Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-3P/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C. D. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej spoločnosťou NIKU & partners s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, proti manželovi: G. H. C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, so sídlom Námestie Slobody 25, Humenné, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: J. C., narodená XX.XX.XXXX a B. C., narodená XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. B1-3P/36/2023-262 zo dňa 24.6.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Súd návrh manžela navrhovateľky na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela uzavreté dňa 23.9.2006 v Bystrom (výrok I.), na čas po rozvode zveril maloleté deti – J. a B. C. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a súčasne bol otec maloletých detí zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej J. sumou 320 eur mesačne a na výživu maloletej B. sumou 330 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc rozvodom manželstva. Styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie neupravil (výrok II.). Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 23, § 24, § 25 ods. 2, § 62, § 75 ods. 1 a § 76 Zákona o rodine. Vecne Súd dôvodil tým, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, keď nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Bolo zistené, že manželia sa rozišli v decembri 2023, pričom od 1.1.2024 sa navrhovateľka spoločne s maloletými deťmi natrvalo odsťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu. Konštatoval, že manželia spolu dlhodobo nežijú, netrávia spoločne už žiaden čas, nehospodária spolu, nepomáhajú si a ani sa intímne nestýkajú. Za tohto stavu je preto ich manželstvo iba formálnym zväzkom bez reálnej možnosti na jeho obnovu.

