Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: H. M., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. - W. Y., Q. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti žalovaným: 1/ R. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q., V.Á. J. XXX, a 2/ Z. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. H. L., W. U. XXXX/X, obom zastúpeným: Advokátska kancelária Nagy & Zachveja, s. r. o., Bratislava, Štúrova 11, IČO 36 868 272, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Žalobou zo dňa 19.09.2019 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu a jeho vyporiadania tak, že prikáže dotknuté nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcovi bez určenia primeranej náhrady, nakoľko táto už bola žalovaným vyplatená, každému vo výške 23.790 eur. Uviedol, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX pre kat. úz. V. J. (parcely registra „Z.“ č. XX/X, č. XX/X, č. XX/XX a č. XX/XX) a na LV č. XXXX pre kat. úz. V. J. (dom súp. č. XX stojaci na pozemku parc. č. XX/X) -v rovnakom podiele, každý v 1/3. Pôvodne boli dotknuté nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ a ich nebohého brata Ľudovíta v rovnakom podiele. Žalobca so svojou manželkou na jednej strane s pôvodnými spoluvlastníkmi uzavreli dňa 07.10.2005 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa žalovaní spoločne s nebohým bratom zaviazali predať žalobcovi a jeho manželka dotknuté nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu po tom, ako bude právoplatne skončené dedičské konanie po ich právnej predchodkyni, najneskôr do 31. decembra 2006. Podľa zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená v dvoch častiach - prvá časť v hotovosti do 31.10.2005 a zvyšok najneskôr po podpísaní riadnej kúpnej zmluvy z prostriedkov hypotekárneho úveru. Podľa zmluvy boli žalobca a jeho manželka oprávnení užívať nehnuteľnosti zaplatením prvej časti kúpnej ceny, ktorú žalobca vyplatil žalovanému 1/, keď mu podľa želania žalovaného 1/ odovzdal v troch obálkach po 550.000 Sk dňa 15.11.2005, čo žalovaný 1/ aj potvrdil podpisom na potvrdení banky o výbere v hotovosti, kedy žalovaný 1/ žalobcovi zároveň aj odovzdal kľúče od nehnuteľností, ktoré doposiaľ nerušene s manželkou a so svojím synom užívajú. Zvyšok dohodnutej kúpnej ceny zaplatil žalobca v novembri 2008 nebohému bratovi žalovaných v hotovosti sumu vo výške 425.000 Sk a začiatkom roka 2009 žalovanému 2/ sumu vo výške 2.500 eur. Podiel na dotknutých nehnuteľnostiach po nebohom bratovi žalovaných zdedili jeho dvaja synovia. Žalovaní 1/ a 2/ a ich nebohý brat boli ako dedičia zapísaní na liste vlastníctva až v roku 2006. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo. Žalobca začal riešiť situáciu po ukončení dedičského konania po nebohom bratovi žalovaných s jeho právnymi nástupcami, ktorí uznali, že dohodnutá kúpna cena bola vyplatená a boli ochotní uzavrieť s ním riadnu kúpnu zmluvu. Žalovaní 1/ a 2/, ktorým tiež bola dohodnutá kúpna cena vyplatená, neboli ochotní k

žiadnym právnym úkonom, prestali komunikovať a nereagovali ani na písomné výzvy advokátky žalobcu. V súčasnosti parcelu č. 52/5 užíva žalovaný 1/, ostatné nehnuteľnosti užíva žalobca. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.05.2019 predali právni nástupcovia nebohého brata žalovaných svoje podiely žalobcovi s tým, že kúpna cena za tieto podiely už vyplatená bola, pričom tieto svoje podiely najprv ponúkli žalovaným 1/ a 2, ktorí o kúpu záujem neprejavili. Tak sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, za ktoré už v minulosti zaplatil celú dohodnutú kúpnu cenu. Podľa žalobcu reálna deľba nehnuteľností nie je dobre možná, ani s prihliadnutím na okolnosti prípadu, keďže primeraná náhrada za podiely žalovaných už bola vyplatená. Žalobca síce nemá záujem o parcelu č. 52/5, ktorú možno oddeliť, domáha sa však zrušenia podielového spoluvlastníctva ku všetkým nehnuteľnostiam, ku ktorým ho viaže podielové spoluvlastníctvo so žalovanými.

