Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_48Ek-2960-2021.pdf
PDF · 107.06 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2960/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. N., W.. XX.X.XXXX, M. F. J. X, XXX XX Y., právne zast.: JUDr. Jozef Pliešovský, advokát, Kukučínova 1, 036 01 Martin, proti povinnému: Z. Y. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. S. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie 38 203,67 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č., 02601 Dolný Kubín, pod sp. zn. 138EX 859/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 260,65 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 18.08.2021, domáhal od povinného vymoženia 38 203,67 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Martin, sp. zn.: 9C 244/2008 zo dňa 01.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 01.10.2010 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 18.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č., 02601 Dolný Kubín (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 138EX 859/21.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 18.10.2021, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 20.10.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.11.2021 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 04.11.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania predložil súdu dňa 23.11.2021 podanie „návrh na zastavenie exekúcie“ spolu s upovedomením o začatí exekúcie + poštová doručenka, návrh povinného na zastavenie exekúcie a obálku, odpor voči exekúcii, stanovisko oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil. Povinný svojim podaním zo dňa uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k zákona č. 233/1995 Z.z. Z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti, a sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Uvádza ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka, podľa povinného uplynula prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu. Povinný ďalej uvádza ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 100 ods. 1, a ods. 2, ďalej ust. Občianskeho zákonníka ust. § 110 ods. 1, 2 a ods.
3, v ktorých je uvedené premlčanie v ich doslovnom znení. Ďalej povinný poukázal na Čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v jej doslovnom znení. Uviedol, že každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS26/94). Uviedol, že k odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS7/08). Poukázal na Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Právo na spravodlivé konanie. Poukázal na podmienku preskúmania formálnej vykonateľnosti exekučného titulu súdom. Uviedol, že na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. / zn.: II ÚS 107/07, v ktorom je spomenutý princíp právnej istoty ako znak právneho štátu a na jednotu rozhodovania v obdobných situáciach. Navrhol, aby súd na základe daných skutočnosti zastavil. Súdny exekútor súdu doložil súdu podanie povinného s názvom Odpor voči exekúcii č. 138 EX859/21-6, kde poukazuje na to, že ide už o tretiu exekúciu v tej istej veci a má byť zastavená, keďže splnila podľa povinného všetky podmienky na zastavenie. Povinný uviedol, že prikladá doklady od 2 exekútorov, JUDr. Somíka a JUDr. Krištofíka. Súd mal predložené Upovedomenie o začatí exekúcie od JUDr. Františka Radza, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, výzva na úhradu trov starej exekúcie vedenej JUDr. Somíkom pod sp. zn. EX 1669/2011, a Oznámenie o ukončení tohto exekučného konania.
4. Súdny exekútor podaním zo dňa 29.12.2021 súdu predložil vyjadrenie oprávneného zo dňa 18.11.2021, v ktorom uviedol, že s návrhom povinného nesúhlasí a žiada v exekúcii pokračovať. Uviedol, že povinný si svoj záväzok nesplnil. Nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu za predaný rodinný dom, a preto bol žalovaný na súde, kde bol uzavretý zmier. Svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu aj tak nesplnil. Do zastavenia starej exekúcie exekútor vymohol len sumu 2 097, 40 Eur. Pokladá za absurdné, že povinný uvádza, že mu boli porušené ústavné práva. Oprávnený uviedol, že splnil podmienky uvedené v zák. č. 233/2019 Z.z. a podal nový návrh na vykonanie exekúcie. Uvádza, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, ani prepadnutá, keďže sa vedie podľa citovaného zákona. Navrhuje podaný odpor zamietnuť a návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovieť. Oprávnený žiada priznať trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie v sume 249,79 EUR + režijný paušál 10,87 Eur, spolu 260,66 Eur na účet právneho zástupcu.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
13. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
14. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008, podľa ktorého: „Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.“
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
16. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Povinný navrhol zastaviť exekúciu, a to z dôvodu premlčania resp. prepadnutia práva na uplatnenie vymáhaného nároku, teda námietky premlčania nároku obsiahnutého v exekučnom titule.
18. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je Uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn.: 9C 244/2008 zo dňa 01.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 01.10.2010.
19. Súd opätovným preskúmaním exekučného titulu zistil, že ním bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 41 492,40 EUR spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 41 492,40 EUR od 12.01.2007 do zaplatenia. pričom v exekučnom konaní 48Ek/2960/2021 sa vymáha zostatok istiny v sume 38 203,67 a príslušenstvo v podobe úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 41 492,40 EUR od 12.01.2007 do zaplatenia a úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 38203,67 EUR od 23.06.2020 do zaplatenia, z dôvodu vymoženia sumy 2 097 EUR v starej exekúcii v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Milanom Somíkom pod sp. zn.: EX 1669/2011, sp. značka súdu Martin 17Er/668/2010 Okresného súdu.
