Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 622/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Floriánska 16, Košice, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa a 6 (ďalej len „“) rozsudkom najvyššieho správneho súdu označeným v záhlaví. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok zrušil a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 12 160 eur a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh zistil ústavný súd toto:

3. Sťažovateľ bol od 13. decembra 2017 uznaný za dočasne práceneschopného. Uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej práceneschopnosti, teda 11. decembra 2018, uplynulo sťažovateľovi tzv. podporné obdobie na poskytovanie nemocenského. Sťažovateľ podal 3. augusta 2022 žiadosť o predĺženie podporného obdobia. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice uznesením z 28. novembra 2022 rozhodla, že sťažovateľovi nebolo predĺžené podporné obdobie, a to z dôvodu uplynutia podporného obdobia 11. decembra 2018 (teda pred vyhlásením krízovej situácie na území Slovenskej republiky). Na základe sťažovateľom podaného odvolania proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bola vec posúdená odvolacím správnym orgánom (Sociálnou

poisťovňou, ústredím), ktorý rozhodnutím z 13. februára 2023 odvolanie sťažovateľa zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil.

4. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podal sťažovateľ správnu žalobu, ktorú Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. -72 z 8. októbra 2024 zamietol. V rámci odôvodnenia správny súd uviedol, že v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti a aj v čase skončenia podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s účinnosťou od 1. mája 2021, ktorým sa (c) zaviedla legálna definícia predĺženia podporného obdobia, ktoré uplynulo počas trvania krízovej situácie v dôsledku ochorenia COVID- 19. v c ods. 1 definuje tri podmienky na priznanie predĺženia podporného obdobia počas práceneschopnosti, ktoré však sťažovateľ nesplnil. K námietke sťažovateľa, že tento bol v krízovej situácii, konkrétne v humanitárnej kríze spôsobenej absenciou relevantného príjmu, správny súd odkázal na o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v ňom obsiahnutú legálnu definíciu pojmu „krízová situácia“. K námietke, že v dôsledku ochorenia COVID-19 došlo k posunu liečebných procesov vrátane operácií sťažovateľa a v dôsledku toho trvala pracovná neschopnosť sťažovateľa aj po skončení krízovej situácie, uviedol, že to, či došlo k posunu liečebných procesov sťažovateľa v dôsledku ochorenia COVID-19, nemalo podstatný vplyv na posudzovanú vec, pretože ukončenie podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti uplynulo pred vyhlásením krízovej situácie, teda pred účinnosťou , a preto ho nebolo možné aplikovať na danú situáciu.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, dôvodiac, že správny súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Najvyšší správny súd ústavnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 30. júna 2024 kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Kasačný súd konštatoval, že krízová situácia bola vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111/2020 s účinnosťou od 12. marca 2020 a keďže sťažovateľovi podporné obdobie skončilo 11. decembra 2018, nebolo ho s odkazom na prechodné ustanovenie c ods. 1 a podmienky v ňom uvedené možné predĺžiť. Námietku sťažovateľa, že bol v krízovej situácii, konkrétne v humanitárnej kríze spôsobenej absenciou relevantného príjmu, nemožno považovať za krízovú situáciu, tak ako má na mysli prechodné ustanovenie c Krízovou situáciou podľa sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav. Sťažovateľom uvádzaná humanitárna kríza spôsobená absenciou relevantného príjmu pod tento pojem nespadala.

6. K sťažovateľom namietanému porušeniu a 6 kasačný súd uviedol, že z hľadiska ústavného možno danú problematiku subsumovať pod kategóriu základných práv a slobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené pod hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa

(oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to na účely zabezpečenia (v kontexte prejednávaneho prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. Esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený , ale zákonom, t. j. upravujúci okrem iného aj sociálne poistenie (teda aj nemocenské poistenie). Ak v a nasl. upravil podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné na vznik nároku na nemocenské vrátane možnosti predĺžiť podporné obdobie za podmienok výlučne plynúcich z c , potom správny orgán v kontexte musí dôsledne trvať na ich bezpodmienečnom dodržiavaní. Odstránenie tvrdosti do úvahy neprichádzalo.