(2) Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili písomne podaním z 28.10.2019 (č. listu v spise 55) tým, že navrhli žalobu zamietnuť. Namietli aktívnu legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že s poukazom na im ako spoluvlastníkom právni nástupcovia ich nebohého brata neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na predaj a porušili zákonné predkupné právo žalovaných ako podielových spoluvlastníkov. Poukázali na to, že aj na realizáciu ponuky povinných podielových spoluvlastníkov voči oprávneným podielovým spoluvlastníkom z predkupného práva sa analogicky aplikuje ustanovenie , podľa ktorého bolo nevyhnutné nielen dodržať dvojmesačnú lehotu na prijatie návrhu, resp. vyčkať jej márne uplynutie, ale aj dodržať formu, ktorá sa pri ponuke predaja spoluvlastníckych podielov podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva vyžaduje. V prípade nehnuteľnosti je pre právnu perfektnosť ponuky v rámci zákonného predkupného práva nevyhnutné dodržať obligatórne písomnú formu, v danom prípade sa tak nestalo. Táto skutočnosť spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené tieto spoluvlastnícke podiely na žalobcu. Žalovaní sa tak listom zo dňa 24.10.2019 relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči synom nebohého brata aj voči žalobcovi dovolali. Týmto sa právny úkon, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalovaných, stáva neplatný (tu odkázali na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 22.01.2015 vo veci sp. zn. a na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010 vo veci sp. zn. . Žalobca v dôsledku neplatnosti právneho úkonu od svojho začiatku stratil postavenie aktívne legitimovanej osoby sporu a neprislúcha mu právo podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. K žalobnému návrhu žalovaní uviedli, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nevyhnutné, aby konajúci súd vychádzal z ceny nehnuteľností v čase zrušenia podielového spoluvlastníctva, a teda nie z hodnoty nehnuteľností, aké mali v čase zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaní nemajú vedomosť o vykonaní úhrady kúpnej ceny v časti 425.000 Sk. Akékoľvek nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sú premlčané.

(3) Replikou zo dňa 21.01.2020 (č. l. 129) žalobca uviedol, že skutkový stav v žalobe popísal pravdivo a preukazuje ho listinnými dôkazmi a návrhmi na výsluch svedkov. Bratovi žalovaných, neb. Ľ., zaplatil iba druhú časť dohodnutej kúpnej ceny - 425.000 Sk, v spornej nehnuteľnosti, ktorú už v tom čase s manželkou užívali a vzápätí v ich prítomnosti neb. Ľ. telefonoval žalovanému 1/, že má peniaze a má si ich prísť prevziať. Následne príjem zvyšku dohodnutej kúpnej ceny neb. Ľ. písomne potvrdil vlastnoručným podpisom pred nimi. Prvú časť dohodnutej kúpnej ceny 16.500 eur v troch obálkach vyplatil dňa 15.11.2007 žalovanému 1/, čo aj potvrdil svojím podpisom na potvrdení banky v prítomnosti svedkov. Žalovaný 1/ mu následne po prevzatí sumy odovzdal kľúče od nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ sa nijako nevyjadril k prevzatiu sumy 425.000 Sk, ani k svojmu podpisu na prehlásení bez dátumu (o prevzatí sumy 2.500 eur). Pravosť ich podpisov možno osvedčiť porovnaním s podpismi na budúcej kúpnej zmluve a dodatku k nej, tiež podpisom na žiadosti o zápis do katastrálnej pozemkovej mapy a na ďalších listinách. Synovia nebohého brata ponúkli žalovaným svoje spoluvlastnícke podiely na predaj písomne, doporučenými listami dňa 05.04.2019, ktoré boli žalovaným nepochybne doručené, pretože sa odosielateľom ako nedoručené nevrátili. V ponuke na predaj identifikovali čo a za čo ponúkajú žalovaným s tým, aby sa k návrhu vyjadrili do 25.04.2019. Podľa informácií žalobcu žalovaní sa následne na osobnom stretnutí vyjadrili, že ponúkané spoluvlastnícke podiely nekúpia. Ďalej žalobca poukázal na to, že mu nebolo riadne doručené tvrdené dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. K namietanej aktívnej legitimácii žalobca uviedol, že v ponuke povinných podielových spoluvlastníkov sú splnené všetky zákonom požadované náležitosti a dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva žalovaných nie je dôvodné. Povinní podieloví spoluvlastníci predkupné právo žalovaných neporušili a ponuka na odkúpenie podielu je platná - obsahuje všetky podstatné náležitosti a bola vykonaná v písomnej forme. Kúpna zmluva, podľa ktorej sa tak stal žalobca

podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností je platným právnym úkonom. K otázke primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel tvrdil, že pri likvidácii spoluvlastníckych vzťahov a pri určení primeranej náhrady je potrebné prihliadnuť na to, ako a ktorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec. Žalobca v období rokov 2006 až doposiaľ, po tom, ako mu žalovaný 1/ odovzdal kľúče od sporných nehnuteľností, nehnuteľnosti podstatne zhodnotil, žalovaní nikdy nenamietali, že nehnuteľnosť bezodplatne užíva, rozsiahlo opravuje a zhodnocuje a platí za ne daň, čo by určite netrpeli, akoby neboli vyplatení za svoje spoluvlastnícke podiely. Pohľadávka na vyplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely vznikla žalovaným podaním žaloby, až týmto okamihom si žalobca uplatnil na zápočet z toho, čo žalovaným už zaplatil.

(4) Duplikou zo dňa 05.03.2020 (č. l. 191) žalovaní rozporovali ponuku povinných podielových spoluvlastníkov, a spochybnili, že išlo o riadnu ponuku. Svoje spoluvlastnícke podiely mali ponúknuť žalovaným za sumu celkom 80.000 eur, avšak v súlade s ustálenou judikatúrou má ísť o ponuku kvalifikovanú, a teda musí zodpovedať ponuke, ktorú im ponúkol niekto iný za prevod vlastníctva ich podielov, povinní spoluvlastníci tak mali im patriace spoluvlastnícke podiely predať za minimálne sumu ponúknutú na odkúpenie žalovaným. Pokiaľ boli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach prevedené na žalobcu za sumu nižšiu, ako bola suma ponúkaná žalovaným, nemožno túto ponuku považovať za kvalifikovanú a právne perfektnú. K nedoručeniu oznámenia o dovolaní sa relatívnej neplatnosti uviedli, že dovolanie bolo doručené ako príloha k vyjadreniu žalovaných k podanej žalobe a doručením tohto vyjadrenia vrátane jeho príloh tak možno dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu voči žalobcovi považovať za doručené. Z toho dôvodu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Argumentáciu žalobcu k údajnej pohľadávke žalovaných a započítaniu vzájomných pohľadávok považujú za účelovú.