3. S konaním o rozvod manželstva je podľa spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletých detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, keď bol rešpektovaný názor maloletých detí, pričom styk otca s oboma maloletými deťmi nebol upravený. V tejto súvislosti konštatoval, že nerešpektovanie názoru detí a vôle ponechať styk s otcom na báze dobrovoľnosti by im mohlo spôsobiť neprimeranú záťaž. Styk v zmysle dohody preto lepšie zodpovedá potrebám maloletých detí, a to najmä so súvisiacou prípravou na pomerne náročné gymnaziálne vyučovanie, ako aj ich dlhodobo navštevovanú záujmovú činnosť. Okrem toho bolo zistené, že matka otcovi v styku otcovi s maloletými deťmi nebráni. Pokiaľ ide o výšku výživného, tak súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia Zákona o rodine, keď sa zaoberal jednak odôvodnenými potrebami maloletých detí (J. vo veku 16,5 roka a B. vo veku nedovŕšených 15 rokov) ako aj zárobkovými a majetkovými pomermi, možnosťami a schopnosťami obidvoch rodičov. Zo všetkých doposiaľ uvedených zistení súd prvej inštancie ustálil výšku výživného na čas po rozvode v sume 320 eur mesačne na maloletú J. a 330 eur mesačne na maloletú B., vychádzajúc z priemerných čistých mesačných zárobkov oboch ich rodičov, ako aj s prihliadnutím na výšku mesačných nákladov oboch maloletých detí, ktoré u maloletej J. predstavujú 874 eur mesačne a u maloletej B. vo výške 925 eur mesačne, čo zodpovedá ich zdravotnému stavu, miestnym pomerom, ako aj doterajšej životnej úrovni rodiny pred rozvodom a súčasne schopnostiam a možnostiam obidvoch rodičov. V tejto súvislosti bolo konštatované, že z porovnania priemerných čistých mesačných zárobkov oboch rodičov sa v dotknutom období javí, že matku možno považovať za finančne zdatnejšieho rodiča (priemerný príjem matky predstavuje 3000 eur mesačne a priemerný príjem otca 1905 eur mesačne), avšak po dosadení rozhodujúcich zákonných premenných (dosiahnuté vzdelanie, vek, miestne pomery, osobná starostlivosť matky o maloleté deti, výdavky rodičov na bývanie, ako aj skutočnosť, že spoločný majetok rodičov využíva naďalej len otec a matka si musela zabezpečiť pre seba a deti nové bývanie, možno konštatovať, že zárobkové pomery rodičov sú z hľadiska možností porovnateľné. Bolo zistené, že podiel otca na mesačných výdavkoch maloletých detí predstavuje v percentuálnom vyjadrení len 36 % u každej z maloletých detí a zvyšok je nútená znášať matka. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním manžel navrhovateľky a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil, podľa konanie vo veci samej prerušil, nakoľko medzi účastníkmi konania sa vedie súdne konanie o neplatnosť manželstva, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti uviedol, že manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Ďalej uviedol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Pokiaľ ide o nesprávny postup súdu uviedol, že pri zisťovaní skutočného stavu veci nepostupoval súd prvej inštancie dôsledne tak, aby mohol prijať spoľahlivý záver. Konštatoval, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti rezidentného rodiča – matky, zamietol jeho návrh na určenie styku s deťmi ako aj osobnú starostlivosť oboch rodičov, pričom jemu ako otcovi určil vyživovaciu povinnosť bez toho, aby skúmal oprávnenosť nákladov matky v čase rozhodovania súdu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nenariadil kolíznej opatrovníčke ako zástupkyni detí v konaní aktualizovať šetriacu správu pomerov maloletých detí na rok 2024, čím mu bolo znemožnené ako účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ďalej poukázal na to, že on ako otec sa až 10.7.2024 dozvedel o tom, že maloletej B. bolo udelené štipendium, keď bude celý školský rok 2024/2025 študovať a žiť v Parme (Taliansko). Mal za to, že základnou podmienkou správneho určenia výživného je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Ďalej namietal, že prvostupňový súd rozhodol o výške vyživovacej povinnosti na základe metodiky, ktorá má odporúčací charakter a to aj napriek tomu, že na túto skutočnosť počas pojednávania poukazoval. Tvrdil, že výživné určil tabuľkovo podľa metodiky, vychádzajúc výlučne z príjmu povinného rodiča, pričom úplne ignoroval všetky ostatné kritériá, ktoré sa majú zohľadňovať v zmysle Zákona o rodine pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. V závere svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nevyužil inštitút spočívajúci v spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti, ktorého cieľom je zachovať taký režim v starostlivosti o dieťa, ktorý rodičia realizujú už v čase pred ich rozvodom, pričom majú aj naďalej po ich oficiálnom odlúčení záujem na zachovaní tohto režimu.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela žiadala, aby odvolací súd v súlade s ust. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že otec maloletých detí v konaní pred súdom prvej inštancie s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Uviedla, že v odvolaní manžela absentuje odôvodnenie jeho odvolania čo do výroku o rozvode manželstva a nie je možné z neho zistiť, prečo toto odvolanie podal aj v tejto časti o rozvode manželstva podal. Vylúčila, že by manželské spolužitie s ním obnovila. Ďalej uviedla, že z obsahu jeho odvolania taktiež nevyplýva, prečo podal odvolanie v časti zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Zdôraznila, že zo samotného výsluchu maloletých detí vyplynulo, že striedavú osobnú starostlivosť, resp. spoločnú starostlivosť odmietajú, chcú naďalej žiť s ňou a s otcom sa chcú stretávať bez stanovenia presného času určeného súdom. Taktiež manžel nekonkretizoval v čom vidí nedostatočné zistenie skutočného stavu veci v konaní pred prvoinštančným súdom a vo svojom odvolaní sa obmedzuje iba na všeobecne formulované konštatovania, neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré by mal nesúhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Taktiež nesúhlasila s námietkou otca, že nebola skúmaná oprávnenosť nákladov matky v čase rozhodovania súdu jeden rok a dva mesiace po podanom návrhu a v školskom roku 2024/2025. V tejto súvislosti uviedla, že súdu niekoľkokrát predkladala aktualizáciu výdavkov na maloleté deti práve z dôvodu ich zmeny štúdia, ako aj s prihliadnutím na zmenu výšky jednotlivých poplatkov a nákladov na deti súvisiacich s ich mimoškolskou činnosťou. Rovnako neobstojí argument otca, že v školskom roku 2024/2025 maloletá B. študuje v rámci výmenného študijného pobytu v Taliansku, kde jej bolo udelené prospechové štipendium, ktorá skutočnosť podľa otca má významný vplyv na správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla, že prvoinštančný súd rozhodoval o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv na čas po rozvode manželstva v júni 2024, kedy už otec o študijnom pobyte dcéry v Taliansku počas najbližšieho školského roka mal vedomosť. S dcérou o tom aj komunikoval a o tejto skutočnosti sa dozvedel počas telefonátu s dcérou B. a to dňa 25.01.2024, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela aj ona. Poukázala na to, že všetky výdavky maloletej v súvislosti so štúdiom v Taliansku nie sú pokryté štipendiom. V závere svojho vyjadrenia uviedla, že u nej došlo k zmene pomerov, nakoľko bol s ňou dňa 31.10.2024 ukončený pracovný pomer. Okrem toho poukázala na to, že od januára 2025 je možné očakávať zvýšenie výdavkov v súvislosti s nárastom cien v dôsledku legislatívnym úprav týkajúcich sa zvýšenia daňového zaťaženia a taktiež zníženia jej príjmu v dôsledku legislatívneho zníženia výšky daňového bonusu, v prípade ak bude zamestnaná v trvalom pracovnom pomere. Mala za to, že súd prvej inštancie konal v súlade so zákonom a aplikačnou praxou v rozhodovacej činnosti súdov, skúmal a zohľadnil nielen samotný názor detí ale aj ich potreby, a rozhodol tak, aby sa na ich uspokojení podieľali obaja rodičia primeranou mierou, pri zohľadnení jej osobnej starostlivosti o maloleté deti.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou ( a a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce súc viazaný iba rozsahom, nie však dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré sa začína na návrh (, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a celého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. Podstatou odvolacích námietok bolo, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil manželovi navrhovateľky, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal manžel navrhovateľky, aby konanie vo veci samej bolo prerušené podľa , nakoľko medzi účastníkmi konania sa vedie súdne konanie o neplatnosť manželstva, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Zo strany manžela navrhovateľky bola taktiež namietaná skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie nebola skúmaná oprávnenosť nákladov matky v čase rozhodovania súdu, ako aj to, že nebol využitý inštitút, resp. forma spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti.

9. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, preto s poukazom na ust. odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje.

10. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu manžela je treba konštatovať, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť napadnuté rozhodnutie. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne opodstatňujú prijatie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom, v ktorom sú vážne narušené vzťahy medzi manželmi a nie je žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že manžel navrhovateľky v konaní pred súdom prvej inštancie s rozvodom súhlasil a až v rámci odvolacieho konania zmenil názor. Konanie vo veci rozvodu žiadal prerušiť podľa a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci o neplatnosť manželstva. V priebehu odvolacieho konania súd urobil dopyt na súd prvej inštancie v akom štádiu je konanie o neplatnosť manželstva, pričom odvolaciemu súdu bolo oznámené, že vo veci bol dňa 2.6.2025 vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh navrhovateľa – manžela v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod č. k. 59Pc/39/2024-105 zamietnutý, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2025. V podanom odvolaní voči rozvodu manžel navrhovateľky iba uviedol, že manželstvo nevznikne, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva bolo vynútené násilím. Bližšie tieto dôvody nekonkretizoval a už len na základe takejto argumentácie odvolací súd jeho návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

11. Rešpektujúc ustanovenia zákona o rodine a vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu rovnako správne súd prvej inštancie upravil na čas po rozvode aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. a B., a to ich zverením do osobnej starostlivosti matky, keď v tomto smere bol rešpektovaný ich názor vyslovený v ich vyjadreniach. Odvolací súd sa taktiež stotožnil aj s výrokom ohľadne úpravy styku, keď súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko tieto sú už v takom veku, že si môžu s otcom dohodnúť konkrétny čas ako aj miesto stretnutia.

12. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného otcovi na obe maloleté deti na čas po rozvode manželstva je aj s poukazom na predložené listinné dôkazy vecne správne. Znamená to, že aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie tak odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § § 62 ods. 1 – 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Náklady vyčíslené matkou v súvislosti s výživou a výchovou maloletých detí tieto možno považovať, vzhľadom na preukázané potreby maloletých detí, za primerané a zodpovedajúce ich potrebám. V tejto súvislosti možno konštatovať, že zistenia, ku ktorým dospel prvoinštančný súd ohľadom možností a schopností otca ako povinného, postačujú spolu s preukázanými odôvodnenými potrebami maloletých detí na prijatie záveru o výške primeraného výživného na každé z maloletých detí tak ako bolo určené súdom prvej inštancie. Takto určené sumy zohľadňujú zistené nevyhnutné výdavky rodičov a zároveň zohľadňujú aj vysokú mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, k čomu treba jednoznačne prihliadať. Na zdôraznenie správnosti stanovenej výšky výživného odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu s prihliadnutím na metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti, ktorá je však iba materiálom odporúčacieho charakteru, to znamená, že nie je pre súd záväzná.

13. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak

- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

14. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom. Za tohto stavu odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a to s poukazom na ustanovenie , pričom v podrobnostiach odkazuje odvolací súd na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie.

15. Ďalšie odvolacie argumenty otca už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, bez potreby osobitne sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky odvolateľov ako nedôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil s poukazom na ustanovenie ako vecne správne.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia a CSP v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).