zaradil len MVI týkajúce sa týchto dotknutých subjektov. 18. Sťažovateľ poukázal na to, že správny súd v obdobnej veci, na základe obdobnej žaloby posudzoval obdobné rozhodnutie žalovaného vo veci, nadväzujúce na identický protokol, kde správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol rozsudkom č. k. -61 zo dňa 10. decembra 2025. Závery správneho súdu, z bodu 39 predmetného rozsudku, sťažovateľ odcitoval. 19. Sťažovateľ zdôraznil, že žiadne z jeho vyjadrení k nepriznaniu odpočítania dane pri dodaniach od spoločnosti Smart Invest v odôvodnení jeho rozhodnutí nesmeruje k preukazovaniu daňového podvodu. Jeho závery sú jasné v tom, že žalobkyňa nepreukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok uplatneného daňového oprávnenia. Sťažovateľovi nie je ani zrejmé, z akého titulu dospel správny súd k záveru, že je tomu inak. Ak sťažovateľ v odôvodnení svojho rozhodnutia rozoberá niektoré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa týkajú daňového podvodu, tak preto, lebo na ne odkazovala práve žalobkyňa. 20. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd prekročil žalobné body. Z výroku žalobkyne, že závery sťažovateľa sú nekonkrétne a všeobecné, nemožno vyvodiť, že by namietala zmiešavanie dôvodov pre neuznanie daňových oprávnení. Prekročenie žalobných bodov je pritom podľa sťažovateľa neprípustné,

v kontexte čoho poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021. 21. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila. IV. Posúdenie kasačného súdu 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 23. V súvislosti s preskúmavanou vecou kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatoval, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa a nasl. nevystupuje v zásade správny súd v pozícií súdu skutkového. Nie je pre neho, vychádzajúc z povahy správneho súdnictva, typická plná jurisdikcia (okrem zákonom stanovených výnimiek), ale jeho činnosť sa primárne sústredí na ex post prieskum zákonnosti rozhodnutí či iných aktov a postupov orgánov verejnej správy ( ). Z takéhoto charakteru správneho súdnictva vyplývajú aj ďalšie obmedzenia, najmä však viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ) a neprípustnosť rozširovania a dopĺňania správnej žaloby o ďalšie žalobné návrhy a žalobné body - dôvody po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby ( ), ktoré sa v plnej miere aplikujú na tu posudzovaný prípad. 24. Tieto limity neplatia len pre účastníkov správneho súdneho konania, ale aj pre správny súd. Preskúmavanie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nad rámec žalobných bodov a bez adekvátnej argumentácie o prípustnosti takéhoto postupu predstavuje neprípustný súdny aktivizmus, ktorý je v rozpore so zákonom (mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. mája 2025, bod 48; sp. zn. zo dňa 20. februára 2025, bod 34; sp. zn. zo dňa 25. apríla 2024, bod 95). 25. V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021, bod 22 kasačný súd tiež uviedol: „...[V]vymedzenie žalobných bodov, teda skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považuje žalobca rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby ( ). Špecifikácia týchto dôvodov nezákonnosti preskúmavaného aktu v správnej žalobe vytyčuje medze súdneho prieskumu a určuje aj právny rámec procesnej obrany žalovaného. Je treba si uvedomiť, že správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a tento rozsah nie je oprávnený rozširovať, ak tak neustanoví zákon (, ). V správnom súdnictve totiž platí dispozičná a koncentračná zásada, z ktorých plynie, že sám žalobca určuje predmet a rozsah prieskumnej činnosti správneho súdu, pričom rozširovať žalobné body môže len v rámci zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby. Správny súd teda zásadne nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu a prekračovať tak rámec žalobných bodov (iudex ne eat ultra petita partium). Popieral by tým zásadu rovného postavenia účastníkov konania pred správnym súdom ( ). V konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu finančnej správy je žalobca pred súdom povinne právne zastúpený (, ) a je v plnom rozsahu zodpovedný za spôsob ochrany svojich práv, ktorý si zvolí.“ 26. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa takto definovanými limitmi správneho súdneho prieskumu v konaní o všeobecnej správnej žalobe riadne nedržal. Zo správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa namietala najmä (i) svojvoľné nevykonanie ňou navrhovaných dôkazov - výsluchov svedkov, (ii) to, že jej v daňovom konaní nebol preukázaný daňový podvod a napriek tomu jej neboli priznané daňové oprávnenia, (iii) neprimeranú dĺžku daňovej kontroly z dôvodu prekročenia maximálnej lehoty na MVI podľa európskeho práva a (iv) (najmä formálne) nedostatky administratívneho spisu, ktorý neumožňuje identifikovať presný termín podania žiadosti o MVI a doručenie odpovede (body 5 až 8 tohto rozsudku). 27. Zo správnej žaloby nemožno vyvodiť, že by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom namietala, že by orgány finančnej správy nedostatočne odôvodnili svoj záver o zákonnej dĺžke daňovej kontroly, zrealizovaných prerušeniach daňovej kontroly, vykonaných MVI či o dôvodnosti, účelnosti a nevyhnutnosti vykonaných MVI. Nenamietala ani, že by prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI boli nedôvodné, neúčelné alebo neboli nevyhnutné. Správny súd pritom nepredložil žiadnu argumentáciu, ktorá by mu tieto neuplatnené námietky umožnila zohľadniť. Kasačný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že otázka (ne)zákonnosti dĺžky daňovej kontroly nie je otázkou, ktorú by správne súdy mohli preskúmavať ex offo nad rámec žalobných bodov/žalobnej argumentácie (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. júna 2024, bod 36, obdobne tiež sp. zn. zo dňa 20. februára 2025, ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 2. júna 2020, sp. zn. zo dňa 22. marca 2017 či sp. zn. zo dňa 24. januára 2017).