(5) Žalobca na doplnenie písomným podaním zo dňa 04.05.2020 (č. l. 206) uviedol, že žalovaní nesprávne k právnej úprave týkajúcej sa predkupného práva spájajú uplatňovanie svojich nárokov kombináciou podľa a , čo je vylúčené. Žalovaní si nezvolili spôsob zhojenia porušenia ich predkupného práva spôsobom uvedeným v . neustanovuje, že podmienky ponuky oprávneného z predkupného práva musia byť identické s tým, ktoré ponúkla tretia osoba a pokiaľ sa jednotlivé podmienky od seba odlišujú, neznamená to, že ponuka nebola urobená riadne. Žalovaní sa mali v dôsledku porušenia predkupného práva domáhať od žalobcu, aby im nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za podmienok, za ktorých ho nadobudol. Podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, od ktorých podiely nadobudol žalobca, v ponuke na odkup podielov voči žalovaným určili lehotu a počas tejto doby boli svojou ponukou viazaní. Žalovaní preukázateľne ponuku odkupu prerokovali osobne a o kúpu jednoznačne nemali záujem. Povinní z predkupného práva tak mohli svoje spoluvlastnícke podiely previesť na žalobcu. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného návrhu je len prostriedkom žalovaných umožňujúcim žalobcu poškodiť, žalovaní sú si vedomí, že dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosť som im vyplatil podľa dohody na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. K realizácii riadnej kúpnej zmluvy nedošlo pre súhrn rôznych skutočností a najmä z dôvodov úmrtia ich brata. Dedičia nebohého brata žalovaných, hoci sami peniaze za predaj nehnuteľností neprevzali, uznali, že kúpna cena bola vyplatená a je morálne, aby sa aj formálnoprávne stal (žalobca) ich vlastníkom. Sporné nehnuteľnosti slúžia žalobcovi a jeho rodine na bývanie a žalobca pokladá za nemravné, že žalovaní žiadajú od neho zaplatiť ešte raz to, čo im už bolo zo strany žalobcu zaplatené, pričom po rozsiahlej rekonštrukcii majú nehnuteľnosti podstatne vyššiu hodnotu. Výkon práv žalovaných preto žalobca pokladá za zneužitie ich subjektívnych práv, ktorými je nadmieru poškodený.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(7) Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 07.10.2005 (č. l. 19) žalovaní 1/ a 2/ a ich nebohý brat Ľ. spoločne ako povinní sa zaviazali previesť na žalobcu spolu s jeho manželkou spoločne ako oprávnených s poukazom na a nasl. nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX (dva pozemky parc. č. XX/X E. XX/X) a LV č. XXXX (dom súp. č. XX) kúpnou zmluvou, najneskôr do 31. decembra 2006. Kúpna cena bola dohodnutá na 2.150.000 Sk, ktorú mali oprávnení uhradiť povinným v pomere veľkosti ich spoluvlastníckych podielov tak, že časť 1.650.000 Sk uhradia v hotovosti najneskôr do 31.10.2005 a zvyšok 500.000 Sk z prostriedkov hypotekárneho úveru najneskôr pri podpísaní samotnej kúpnej zmluvy. Povinní sa zaviazali predmetné nehnuteľnosti odovzdať oprávneným do držby

a úžitku najneskôr pri vyplatení prvej časti kúpnej ceny, zabezpečiť ukončenie dedičského konania po ich nebohej matke a vypracovanie geometrického plánu k rozdeleniu jedného z pozemkov. Dodatkom zo dňa 03.01.2007 (č. l. 22) zmluvné strany (bez podpisu žalovaného 2/) predĺžili lehotu na uzavretie kúpnej zmluvy. Žiadaný geometrický plán (č . l. 24), ktorým boli predmetné dva pozemky rozdelené na štyri, bol schválený dňa 07.12.2005, o prevedenie plánu do katastrálnej mapy požiadal neb. Ľ. listom zo dňa 31.03.2010 (č. l. 149); dedičské konanie, ktorým boli zapísané na dotknutých nehnuteľnostiach do katastra nehnuteľností podiely povinných (zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) - v 1/3, bolo ukončené v roku 2006 (ako vyplýva z výpisov LV).

(8) Syn žalobcu dňa 15.11.2005 vykonal výber hotovosti z účtu žalobcu vedeného vo VÚB, a. s. vo výške 1.650.000 Sk (č. l. 29). Neb. Ľ. v novembri 2008 ďalej potvrdil, že od žalobcu „postupne prevzal sumu 425.000 Sk ako doplatok za predaný dom v V. J.“. (č. l. 30) Z rovnakého účtu vybral žalobca dňa 26.05.2009 sumu 2.500 eur. Žalovaný 2/ potvrdil prevzatie sumy 2.500 eur ako „zálohu za dom“. (č. l. 148, 31)

(9) Listom zo dňa 29.04.2019 (č. l. 153) obaja synovia neb. Ľ. (predávajúci zo spornej kúpnej zmluvy) ponúkli žalovanému 2/ na predaj svoje spoluvlastnícke podiely (2x 1/6) na dotknutých nehnuteľnostiach za 2x 40.000 eur. Výšku ceny odôvodnili poukazom na polohu nehnuteľností (v strede obce - na námestí) a rozsiahlou rekonštrukciou so značnými nákladmi, ktoré do nehnuteľností investovali tretie osoby s vedomím a súhlasom žalovaného. Lehotu na vyjadrenie určili do 25.04.2019 s tým, že rovnakú ponuku zasielajú aj žalovanému 1/. Listy boli podané na poštovú prepravu doporučene žalovaným 1/ a 2/ na adresy ich trvalého pobytu dňa 05.04.2019.