II.

Argumentácia sťažovateľa

7. Sťažovateľ argumentuje tým, že prijatý a účinný počas trvania núdzového stavu a krízovej situácie mal za cieľ zabezpečiť sociálne práva občanom Slovenskej republiky aj počas pandémie, ktorá zasahovala do prístupu občanov k zdravotnej starostlivosti, úradnej moci a iným. Všetky osoby, ktoré boli od začiatku pandémie práceneschopné a ktorým uplynula podporná doba, zostali bez sociálneho zabezpečenia v prípade, ak boli naďalej práceneschopné, pretože trvanie práceneschopnosti bránilo ich zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Preto táto novela umožnila predĺženie podporného obdobia. Cieľom bolo, aby ľudia, ktorí nemohli pracovať a ktorým sa prístup k zdravotnej starostlivosti neúmerne predĺžil pandémiou COVID-19, nezostali počas pandémie bez sociálneho zabezpečenia.

8. Tým, že umožnil predĺženie podporného obdobia len osobám, ktorým podporná doba neskončila skôr, ako začal núdzový stav, došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania/zásady rovnakých podmienok pre všetkých. Bez legitímneho cieľa sú zvýhodnení tí, ktorým sa podporná doba skončila až počas pandémie, hoci dôsledky boli rovnaké pre všetkých.

9. Už základné dokumenty Európskej únie upravujú, že podmienky, a to aj pre získanie sociálnych dávok, musia byť rovnaké, t. j. nesmú byť znevýhodňujúce pre jednu skupinu obyvateľov oproti inej. Štáty Európskej únie musia zabezpečiť, aby všetci občania mali rovnaký prístup k sociálnym dávkam, ako sú aj nemocenské dávky. Zvýhodnením jednej skupiny (tých, ktorým sa podporná doba skončila až počas pandémie) oproti iným, aj sťažovateľovi, došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho označených práv.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených práv a článkov podľa napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu ako kasačného súdu v systéme správneho súdnictva.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa

obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

12. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti je podstatnou (osobitnou) náležitosťou ústavnej sťažnosti a od jeho kvality sa v podstate odvíja možnosť prieskumu ústavného súdu. Dôvody ústavnej sťažnosti by mali byť prispôsobené namietaným porušeniam základných práv alebo slobôd. V danom prípade je sťažovateľ zastúpený advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom, no napriek tomu zákonná náležitosť ústavnej sťažnosti absentuje.

13. V tejto časti ústavnej sťažnosti chýbajú akékoľvek právne a skutkové dôvody v podobe relevantnej ústavnoprávnej argumentácie týkajúcej sa porušenia práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu. Jeho argumentácia je len rámcovou polemikou, resp. jednoduchou kritikou prijatého zákona (novely). Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenapáda konkrétne závery prijaté v jeho veci kasačným súdom (ktoré jednoznačne zodpovedajú c ods. 1 ), ale „len“ kritizuje prijatú právnu úpravu na báze diskriminácie a aj to bez vecnej polemiky s dôvodmi (ratio legis), prečo sa zákonné podmienky na predĺženie podporného obdobia nevzťahujú aj na jeho situáciu (uplynutie podporného obdobia pred vyhlásením krízovej situácie na území Slovenskej republiky). Na druhej strane je potrebné uviesť, že ani bližšia polemika s dôvodmi takejto právnej úpravy, avšak bez derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov, nevyvoláva jej neaplikovateľnosť ani možnosť výkladu contra legem.

14. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej absencia zmysluplného, ústavnoprávne relevantného odôvodnenia ako východiskového rámca ústavnej sťažnosti spôsobuje nedostatok podstatnej zákonom predpísanej náležitosti ustanovenej v (m. m. , ).

15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám (absencia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd), čo viedlo ústavný súd k jej odmietnutiu podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2025

Ladislav Duditš predseda senátu