28. S ohľadom na vyššie uvedené sa preto kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že rozhodnutie žalovaného obsahovalo odôvodnenie dĺžky daňovej kontroly, prerušení daňovej kontroly a vykonaných MVI (bod 3 tohto rozsudku). Keďže žalobkyňa v správnej žalobe voči tomuto odôvodneniu (z hľadiska nepreskúmateľnosti) neformulovala žiadne výhrady, kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so sťažovateľom v tom, že toto odôvodnenie bolo dostatočné, umožňujúce riadny súdny prieskum správnej žaloby podanej žalobkyňou. 29. Rovnako tak sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom aj v tom, že žalobkyňa nenamietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ani z tohto dôvodu, že by došlo k zmiešavaniu dôvodov pre nepriznanie daňových oprávnení. Dokonca (argumentačne) žalobkyňa vôbec nenamieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného - teda nenamietala, že by toto malo také zásadné vady odôvodnenia, ktoré by bránili žalobkyni pochopiť, prečo orgány finančnej správy rozhodli tak, ako rozhodli. Jej žalobné výhrady/námietky sa týkajú buď administratívneho spisu alebo vykonaného dokazovania, nie však formálnych vád (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Zo všeobecných tvrdení, že závery žalovaného sú „nekonkrétne“ a „všeobecné“, ktoré navyše žalobkyňa nadväzuje na hodnotenie vykonaného dokazovania v kontexte jej námietky, že preukázala splnenie všetkých podmienok uplatnených daňových oprávnení, ani podľa kasačného súdu nemožno vyvodiť námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia z hľadiska zmiešavania dôvodov pre nepriznanie daňových oprávnení. Správny súd preto nebol oprávnený preskúmavať udržateľnosť rozhodnutia žalovaného (sťažovateľa) z toho pohľadu. 30. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že oba dôvody nepreskúmateľnosti, pre ktoré správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného (sťažovateľa), boli nedôvodné, resp. ich správny súd nebol oprávnený v správnom súdnom konaní posudzovať. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považuje za dostačujúce, umožňujúce prieskum žalobných námietok žalobkyne. Napadnutý rozsudok tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 31. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa s tými žalobnými námietkami žalobkyne, ktoré uplatnila v správnej žalobe (najmä bod 26 tohto rozsudku). K uplatneným námietkam týkajúcim sa administratívneho spisu dáva kasačný súd do pozornosti správneho súdu, že vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že formálne nedostatky administratívneho spisu samé o sebe nezakladajú vadu konania odôvodňujúcu zrušenie rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. decembra 2021, bod 54). Rovnako tiež vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že aktuálna právna úprava už nepozná dôvod zrušenia rozhodnutia pre neúplnosť administratívneho spisu, a preto ak správny súd dospeje k záveru o neúplnosti administratívneho spisu, môže si relevantné listiny v priebehu konania od sťažovateľa vyžiadať a až následne prichádza do úvahy, v medziach uplatnených žalobných bodov, zrušenie napadnutého rozhodnutia pre prípadnú nepreskúmateľnosť, pokiaľ zákonnosť rozhodnutia nie je možné posúdiť ani z ostatného spisového materiálu predloženého sťažovateľom (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. augusta 2024, bod 22; sp. zn. zo dňa 25. apríla 2024, bod 96 či mutatis mutandis sp. zn. zo dňa 29. októbra 2024, bod 39). 32. Ak správny súd v ďalšom konaní dospeje k názoru, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného (sťažovateľa), vysporiada sa tiež s tým, prečo považoval za potrebné odchýliť sa od svojich vlastných záverov vyjadrených v rozsudku č. k. -61 zo dňa 10. decembra 2025, na ktorý poukázal sťažovateľ. Kasačný súd pritom netvrdí, že by správny súd bol svojím rozhodnutím vydaným v obdobnej veci viazaný, ale má poznať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach (obzvlášť vo veciach rovnakých účastníkov) a je na mieste (z dôvodu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní) od neho vyžadovať, aby argumentačne svoj odklon od svojej vlastnej rozhodovacej činnosti odôvodnil. V. Záver 33. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ( ). Kasačný súd preto postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 34. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených najmä v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku a vyvaruje sa pochybení zistených v tejto veci. Správny súd je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu ( ). 35. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.