(10) Kúpnou zmluvou zo dňa 14.05.2019 (č. l. 242) synovia neb. Ľ. ako predávajúci previedli na žalobcu ako kupujúceho svoje spoluvlastnícke podiely (po 1/6) na dotknutých nehnuteľnostiach. Kúpna cena bola podľa zmluvy dohodnutá na 2x 11.894,48 eur s tým, že už bola vyplatená pred uzavretím zmluvy.

(11) Svedkyňa X. F., matka predávajúcich, dňa 08.07.2020 vypovedala (č. l. 233), že jej nebohý manžel (Ľ.) spolu so žalovanými 1/ a 2/ zdedili po svojich rodičoch každý jednou tretinou dom, býva v ňom žalobca. Podiel nebohého manžela zdedili jeho deti. Má vedomosti o vyplatení sumy 1.650.000 Sk, ktoré peniaze sama delila na tri časti žalovaným 1/ a 2/ a manželovi. Za predaj spoluvlastníckeho podielu žalobcovi jej synovia peniaze nedostali, vzdali sa ich.

(12) Písomným podaním zo dňa 10.08.2020 (č. l. 257) sa žalovaní cestou advokáta vyjadrili k dodatočne predloženému dôkazu (kúpnej zmluve). Poukázali na to, že podieloví spoluvlastníci - povinní z predkupného práva - pred zamýšľaným predajom svojich spoluvlastníckych podielov žalobcovi, ponúkli svoje podiely na predaj žalovaným ako oprávneným podielovým spoluvlastníkom z predkupného práva za cenu 2x 40.000 eur a podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnými podielovými spoluvlastníkmi a žalobcom svoje podiely predali za 2x 11.894,48 eur. Avšak v znení ustanovení § až 606 je podielový spoluvlastník, ktorý zamýšľa svoj spoluvlastnícky podiel predať, povinný (v prípade, že svoje predkupné právo oprávnený podielový spoluvlastník nevyužije) predať svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe aspoň za rovnakú cenu a zároveň aspoň za rovnakých podmienok, za akých bolo prevádzaný spoluvlastnícky podiel ponúknutý oprávnenému spoluvlastníkovi z predkupného práva. K porušeniu predkupného práva zo strany podielového spoluvlastníka dochádza nielen v prípade, že svoj podiel neponúkne na predaj spoluvlastníkovi, ale aj v prípade, ak tento podiel ponúkne za cenu alebo za podmienok, za ktorých oprávnený z predkupného práva nie je ochotný podiel kúpiť a následne tento podiel prevedie na tretiu osobu za cenu alebo za podmienok, ktoré sú prijateľnejšie, než znela ponuka. Povinní spoluvlastníci z predkupného práva ponúkli oprávneným svoje podiely za neprimerane vysokú cenu, pri ktorej bolo zrejmé, že oprávnení spoluvlastníci svoje predkupné právo nevyužijú a následne svoje podiely predali tretej osobe za tretinovú cenu, čím predkupné právo žalovaných porušili. V danom prípade je preto potrebné posúdiť namietanú relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo žalovaných a na základe takého záveru, že je daný dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a žalovaní sa relatívnej neplatnosti účinne dovolali, navrhli žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa kúpna zmluva zrušuje od počiatku a žalobca tak nie je spoluvlastníkom nehnuteľností (tu poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2010 vo veci sp. zn. .

(13) Listami zo dňa 24.10.2019 adresovanými žalobcovi a synom nebohého brata žalovaných označenými ako „dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu“ (č. l. 86, 88) obaja žalovaní namietli neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov (2x 1/6) dotknutých nehnuteľností na žalobcu. Listy boli doručované žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu.

(14) Žalobca dňa 29.09.2021 vypovedal (č. l. 370), že bol informovaný predávajúcimi o tom, že vo veci predkupného práva došlo k stretnutiu so žalovanými a tí sa mali vyjadriť, že o podiel nemajú záujem. Bližšie sa k otázke písomnej výzvy a jej obsahu vyjadriť nevedel. Kúpnu cenu určili v kúpnej zmluve podľa výšky zaplatenej sumy za podiel patriaci dedičom neb. Ľ.. Kúpnu cenu uhradil vo výške 2.150.000 Sk, kúpa však nebola dotiahnutá do konca z dôvodov nevysporiadaných vecí s pozemkami a so susedom, ktoré veci riešili práve s neb. Ľ..

