Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3C-46-2021.pdf
PDF · 113.92 KB
Case nature
Subarea
3C/46/2021
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Investičná Správcovská s.r.o., so sídlom Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 44 484 011 proti žalovaným: 1. Z.. N. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Š. XXX/X, XXX XX N. H. R., 2. Z. D., R. C. Š. XXX/X, XXX XX N. H. R., o neúčinnosť právnych úkonov, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č.XXXX, nachádzajúcimi sa v okrese VQ. H. R., obec N. H. R., katastrálne územie N. H. R., vedenými Okresným úradom Vranov nad Topľou, odborom katastrálnym ako: pozemok - parcela CKN XXX o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba - garáž, s. č. XXXX, stojaca na pozemku parcele CKN XXX, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcimi sa v okrese N. H. R., obec N. H. R., katastrálne územie N. H. R., vedenými Okresným úradom N. H. R., odborom katastrálnym ako: byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. X, v obytnom dome s. č. XXXX postavenom na parcele CKN XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8424/261681, najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, vypožičať, uzavrieť ohľadne týchto nehnuteľnosti zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, dať súhlas s dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu - exekučný titul týkajúci sa týchto nehnuteľností, resp. akokoľvek inak disponovať s vyššie uvedeným nehnuteľným majetkom, do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci žaloby o neúčinnosť právnych úkonov.
Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o neúčinnosť právnych úkonov, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 3C/46/2021.
O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáha určenia, že darovacia zmluva uzavretá dňa 05.07.2021, vklad ktorej bol povolený pod č. V1672/2021 dňa 16.07.2021, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území N. H. R., je voči žalobcovi právne neúčinná. Ďalej sa vo veci samej domáha určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 05.07.2021, vklad ktorej bol povolený pod č. V1671/2021 dňa 16.07.2021, predmetom ktorej je právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX - dom s. č.XXX na parc.č.XXXX/X a pozemky, parc. CKN č.XXXX/X a č. XXXX/X v prospech Z.. N. D. r. D. a Z. D. r. D. v celom rozsahu a bezodplatne, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobca od žalovaných žiada náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Žalobca je výlučným vlastníkom pohľadávky v celkovej výške 100.000,- eur s príslušenstvom voči dlžníkovi A.. B. D.. Darovacou zmluvou zo dňa 05.07.2021, vklad ktorej bol povolený pod č. V1672/2021 dňa 16.07.2021 uzatvorenou medzi dlžníkom a Z.. N. D., trvale bytom Š.Q. XXX/X, XXX XX N. H. R. (synom dlžníka) došlo zo strany dlžníka k darovaniu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. N. H. R. jeho synovi, vedomosť ktorého o existencii dlžnej sumy je zrejmá z jeho výsluchu vo veci 7Cb/9/2019 ( ods. 4 rozsudku). Zmluvou o zriadení vecného bremena uzavretou dňa 05.07.2021, vklad ktorej bol povolený pod č. V-1671/2021 zo dňa 16.07.2021 zároveň došlo zo strany dlžníka k zriadeniu vecného bremena, ktorého obsahom je právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností - dom s. č.XXX na parc.č.XXXX/X a pozemky, pare. CKN č.XXXX/X B. Č..XXXX/X v prospech jeho synov.- Z.. N. D. a Z. D. v celom rozsahu a bezodplatne. Vyššie uvedené nehnuteľnosti predstavovali jediný majetok dlžníka spôsobilý aspoň sčasti uspokojiť pohľadávku veriteľa vyplývajúcu z vyššie uvedených rozhodnutí súdu. Darovanie nehnuteľností, resp. zriadenie vecného bremena práva doživotného užívania, nemožno v tomto prípade s poukazom na dobu, v ktorej sa realizovali, spôsob ich realizácie, a v neposlednom rade na príbuzenský pomer zmluvných strán označiť inak ako účelové. V zmysle ustanovenia § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k skutočnosti, že darovacia zmluva, resp. zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 05.07.2021 ako právne úkony boli uzavreté medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými ako osobami blízkymi (otec a synovia), týmito úkonmi sa jednoznačne naplnila skutková podstata na uplatnenie odporovacej žaloby o odporovateľnosť týchto právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému, nie je potrebné preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ani vedomosť žalovaných o tomto úmysle, nakoľko tieto sa v tomto prípade prezumujú.
3. Spolu s podanou žalobou sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému v 1. rade akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie N. H. R., pozemok - parcela CKN XXX o výmere 19 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba - garáž, s. č. XXXX, stojaca na pozemku parcele CKN XXX a zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N. H. R., byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. 0, v obytnom dome s. č. XXXX postavenom na parcele CKN XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8424/261681, najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, dať do nájmu, vypožičať, uzavrieť ohľadne týchto nehnuteľnosti zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, dať súhlas s dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu - exekučný titul týkajúci sa týchto nehnuteľností, resp. akokoľvek inak disponovať s vyššie uvedeným nehnuteľným majetkom, do momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci žaloby o neúčinnosť právnych úkonov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil poukazom na ust. § 324 ods. 1 CSP a § 325 ods. 2 písm. c) CSP. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov (nie konečná platnosť), pričom musí byť poskytnutá ochrana tak tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných pravidiel i tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o opatrenie dočasné, ktorých trvanie je obmedzené, ktoré tiež môžu byť na základe návrhu- zrušené, predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, avšak zaisťuje sa ním, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležíte zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.
4. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie N. H. R. bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané - stavby - garáže súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele č. XXX, parcely č. XXX o výmere 19 m2 - zastavanej plochy a nádvoria, je žalovaný v 1. rade v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva zo dňa 05.07.2021, V-1672/2021 zo dňa 16.07.2021 - 769/21.
5. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Vranov nad Topľou bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané -bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. X, v obytnom dome s. č. XXXX postavenom na parcele č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8424/261681 je žalovaný v 1. rade v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva zo dňa 05.07.2021, V-1672/2021 zo dňa 16.07.2021 - 769/21.
6. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie N. H. R. bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané -domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, parcely č. XXXX/X o výmere XXXX m2 - zastavanej plochy a nádvoria, parcely č. XXXX/X o výmere 269 m2 - zastavanej plochy a nádvoria, je B. D., nar. XX.X.XXXX a C. D. rod. S.Á., H.. X.XX.XXXX v podiele 1/1. Ako ťarcha je na uvedenom liste vlastníctva zapísané vecné bremeno in personam, ktorého obsahom je právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností - dom sč.XXX na parc.č.XXXX/X a pozemky, parc.CKN č.XXXX/X a č.XXXX/X v prospech Z..N. D. Q..D. a Z. D. Q..D. v celom rozsahu a bezodplatne, na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 05.07.2021, V-1671/2021 zo dňa 16.07.2021 - 768/21.
7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7Cb/9/2019 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 7Cb/9/2019 z 1.7.2020 v spore o zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom žalobcu: Investičná Správcovská s.r.o. Popradská 56, 040 01 Košice, ICO: 44 484 011, proti žalovanému A.. B. D., Š.Q. XXX/X, XXX XX N. H. R., IČO: 31 992 081, bol žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 10.7.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi súd tiež priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 6Cob/82/2020 z 15.7.2021 potvrdil vyššie citovaný rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Predmetné rozhodnutia súdov vo veci nadobudli právoplatnosť dňa 11.9.2021.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
19. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
20. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.
21. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
22. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
23. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)
24. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
25. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný v 1. rade, nie je dlžníkom žalobcu.
26. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
27. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
28. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
29. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
30. Na základe predložených listinných dôkazov súd zistil, že vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti voči nemu darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom A.. B. D. a obdarovaným žalovaným v 1. rade, ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči A.. B. D. v celkovej výške 100.000,- eur s príslušenstvom, pričom žalobcov dlžník previedol svoj nehnuteľný majetok, a to byt, garáž s príslušnými pozemkami darovacou zmluvou na žalovaného v 1. rade. Žalobca sa ďalej vo veci samej domáha neúčinnosti voči nemu zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretá, predmetom ktorej je právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností dlžníka v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Uvedenými právnymi úkonmi malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
31. V tejto súvislosti súd uvádza, že na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Je však potrebné zdôrazniť, že pre úspešnosť odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby pohľadávka bola vymáhateľná, pričom „vymáhateľnosť“ v danom prípade nemožno zamieňať s „vykonateľnosťou“ pohľadávky, pretože kým vykonateľnosť, predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej už svedčí tzv. exekučný titul, tak vymáhateľnosť, predstavuje žalovateľnosť pohľadávky, t. j. že pohľadávka veriteľa dospela do takého štádia, že veriteľ si jej zaplatenie môže nárokovať žalobou podanou na súde, čo už bolo v danom prípade jednoznačne splnené, keď konanie o zaplatenie sumy 100.000,- eur s príslušenstvom prebiehalo na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Cb/9/2019, dokonca už bolo toto konanie aj právoplatne skončené dňa 11.9.2021 a dňa 15.9.2021 nastala vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým súd žalobcovi prisúdil pohľadávku vo výške 100.000,- eur s príslušenstvom proti dlžníkovi A.. B. D.. V uvedenej veci dlžník podal proti rozhodnutiam súdov vo veci samej dovolanie, podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť rozhodnutia vo veci, ktoré je naďalej exekučným titulom.
32. V danom prípade tak, ako je to z vyššie popísaných skutočností zrejmé, nemá podstatný význam ani prípadná nejednotnosť súdnej praxe ohľadne výkladu pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, keď podľa jednej skupiny názorov vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorá bola veriteľovi už priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom podľa ktorého možno nariadiť exekúciu (napr. NS SR sp. zn. 6Cdo/237/2017), ale podľa publikovaného judikátu R 44/2001 (a napr. aj NS SR 4Cdo/197/2010) vymáhateľnú pohľadávku možno charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, teda pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde, čomu predmetná pohľadávka zodpovedá.
33. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval súd prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia za jednoznačne splnenú.
34. Úpravou právnych vzťahov sporových strán, urobenou vo forme predbežného (neodkladného) opatrenia, sa neprejudikujú práva ani povinnosti účastníkov ani konečné posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, znamená to, že obsahom (dočasnej) úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010 6 Cdo 171/2010).
35. V danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená že v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (darovacia zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena) voči žalobcovi ako veriteľovi relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu, teda z nehnuteľností špecifikovaných vo výroku neodkladného opatrenia. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného v 1. rade, ktorý sa nestáva povinným v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v 1. rade v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinný strpieť vedenie exekúcie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť.
36. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný v 1. rade ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, kedy by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovaného, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Do úvahy je potrebné brať aj značnú výšku samotnej vymáhateľnej pohľadávky (100.000,- eur) a skutočnosť, že podľa predložených výpisov z listu vlastníctva je zrejmé, že k ďalšej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve dlžníka žalobcu je už zriadené záložné právo tretej osoby. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, nakoľko v takom prípade by došlo k možnému zhoršeniu realizácie súdneho rozhodnutia vo veci, pokiaľ by nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníkom by sa stala tretia nezúčastnená osoba.
37. Obavu, že prípadný budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený totiž nemusia nevyhnutne založiť len faktické úkony vlastníka smerujúce k prevodu vlastníctva, či k zaťaženiu nehnuteľnosti. Obavu, že exekúcia bude ohrozená, môžu založiť aj iné okolnosti prípadu. Už len vychádzajúc z osvedčeného predpokladu, že predmetný právny úkon - darovacia zmluva, ktorou dotknuté nehnuteľnosti na žalovaného previedol dlžník žalobcu, je odporovateľným právnym úkonom, je dôvodné predpokladať, že v snahe vyhnúť sa prípadnej budúcej exekúcii môže dôjsť k ďalšiemu prevodu resp. zaťaženiu dotknutých nehnuteľností v prospech tretích osôb (k dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/33/2021 z 30. 06. 2021).
38. Je potrebné tiež zdôrazniť že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov v obdobných prípadoch je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností dôvodné ( porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/31/2019 z 13. 03. 2019, tiež ďalšie rozhodnutia napríklad Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn.18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016).
39. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015 bolo v rámci konania o odporovacej žalobe vyslovené: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo
strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“
40. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016 vydaného rovnako v konaní o odporovacej žalobe vyplýva: „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“
41. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.
42. Naproti tomu nariadením neodkladného opatrenia žalobcovi nevznikne neprimeraná výhoda. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.
43. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je podľa názoru súdu primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému v 1. rade žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení a obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej opatrnosti v danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov.
44. Súd navyše konštatuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprináleží súdu posudzovať, do akej miery môže byť strana v konaní vo veci samej úspešná, pretože nariadenie neodkladného opatrenia má mať za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej, sa žalovaný v 1. rade zdržal práva scudziť alebo inak nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Dispozíciou žalovaného v 1. rade s predmetnými nehnuteľnosťami by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Preto súd považuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán za osvedčenú a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.
45. Pokiaľ ide o rozsah nariadeného neodkladného opatrenia, tu súd taktiež poukazuje na konštantnú judikatúru v obdobných veciach (neúčinnosť právnych úkonov) a pokiaľ nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu a žalovanému v 1. rade zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a tieto konkrétne mu zakázal scudziť, založiť alebo inak zaťažiť nehnuteľnosť právami tretích osôb, súd takýto návrh v časti rozsahu zákazu dispozície s nehnuteľnosťami považoval za dôvodný (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/64/2019 z 19. 03. 2019 ).
46. Obdobne napríklad v uznesení Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/184/2018 z 24. 10. 2018 bol rozsah zákazu nakladania s nehnuteľnosťami súdom vymedzený ako zákaz „nakladať a teda zmluvne previesť na tretie osoby vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby“.
47. Súd však zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v časti, ktorou sa žalobca domáhal zákazu dať predmetné nehnuteľnosti do nájmu. Účinky neodkladného opatrenia totiž nemajú povinného žalovaného v 1. rade obmedzovať neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže ho majú obmedzovať iba v nakladaní s nehnuteľnosťami a nie v ostatných
vlastníckych oprávneniach (vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky), čím je zachovaný aj princíp proporcionality. Právo dať nehnuteľnosti do nájmu je prejavom práva vlastníka vec užívať a brať plody a úžitky z veci (ius utendi et fruendi), nie prejavom práva vecou disponovať (ius disponendi).
48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami na liste vlastníctva č. XXXX E..ú. N. H. R. a na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. N. H. R., vo vyššie uvedenom rozsahu vyhovel.
49. Súd zároveň časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej, teda vo veci vednej na tunajšom súde pod sp.zn. 3C/46/2021, predmetom ktorej je vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov medzi stranami sporu.
50. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
51. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.