20. Súd preskúmaním spisového materiálu mal rovnako za preukázané, že oprávnený podal v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému pripojil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1669/2011 zo dňa 23.06.2020, vydaného súdnym exekútorom: JUDr. Milan Somík v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Martin pod sp. zn. 17Er/668/2010, (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“). Preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie súd konštatoval, že predmetom starej exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1669/2011 bolo vymoženie nároku v prospech oprávneného z exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn.: 9C 244/2008 zo dňa 01.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 01.10.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 1669/2010 bolo doručené pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 30.06.2011. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že v starej exekúcii došlo k vymoženiu nároku v prospech oprávneného vo výške 2 097,40 EUR. Oprávnený k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj oznámenie o ukončení exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia sp. zn. EX 1669/2011, zo dňa 14.07.2021, preskúmaním ktorého bolo zistené, že exekučné konanie vedené Okresným súdom Martin pod sp. zn. 17Er/668/2010 bolo ukončené.
21. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke oprávneného v sume 38 203,67 EUR s prísl., uplatňovanej v tomto exekučnom konaní.
22. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania úspešne dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právne účinky premlčania nastanú v prípade, ak by boli kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky, a to uplynutie zákonom stanoveného času pre výkon práva, oprávnený by si svoje právo neuplatnil a povinný sa premlčania úspešne dovolal. V danom prípade konkretizácia premlčacích lehôt spadá pod právnu úpravu Občianskeho zákonníka.
23. Súd v tomto bode poukazuje na § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Súd k uvedenému dodáva, že uplatnenie práva, ktoré už bolo priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu návrhom na vykonanie exekúcie sa považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva. Súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že voči povinnému bolo začaté exekučné konanie za účelom vymoženia nároku z exekučného titulu vedené Okresným súdom Martin pod sp. zn. 17Er/668/2010, v rámci ktorého bola vedená stará exekúcia sp. zn. EX 1669/2011. Pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené dňa 30.06.2011. Na základe uvedeného je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa začalo pôvodné exekučné konanie, bol podaný v rámci premlčacej lehoty podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Začatím pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia, došlo podľa § 112 Občianskeho zákonníka k zastaveniu (spočívaniu) plynutia premlčacej lehoty podľa § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a to na celý čas trvania exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia.
24. Súd v tomto bode poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 3/2008 zo dňa 25.06.2008, podľa ktorého: „Keďže účinky ustanovenia § 112 OZ má i návrh na výkon rozhodnutia, pokiaľ ide o pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím Najvyšší súd SR má za to, že premlčacia doba (§ 110 OZ), ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 9. 5. 1992 spočívala počas konania okresného súdu od 28. 2. 1994 (podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia) do 9. 4. 2003 (právoplatnosť uznesenia o zastavení výkonu rozhodnutia). Preto nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (9. 5. 1992) do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (15. 6. 2006), uplynúť desať ročná premlčacia doba. Pokiaľ odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené po uplynutí desať ročnej premlčacej doby, nie je jeho rozhodnutie správne. Je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.“
25. Súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že stará exekúcia EX 1669/2011 bola zastavená upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 23.06.2020, a na základe oznámenia o ukončení exekučného konania bolo pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Maritn pod sp. zn. 17Er/668/2010 ukončené dňa 14.07.2021, a opätovný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, bol doručený súdu v exekučnom konaní dňa 18.08.2021, pričom doručením opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa začalo prebiehajúce exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 48Ek/2960/2021. Na základe uvedených skutočnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj ku dňu rozhodnutia súdu v exekučnom konaní nárok oprávneného z exekučného titulu nie je premlčaný podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, v čoho dôsledku opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase keď premlčacia doba neuplynula. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní konštatuje, že povinným vznesená námietka premlčania bola realizovaná v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom neuplynula premlčacia doba nároku oprávneného z exekučného titulu, ktorý bol uplatnený tak v pôvodnom exekučnom konaní, ako aj v novom exekučnom konaní. Súd v tomto bode poukazuje aj na § 9 ods. 2 ZoUNEK, v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že ZoUNEK stanovuje osobitnú premlčaciu dobu na premlčanie pohľadávok, ktoré boli vymáhané v starej exekúcii. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - námietka premlčania vymáhaného nároku z exekučného titulu, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
26. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd nad rámec dodáva, že oprávnený len veľmi všeobecne namieta porušenie jeho základných práv, teda tieto námietky nemajú v tomto prípade žiadnu relevanciu vo vzťahu ku konkrétnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený účastníkmi konania. Pre zachovanie práva na spravodlivý proces postačí, aby súd reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Preto exekučný súd sa nebude zaoberať argumentami predostretými oprávneným (zamlčanie údajov o majetku povinného - peňažná pohľadávka povinného z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a povinným, ktoré sú pre rozhodovanie o tomto návrhu na zastavenie exekúcie bez právneho významu.
27. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené I. výroku tohto uznesenia.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
31. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
32. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
33. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
34. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
38. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
39. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. V tejto fáze exekučného konania
predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istinu vo výške 38 203,67 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 499,57 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 249,78 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2021. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 260,65 EUR (1 x 249,78 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 EUR), tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 260,65 EUR, ktorú súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.