(15) Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi dňa 29.09.2021 uviedol (č. l. 370), že je mu známy obsah listu, ktorým mu bol ponúknutý podiel na predaj za uvedenú cenu 80.000 eur, s čím absolútne nesúhlasil a preto naň nereagoval. Dodal, že obdržal po uzavretí zmluvy so žalobcom (zmluva o budúcej kúpnej zmluve) sumu 1.200 000 Sk, ktorá bola rozdelená medzi troch bratov. Zvyšok ceny mu vyplatený nebol, ostatné záležitosti riešil neb. Ľ..

(16) Žalovaný 2/ dňa 22.11.2021 vypovedal (č. l. 401), že všetky záležitosti ohľadne zmluvy o budúcej zmluve ponechal na bratov a sám ich neriešil. Kúpna cena bola dojednaná ešte v slovenských korunách, jeho podiel predstavoval 500.000 Sk, peniaze mu odovzdal jeho nebohý brat. Zvyšok kúpnej ceny vyplatený nebol. Nepamätá sa, či mu bola doručená ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ aj bola, v znení ako bola predložená súdu by nemal záujem. Uviedol, že pokiaľ by mu bol vyplatený zvyšok kúpnej ceny - 500.000 Sk, ktoré inak treba rozdeliť podľa podielov, je ochotný podpísať kúpnu zmluvu so žalobcom. Prevzatie sumy 2.500 eur potvrdil.

(17) Svedok C. F., syn neb. Ľ. a predávajúci zo spornej kúpnej zmluvy, dňa 22.11.2021 vo svojej výpovedi uviedol (č. l. 402), že sa s ním a jeho bratom kontaktoval žalobca po smrti ich otca (Ľ.), následne prebehlo osobné stretnutie, na ktorom žalobca zdokladoval vyplatenie kúpnej ceny a dohodli sa na prevode svojich podielov na žalobcu s tým, že najprv je potrebné urobiť ponuku spoluvlastníkom. Po doručení ponuky sa žalovaní ozvali, došlo k osobnému stretnutiu žalovaných a synov neb. Ľ., kedy ich žalovaní odhovárali od uzavretia zmluvy s poukazom na nejaké dlhy. Za uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom už neobdržali žiadne peniaze, nakoľko všetko bolo vyplatené.

(18) Žalobca v konečnom návrhu uviedol, že preukázal to, že žalovaný obdržali ponuku na využitie predkupného práva o odkúpenie podielu právnych nástupcov ich nebohého brata a že nemali záujem o odkúpenie tohto podielu. Žalovaní v konaní tvrdili, že im neboli riadne vyplatené podiely z dohodnutej ceny, v rámci mimosúdnych rokovaní mal žalobca na návrh žalovaných vyplatiť ešte zvyšnú časť kúpnej ceny 425.000 Sk (14.107,42 eur). Nesúhlasil s námietkou žalovaných ohľadne jeho aktívnej legitimácie, nakoľko preukázal, že dohodnutá cena bola vyplatená. Okrem toho poukázal na , v zmysle ktorého ustanovenia žalobca mohol kúpnu cenu vyplatiť hociktorému zo spoluvlastníkov.

Žalovaní v konečnom návrhu uviedli, že v konaní bolo preukázané svedeckými výpoveďami, že ostávajúca časť nezaplatenej kúpnej ceny predstavuje 425.000 Sk (čo inak predstavuje na podieloch žalovaných pre každého žalovaného sumu 4.702,47 eur - pozn. súdu). Problémom sporu však bola ponuka na predaj spoluvlastníckeho podielu vo výške 40.000 eur pre každého, pričom realizovaná cena bola iná. Žalobca v súčasnosti preto nie je vlastníkom nehnuteľností.

(19) Podľa ( - ) ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

(20) Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

(21) Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, má vecnoprávny charakter. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Potom tento spoluvlastník je povinný ponúknuť najprv svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti: a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a). Prípadná žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám; b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby; c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. K porušeniu predkupného práva dôjde aj vtedy, ak povinný napriek akceptácii oprávneného, pokiaľ ide o kúpu nehnuteľnosti, nechce uzavrieť písomnú zmluvu alebo ak sa neskôr ukáže, že povinný vec predal tretej osobe za výhodnejších podmienok, ako uviedol v ponuke oprávnenému (napr. za nižšiu kúpnu cenu).

(22) Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.05.2012 vo veci sp. zn. : ... Skutočnosť, že neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis () na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve zaradená do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v až 606 ... Ponuka urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy vychádzajúcim zo všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom môže navrhovateľ svojim prejavom vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ponuka povinného, dokedy má byť predaj zavŕšený, musí rešpektovať aj ustanovenie (pokiaľ by nebola dohodnutá iná doba - čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné právo, nie však pre zákonné predkupné právo podľa ). Ak spoluvlastník nevyčká na uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov ...

(23) Podľa ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

(24) Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010 vo veci sp. zn. : ... Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia sa považuje za platný pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený, sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu (resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu). Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu ,neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou, vzájomnou žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú ... Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle sa stávajú aktuálnymi až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu nastáva stav, ako keby právny úkon

nebol urobený. Spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy ...

(25) V danom prípade bolo preukázané, že predávajúci zo spornej kúpnej zmluvy pred predajom svojich spoluvlastníckych podielov (2x 1/6) ponúkli tieto podiely najprv na predaj žalovaným 1/ a 2/, v ponuke určili cenu za predaj jednej šestiny sumu 40.000 eur, žalovaní záujem o kúpu podielov za týchto podmienok odmietli. Následne predávajúci zo spornej kúpnej zmluvy uzavreli so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli ich spoluvlastnícke podiely 2x 1/6 na žalobou dotknutých nehnuteľnostiach, pričom kúpna cena bola v zmluve určená podľa výšku podielu ich nebohého otca (Ľ.) na kúpnej cene dohodnutej zmluvou o budúcej kúpnej zmluve (2x 11.894,48 eur) s tým, že táto už bola aj vyplatená. Takýmto postupom bolo právo žalovaných 1/ a 2/ ako spoluvlastníkov oprávnených z predkupného práva porušené, nakoľko mali dostať kvalifikovanú ponuku

- s podmienkami rovnakými, podľa ktorých mienili predávajúci odpredať svoje podiely tretej osobe. Porušením zákonného predkupného práva zaťažili predávajúci spoluvlastníci právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy vadou spôsobujúcou relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Tejto neplatnosti sa môže domáhať samostatne každý zo spoluvlastníkov, ktorého predkupné právo bolo porušené. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu trvania tohto sporu oznámili predávajúcim aj žalobcovi, že sa dovolávajú neplatnosti tohto právneho úkonu a keďže toto oznámenie bolo riadne doručené všetkým trom účastníkom zmluvy (na námietku žalobcu súd uvádza, že doručenie takéhoto oznámenia je účinné aj v rámci konania pred súdom, keď bolo ako príloha k podaniu žalovaných doručené jeho právnej zástupkyni - dňa 26.11.2019), kúpna zmluva sa stala neplatnou od jej počiatku a žalobca sa nestal spoluvlastníkom prevádzaných podielov na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

(26) Podľa prvej vety ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

(27) Žalovaní sa úspešne dovolali relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy z dôvodu, že predávajúci spoluvlastníci (povinní z predkupného práva) pri prevode svojich spoluvlastníckych podielov na žalobcu porušili predkupné právo žalovaných, ktoré im vyplýva z ustanovenia , keď im predávajúci neponúkli na predaj podiely za rovnakých podmienok, za akých následne previedli svoje podiely na žalobcu. Zmluva je tak neplatná od jej počiatku, a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle cit. ustanovenia , nakoľko nie je spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. K týmto skutkovým zisteniam nepovažoval súd za potrebné vypočuť ani žalobcom navrhovanú svedkyňu - jeho manželku, nebolo preto ani potrebné zaoberať sa jej čestným vyhlásením, predloženým súdu. Vzhľadom na uvedené závery bola žaloba podaná nedôvodne a súd ju preto zamietol.

(28) Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(29) Súd žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu.

(30) Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). ( ).

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).